Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 16, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/79/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918204638
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7918204638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobkyne L. L., nar. XX.X.XXXX, bytom A., Š.
XXXX/XX, zast. JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom, so sídlom Kráľovský Chlmec, Majlátha 2518/14,
proti žalovaným 1/ Mesto Trebišov, so sídlom M. R. Štefánika 862/204, Trebišov, IČO: 00331996, 2/
Technické služby mesta Trebišov, so sídlom Stavebná 2/0, Trebišov, IČO: 00188433, o zaplatenie
2.472,40 € s prísl., o odvolaní žalovaného 2/ proti rozsudku 14C/70/2018-156 z 8.12.2020 Okresného
súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobkyni 2.472,40 € s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 10.1.2019 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku ako aj vo výroku IV. o náhrade trov konania.

O d m i e t a odvolanie žalovaného 2/ proti výroku III. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

P r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu proti žalovanému 1/
(I.), žalovaného 2/ zaviazal zaplatiť žalobkyni sumu 2.472,40 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5

% ročne z tejto sumy od 10.1.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
(II.) a v prevyšujúcej časti žalobu voči žalovanému 2/ zamietol (III.). O trovách konania rozhodol tak, že
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému 2/ (IV.) a žalovanému
1/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (V.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť
zaplatiť jej sumu 2.472,40 € s prísl., titulom náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

3. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že sa dňa 12.10.2016 v podvečerných hodinách sa na chodníku
k bytovému domu súp. č. 2002/24 na ul. Škultétyho v Trebišove pošmykla, spadla na ľavé zápästie
a utrpela zlomeninu dolného konca vretennej kosti. Dôvodom pádu bol zlý technický stav chodníka.
Vlastníkom pozemku parc. č. 3792/1, kde sa nachádza chodník, je podľa LV č. XXXX k.ú. Trebišov
žalovaný 1/ a predmetná nehnuteľnosť je v správe žalovaného 2/. Zlý technický stav chodníka, na
ktoromdošlokpádu,bolznámyobomžalovaným,čopotvrdzuježiadosťdomovejdôverníčkyJ.A.,bytom

Š. XXXX/XX F. A., ktorá písomným podaním zo dňa 9.7.2014 vyzvala žalovaného 1/ vykonať opravu
chodníka. K oprave chodníkov na Škultétyho ulici však nedošlo. V dôsledku pádu došlo k zraneniu
žalobkyne a podľa lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
30.08.2018, vyhotoveného traumatológom L.. L. Q., bolestné bolo ustálené bodmi v počte 90 a sťaženiespoločenského uplatnenia bodmi v počte 50. Celkove sa jedná o počet bodov bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia vo výške 140, pričom podľa Ústredia Sociálnej poisťovne vyčíslená hodnota
1 bodu v roku 2016 predstavuje 17,66 €. Žalobkyňa si uplatňuje náhradu škody z titulu bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia za 140 bodov v celkovej hodnote 2.472,40 €. Žalobkyňa dňa
16.7.2018 uplatnila škodu u žalovaného 1/, ktorý nárok neuznal.

4. Nebolo medzi stranami sporné, že žalovaný 1/ je vlastníkom parcely číslo 3792/1 o výmere 23981
m2 - zastavané plochy a nádvorie, zapísanej na LV č. č. XXXX, okres Trebišov, obec Trebišov, k. ú.

Trebišovazároveňvlastníkomstavieb-chodníkovpostavenýchnaul.ŠkolskejaŠkultétyhovTrebišove,
vrátane chodníka nachádzajúceho sa pri bytovom dome č. 2002/24. Správa chodníkov na ul. Škultétyho
a na ul. Školskej v Trebišove bola zverená Technickým službám mesta Trebišov už ich Zriaďovacou
listinou z 29.6.1995 a tento zmluvný vzťah trvá dodnes. Údržbu chodníkov v Meste Trebišov na základe
uvedenej zriaďovacej listiny teda vykonávajú Technické služby mesta Trebišov. Na základe uvedeného
súd uzavrel, že vlastník miestnej komunikácie (žalovaný 1/) na ktorom došlo k pádu žalobkyne, zveril

túto do správy správcovi miestnej komunikácie - žalovanému 2/, ktorému v posudzovanej veci výlučne
svedčí vecná pasívna legitimácia. Preto proti žalovanému 1/ žalobu zamietol. Súd zistil, že už
dňa 9.7.2014 J. A. ako domovníčka bytového domu číslo 2002/24 na Škultétyho ulici v Trebišove
žiadala o opravu chodníka pred uvedeným bytovým domom, nakoľko bol v zlom stave a vyžadoval
opravu, aby nedošlo k úrazu. V odpovedi na žiadosť o rekonštrukciu chodníka Mesto Trebišov

Okresnému stavebnému bytovému družstvu uviedlo, že predmetný chodník sa v roku 2014 opravovať
nebude, podľa plánu rekonštrukcie chodníkov na rok 2014 boli vybrané iné lokality a zákon o verejnom
obstarávaní neumožňuje zvyšovať rozsah prác. Nebezpečné úseky chodníka pred bytovým domom
číslo 2002 provizórne opravia Technické služby mesta Trebišov. Zo znaleckého posudku č. 17/2020
vypracovaného znalcom pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby I.. S. Z. na základe zadania

žalobkyne, vyplynulo, že technický stav chodníka nezodpovedal platným technickým normám a nebol
užívaniaschopný. Na základe výpovede žalobkyne a jej manžela ako svedka, ktorý bol s ňou v čase
vzniku úrazu, berúc do úvahy aj svedecké výpovede L. L. (na tom istom chodníku pre jeho zlý stav
spadla v júli 2003 a zlomila si nohu) ako aj Q. Q. (sama na tom istom mieste utrpela trojitú zlomeninu
nohy) uzavrel, že pre zlý, dezolátny stav chodníka, praskliny, pukliny, väčšie aj menšie jamy v časti

vedúcej k bytovému domu súp. č. 2002/24 na ul. Škultétyho v Trebišove žalobkyňa dňa 12.10.2016 v
podvečerných hodinách spadla a utrpela úraz. Z lekárskej správy z 12.10.2016 vyplynulo, že si poranila
zápästie s diagnózou S52.50 zlomeninu dolného konca vretennej kosti. Podľa lekárskeho posudku o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia L.. L. Q. z 30.8.2018 žalobkyni vzniklo poškodenie
na zdraví dňa 12.10.2016, ktorý deň je aj dňom začiatku liečenia. Ukončenie liečenia je uvedené s

dátumom 12.1.2017, z toho v ústavnej starostlivosti od 14.10.2016 do 17.10.2016 a tiež 21.11.2016.
Žalobkyni bolo ohodnotená diagnóza zlomenina distál. konca vretennej kosti vľavo - liečená operáciou
podľa položky 147D na 75 bodov a vybratie OSM podľa položky 115 na 15 bodov, spolu 90 bodov.
Podľa tabuľky B hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia bola žalobkyni ohodnotená diagnóza
obmedzenie pohyblivosti zápästia vľavo - ľahkého stupňa podľa položky 351a na 50 bodov. Svedok

L.. L. Q. vypovedal, že vyhotovený posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia reálne a
objektívne odzrkadľuje stav pacientky a poškodenie zdravia, ktoré utrpela v danom čase.

5. Na zistený skutkový stav súd aplikoval § 415, § 420 ods. 1, § 444, § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3d ods. 3, 6, § 4b ods. 1, § 9 ods. 1, 2, § 9a ods. 3 zákona

č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, § 12 ods. 5 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva
zákon o pozemných komunikáciách, § 2 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 1, 2 zákona
č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, opatrenia
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 17/2016 z 18.5. 2016 a s poukazom na čl. 6.1, čl. 6.3,
čl.6.5ZásadhospodáreniaanakladaniasmajetkomMestaTrebišovúčinnýchod1.januára2013(mesto

môže zveriť majetok do správy správcu, kedy spolu so zverením majetku do správy prechádzajú na
správcov i majetkové práva a záväzky viažuce sa k zverenému majetku. Správca je oprávnený a povinný
zverený majetok udržiavať v riadnom stave, vykonávať jeho opravy a údržbu. Správca vykonáva právne
úkony pri správe majetku v mene mesta. Správca koná v mene mesta pred súdmi a inými orgánmi vo
veciach, ktoré sa týkajú spravovaného majetku) dospel k záveru, že žaloba proti žalovanému 2/ ako

vecne legitimovanému je dôvodná. Konštatoval, že žalobkyňa utrpela dňa 12.10.2016 úraz na chodníku
vsprávežalovaného2/takaztýchdôvodov,akotouviedlavžalobe.Argumentoval,žežalovaný2/podľa
ust. § 9a ods. 3 cestného zákona zodpovedá za škodu, ktorá vznikne v dôsledku závady v schodnosti
na chodníkoch okrem prípadu, že preukáže, že nebolo v medziach možností tieto závady odstrániť anina ne upozorniť predpísaným spôsobom. Závadu v schodnosti chodníka definuje § 12 ods. 5 vyhlášky
č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách tak, že závady schodnosti
chodníkov sú závady obdobné závadám v zjazdnosti. Podľa § 12 ods. 2 vyhlášky medzi vady zjazdnosti

patrí aj poškodenie vozovky, v tomto prípade chodníka. Z predloženej fotodokumentácie bolo súdu
zrejmé, že priestor, na ktorom došlo k úrazu žalobkyne je na chodníku, pričom jeho poškodenie nebolo
označené. Jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je závada v schodnosti chodníka, pričom v
zmysle vyhlášky č. 35/1984 Zb. o závadách v schodnosti chodníka možno hovoriť iba vtedy, ak závady
neumožňujú bezpečnú chôdzu ani pri zvýšenej opatrnosti chodcov. Povrch chodníka, na ktorom došlo k

pádu žalobkyne bol poškodený (viď fotodokumentácia), a aj znalecký posudok č. 17/2020 potvrdil, že
stav chodníka ku dňu 12.10.2016 nezodpovedal platným technickým normám a nebol užívaniaschopný.
Nespôsobilý závadný stav chodníka potvrdili aj svedkovia L. L., L. L. a Q. Q.. Vykonaným dokazovaním
mal súd za preukázané, že chodník bol poškodený dlhodobo, nebol užívania schopný, poškodenie
vzhľadom na šírku chodníka zabralo jeho podstatnú časť a ani pri zvýšenej opatrnosti neumožňoval
bezpečnú chôdzu. V čase pádu žalobkyne bol chodník mokrý, pokrytý opadaným lístím a pouličnému

osvetleniu bránili konáre stromov. Súd mal týmto za preukázanú závadu v schodnosti chodníka, ktorú bol
povinný odstraňovať žalovaný 2/. Vznik škody na zdraví žalobkyne bol preukázaný lekárskym posudkom
L.. L. Q. a príčinná súvislosť tým, že závady v schodnosti chodníka, ktoré mal odstrániť žalovaný 2/ viedli
bezprostredne k pádu žalobkyne a k jej úrazu. Žalobkyňa si za bolestné určené lekárskym posudkom
L.. Q. uplatnila 90 bodov (za zlomeninu distál. konca vretennej kosti vľavo - liečená operáciou podľa

položky 147D ohodnotenej na 75 bodov a vybratie OSM podľa položky 115 ohodnotenej na 15 bodov) a
za sťaženie spoločenského uplatnenia (obmedzenie pohyblivosti zápästia vľavo - ľahkého stupňa podľa
položky 351a) 50 bodov, spolu 140 bodov x 17,66 €, čo je žalovaná suma 2.472,40 € na zaplatenie
ktorej súd zaviazal žalovaného 2/ spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po
dni, kedy mu bola doručená žaloba a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

6. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu od žalovaného 2/, keďže mala
žalobkyňa voči žalovanému 2/ v konaní plný úspech, lebo žaloba bola zamietnutá len v nepatrnej časti
týkajúcej sa úrokov z omeškania.

7. Žalovanému 1/ podľa spisu žiadne trovy konania nevznikli, preto súd žalovanému 1/ nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

8. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný 2/ z odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1
písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a zastavil konanie o žalobnom návrhu. Zopakoval, že žalobkyňa
sama tvrdí, že sa na chodníku pošmykla, čo navodzuje domnienku, že príčinou pádu nebol zlý technický
stav chodníka, ale jeho znečistenie v dôsledku vlhka a opadaného lístia. Rozoberal svedecké výpovede
a poukazoval na údajné rozpory v nich (či v diere bola voda alebo lístie) vytýkal žalobkyni, že mala
vedomosť o neschodnosti chodníka a prítomnosti diery na chodníku a jej umiestnení a napriek tomu sa

na prechod k bytovke rozhodla využiť práve túto časť chodníka, aj keď to nebolo nevyhnutné na prístup
k bytovke. Odvolateľ mal za to, že sa súd nesprávne vysporiadal s príčinou pádu a následne aj príčinnou
súvislosťou vzniku škody. Tvrdil, že príčinou vzniknutej škody na zdraví žalobkyne nebolo porušenie
právnej povinnosti odvolateľom, ale porušenie povinnosti uloženej v ust. § 9 ods. 2 veta druhá cestného
zákona, teda vlastníkmi, správcami alebo užívateľmi priľahlých nehnuteľností, ktorí zodpovedajú za

závady v schodnosti chodníkov v tomto prípade vzniknuté znečistením.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a
navrhla, aby ho odvolací súd potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko odvolací
dôvod uplatňovaný žalovaným 2/ nie je naplnený. Žalovaný 2/ sa podľa nej snaží účelovo prezentovať

skutkový stav vo veci a neprihliada na konkrétne a objektívne dôkazy, ktoré v tomto konaní boli vykonané
a na základe ktorých zodpovednosť žalovaného 2/ bola ustálená. V priebehu konania tak žalovaný 1/ aj
2/ potvrdili tú skutočnosť, že žalovaný 1/ je vlastníkom chodníka, kde došlo k ujme na zdraví žalobkyne
a nesporne v konaní bola preukázaná tá skutočnosť, že správa nielen tohto chodníka, ale všetkých
chodníkovvmesteTrebišovbolazverenážalovanému2/nazákladezriaďovacejlistinyzodňa29.6.1995

a tento fakticky a právny stav trval aj v čase vzniku ujmy na zdraví žalobkyne, aj v čase rozhodnutia
súdu. Technický stav chodníka nezodpovedal platným právnym predpisom v čase vzniku ujmy na zdraví
žalobkyne, čo bolo jednoznačne preukázané znaleckým posudkom č. 17/2020 vypracovaný znalcom
I.. S. Z.. Žalovaný 2/ mal vedomosť o tejto skutočnosti od sťažovateľov, ktorí v minulosti utrpeli úrazna predmetnom chodníku, ako aj z písomnej žiadosti z roku 2014, na ktorú odpovedal žalovaný 1/,
že sa chodník v roku 2014 nebude opravovať. Po úraze žalobkyne v krátkom čase bola vykonaná
technická oprava tohto chodníka. Stav chodníka bol taký zlý, že ani pri zachovaní opatrnosti nebolo

možnépredchádzaťtomutoúrazuapádžalobkyňanezapríčinila.Zlýtechnickýstavchodníkaavzniknuté
úrazy na tomto chodníku boli preukázané výpoveďami svedkýň L. L., Q.M. Q. a zároveň aj výpoveďou
L. L.. Žalovaný 2/ podľa § 9a ods. 3 cestného zákona zodpovedá aj za škodu, ktorá vznikne v dôsledku
závady v schodnosti na chodníkoch s výnimkou, ak preukáže, že nebolo v jeho možnostiach tieto závady
odstrániť ani na ne upozorniť predpísaným spôsobom, čo však nie je tento konkrétny prípad.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného 2/ ako podané
včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1, 2 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné, uplatnený odvolací dôvod v prejednávanej veci nie je preukázaný a rozsudok je vecne

správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.3.2022 po predchádzajúcom zverejnení miesta a času
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a webovej stránke súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1,
3 a § 378 ods. 1 CSP.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny
účinokodvolania,alesúčasnestanovímedze,vktorýchjeodvolacísúdoprávnenýapovinnýrozhodnutie
súdu prvej inštancie preskúmať (§ 379 CSP). Žalovaný 2/ podal odvolanie proti všetkým výrokom
rozsudku, teda aj proti výroku, v ktorom bol úspešný, lebo v prevyšujúcej časti bola žaloba proti nemu

zamietnutá.

12. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolací súd preto odmietol odvolanie žalovaného 2/ proti výroku III napadnutého rozsudku, teda v časti,
v ktorej bola žaloba proti nemu v prevyšujúcej časti zamietnutá.

13. Žalovaný 2/ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t.j. rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14.Kodvolaciemudôvodupodľa§365ods.1písm.h/CSPodvolacísúduvádza,žeprávnymposúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na
správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než
ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný
prípad.

15. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu dospel k
záveru, že v prejednávanom prípade odvolací dôvod uplatnený odvolateľom nie je dôvodný.

16. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu,

ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
sporu nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia

alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v
zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

17. Súd prvej inštancie vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel vo vzťahu k žalovanému 2/
a závery, ktoré prijal primerane a zrozumiteľne vysvetlil, uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na

ktorých svoje rozhodnutie založil ako po stránke skutkovej tak aj po stránke právnej. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Za porušeniezákladného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobkyne.

18. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného
2/ privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľke.

19. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré

v podrobnostiach odkazuje a rozsudok vo výroku vo veci samej ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

20. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola právna
úprava obsiahnutá v ust. § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp. zn. IV. ÚS 350/2009 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005,

v intenciách ktorých pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v
odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa
stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden
celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a preto postačuje len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP
na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku.

21. Povinnosti správcu pri zabezpečení schodnosti miestnej komunikácie a teda aj schodnosti chodníka
sú upravené zákonom č. 133/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a vyhl. č. 35/1984
Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Žalovaného 2/ však okrem povinnosti
riadnej a účelu zodpovedajúcej údržby miestnej komunikácie (§ 3d zák. č. 135/1961 Zb. v znení

účinnom v čase škodovej udalosti) zaťažovala aj všeobecná preventívna povinnosť podľa § 415 Obč.
zákonníka, rešpektovaním ktorej by bolo prijatie opatrení umožňujúcich chodcom bezpečnú chôdzu
po spornom chodníku. Odvolací súd zdôrazňuje, že žalovaný 2/ dlhodobo neprijal žiadne opatrenia
pre bezpečnú chôdzu po chodníku k bytovému domu súp. č. 2002/24 na ul. Škultétyho v Trebišove
a ani žiadnym spôsobom neoznačil nedostatky na tejto komunikácii. Odvolací súd dospel k záveru,

že svojím omisívnym konaním (pasivitou) žalovaný 2/ porušil všeobecnú preventívnu povinnosť podľa
§ 415 Obč. zák., ako aj osobitné povinnosti, ktoré mu ako správcovi miestnej komunikácie ukladá
zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách. Správny bol preto aj záver súdu prvého stupňa,
že k spôsobeniu škody na zdraví žalobkyne došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnych
povinností žalovaným 2/. Treba tiež poukázať na to, že súdna prax je jednotná v tom (pokiaľ ide o

vzťah OZ a osobitnej zodpovednosti správcu komunikácie), že cestný zákon upravujúci zodpovednosť
vlastníka (správcu) komunikácie za škodu, je síce vo vzťahu k ust. § 420 OZ špeciálnym predpisom,
to však neznamená, že by tým, že nie je daná objektívna zodpovednosť vlastníka, resp. správcu
komunikácie za škodu spôsobenú závadou schodnosti podľa cestného zákona, bola vylúčená jeho
všeobecná zodpovednosť za konkrétne porušenie právnej povinnosti. Cestný zákon upravuje totiž len

objektívnu zodpovednosť správcu komunikácie za škody, ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti alebo
schodnosti, nie všeobecnú zodpovednosť každého za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s porušením
konkrétnej právnej povinnosti.

22. Pokiaľ ide o odvolaciu argumentáciu žalovaného 2/ založenú na tom, že k pádu žalobkyne nedošlo

pre zlý stav chodníka spravovaného žalovaným 2/, ale v dôsledku jej pošmyknutia, čiže úraz si zavinila
sama,odvolacísúdodkazujenapodrobnédôvodyuvedenévodôvodnenírozsudkusúduprvejinštancie,
s ktorými sa stotožňuje. Zároveň dáva do pozornosti, že žalovaný 2/ ako správca komunikácie žiadnym
spôsobom nepreukázal, že splnil svoju povinnosť a zabezpečil, aby stav chodníka umožnil bezpečný
pohyb chodcov. U žalovaného 2/ nedošlo k vyvineniu sa zo zodpovednosti za škodu, ktorú utrpela

žalobkyňa na chodníku v správe žalovaného 2/. Takisto nebolo zistené, aby žalovaný 2/ nejakým
primeraným spôsobom označil jamy, diery, výtlky na chodníku a aspoň takto urobil zadosť svojej
prevenčnej povinnosti. Nebolo v konaní zistené, že v posudzovanom prípade sa žalobkyňa správala
tak, že si sama privodila úraz, že by nevenovala dostatočnú pozornosť pohybu po chodníku, naopak,
aj podľa svedka sa správala takým spôsobom, aby na rozbitom chodníku prípadnému pádu predišla,

bola opatrná. Nemožno od chodcov spravodlivo požadovať, aby sledovali každý jeden krok, ktorý pri
chôdzi urobia. Nie je reálne možné, aby sa chodec počas chôdze na chodníku neustále pozeral smerom
dole. Žalobkyňa v čase pádu nevykonávala žiadnu neobvyklú činnosť, jej pozornosť nebola ničímrozptyľovaná. Odvolací súd vychádzajúc z výsledkov dokazovania sa preto stotožňuje so súdom prvej
inštancie, že žalobkyňa si úraz nezavinila.

23. V zmysle § 9 ods. 2 veta prvá za čiarkou z. č. 135/1961 Zb. závady v schodnosti miestnych
komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií.

24. Vychádzajúc z cit. zákonného ust. je nesporné, že žalovaný 2/, ktorému bola zverená správa (aj)
chodníka, na ktorom žalobkyňa bez svojho zavinenia utrpela úraz, bol povinný odstraňovať na ňom sa

vyskytujúce závady. Táto povinnosť mu napokon vyplýva aj z ním citovaného ust. § 9 ods. 2 druhá
veta cestného zákona a z vtedy platného Všeobecne záväzného nariadenia mesta Trebišov. V súvislosti
s odvolacou argumentáciou žalovaného 2/ týkajúcou sa odkazu na Všeobecne záväzné nariadenie
mesta Trebišov, ktorým v súvislosti s citáciou § 9 ods. 2 veta druhá cestného zákona poukazoval na
zodpovednosť vlastníkov, správcov a užívateľov bytových domov za čistotu verejného priestranstva
na sídliskách v bezprostrednom okolí bytových domov, odvolací súd poukazuje, že túto argumentáciu

žalovaný 2/ použil prvýkrát až v odvolacom konaní, preto na ňu odvolací súd neprihliadol (§ 366 CSP).

25. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale
aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003).

26. O trovách odvolacieho konania v právnom vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ rozhodol
odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní
plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšujesumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).