Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1308210537
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1308210537.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu

JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci navrhovateľa: G. O., D..: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: O. XXX, O., v zast.: JUDr. Peter Škultéty, advokát so sídlom Heydukova 3, Bratislava, proti
odporcovi: Food Liner, s.r.o., IČO: 35 904 151, so sídlom: Hraničná 18, Bratislava, o určenie neplatnosti
skončenia pracovného pomeru, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III, č.k.: 12C/119/2008-383 zo dňa 22.11.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, č.k.: 12C/119/2008-383 zo dňa 22.11.2013 p
o t v r d z u j e.

Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď odporcu zo dňa 23.5.2008, daná
navrhovateľovi, je neplatná.
Súd určil, že odporca je povinný titulom neplatne skočeného pracovného pomeru zaplatiť navrhovateľovi
náhradu mzdy v sume 8.037 Eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 4.701,78 Eur, všetko spolu v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh zamietol.

Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava III., súdny poplatok vo výške
581,72 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd prvého stupňa napadnutý rozsudok po právnej stránke odôvodnil podľa § 61 ods. 1,2, § 63 ods. 1
písm. e/, § 79 ods. 1,2, § 134 ods. 1 - 4, § 135 Zákonníka práce a vecne tým, že návrhom doručeným
prvostupňového súdu dňa 05. 09. 2008 sa navrhovateľ domáhal, aby súd po vykonanom dokazovaní
určil, že výpoveď odporcu zo dňa 23. 05. 2008 je neplatná, a odporcu zaviazal na náhradu trov konania.

Neskôr navrhovateľ upravil návrh tak, že žiada, aby mu odporca zaplatil i náhradu mzdy za obdobie vo
výške 20.000,- Sk mesačne, od 11.08.2008 do vyhlásenia rozsudku súdom.
Prvostupňový súd rozsudkom č. k. 12 C 119/2008-166 zo dňa 10.6.2011 rozhodol tak, že návrh zamietol
s odôvodnením, že po vykonanom dokazovaní mal súd za to, že výpoveď daná navrhovateľovi je platná
a s ohľadom na tento výrok, o ďalších nárokoch z neplatného pracovného pomeru nerozhodoval.

Na odolanie navrhovateľa Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 5Co 523/2011-214 zo dňa 31.7.2012

rozhodol tak, že rozsudok prvostupňového súdu zrušil s vyslovením právneho názoru, že odporca
vo výpovedi danej navrhovateľovi ani minimálne nešpecifikoval jeho nevhodné správanie, išlo len o
všeobecné charakteristiky jeho konania bez časového určenia a tento nedostatok sa nedá odstrániť anipomocou výkladu prejavu vôle. Preto rozsudok prvostupňového súdu nie je správny a tento sa v ďalšom
musí zaoberal ďalšími uplatnenými nárokmi navrhovateľa.

Súd prvého stupňa riadiac sa názorom a pokynmi odvolacieho súdu podľa § 226 O.s.p. doplnil
dokazovanie a po jeho vykonaní dospel k záveru, že výpoveď odporcu zo dňa 23.5.2008 daná
navrhovateľovi, je neplatná a v ďalšom sa zaoberal ostatnými nárokmi navrhovateľa. Súd ďalej zistil, že
navrhovateľ listom zo dňa 30. 07. 2008, odporcovi doručenému dňa 11.8.2008 v zmysle § 79 ods. 1 ZP
oznámil, že trvá na tom, aby ho odporca naďalej zamestnával, nakoľko výpoveď zo dňa 23. 05. 2008

považuje za neplatnú. Pri posudzovaní náhrady mzdy súd vychádzal z ustanovenia § 134 a 135 ZP.

Za rozhodné obdobie, pre výpočet priemerného mesačného zárobku, keďže pracovný pomer skončil
dňom 31. 7. 2008 a navrhovateľ oznámil odporcovi listom zo dňa 30.7.2008, že trvá na jeho ďalšom
zamestnávaní počnúc, od 1. 8. 2008, súd stanovil obdobie predchádzajúceho štvrťroka, ktorým je
obdobie 2. štvrťroku 2008. Súd pri výpočte priemerného zárobku navrhovateľa vychádzal zo mzdového

listu za rok 2008 predloženého odporcom.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle ktorého prináleží v
konaní úspešnému účastníkovi náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
protiúčastníkovi,ktorývoveciúspechnemal.Vkonaníúspešnémunavrhovateľovipriznalnímuplatnenú

náhradu trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods.1,2 § 11 ods.1 písm. a) Vyhl. MS SR č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby - 1/13 výpočtového základu predstavuje na rok 2008 sumu 48,63
Eur, na rok 2009 sumu 53,49 Eur, na rok 2010 sumu 55,49 Eur, na rok 2011 sumu 57,- Eur, na rok 2012
sumu 58,69 Eur a na rok 2013 sumu 60,07 Eur.

V predmetnej právnej veci sa viedol spor o určenie neplatnosti výpovede a o náhradu mzdy za určené
obdobie. V zmysle § 13 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 655/2004 Z.z.
pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty
veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o jednu tretinu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi

patrila v ostatných spojených veciach.

Na základe vyššie uvedeného súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 4 701,78
Eur, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia , ktoré je povinný odporca zaplatiť k rukám právneho
zástupcu navrhovateľa. Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľa ním uplatňované úkony a

to: účasť na pojednávaní dňa 2.9.2009 nakoľko zo súdneho spisu a z príslušnej zápisnice vyplýva, že
právny zástupca navrhovateľa na tomto pojednávaní nebol prítomný, taktiež prvostupňový súd nepriznal
práv. zástupcovi náhradu za úkon: pís. podanie na súd vo veci samej 13.2.2013-vyjadrenie v sume
257,36 Eur, nakoľko k takémuto podaniu súdom vyzvaný nebol a v zmysle zásady ústnosti právnemu
zástupcovi navrhovateľa nebránilo nič v tom, aby toto predniesol na pojednávaní.

Podobne súd nepriznal PZN v časti označenej ako Špecifikácia náhrady za stratu času právneho
zastúpenia trovy celkom vo výške 415,94 Eur, za 34 úkonov, ktoré odôvodňoval tým, že vzdialenosť
medzi sídlom miesta advokáta a sídla tun. súdu je cca 5 km s časom trvania 30 min., z dôvodu, že mu
takýto nárok nevznikol, nakoľko čas prepravy mot. vozidlom alebo aj prostriedkom MHD ( električkou) z

miesta sídla advokáta (Heydukova v Bratislave) do miesta uskutočnenia úkonu právnej služby - Okresný
súd Bratislava III ( Nám. Biely kríž 7 ) nepresahuje 30 min. Vychádzajúc z grafikonu MHD Bratislava
mal súd za preukázaný prepravný čas s električkou MHD z nást. stanice najbližšie k sídlu právny
zástupca navrhovateľa Kamenné nám. do stanice Biely kríž v časoch, kedy sa predmetné pojednávania
uskutočnili od 9:00 do 13:00 hod. s tým, že tento trvá 14 minút oboma smermi. Aj uskutočnením cesty

osob.mot.vozidlom od sídla právny zástupca navrhovateľa do sídla súdu v rovnakom čase, ako sa
konali pojednávania v predmetnej veci, súd zistil, že os.mot.vozidlo prejde túto trasu za 13-14 minút
oboma smermi. Podobne rozhodol Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. 14Co 657/2012-201 zo
dňa 28.6.2013. Náhradu ostatných trov konania vo výške 3,23 Eur právny zástupca navrhovateľa ničím
nepreukázal, a preto mu priznané neboli.

Nakoľko zákon č. 71/1992 Z.b v platnom znení priznáva navrhovateľovi osobné oslobodenie od platenia
súdnehopoplatkuvkonaníourčenieneplatnostirozviazaniapracovnéhopomeruapriuplatnenínárokov
z neplatného rozviazania pracovného pomeru, vznikla povinnosť na jeho úhradu odporcovi, ako v konaníneúspešnému v zmysle § 2 ods. 2 cit. zák., na ktorú ho súd preto zaviazal. Súd výšku súdneho poplatku
určil v zmysle pol.1 písm. a, b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ a to v časti výroku rozhodnutia súdu o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu
mzdy a v časti výroku rozhodnutia súdu o povinnosti žalovaného nahradiť navrhovateľovi náhradu trov
právneho zastupovania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.

Podané odvolanie odôvodnila odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/,b/,c/,d/ a f/ O. s. p.
Podľa názoru navrhovateľa predmetný výrok rozsudku vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu, z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť
jeho odôvodnenia, resp. pre nedostatok dôvodov, čo zakladá procesnú vadu prvostupňového konania,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Prvostupňový súd v predmetnej veci zároveň

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ namieta tým,
že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí priznal náhradu mzdy nižšiu, než požadoval navrhovateľ,
pričom takéto zníženie malo byť v rozpore so Zákonníkom práce. Namieta, že pre účely priznania
náhrady mzdy je dĺžka obdobia počas ktorého u odporcu pracoval právne irelevantná, pričom taktiež
namieta, že pracovný pomer u odporcu mu stále trvá. Ďalej pri namietaní zníženia nároku na náhradu

mzdy namieta tým, že skutočnosť, že sa proti nemu vedie trestné stíhanie pre ublíženie na zdraví nemá
mať žiaden význam pri priznaní daného nároku. Rovnako tvrdí, že prvostupňový súd mal prihliadať aj
na výšku zárobku dosiahnutého navrhovateľom u iných zamestnávateľov.

Navrhovateľ namietal taktiež nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia za úkon poskytnutia právnej

služby, ktorým bola účasť na pojednávaní dňa 02.09.2009, kde tvrdí, že jeho právny zástupca sa tohto
pojednávania zúčastnil. Taktiež namieta nepriznanie trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby,
ktorou bolo podanie vyjadrenia, keďže podľa navrhovateľa toto vyjadrenie bolo účelné a týkalo sa
merita veci. Ďalej namieta tým, že prvostupňový súd pochybil, keď mu nepriznal náhradu trov právneho
zastúpenia právnym titulom náhrady za stratu času jeho právneho zástupcu v súvislosti s úkonmi právnej

služby vykonanými v mieste, ktoré nie je jeho sídlom, kde nesprávne aplikoval ustanovenie § 17 ods. 1
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal odvolanie aj odporca prostredníctvom právneho zástupcu
a to v časti výroku o trovách konania. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti

trov zmenil a rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške
2412,64 eur na účet právneho zástupcu odporcu. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu
trov právneho zastúpenia za podanie vo výške 477,78 eur, na účet právneho zástupcu odporcu.
Svoje odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. Namietal tým, že vzhľadom k tomu, že
navrhovateľzmenilžalobnýpetit,malprvostupňovýsúdaplikovaťvrámcináhradytrovkonaniaust.§142

ods. 2 O.s.p. Úspech navrhovateľa mal byť vyjadrený vo výške 26.64% a úspech odporcu percentuálne
vo výške 73,36%.

Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je opodstatnené.

Súd prvého stupňa na základe dokazovania vykonaného v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich
skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) dospel k správnemu skutkovému záveru, inak navrhovateľom
nespochybňovaného, podľa ktorého je výpoveď odporcu zo dňa 23.05.2008 daná navrhovateľovi

neplatná. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne
zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v
napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.V súvislosti s odvolacou námietkou odporcu, podľa ktorého mal súd prvého stupňa aplikovať pri priznaní
trov aplikovať ust. § 142 ods. 2, teda priznať náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v konaní
uvádza odvolací súd nasledovné. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o spor o určenie neplatnosti výpovede

podľa Zákonníka práce, priznanie náhrady trov konania súdom záviselo od úvahy súdu, prvostupňový
súd teda v tomto prípade nemohol aplikovať § 142 ods. 2 O.s.p. na priznanie náhrady trov konania.

Podľa § 142 ods. 3 O.s.p., Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú
náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej
odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods.
2 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151
ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní nebol žiaden z účastníkov úspešný, pričom si ani jeden náhradu
trov konanie neuplatnil.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.