Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, January 31, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/151/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418201168
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4418201168.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: S. V., nar. XX. XX.
XXXX, bytom N., S. I. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Silviou Gašparíkovou, advokátkou so sídlom
Sereď, Športová 2298/58, proti žalovanému: S. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., K. XX, zastúpenému
JUDr. Andrejom Struhárom, advokátom so sídlom Bratislava, Kubániho 16, o zaplatenie 8.000 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 4. októbra
2018, č. k. 14C/6/2018-107, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu v týchto výrokoch v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

8.000 eur s 5%-ným ročným úrokom z omeškania od 17. 02. 2017 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V časti o zaplatenie sumy 1.007,48 eura žalobu zamietol a o trovách konania
rozhodoltak,žežalovanémuuložilpovinnosťzaplatiť žalobcovináhradutrovkonaniavrozsahu77,64%.

2. V úvode odôvodnenia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
9.007,48 eura s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.000 eur od 17. 02. 2017 do zaplatenia

s tým, že suma 9.007,48 eura pozostávala z požičanej istiny 8.000 eur a zo sumy 1.007,48 eura -
uhradenýchúrokovzúveruzaobdobieod12.02.2016do31.12.2016.Prisvojomrozhodovaníaplikoval
ust. § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1 a 2, § 145 ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 456, § 489, § 511 ods.
1, § 517, § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z. v znení od 01.
02. 2013. V prejednávanom spore mal za preukázané, že sumu 8.000 eur mal žalobca k dispozícii na
základe Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 12. 02. 2016 so Slovenskou sporiteľňou, a.s., č. úveru

XXXXXXXXXX. Tiež mal preukázané, že žalobca zadal dňa 17. 02. 2016 svojej banke príkaz na prevod
sumy 8.000 eur na účet č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol vedený na meno jeho sestry
a súčasne manželky žalovaného S. E., na ktorý účet bola suma 8.000 eur pripísaná dňa 18. 02. 2016.
Zistil, že k tejto finančnej transakcii došlo v čase trvania manželstva žalovaného so sestrou žalobcu ako
aj za trvania ich BSM a žalovaný a jeho manželka mali oprávnenie s peňažnými prostriedkami na účte
disponovať. Transakcie z účtu boli robené aj platobnou kartou a preukázateľne žalovaný dňa 08. 03.

2016 vybral z účtu hotovosť 1.000 eur a dňa 17. 03. 2016 hotovosť 500 eur. Žalovaný mal oprávnenie k
výkonupodnikateľskejčinnostiod23.07.2003do12.04.2016aakopodnikateľuzavreldňa16.02.2016
Zmluvu o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v J. L. na ul. S. G. XX za účelom ich užívania
na reštauráciu a kanceláriu (prenajímateľ F.. S. H. a spol.). Dňa 16. 02. 2016 zaplatil, z účtu vedeného na
meno manželky, prenajímateľom ako zálohu 1.800 eur. Dňa 31. 03. 2016 bola zapísaná do Obchodného
registra v J. obchodná spoločnosť TRIPLE M s.r.o., ktorej spoločníkmi a konateľmi bol žalovaný a v tom

čase jeho manželka S. E. - výška vkladu každého z nich bola 2.500 eur. Zmluvu o nájme nebytových
priestorov prenajímatelia vypovedali listom zo dňa 03. 05. 2016 a žalovaný ako konateľ spoločnostiTRIPLE M s.r.o. dňa 08. 06. 2016 oznámil zrušenie prevádzky reštaurácie v J. L. na ul. S. G. XX. Zistil,
že v auguste 2017 sa manželka žalovaného aj s dcérou odsťahovali k rodičom a dňa 24. 08. 2017 na jej
žiadosť, ako majiteľky účtu, bolo zrušené dispozičné právo žalovaného k účtu č. N XXXX XXXX XXXX

XXXXXXXX.ManželstvožalovanéhoaS.E.bolorozvedené,nanávrhžalovaného,rozsudkomOSNové
Zámky č. k. 11P/297/2017-50 zo dňa 26. 02. 2018, ktorým dňom nadobudol rozsudok aj právoplatnosť.
Dokazovaním tiež zistil, že žalobca posielal v dňoch 29. 01., 30. 01., 01. 02. a 28. 02. 2018 žalovanému
SMS, v ktorých ho žiadal o vrátenie požičaných 8.000 eur, resp. o oznámenie, kedy tak žalovaný mieni
urobiť. Žalovaný na SMS neodpovedal, v konaní tvrdil, že ich nedostal, keďže mal zablokované hovory

od žalobcu a jeho rodiny. Žalobca listom zo dňa 09. 02. 2018 vyzval žalovaného na vrátenie pôžičky
v lehote do 28. 02. 2018. Žalovaný listom zo dňa 07. 03. 2018 odmietol splniť výzvu s tým, že žiadnu
pôžičku si s ním nedohodol, pôžičku neprevzal, a preto nemá povinnosť poskytnúť mu žiadne plnenie a
nároky odmietol ako nedôvodné. Na základe takto zisteného skutkového stavu zastal názor, že žalobca
v spore neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia o uzavretí dohody o pôžičke z dôvodu, že
nepreukázal, že by žalovaný o pôžičku požiadal a zaviazal sa peniaze mu vrátiť v dohodnutej lehote.

Za jednoznačne preukázané však považoval skutočnosti, že žalobca v prospech účtu č. N XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX vedeného v P., a.s., majiteľkou ktorého bola v tom čase manželka žalovaného,
poukázal sumu 8.000 eur. Dispozičné právo k účtu mali a aj v skutočnosti s finančnými prostriedkami
disponovali obidvaja manželia, peniaze nepochybne 18. 02. 2016 prijali a použili ich na uspokojovanie
svojich potrieb. Zistil, že ani jeden z nich neurobil žiaden úkon k vráteniu peňazí žalobcovi, pričom

jednoznačne vedeli, kto, kedy a v akej výške ich na účet poukázal. Neakceptoval obranu žalovaného,
že vôbec nemal vedomosť o pripísaní sumy 8.000 eur a túto obranu považoval za účelovú, pretože
žalovaný ako osoba disponujúca s finančnými prostriedkami na účte musel mať, resp., aspoň mal mať
vedomosť o výške disponibilných prostriedkoch na účte, keďže z neho aj čerpal finančné prostriedky
súvisiace s podnikateľskou činnosťou. Skutočnosť, že by mal iný účet v konaní nepreukázal. Rovnako

nepreukázal, že by mal u svojej matky úspory a v akej výške. Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom
posudzoval, či medzi stranami sporu vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia a dospel k záveru, že
sa na úkor žalobcu žalovaný a jeho manželka obohatili, keďže prijali plnenie bez právneho dôvodu
(bez preukázateľne uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorú žalovaný poprel), preto mal za to, že im vznikla
spoločná a nerozdielna zodpovednosť ako manželom za záväzok z bezdôvodného obohatenia (§145

ods. 2 Obč. zák.), keďže plnenie bez právneho dôvodu získali v čase trvania manželstva a trvania
BSM. Dodal, že keďže išlo o spoločný záväzok, žalobca mal právo domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia od oboch, ale aj iba od niektorého z manželov, preto neakceptoval obranu žalovaného
spočívajúcu v nedostatku jeho pasívnej legitimácie v danom spore. Prejednal i námietku premlčania
vznesenú žalovaným a pokiaľ ide o začiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby mal za to,

objektívna premlčacia lehota začala plynúť prijatím samotného plnenia dňom 18. 02. 2016. Nestotožnil
sa však s názorom žalovaného, pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej dvojročnej premlčacej doby,
pretože táto začala plynúť od vzniku vedomosti (skutočnej a nie iba predpokladanej) toho, na úkor koho
k bezdôvodnému obohateniu došlo a nie je rozhodujúce, že sa mohol o tom dozvedieť skôr. Dodal, že
žalobca aj po dni 17. 02. 2017 žil v presvedčení, že žalovanému sumu 8.000 eur poskytol ako pôžičku.

Jeho presvedčenie bolo dôvodné, keďže žalovaný sa ani nepokúšal prijatú sumu mu vrátiť, ani žiadnym
iným spôsobom nedal na vedomie, resp. nezisťoval, z akého dôvodu žalobca poukázal na účet sumu
8.000 eur. Následne sa rodinné vzťahy strán sporu zhoršili, žalovaný sa žalobcovi vyhýbal a v konaní
sám priznal, že si zablokoval v telefóne prichádzajúce hovory od žalobcu, resp. celej manželkinej rodiny,
a preto nereagoval ani na SMS od žalobcu v januári a februári 2018. Celkom jednoznačne mal za to, že

žalobca skutočnosť, že žalovaný kategoricky popieral uzavretie zmluvy o pôžičke, ale aj prijatie samotnej
sumy 8.000 eur, zistil až z listu žalovaného zo dňa 07. 03. 2018, v ktorom to žalovaný uviedol, čo bolo už
po začatí súdneho konania začatého na návrh žalobcu dňa 06. 03. 2018. Žalobca sa teda najskôr dňa
08. 03. 2018 mohol dozvedieť, že na jeho úkor sa žalovaný bezdôvodne obohatil a teda až od tohto dňa
mohla najskôr plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba. Uzavrel, že žalobca si nepochybne uplatnil

dňa 06. 03. 2018 nárok na súde v trojročnej objektívnej premlčacej lehote, ktorá by uplynula až 18. 02.
2019. Subjektívna dvojročná premlčacia lehota začala plynúť najskôr dňa 08. 03. 2018, preto námietku
premlčania vznesenú zo strany žalovaného neakceptoval. Neakceptoval ani tvrdenie žalovaného, že v
danom prípade došlo k zmene žaloby, pretože v konaní nebol viazaný právnou kvalifikáciou a nedošlo
k rozšíreniu žalovaného nároku ani k uplatneniu iného práva, keďže predmetom žaloby naďalej zostalo

peňažné plnenie a nedošlo ani k podstatnej zmene rozhodujúcej skutočnosti tvrdenej v žalobe.

3.Nazákladevyššieuvedenéhodospelkzáveru,žežalobaprotižalovanémuozaplatenie8.000eurbola
podaná dôvodne, a to spolu s úrokmi z omeškania od 17. 02. 2017 (od ktorého dňa si žalobca úroky zomeškaniauplatnilaktorýdeňnepredchádzaldeňvznikubezdôvodnéhoobohatenia).Dodal,žežalobca
si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5 % ročne (ZÚS ECB 0 % + 5 %), ktorá úroková sadzba nebola v
rozporesúrokovousadzbouurčenouzákonom.Kuplatnenejsume1.007,48euratitulomnáhradyúrokov

14,6 % ročne zo sumy 8.000 eur za obdobie od 12. 02. 2016 do 31. 12. 2016, ktoré úroky žalobca musel
splácať banke v súvislosti s poskytnutím úveru uviedol, že v danom prípade nepovažoval za preukázané
uzavretie zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným, preto nepovažoval za dohodnutý ani záväzok
žalovaného zaplatiť žalobcovi zo sumy 8.000 eur úroky. V tomto rozsahu žalovanému nevzniklo ani
bezdôvodné obohatenie, pretože žiadne plnenie bez právneho dôvodu vo výške 1.007,48 eura nezískal

a v tejto časti žalobu zamietol.

4. Rozhodnutie o trovách konania právne oprel o ust. § 251, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP
a vychádzal zo zistenia, že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 9.007,48 eura a v časti o
zaplatenie 8.000 eur (88,82 % žalovaného nároku) bola žaloba dôvodná, a teda žalobca bol v tejto časti
úspešný. V časti o zaplatenie 1.007,48 eura (11,18 % žalovaného nároku) žalobu zamietol, a teda v tejto

časti bol úspešný žalovaný. Po pomernom rozdelení náhrady trov konania priznal žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 77,64 % vzniknutých trov (88,82 % - 11,18 %), s tým, že o nich rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP, domáhajúc sa ním jeho zmeny a zamietnutia žaloby v celom rozsahu. Odvolaním
napadol vyhovujúci výrok rozsudku a výrok o trovách konania, pretože tieto nezodpovedajú vykonanému
dokazovaniu a sú založené na nesprávnom právnom posúdení. Zvýraznil, že povinnosť vydať plnenie
získané bez právneho dôvodu vzniká podľa zákona tomu, kto ho získal, kto ho spotreboval. V konaní
nebolo preukázané, že žalobca mienil plniť jemu a že by mal byť adresátom plnenia 8.000 eur. So

žalobcom sa nikdy na žiadnom plnení alebo pôžičke nedohodol, nikdy žiadne platobné údaje žalobcovi
neposkytol a žiadne plnenie od žalobcu nežiadal. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že ak by
žalovaný nejakú pôžičku chcel, mohol si peniaze obstarať (s vtedajšou manželkou). Žalobcom bolo
plnené na účet jeho bývalej manželky. Ak súd prvej inštancie konštatoval nepreukázanie akéhokoľvek
právneho dôvodu na plnenie a rovnako žalobca svojím vyjadrením na pojednávaní sa s takýmto

(predbežným)posúdenímstotožnil,potomjedinouosobou,ktoráplnenieodžalobcuprijalajejehobývalá
manželka, ktorá ako majiteľ účtu zodpovedala a zodpovedá za jeho vrátenie (vydanie). Poukázal na ust.
§ 145 ods. 2 OZ, ktoré upravuje vzájomné vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné
úkony bezpodielových spoluvlastníkov a mal za to, že vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu
alebo pasívnu solidaritu manželov z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. V konaní nebolo

dokázané, že by vyčerpal a spotreboval prostriedky, pretože ním vybratá suma z účtu bola menšia, ako
bola suma zostatku na účte pred dňom 17. 02. 2016. V nadväznosti na uvedené rezultoval, že k získaniu
bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu dochádza okamihom prijatia plnenia, čo je v
tomto prípade okamih pripísania peňažných prostriedkov na účet jeho bývalej manželky. Z uvedených
dôvodov mal za to, že u neho chýba pasívna legitimácia, pretože podľa ustanovení Občianskeho

zákonníka za vrátenie sumy 8.000 eur nezodpovedá, plnenie od žalobcu nikdy neprijal a nespotreboval.
Namietal i posúdenie námietky premlčania. Podľa súdu sa žalobca mal o obohatení dozvedieť dňa 07.
03. 2018 a dovtedy mal žiť v presvedčení, že ide o pôžičku. Preto žalobu podal v rámci subjektívnej a
aj objektívnej premlčacej doby. Tento záver súdu považoval za rozporný s tvrdením, že žalovaná suma
je bezdôvodným obohatením. Žalobca nepredložil súdu dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že objektívne

mal dôvod sa domnievať, že o pôžičku išlo. Za neracionálne považoval konanie žalobcu, ktorý sa o
splateniesvojejúdajnejpôžičkyzačalzaujímaťrokpojejsplatnosti,hocinastranedruhejpodľavlastných
tvrdení musel splácať vysoké splátky banke, v ktorej si požičal peniaze. Mal za to, že v konaní neboli
preukázané skutočnosti, ktoré by vznik vedomosti o obohatení a teda o začiatku subjektívnej lehoty
spájali s iným dátumom, ako so samotným plnením (17. 02. 2016) na účet jeho bývalej manželky. Z

opatrnosti namietol aj výrok v časti o úroku z omeškania, ktorý bol priznaný od dňa 17. 02. 2017. Ak súd
vzťah v prejednávanej veci právne zdôvodnil, že ide o bezdôvodné obohatenie, potom časom splnenia
záväzku by bol prvý deň potom, kedy žalobca požiadal o plnenie (§ 563 Občianskeho zákonníka).

6.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobcapísomnýmpodaním,vktoromnavrholnapadnutýrozsudok

potvrdiť ako vecne správny. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné na
posúdenieuplatnenéhonároku,výsledkydokazovaniajednotlivoivovzájomnýchsúvislostiachdôkladne
a správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým zisteniam. Vyzdvihol, že v konaní bolo
správne ustálené, že mal k dispozícii sumu vo výške 8.000 eur na základe zmluvy o splátkovom úvereuzavretej dňa 12. 02. 2016 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. a že dňa 17. 02. 2016 zadal svojej banke
príkaz na prevod sumy 8.000 eur na účet č. N XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX, ktorý bol vedený na meno
jeho sestry a súčasne manželky žalovaného, pričom plné dispozičné právo k účtu mal aj žalovaný. K

prevodu finančných prostriedkov prišlo nepochybne v čase trvania manželstva a BSM žalovaného a
jeho manželky, ktorí boli v danom čase nezamestnaní, resp. obaja manželia boli vedení ako uchádzači o
zamestnanie na ÚPSVaR od 19. 10. 2015. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal,
že by okrem uvedených finančných prostriedkov mal k dispozícii ešte iné financie určené na plánované
podnikanie v oblasti gastronómie a bežný chod domácnosti v nadchádzajúcom období. Finančnými

prostriedkami na účte preukázateľne disponoval tak žalovaný, ako aj jeho manželka, pričom transakcie
boli robené platobnou kartou, ako aj osobnými hotovostnými výbermi, ktoré nepochybne realizoval
aj žalovaný. Z uvedených prostriedkov manželia žili a financovali svoju začínajúcu sa podnikateľskú
činnosť v oblasti gastronómie až do 04. 11. 2016, t. j. takmer 9 mesiacov, kedy sa žalovaný opäť
zamestnal. Ani jeden z manželov napriek svojmu plnému dispozičnému právu k dotknutému účtu
neurobil žiadny úkon smerujúci k vráteniu pripísanej sumy i napriek tomu, že jednoznačne vedeli, kto,

kedy a v akej výške dotknuté finančné prostriedky na predmetný účet poukázal. Obchodnú spoločnosť
TRIPLE M s.r.o. si žalovaný s manželkou založili až po pripísaní sumy 8.000 eur na dotknutý účet, teda
zrejme s danými finančnými prostriedkami pri svojej ďalšej podnikateľskej činnosti počítali, nakoľko len
samotné imanie tejto spoločnosti činilo 5.000 eur, nehovoriac o ďalších nákladoch na jej založenie, ktoré
sa zrealizovalo ku dňu 31. 03. 2016. Uvedené náklady by nebolo možné v žiadnom prípade vykryť zo

zostatku vo výške 5.834,66 eura, ktorý bol na jedinom účte manželov evidovaný deň pred pripísaním
sumy vo výške 8.000 eur. Vysvetlil, že jeho vzťah so žalovaným bol dobrý, no k jeho zhoršeniu prišlo
v čase rozvodu žalovaného s jeho sestrou a ich rodinné vzťahy sa podstatne zhoršili. Žalovaný sa mu
vyhýbal, odmietal s ním komunikovať, pričom sám v konaní pred súdom priznal, že si na svojom telefóne
zablokoval prichádzajúce hovory od neho, resp. od celej jeho rodiny a vzhľadom na prístup žalovaného

sa rozhodol začať riešiť danú situáciu súdnou cestou. Až po podaní návrhu na vydanie platobného
rozkazu zo dňa 06. 03. 2018 sa z listu žalovaného dozvedel, že žalovaný absolútne popiera uzavretie
zmluvy o pôžičke. Nakoľko žalovaný listom zo dňa 07. 03. 2018, ako aj na samotnom pojednávaní,
poprel uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ako právny dôvod zaslania finančných prostriedkov vo výške 8.000
eur, súd prvej inštancie mal správne za to, že dotknuté finančné prostriedky boli na daný účet pripísané,

resp. manželom poskytnuté bez právneho dôvodu, a to počas ich manželstva a trvania BSM, teda že sa
na jeho úkor žalovaný a jeho manželka spoločne obohatili, keďže prijali plnenie bez právneho dôvodu,
preto im vznikla spoločná a nerozdielna zodpovednosť ako manželom za záväzok z bezdôvodného
obohatenia (§ 145 ods. 2 OZ). Vzhľadom nato, že ide o spoločný záväzok, mal právo domáhať sa
vydania bezdôvodného obohatenia od oboch manželov, ale aj iba od niektorého z nich (§511 ods. 1

OZ), preto zastal názor, že nie je možné akceptovať tvrdenia žalovaného, ktoré spočívajú v nedostatku
jeho pasívnej legitimácie v danom spore. Dodal, že súd prvej inštancie správne neakceptoval obranu
žalovaného, podľa ktorej nemal vôbec vedomosť o pripísaní sumy 8.000 eur na dotknutý účet, pretože
žalovaný s manželkou spoločne nakladali s ich jediným účtom v banke. K žalovaným namietanému
posúdeniu námietky premlčania uviedol, že súd prvej inštancie aj v tomto smere správne zistil skutkový

stav a vec správne po právnej stránke posúdil, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne zrejmé, že vedomosť o popieraní uzatvorenia zmluvy
o pôžičke so žalovaným a o jeho odmietaní vrátenia poskytnutej finančnej čiastky, získal až z listu
zo dňa 07. 03. 2018, ktorý mu bol doručený 08. 03. 2018, t. j. až po podaní žaloby zo dňa 06. 03.
2018. K priznaným úrokom z omeškania zaujal stanovisko, že v tejto súvislosti súd prvej inštancie

oprávnene priznal úroky z omeškania od 17. 02. 2017, nakoľko už v tomto čase žiadal od žalovaného
vrátenie dlžnej čiastky a bol v danom čase ešte presvedčený o tom, že žalovanému poskytol pôžičku,
ktorej splatnosť nastala práve v tento deň. Vzhľadom na to, že uvedená požiadavka bola dňa 17. 02.
2017 žalovanému adresovaná len ústne, z dôvodu opatrnosti pripustil ako hraničný termín omeškania
žalovaného s vydaním bezdôvodného obohatenia deň 01. 03. 2018, nakoľko dňa 09. 01. 2018 zaslal

žalovanému predžalobnú výzvu na plnenie s lehotou na dobrovoľné vrátenie čiastky vo výške 8.000 eur
do 28. 02. 2018.

7. Žalovaný k replike žalobcu uviedol, že žalobcove tvrdenia sú účelové, pretože najskôr tvrdil, že
bola uzavretá medzi nimi zmluva o pôžičke, že si mal požičiavať na začatie svojej podnikateľskej

činnosti, ale tieto tvrdenia nepodložil dôkazmi. Tvrdenia žalobcu o údajnej pôžičke sa objavili po tom,
ako sa rozviedol so sestrou žalobcu a žalobca začal tvrdiť, že ním poslané peňažné prostriedky na
účet jeho bývalej manželky sú peňažnými prostriedkami pre žalovaného a ide o bezdôvodné obohatenie
bývalých manželov, preto zodpovedá za ich vrátenie. Občiansky zákonník automaticky neupravujespoločnú zodpovednosť manželov bezvýhradne. Ustanovenie § 145 ods. 1, 2 OZ upravuje vzájomné
vzťahy manželov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j.
na právne úkony, ktorými manželia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového

spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manželov z
právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny
úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manželov, alebo obaja manželia spoločne, a či išlo o
bežnú vec (záležitosť) alebo o inú než bežnú vec. Uviedol, že nemal vedomosť o prijatí sumy 8.000 eur,
pretože bol len disponentom k účtu a navyše ním uskutočnené výbery či už pred alebo po dátume 18. 02.

2016 boli v sume menšej ako suma, ktorá bola na účte pred prijatím peňažných prostriedkov. Opätovne
namietol posúdenie otázky premlčania súdom prvej inštancie. Dodal, že ak súd posúdil žalovaný nárok
ako bezdôvodné obohatenie titulom plnenia bez právneho dôvodu, potom pri posudzovaní premlčania
to znamená, že o neexistencii právneho dôvodu žalobca vedel od začiatku a vtedy mu začala plynúť
subjektívna premlčacia doba. V konaní neboli preukázané skutočnosti, ktoré by vznik vedomosti o
obohatení spájali s iným dátumom, ako so samotným plnením (17. 02. 2016) na uvedený účet. Zotrval

na podanom odvolaní v celom rozsahu.

8. Žalobca vo svojej duplike zdôraznil, že žalovaný uzatvorenie zmluvy o pôžičke poprel, z uvedeného
dôvodumalitakžalobcaisúdsprávnezato,žedotknutéfinančnéprostriedkybolinadanýúčetpripísané,
resp. manželom poskytnuté, bez právneho dôvodu a počas ich manželstva a trvania BSM. Uviedol,

že počas trvania manželstva žalovaného s jeho sestrou nemal dôvod pochybovať o tom, že peňažné
prostriedky mu budú vrátené, preto nemal potrebu začať riešiť danú záležitosť súdnou cestou. Potom
ako sa však zachoval žalovaný počas rozvodu k manželke, začal mať obavy ohľadom návratnosti
poskytnutých finančných prostriedkov, preto sa rozhodol začať riešiť danú situáciu súdnou cestou,
pričom až po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 06. 03. 2018 sa z listu žalovaného zo

dňa07.03.2018dozvedel,žežalovanýabsolútnepopierauzavretiezmluvyopôžičke.Zopakoval,žesúd
prvej inštancie dospel k správnemu záveru, keď ustálil, že sa na úkor žalobcu žalovaný a jeho manželka
spoločne obohatili, keďže prijali plnenie bez právneho dôvodu a vznikla im spoločná a nerozdielna
zodpovednosť ako manželom za záväzok z bezdôvodného obohatenia (§ 145 ods. 2 OZ), vznikla im
povinnosť bezdôvodné obohatenie vrátiť tomu, na úkor koho sa obohatili (§ 456 OZ.). Vzhľadom nato, že

ide o spoločný záväzok, mal právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia od oboch manželov,
ale aj iba od niektorého z nich (§ 511 ods. 1 OZ). Zopakoval, že žalovaný musel mať vedomosť
o prijatí sumy 8.000 eur, pretože v čase prijatia finančnej čiastky plánoval začať podnikať v oblasti
gastronómie, pričom v konaní nepreukázal existenciu iných finančných prostriedkov, či iného účtu, ktoré
by mohol na jeho plánované podnikateľské účely použiť. Žalovaný musel mať, ako osoba disponujúca s

finančnými prostriedkami na jedinom účte manželov, aspoň vedomosť o výške disponibilného zostatku,
keďže z neho potreboval čerpať a aj reálne čerpal finančné prostriedky súvisiace s podnikateľskou
činnosťou v oblasti gastronómie a na dané finančné prostriedky bol na dobu neurčitú odkázaný. Naviac,
obchodnú spoločnosť TRIPLE M s.r.o. si žalovaný s manželkou založili až po tom, ako bola suma 8.000
eur pripísaná na dotknutý účet. Zotrval na svojich tvrdeniach ohľadom otázky premlčania vo svojom

predchádzajúcom vyjadrení. Opätovne žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP, § 362 ods. 1
CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej

vyhovujúcej časti, ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti týkajúcej sa
náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zamietajúci výrok rozsudku pre absenciu

odvolania nadobudol právoplatnosť.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpisalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

12. V prejednávanej veci sa žalobca voči žalovanému domáhal žalobou, doručenou súdu prvej inštancie
dňa 06. 03. 2018, zaplatenia sumy 9.007,48 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.000 eur
od 17. 02. 2017 do zaplatenia s tým, že táto suma pozostávala z požičanej istiny 8.000 eur a zo sumy
1.007,48eura-uhradenýchúrokovzúveruzaobdobieod12.02.2016do31.12.2016.Žalobuodôvodnil
tým, že žalovaný ho vo februári 2016 požiadal o poskytnutie pôžičky v súvislosti s rozbiehajúcim sa

podnikanímvoblastigastronómieapožadovanúhotovosťnemalkdispozícii,pretoakojehošvagorsibol
ochotný vziať si na tento účel spotrebiteľský úver. Dňa 12. 02. 2016 uzatvoril ako dlžník so Slovenskou
sporiteľňou, a.s. ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere na sumu 8.000 eur s úrokovou sadzbou
14,90 % ročne na obdobie 8 rokov. Žalovaný s týmto súhlasil a sľúbil vrátiť dlžnú sumu do roka. Bankou
poskytnutú sumu 8.000 eur bez zbytočného odkladu zaslal žalovanému platobným príkazom zo dňa 17.
02. 2016, deň potom ako žalovaný uzatvoril zmluvu o nájme nebytových priestorov, v ktorých malo byť

jeho reštauračné zariadenie. Žalovaný mu do jedného roka odo dňa poskytnutia finančných prostriedkov,
t. j. do 17. 02. 2017 tieto nevrátil, napriek viacerým ústnym a písomným urgenciám formou SMS. Preto
žalobca banke splatil finančné prostriedky a do 31. 12. 2016 okrem istiny uhradil Slovenskej sporiteľni
tiež úroky z úveru vo výške 1.007,48 eura. Úroky si uplatnil do 31. 12. 2016, keďže v decembri 2016 sa
mu podarilo čerpaný úver prefinancovať prostredníctvom VÚB, ktorá mu ponúkla úver s nižšou úrokovou

sadzbou. Súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom.

13. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal vrátenia dlžnej sumy z titulu zmluvy o pôžičke, pričom
súd prvej inštancie nárok žalobcu posúdil ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia.

14. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

15.Zcitovanéhozákonnéhoustanoveniatedavyplýva,žepreuzavretiedohodyopôžičkesanevyžaduje

písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom.
Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán predovšetkým
určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého
druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje
i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde,

medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/325/2009 z 30. 06. 2010).

16. Podľa § 451 ods. 1, 2 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením

z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

17. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

18. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§ 451 a nasl. OZ) spočíva v tom, že toho,
kto poruší povinnosť neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe
sankcie spočívajúcej v povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. Vzniku zodpovednosti za bezdôvodné
obohatenie je vždy potrebné splnenie všetkých predpokladov a to získanie bezdôvodného obohatenia

jedným subjektom, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu
a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a
majetkovou ujmou druhého subjektu. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí,
že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Aktívna legitimácia pri uplatnení právomoci
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z ust. § 456 OZ. Toto ustanovenie určuje subjekt,

ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto
oprávneným veriteľom je ten, v koho majetkovej sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré
možno vyjadriť v peniazoch. Účelom hore citovanej právnej úpravy je predovšetkým zabrániť vznikubezdôvodného obohatenia na úkor iného. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo, právna úprava
zabezpečuje povinnosť jeho vydania.

19. Občiansky zákonník rozoznáva 5 foriem bezdôvodného obohatenia: 1/ bezdôvodné obohatenie
získané plnením bez právneho dôvodu, t.j. plnenie, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval.
To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna skutočnosť, najmä zmluva, na základe ktorej sa spravidla
plní. Nedostatok právneho dôvodu musela existovať už od začiatku. Predovšetkým ide o prípady, keď
ten, kto bez právneho dôvodu plnil, právny dôvod predpokladal, takže plnil neexistujúci dlh. Takýto

prípad môže nastať vtedy, keď sa účastníci napríklad domnievajú, že uzavreli zmluvu, hoci ju neuzavreli
alebo niekto plnil omylom niekomu inému, s ktorým nebol v zmluvnom vzťahu. V takomto prípade však
treba skúmať, či nedošlo ku konkludentnému uzatvoreniu zmluvy a druhý účastník plnenie akceptoval a
poskytol protiplnenie. Takýto postup je možný len vtedy, keď zmluvu možno uzavrieť v akejkoľvek forme.
2/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu, spravidla je to z neplatnej
zmluvy. Keď je zmluva neplatná, treba posudzovať jednak podľa všeobecných ustanovení o zmluvách

(§ 43 a nasl.), jednak podľa ustanovení upravujúcich ten typ zmluvy, o ktorý v danom prípade ide. V
prípade atypickej zmluvy musia byť splnené podmienky ustanovené v § 51. 3/ Bezdôvodné obohatenie
získané plnením z právneho dôvodu, ktorý tu síce spočiatku existoval a potom dodatočne odpadol.
Takýto prípad môže nastať napr. splnením rozväzovacej podmienky (§ 36 ods. 2), odstúpením od zmluvy
(§ 48) alebo zrušením zmluvy. 4/ Bezdôvodné obohatenie získané z nestatočných zdrojov. Sem je

potrebné zahrnúť prípady, keď bol majetkový prospech získaný trestnou činnosťou, ale aj majetkový
prospech získaný v rozpore s dobrými mravmi. Platí, že každý trestný čin je konaním proti dobrým
mravom, čo však neplatí opačne, nie každé konanie proti dobrým mravom je aj trestným činom. Za
zdroj, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) a ktorý možno považovať za nestatočný zdroj, je len
taký zdroj, ktorý konkrétna právna úprava neprobuje. Pri hodnotení nedostatočnosti zdroja sa uplatňuje

domnienka statočnosti majetkového zdroja, a preto nestatočnosť zdroja musí preukazovať ten, kto sa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia. 5/ Bezdôvodné obohatenie získané plnením za niekoho,
kto podľa práva mal plniť sám. Na vznik záväzku z bezdôvodného obohatenia sa teda nevyžaduje,
aby sa bezdôvodné obohatenie získalo na úkor iného protiprávnym úkonom, avšak na druhej strane
nie je vylúčené, že v konkrétnom prípade bude protiprávne konanie vystupovať ako predpoklad vzniku

bezdôvodného obohatenia (napr. získanie majetkového prospechu z nestatočných zdrojov v dôsledku
trestnej činnosti). Bezdôvodné obohatenie jedného subjektu na úkor majetkovej sféry druhého subjektu
môže spočívať v získaní peňazí, v získaní majetkovej hodnoty vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá spočíva
vo vykonanej práci, v rozmnožení aktív alebo znížení pasív. Ak však už bezdôvodné obohatenie vzniklo,
právna úprava zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Povinným subjektom na vydanie bezdôvodného

obohateniajeten,ktosabezdôvodneobohatilaoprávnenýmsubjektomjeten,naúkorkohobezdôvodné
obohatenie vzniklo.

20. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci síce vykonal
rozsiahle, avšak nie dostatočné dokazovanie a predčasne vo veci rozhodol. Je tomu tak z dôvodu, že v

konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca na základe Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12. 02.
2016 uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. mal k dispozícií sumu 8.000 eur a túto sumu previedol
dňa 17. 02. 2016 sumu na účet č. N XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý bol vedený na meno jeho
sestry a súčasne manželky žalovaného S. E.. Suma 8.000 eur bola pripísaná na uvedený účet dňa 18.
02. 2016. K tejto finančnej operácií prišlo za trvania manželstva žalovaného so sestrou žalobcu ako aj za

trvania ich BSM. Majiteľom účtu síce bola manželka žalovaného, ale jednalo sa o jediný účet manželov,
pričom dispozičné oprávnenie k účtu mal i žalovaný a reálne vykonával výbery z tohto účtu a na uvedený
účet mu chodila aj mzda. Je možné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný musel mať
vedomosť o pripísaní sumy 8.000 eur na ich jediný účet ako manželov, pretože uvedené zodpovedá
elementárnej finančnej gramotnosti a opatrnosti, najmä za predpokladu, že s týmto účtom žalovaný

reálne disponoval a plánoval rozbehnúť podnikanie, ktoré bolo finančne náročné. Tiež sumu 8.000 eur
nemožno považovať za sumu, ktorá by bola ľahko prehliadnuteľná, ide o vysokú sumu a za situácie,
že v čase jej pripísania na účet žalovaného a jeho manželky boli obaja nezamestnaní, zaradení ako
uchádzači o zamestnanie na ÚPSVaR od 19. 10. 2015, nemohlo pripísanie tejto sumy uniknúť pozornosti
žalovaného, rozhodne nie v čase riešenia začiatkov podnikateľských aktivít, na ktoré potrebovali vysokú

hotovosť. Žalovaný ako podnikateľ uzavrel dňa 16. 02. 2016 Zmluvu o nájme nebytových priestorov
nachádzajúcich sa v J. L. na ul. S. G. XX za účelom ich užívania na reštauráciu a kanceláriu. Dňa
31. 03. 2016 bola zapísaná do Obchodného registra v J. obchodná spoločnosť TRIPLE M s.r.o., ktorej
spoločníkmi a konateľmi bol žalovaný a v tom čase aj jeho manželka S. E. - výška vkladu každého z nichbola 2.500 eur. Manželstvo žalovaného a S. E. bolo rozvedené na návrh žalovaného, ktorý bol doručený
súdu 20. 09. 2017, a to rozsudkom OS Nové Zámky č. k. 11P/297/2017-50, zo dňa 26. 02. 2018, ktorým
dňom nadobudol rozsudok aj právoplatnosť.

21. Na základe uvedených nesporných skutočností odvolací súd zastal názor, že v konaní zostalo
sporným na základe akého právneho titulu bola suma 8.000 eur pripísaná na účet manželky žalovaného.
S ohľadom na citovaný právny výklad je zrejmé, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje
písomná forma, keďže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Pre

jej platné uzavretie je potrebné predovšetkým presné označenie zmluvných strán, určenie predmetu
pôžičky a reálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V prejednávanom prípade zostalo
sporné, či tento vzťah bol zmluvou o pôžičke, medzi akými stranami tento vzťah vznikol, teda či prípadná
zmluvaopôžičkebolakonkludentneuzavretámedzižalobcomažalovaným,žalobcomnajednejstranea
žalovaným a jeho manželkou na strane druhej, resp. medzi žalobcom a len manželkou žalovaného, teda
či sa jedná o solidárny záväzok oboch manželov vzniknutý za trvania BSM. K uvedenému odvolací súd

zvýrazňuje, že súdna prax už judikovala, že v prípade uzavretia zmluvy o pôžičke a nejde o vybavovanie
záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí, na jej platnosť preto nie je potrebný súhlas druhého manžela,
a to ani vtedy ak nepôjde o bežnú záležitosť. Uzavretím zmluvy iba jedným z manželov nevzniká
spoločný záväzok manželov, ale iba individuálny záväzok toho manžela, ktorý zmluvu sám uzatvoril
(napr. Najvyšší súd SR sp. zn. 3Cdo/143/2008). Ak zmluvu o pôžičke uzavreli ako dlžníci obaja manželia,

budú zo zmluvy oprávnení a zaviazaní spoločne a nerozdielne len v prípade, že to bolo dohodnuté (§
511 OZ) alebo ustanovené právnym predpisom, v takom prípade je veriteľ oprávnený požadovať od
ktoréhokoľvek z nich celé plnenie, pričom ich zodpovednosť zanikne, ak celý dlh uhradí hoci len jeden
z nich, inak pôjde o záväzok delený medzi nich rovnakým dielom a veriteľ je oprávnený požadovať od
každého z dlžníkov iba jemu zodpovedajúci podiel. Vychádzajúc z uvedeného potom súd prvej inštancie

musí i posudzovať, či má v konaní správne určený okruh žalovaných subjektov.

22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej
časti a v nadväzujúcej časti týkajúcej sa náhrady trov konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP). V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná

dokazovanie v naznačenom smere, prípadne vykoná aj ďalšie dokazovanie ak takáto potreba vyvstane
z vykonaného dokazovania a po takto vykonanom dokazovaní opätovne posúdi právny vzťah medzi
stranami sporu, posúdi okruh pasívne legitimovaných subjektov a rozhodne o žalovanom nároku, ako i o
nárokunanáhradutrovkonania,pričomsvojerozhodnutieináležitýmspôsobomodôvodnívysporiadajúc
sa v ňom so všetkými námietkami žalovaného uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne i o

náhrade trov konania odvolacieho (§ 396 ods. 3 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§

427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).