Uznesenie Judgement was issued on Monday, January 24, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/128/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7109206792
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7109206792.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o mal. R. X. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice, Staničné námestie 9, pracovisko Košice
I na návrh otca Y. X. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v Q. na Q. ceste XXX zastúpeného advokátom JUDr.
Petrom Sklenárom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Rázusovej 21 za účasti matky Q.
X. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. na Q. ceste XXX v súčasnosti na L. XX v Q. zastúpenej Centrom

právnej pomoci so sídlom v Bratislave na Námestí slobody 12, kancelárie v Košiciach na Moyzesovej 18
v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice
I z 23.11.2010 č.k. 22P 60/2009-103 takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa predbežným opatrením z 23.11.2010 č.k. 22P 60/2009-103 zakázal styk matky Q.

X. nar. XX.X.XXXX s mal. R. X. nar. XX.X.XXXX. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že rodičia sú
manželmi, ale od 14.3.2009 nežijú v spoločnej domácnosti a mal. R. je v kombinovanej starostlivosti
oboch rodičov, ale vzťahy medzi nimi sú komplikované a nedoriešené. Maloletý R. navštevuje
ambulanciu klinickej psychológie pre deti a dospelých z dôvodu posúdenia psychomotorického vývinu,
najmä vývinu reči a posúdenia psychického stavu z dôvodu konfliktného vzťahu medzi rodičmi a pri
pravidelnej návšteve ambulancie v októbri 2010 klinická psychologička Mgr. K. K. konštatovala výrazne

znepokojivéprejavymaloletého-nadmernesexualizovanéaagresívnehrovéprejavynekorešpondujúce
s vekom a vývinovou úrovňou dieťaťa, ktoré takto ventiluje zážitky prítomné v jeho zážitkovo-asociačnej
produkcii a v žiadnom prípade by tam vzhľadom k veku nemali byť. Pri pološtrukturovanom rozhovore
s maloletým zistila, že tieto veci videl a zažil u mamky a „uja Paťa“ (pravdepodobne jej priateľa) a tiež
verbalizoval niekoľko situácií, kedy ho matka alebo jej priateľ zbili. Zo správy tiež zistil, že maloletý nejaví
známkytendenciekuskresľovaniuskutočnosti,činadmernéhopútaniapozornosti,pretovýpoveďmožno

vnímať ako primerane objektívnu resp. pravdivú. Vzhľadom ku konfliktným vzťahom medzi starými
rodičmi a matkou maloletého sú limitované možnosti o tom vzájomne hovoriť, prípadne inak verifikovať
toto závažné podozrenie. V najlepšom záujme maloletého apeluje na prešetrenie pomerov v oboch
rodinných prostrediach, aby sa predišlo vážnemu narušeniu harmonického vývinu mal. R.. Zistený
skutkový stav posúdil a rozhodol podľa § 74 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, 5,7, § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. a
podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie v súlade s návrhom

otcaazakázalstykmatkysmal.R.sodôvodnením,ženazákladevýsledkovpsychologickéhovyšetrenia
klinickou psychologičkou Mgr. K. K. v októbri 2010 dospel k záveru, že styk matky s maloletým môže
mať negatívny dopad na harmonický vývoj osobnosti dieťaťa.

Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd

zmenil napadnuté uznesenie a návrh na nariadenie predbežného opatrenia v plnom rozsahu zamietol.
Zdôraznila, že vzhľadom na závažnosť dôsledkov plynúcich z nariadeného predbežného opatrenia jedokazovanie opierajúce sa výlučne o správu psychologičky Mgr. K. K. z októbra 2010 nedostatočné.
Konštatovala, že faktická striedavá starostlivosť o dieťa oboma rodičmi bola vyše roka bezproblémová a
žiadnenegatívnyprejavynebolizistené.Otecsvojvoľnedohoduporušil,vsúčasnostiodmietadodržiavať

dohodu o styku s dieťaťom a účelovo tvrdí, že dieťa je ňou a jej priateľom týrané. Na základe
týchto tvrdení otca a na odporúčanie kolízneho opatrovníka navštívila špecializovaného psychológa
na syndróm CAN 15.11.2010 a po stretnutí za prítomnosti oboch rodičov a mal. R. klinický psychológ
PhDr. Q. Z. konštatovala, že tak náročnú diagnostiku, ako je potvrdenie alebo vyvrátenie podozrenia
na syndróm CAN si vyžaduje ďalšie vyšetrenie, termín ktorého dohodli na 4.1.2011, ale otec dieťaťa

napriek vedomosti o termíne sa nedostavil, ani neoznámil dôvod svojej neprítomnosti, preto psychológ
nemohol pokračovať v diagnostike a prípadne vylúčiť tvrdenie otca o týraní dieťaťa. Matka tiež uviedla,
že sa vždy snažila o to, aby sa vzťahy s otcom urovnali a boli korektné, otca dieťaťa rešpektovala, o čom
svedčí jej prístup k riešeniu nepodložených obvinení zo strany otca. Naproti tomu otec ju nerešpektuje,
jednostranne porušuje dohody, robí všetko preto, aby jej znemožnil styk s dieťaťom a účelovo uvádza
akékoľvek dôvody, ktorými by jej poškodil. Je v záujme dieťaťa, aby sa zistil skutočný stav a vzťah oboch

rodičov k dieťaťu, o čo sa aktívne snaží aj návštevou špecializovaného psychológa, ale otec očividne
sa snaží takýmto zisteniam a vyšetreniam zabrániť a snaží sa získavať podklady v jej neprospech. Zo
správy Mgr. K. je vidieť neznalosť situácie v rodine a jednostranne podávané informácie, a jednorázová
návšteva a vyšetrenie psychológom tento komplikovaný stav nemôže objasniť. Súd nedostatočne
zistil, či sú splnené predpoklady pre tak závažné obmedzenie jej práv vo vzťahu k dieťaťu, pretože

si nevyžiadal stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorá rodinu dlhodobo sleduje a opakovane vykonal
šetrenie v jej domácnosti a taktiež nemal k dispozícii správu z materskej školy o správaní a prejavoch
dieťaťa. Poukázala aj na znalecký posudok PhDr. B. A. z 11.5.2010, že obaja rodičia sú spôsobilí sa
o dieťa postarať, dieťa zo svojej blízkosti nevylučuje žiadneho člena rodiny a má rovnako emotívnu
väzbu na obidvoch rodičov, kamarátsky vníma aj súčasného priateľa svojej matky a nezaznamenala

žiadne negatívne prejavy maloletého voči najbližšiemu okoliu. Zdôraznila záver znaleckého posudku,
že pravidelný kontakt mal. R. s otcom a matkou neohrozuje jeho zdravie ani jeho psychický vývin a
výchovu, pokiaľ oni, ako rodičia, ho nebudú vzájomne negatívne ovplyvňovať. Konštatovala, že spolu
s partnerom podali trestné oznámenie na otca, ktorý opakovane a účelovo tvrdí, že sú drogovo závislí
a maloletého R. týrajú.

Otecvovyjadreníkodvolaniumatkypoukázalnacharakterinštitútupredbežnéhoopatrenia,prinariadení
ktorého sa nevykonáva dokazovanie smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej a závažné skutočnosti
vyplývajúce zo správy klinického psychológa Mgr. K. K., ktoré doposiaľ neboli matkou vyvrátené a
odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia. Práve s ohľadom na závažnosť záverov klinického

psychológa nie je v záujme maloletého ponechať ho v styku s matkou s hroziacim rizikom ujmy na zdraví
a psychickom vývoji až do rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za
vecne správne a navrhuje ho potvrdiť.

Kolízny opatrovník maloletého vo vyjadrení konštatoval, že rodičia uzavreli za súčinnosti úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny niekoľko dohôd, podľa ktorých do augusta 2010 sa pri výchove mal. R. rodičia
striedali v dvojtýždňových intervaloch a po oznámení otca 17.9.2010 o okolnostiach odôvodňujúcich
obavy z nevhodného a rizikového výchovného prostredia u matky, rodičia uzavreli dohodu 23.9.2010
o styku matky s maloletým tak, že matka bude dieťa vyberať zo školského zariadenia denne o 14.30

hod. a odovzdávať otcovi o 17.30 hod., má právo mať dieťa u seba každý druhý víkend v sobotu aj
v nedeľu od 10.00 hod. do 17.30 hod., a túto dohodu držiavali do 21.10.2010. Vzhľadom na závažné
vyjadrenia otca týkajúce sa násilia páchaného na dieťati bola matke z ich strany doporučená návšteva
špecializovaného psychológa na syndróm CAN, ktorú absolvovali obidvaja rodičia s mal. R. so záverom,
že pre zistenie tak závažnej skutočnosti je potrebné ďalšie vyšetrenie, na ktorom sa dohodli 4.1.2011,

ktorého sa otec nezúčastnil. Konštatoval, že šetreniami v rodinnom prostredí matky Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, vyjadreniami predškolského zariadenia (Súkromná materská škola,
Potočná 14, Košice), ktoré dieťa navštevuje a ošetrujúcej lekárky dieťaťa (MUDr. J. X.), neboli zistené
nedostatky v starostlivosti matky o maloletého. V záujme zachovania a rozvíjania rodičovských väzieb
dieťaťa s matkou, ktoré sa v súčasnosti nerealizuje z dôvodu bránenia zo strany otca a starých rodičov,

bolo doporučené stretávania sa dieťaťa s matkou do doby objektívneho prešetrenia vrátane znaleckého
dokazovania, na neutrálnom mieste za prítomnosti inej osoby napr. v priestoroch Referátu poradensko-
psychologických služieb ÚPSVaR Košice za prítomnosti psychológa.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec podľa § 212 ods. 2
písm. a) O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie matky je opodstatnené.

Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Účelom predbežného opatrenia je predovšetkým rýchla, i keď len dočasná úprava právnych (nielen
faktických) pomerov účastníkov. Jeho nariadenie predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva
(nároku)aabynebolivážnejšiepochybnostiojehopotrebe.Predbežnéopatreniejepredbežnýmajvtom
zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov ani tretích osôb. Nie je konečným rozhodnutím, lebo
jeho účelom je len dočasná úprava pomerov účastníkov. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná,
je ponechané na úvahu súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli

nastať pre účastníka konania nariadením predbežného opatrenia. Osvedčenie nároku, ako podmienky
pre nariadenie predbežného opatrenia, je treba posudzovať vždy so zreteľom na nárok uplatnený vo
veci samej. Predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občiansko-súdnom
konaní slúžiacim na dočasné zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv účastníkov konania,
pričom jeho použitie je namieste, ak sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nevyhnutným predpokladom

pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť potreby predbežnej úpravy
pomerov. Práve táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o vydaní predbežného opatrenia rozhodnúť
len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený nárok nepochybne
preukázaný. Len v prípadoch osvedčenia bezprostredného ohrozenia zdravia dieťaťa, či osvedčenia
inéhozávažnéhodôvodu,jenamiestepredbežnýmopatrenímrozhodnúťpredrozhodnutímvmeriteveci.

Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že neboli splnené zákonné podmienky pre vydanie predbežného
opatrenia v súlade s návrhom otca, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania neboli v
čase rozhodovania súdu bezprostredne ohrozené. Odvolací súd je toho presvedčenia, že v danom

prípade nie je daný zákonný dôvod nariaďovať predbežné opatrenie, pretože otec nepreukázal
naliehavosť potreby dočasne zakázať styk matky s mal. R. a nepredložil dôkazy o skutočnostiach
odôvodňujúcich nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy odôvodňujúcej okamžitý zásah súdu
vo forme predbežného opatrenia. Potreba zakázať styk matke s mal. R. nevyplýva zo znaleckého
posudku PhDr. B. A. z 11.5.2010, ani zo znaleckého posudku PhDr. B. H. zo 7.1.2011 v konaní o

rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. R. na čas po rozvode
vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 11C 247/2009 a navyše starostlivosť matky o
dieťa nebola spochybnená ani kolíznym opatrovníkom. Stanovisko klinického psychológa Mgr. K. K.
z 21.10.2010 nemožno posudzovať samostatne, ale len vo vzájomnej súvislosti s ostatnými doteraz
vykonanými dôkazmi a vo vzťahu k obom znaleckým posudkom má nižšiu výpovednú hodnotu práve

so zreteľom na náročnosť diagnostiky vyžadujúcej charakter znaleckej činnosti. Odvolací súd dodáva,
že zákaz styku rodiča s mal. dieťaťom podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine je opatrením, ktoré prenikavo
zasahuje do práv a povinností rodiča, preto ho možno vysloviť až po riadnom zistení skutkového stavu
veci. Spoľahlivé zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o zákaze styku, predovšetkým, či
styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa, alebo ide o predstieraný

stav a tiež okolnosti súvisiace s výchovným pôsobením rodičov a jeho dopadom na vývoj osobnosti
dieťaťa, vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov, preto súd pred
rozhodnutím vo veci samej zabezpečí lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa alebo nariadi
znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie (pedopsychiatrie) tak, ako postupoval súd prvého
stupňa v doterajšom priebehu konania. Opodstatnenosťou skutočností uvádzaných v návrhu otca na

nariadenie predbežného opatrenia a v odvolaní matky sa bude zaoberať konajúci súd v rámci zisťovania
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o veci samej. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že dieťa
má právo na zachovanie vzťahu k obom rodičom a je predovšetkým na nich, aby prehodnotili svoje
správanie k maloletému, ale aj k sebe navzájom a tak vytvorili dieťaťu stabilné rodinné zázemie s
jednotnou výchovou odporúčané aj klinickým psychológom PhDr. B. A. (č.l. 71 spisu). Odvolací súd z

vyššie uvedených dôvodov podľa § 220 O.s.p. zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh otca na
nariadenie predbežného opatrenia zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.