Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Andrea Dudášová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoCsp/14/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200558
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2022:2519200558.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Bibiána Ťažiarová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: M. O., narodený
XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, I., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so
sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o.,
IČO 47 234 679, so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, o zaplatenie 118 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 4Csp/20/2019-90 zo dňa 12.2.2020 v spojení
s opravným uznesením Okresného súdu Piešťany č. k. 4Csp/20/2019-132 zo dňa 14.1.2021, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej v spojení s opravným uznesením
súdu prvej inštancie m e n í tak, že žaloba sa zamieta.
II. Žalovanému sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie
a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 118,-eur a 5,0% ročný úrok z omeškanie zo sumy 118,-eur od
18.10.2018 až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol,
že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%; o výške tejto náhrady
bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
2. Napadnutý rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie právne odôvodnil ust. §
488, § 489, § 494, § 451, § 456 veta prvá, § 517 ods. 1 veta prvá, 2 Občianskeho zákonníka, § 166e ods.
1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 3
ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka,
§ 224, § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že uznesením Okresného súdu Košice I č.
k. 31OdK/318/ 2018-22 zo dňa 08.08.2018 (právoplatným dňom 15.08.2018) bol na majetok žalobcu
vyhlásený konkurz, na základe ktorého o. i. bol žalobca zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť
uspokojené iba v konkurze. Taktiež nebolo sporné, že žalobca po právoplatnosti vyhlásenia konkurzu
zaplatil žalovanému celkom spolu sumu 118,75 eur (malo sa jednať o splátky dlhu na spotrebiteľské
úvery č.: 4411054474 a č. 4506051612, platbami z účtu žalobcu v banke, na základe trvalého príkazu
žalobcu).
4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že žalobca po vyhlásení konkurzu plnil na dlh
žalovanému, ktorého bol rozhodnutím o vyhlásení konkurzu zbavený a mohol byť uspokojený iba vkonkurze, teda zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému išlo o plnenie z právneho dôvodu, ktorý
odpadol vyhlásením konkurzu na majetok žalobcu. Nemôže sa jednať ani o plnenie tzv. naturálnej
obligácie, takým plnením by bolo plnenie premlčaného dlhu. Žalobca vyzval žalovaného na vrátenie
sumy 118,75 eur, čo žalovaný neakceptoval a dňom 18.10.2018 sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu.
5. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže mal žalobca vo veci plný
úspech.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie podal
odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku.
V odvolaní uviedol, že zo samotnej textácie ustanovení § 166e ods. 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.
z. (pohľadávka sa vyhlásením konkurzu stáva nevymáhateľná), je nutné vyvodiť, že pohľadávka
sama o sebe nezaniká, stráca len kvalitu vymáhateľnosti (úspešného uplatnenia na súde), avšak
naďalej zostáva zachovaná ako naturálna obligácia. Nevymáhateľnosť znamená, že pohľadávka síce
nezaniká, ale stráca svoju dôležitú vlastnosť, a to právny nárok predstavujúci možnosť núteného
uplatnenia pohľadávky prostredníctvom orgánov verejnej moci. Ak bude napriek nevymáhateľnosti
pohľadávka dobrovoľne plnená, nejde na strane veriteľa o bezdôvodné obohatenie. Stotožňovať pojmy
nevymáhateľnosť a neexistencia pohľadávky preto považuje žalovaný za nedôvodné a neopodstatnené.
Žalovaný si pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, od žalobcu žiadnym spôsobom nevymáhal,
ani bez vedomia žalobcu z účtu nezrazil. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne zmenil tak, že
žalobu zamietne.
7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že skutočnosť, že žalovanému
zaplatil žalovanú sumu po právoplatnosti uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. 31OdK/318/2018-22
zo dňa 8.8.2018, automaticky neznamená, že išlo dobrovoľné plnenie. Žalovaný ho opakovane,
telefonicky a zasielaním sms jednostranne kontaktoval na mobilný telefón a dôrazne ho vyzýval na
okamžité zaplatenie dlžnej sumy úveru s upozornením na možnosť' exekúcie v prípade ich nezaplatenia.
Žalovaný aj po jeho oddlžení mimosúdne vymáhal voči nemu dlžné splátky úveru v rozpore s
ustanovením § 166e ods. 2 zákone o konkurze a reštrukturalizácií spôsobom vyvolávajúcim jeho
zneistenie, frustráciu a obavu z možných následkov v prípade nezaplatenia pohľadávky vyplývajúcej
z úverových zmlúv s cieľom negatívne ovplyvniť rozhodnutie ako slabšej strany zaplatiť dlžnú sumu.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového
poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením v medziach
daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené minimálne 5 dní
vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1
Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení
s opravným uznesením súdu prvej inštancie nemožno považovať za vecne správny, a to predovšetkým
pre nesprávne právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej v spojení s opravným
uznesením súdu prvej inštancie (§ 388 Civilného sporového poriadku).
9. Predmetom konania na súde prvej inštancie je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy
118 eur s príslušenstvom z dôvodu, že po právoplatnom uznesení Okresného súdu Košice I č. k.31OdK/318/2018-22 zo dňa 8.8.2018, ktorým uznesením bol o. i. žalobca zbavený všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze, zaplatil
žalovanému bez právneho dôvodu sumu 118,75 eur ako splátky úveru zo Zmluvy o hotovostnom úvere
a zmluvy o revolvingovom úvere č. 4411054474 zo dňa 14.11.2014 a Zmluvy o spotrebiteľskom úvere
- hotovostný úver a revolvingový úver č. 4506051612 zo dňa 9.6.2015. Vzhľadom na rozsah a dôvody
odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne
rozhodol, keď žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
10. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie zistil dostatočným spôsobom skutkový stav, no vec
nesprávne právne posúdil, keď z obsahu spisu sú zrejmé všetky skutočnosti, ktoré je možné použiť pri
zmene súdneho rozhodnutia.
11.Podstatouodvolacejargumentáciežalovanéhobolonamietanie,žedobrovoľnésplneniepohľadávky,
ktorá sa v dôsledku oddlženia stala nevymáhateľná voči dlžníkovi, nie je bezdôvodné obohatenie, keďže
nie je možné stotožňovať pojmy nevymáhateľnosť a neexistencia pohľadávky.
12. Podľa § 166e ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v neskorších právnych predpisov o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení
konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom
nebudúuspokojenévkonkurzealebosplátkovýmkalendárom.Vuznesenísúduvediezneniazákonných
ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,
stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov.
13. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Košice I č.
k. 31OdK/38/2018-22 zo dňa 8.8.2018 (právoplatným dňa 15.8.2018) bol o. in. na majetok dlžníka: M.
O., narodený XX.X.XXXX, bytom G. XX, C., vyhlásený konkurz a dlžník bol zbavený všetkých dlhov,
ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Žalobca
ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzavreli dňa 14.11.2014 Zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o
revolvingovom úvere č. 4411054474 a dňa 9.5.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver
a revolvingový úver č. 4506051612. Žalobca trvalým príkazom z účtu zaplatil žalovanému dňa 10.9.2018
sumu 45,68 eur, dňa 10.10.2018 sumu 45,68 ako splátky úveru zo Zmluvy o hotovostnom úvere a
zmluvy o revolvingovom úvere č. 4411054474 a dňa 10.9.2018 sumu 27,39 eur ako splátku úveru
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - hotovostný úver a revolvingový úver č. 4506051612, teda spolu
sumu 118,75 eur. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v citovanom ustanovení jednoznačne uvádza,
že rozhodnutie o oddlžení má za následok nevymáhateľnosť všetkých pohľadávok voči dlžníkovi, ktoré
zostali neuspokojené v konkurze v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze, a to bez ohľadu na to,
či boli alebo neboli prihlásené v konkurze. Znamená to, že samotný zákon v prípade oddlženia dlžníka
konštatuje materiálnu nevymáhateľnosť všetkých pohľadávok, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a
ktoré neboli uspokojené počas konkurzného konania. Neuspokojené pohľadávky však nezanikajú, ale
veriteľ ich nemôže proti vôli dlžníka vymáhať, teda uplatniť si právo na nútené zaplatenie pohľadávky na
súde, t. j. nemôže ho procesne vynútiť. Ako z uvedeného vyplýva, oddlžením pohľadávky nezanikajú,
len sa stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné, čím sa voči nemu menia na naturálne obligácie. Dlžník
všakmôžepohľadávkydobrovoľneplniť,prijatéplnenieniejebezdôvodnýmobohatením.Nenáležitýmje
konštatovanie súdu prvej inštancie, že sa nemôže jednať o plnenie tzv. naturálnej obligácie, keďže takým
plnením by bolo plnenie premlčaného dlhu (odsek 14. napadnutého rozsudku). Naturálne obligácie totiž
tvoria osobitnú skupinu záväzkov, pri ktorých neexistuje, resp. vôbec nevznikla alebo v dôsledku nejakej
právnej skutočnosti zanikla ich vymáhateľnosť (teda nepatria sem len premlčané záväzky). Z vyššie
uvedených skutočností potom jednoznačne vyplýva, že dlžník, ktorý svoju naturálnu obligáciu splnil, plnil
právom (plnil existujúci dlh) a nemôže od veriteľa požadovať plnenie späť, čo je aj prejednávaný prípad.
Hoci žalobca v súdenom spore plnil po oddlžení splátky úveru dobrovoľne žalovanému (prevodmi z účtu
na základe trvalého príkazu), súd prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že sa jedná o bezdôvodné
obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel.Pretosúdprvejinštancievecnesprávneprávneposúdil,ktoránesprávnosťvprávnomposúdení
veci súdom prvej inštancie viedla k nutnosti zmeny napadnutého rozsudku v spojení s opravným
uznesením.14. Vedený všetkými už opísanými úvahami odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie napadnutým
rozsudkom v spojení s opravným uznesením nerozhodol správne, ak žalobe žalobcu v celom rozsahu
vyhovel a preto podľa ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v spojení s opravným uznesením súdu prvej inštancie zmenil spôsobom uvedeným vo výroku
I. tohto svojho rozsudku (zamietnutím žaloby v celom rozsahu).
15. Podľa § 396 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom
prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o
nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
16. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.
18. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zmenil, je v zmysle citovaného
ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie. V dôsledku úplného zvrátenia výsledku konania na súde prvej
inštancie sa plne úspešnou stranou s nárokom na náhradu trov konania stal práve žalovaný. Preto o
nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396
ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania na súde prvej
inštancie v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania na súde prvej inštancie rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnom skončení veci.
19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods.
1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne opäť súd
prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku
po právoplatnom skončení veci.
20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.