Rozsudok Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Jaroslav Kanderka

Judgement form – Rozsudok

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113208053
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8113208053.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobkyne: F. zastúpenej

JUDr. Vladimírom Menichom, advokátom, R. Viesta 75, 036 01 Martin, proti žalovanému: MONDI
SWIECE S.A., so sídlom Bydgoska 1, 86-100 Swiece, Poľsko, zastúpenému advokátskou kanceláriou
Sýkorová - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Záborská 13, 040 01 Košice - mestská časť Sever,
IČO: 50 550 837, o zaplatenie sumy 6.500 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o vi n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur a 8,5 % ročný úrok z omeškania zo sumy
6.500 eur od 17.7.2007 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca - spoločnosť WATMANN a.s., IČO: 36 479 276, návrhom na vydanie európskeho
platobného rozkazu , ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa 21.3.2013, žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť trovy
konania.

2. Okresný súd Prešov vydal dňa 20.1.2014 európsky platobný rozkaz, ktorým uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.500 eur s príslušenstvom.

3. Voči vydanému európskemu platobnému rozkazu podal žalovaný odpor a požiadal o doručenie žaloby
na adresu žalovaného, pretože táto nebola pripojená k európskemu platobnému rozkazu.

4. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.11.2014, okrem iného uviedol, že žalobca uzatvoril dňa
5.12.2006 so žalovaným zmluvu formou Nákupného príkazu č. 4500062411/T06/, vystaveného
žalovaným a následne potvrdeného žalobcom, predmetom ktorého bola dodávka zariadenia pre
orezávanie okrajov papierového pásu na obojstranné orezávanie papierového pásu stroja na výrobu
papiera - Trim Cutter 202M-450-PM2 v prevádzke žalovaného v celkovej hodnote 65.000 eur. Tento
tovar žalobca riadne dodal žalovanému v súlade s podmienkami zmluvy, o čom si žalobca a žalovaný
spísali dňa 24.9.2007 preberací protokol, v ktorom sa konštatuje, že zariadenie bolo inštalované

podľa štandardov a špecifikácie uvedenej v objednávke, že zariadenie pracuje v normálnej výrobnej
kondícii, že zaučenie personálu žalovaného bolo vykonané a že prevádzkové a servisné manuály
boli odovzdané žalovanému. V súlade s uvedenými skutočnosťami vystavil žalobca žalovanému za
dodaný tovar dňa 5.6.2007 faktúru č. 2007084 v hodnote zmluvy, splatnú dňa 16.7.2007. Žalovanýz uvedenej faktúry nezaplatil žalobcovi 6.500 eur. Tento rozdiel vykazuje žalovaný každoročne vo
svojom účtovníctve ako neuhradený zostatok v prospech žalobcu, ktorý žalovaný v písomnej forme
ako ťarchopis a odsúhlasenie rozdielu potvrdil žalobcovi. Takéto písomné podanie považuje žalobca

za písomné uznanie záväzku s dôsledkami podľa § 407 Obchodného zákonníka. Žalovaný vyzval
niekoľkokrát žalobcu na záručný servis predmetu zmluvy. Žalobca pri kontrole oprávnenosti týchto
oznámení priamo v prevádzke žalovaného konštatoval, že tieto sú neopodstatnené, pretože zistil
nasledovné skutočnosti - bolo stlačené stop tlačidlo zo strany pohonu stroja, fyzicky bol poškodený
frekvenčný menič, obsluha nevedela spustiť zariadenie, neoprávnený zásah do riadiacej jednotky

stroja, a podobne. Hoci reklamované závady neboli spôsobené vinou žalobcu, ale neodbornými a
chybnými zásahmi žalovaného, žalobca tieto závady na svoje náklady odstránil. Po servisnom zásahu
žalobcu zariadenie v prítomnosti žalobcu a žalovaného pracovalo bez problémov. Požiadavku žalobcu
o spísanie písomného záznamu z týchto návštev žalovaný vždy odmietol. Odhadom každé vykonanie
týchto neopodstatnených výjazdov stálo žalobcu cca 2.000 eur. Počas trvania záručnej doby na predmet
dodávky zmluvy, t. j. 24 mesiacov nedostal žalobca žiadnu oficiálnu písomnú reklamáciu a nie sú mu

ani známe žiadne skutočnosti o akýchkoľvek závadách zariadenia, alebo takých nedostatkoch, ktoré by
odôvodňovalipostupžalovanéhonazadržaniezostatkovejplatby.Naniekoľkonásobnéurgenciežalobcu
na úhradu zostatkovej sumy žalovaný v roku 2010 požiadal žalobcu o podpis Dohody o nefunkčnosti
dodanéhozariadenia.Tútopožiadavkužalovanéhožalobcavzhľadomnajejneopodstatnenosť zásadne
odmietol a trval na doplatení dlžnej sumy za dodané zariadenie, t. j. 6.500 eur. Žalobca dodal v rámci

koncernu MONDI totožné zariadenie aj do prevádzky Mondi SCP Ružomberok, kde pracuje bezchybne
už viac ako 13 rokov a do Mondi Štětín, ČR, kde pracuje rovnako bezchybne už viac ako 5 rokov. V
týchto podnikoch zvládli obsluhu a servis zariadenia po stránke technickej bez akýchkoľvek problémov.
Žalovaný do dnešného dňa na viaceré výzvy žalobcu o zaplatenie dlhovanej čiastky z faktúry č. 2007084
vo výške 6.500 eur nereagoval a do dnešného dňa ju nezaplatil. Týmto návrhom si žalobca uplatňuje

z titulu nezaplatenia za zmluvne dojednaný a riadne dodaný tovar podľa uvedenej zmluvy zaplatenie
čiastky celkovo vo výške 6.500 eur s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené právny zástupca žalobcu
navrhol , aby Okresný súd Prešov vydal rozsudok, ktorým uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 6.500 eur spolu s 8,5% ročný úrokom z omeškania zo sumy 6.500 eur od 17.7.2007 do zaplatenia.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.12.2015, okrem iného uviedol, že mu bol 27.11.2015 doručený
návrh žalobcu - spoločnosti WATMAN a.s. Podanie doručené Mondi obsahovalo iba preklad návrhu
overený súdnym prekladateľom, neobsahovalo však prílohy - dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva,
čo spôsobuje, že nie je možné sa k nim vyjadriť. Chýba tiež výzva súdu, ktorou by bola stanovená
lehota na podanie žalobnej odpovede a poučenia čo sa týka ďalšieho postupu a opravných prostriedkov.

Vzhľadomnatosažalovanýobrátilna súdsprosbouodoručenieodpisovdôkazovuvedenýchžalobcom
v obsahu návrhu a o stanovenie lehoty na vyjadrenie k návrhu. Vec sa týka zmluvy uzavretej v roku 2006
a uplatňovanie nárokov na jej základe je neopodstatnené, okrem toho uplynula už premlčacia doba.
Dokumenty súvisiace s touto vecou boli spoločnosťou Mondi vzhľadom na uplynutie času archivované.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 8.1.2016, okrem iného uviedol, že ich spoločnosť vedie
podnikateľskú činnosť mimo hraníc Slovenska. Konanie pred slovenským súdom si vyžaduje dodatočné
činnosti ako sú zabezpečenie prekladov, právneho zastúpenia, prípadne aj cestovanie. Ako už uviedli,
vec je stará, neopodstatnená a podľa ich názoru je možné uplatniť aj námietku premlčania. Nemôžu sa
vyjadriť k listu žalobcu, pretože neobsahuje žiadne dôkazy, na ktoré sa žalobca v liste odvoláva. Získať

tieto dokumenty je pre nich v súčasnosti ťažké, pretože ich archivovali a vzhľadom na dlhý časový odstup
niektoré aj chýbajú. Žalovaný opätovne uviedol, že mu neboli doručené dôkazy, na ktoré sa žalobca
odvoláva vo svojom návrhu, preto sa nemôže vyjadriť k jeho tvrdeniam. Žalovaný opätovne požiadal
o doručenie dôkazov uvedených v návrhu a stanovenie súdom 2 -mesačnej lehoty na vyjadrenie sa k
návrhu, t. j. na vyhotovenie žalobnej odpovede, počnúc odo dňa doručenia žalovanému všetkých v

návrhu uvedených dôkazov.

7. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 23.8.2016, okrem iného uviedla, že
žalovaný si u žalobcu na základe nákupného príkazu č. 4500062411/T06 zo dňa 5.12.2006 (ďalej len
ako Nákupný príkaz), ktorý vystavil žalobca a následne spolu so žalovaným potvrdil svojim podpisom,

objednal dodanie zariadenia špecifikovaného v nákupnom príkaze, a to zariadenia pre orezávanie
okrajov papierového pásu na obojstranné orezávanie okrajov papierového pásu stroja na výrobu
papiera - Trim Cutter 202M-450-PM2 (ďalej len ako „zariadenie“). Na základe žalobcom vystaveného a
žalovaným a žalobcom následne potvrdeného nákupného príkazu sa žalobca zaviazal dodať objednanýtovar za kúpnu cenu, spôsobom a za podmienok uvedených v tomto nákupnom príkaze a žalovaný
sa zaviazal zaplatiť žalobcovi kúpnu cenu spôsobom a za podmienok uvedených v tomto nákupnom
príkaze. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca a žalovaný uzavreli kúpnu zmluvu v

zmysle ustanovenia § 409 a násl. Obchodného zákonníka, čím medzi žalobcom, ktorý vystupoval ako
predávajúci a žalovaným, ktorý vystupoval ako kupujúci, vznikol obchodno - právny záväzkový vzťah,
na základe ktorého sa žalobca zaviazal dodať žalovanému hnuteľnú vec (tovar) bližšie špecifikovanú
v nákupnom príkaze a zároveň previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a žalovaný sa zaviazal
zaplatiť kúpnu cenu. V zmysle nákupného príkazu sa žalovaný zaviazal zaplatiť kúpnu cenu vo výške

65.000 eur. V bode 9. Platobné podmienky nákupného príkazu si žalobca a žalovaný dojednali platobné
podmienky nasledovne: 1. 40 % z kúpnej ceny po dodaní projektovej dokumentácie, do 7 dní (t.
j. 26.000 eur), 2. 25% z kúpnej ceny po hlavnej dodávke (t. j. 22.750 eur), 3. 15 % z kúpnej ceny
po platnom preberacom protokole do 45 dní (t. j. 9.750 eur), 4. 10% z kúpnej ceny po podpísaní
záverečnéhoprotokolunazákladepredloženiabankovejzárukyplneniaplatnej 24mesiacov(oddátumu
záverečného schvaľovacieho protokolu), do 45 dní. Zo strany žalovaného došlo tak, ako to zároveň

vyplýva z Európskeho platobného rozkazu vydaného dňa 20.1.2014 a žalobcovho vyjadrenia zo dňa
4.11.2014 k zaplateniu sumy vo výške 58.500 eur, a to v zmysle bodu 9. Platobného podmienky
nákupného príkazu nasledovne: prvá suma vo výške 26.000 eur po dodaní projektovej dokumentácie
do 7 dní, zaplatená dňa 21.12.2006, druhá suma vo výške 22.750 eur po hlavnej dodávke, t. j. zaplatená
dňa 1.8.2007, tretia suma vo výške 6.500 eur po platnom preberacom protokole do 45 dní, t. j. zaplatená

dňa 20.2.2008. Pôvodná suma 9.750 eur podľa bodu 9. Platobné podmienky nákupného príkazu ,
ods. 3 v znení 15 % z kúpnej ceny po platnom preberacom protokole, do 45 dní (t.j. 9.750 eur) bola
skrátená o sumu 3.250 eur z dôvodu uplatnenia ustanovenia o záruke výkonu špecifikovaného v Prílohe
č. 1 Technická špecifikácia k nákupnému príkazu na strane 4 pod názvom Záruka výkonu, ktoré
znie cit: „Dodávateľ garantuje použiteľnosť zariadenia na 99,5% (min.99%) počas 6 mesiacov. Každá

použiteľnosť zariadenia nižšie ako 99,5% z dôvodu na strane dodávateľa je sankcionovaná 1% z kúpnej
ceny (max. 5%). Záručná doba začína plynúť od podpísania preberacieho protokolu. Preberací protokol
musí byť podpísaný v lehote maximálne 2 mesiacov odo dňa úspešného spustenia zariadenia.“ Keďže
použiteľnosť zariadenia v 6 mesačnej záručnej dobe, ktorá začala plynúť od podpísania preberacieho
protokolu, t. j. od 24.9.2007 bola nižšia ako 99% ako to vyplýva aj z e-mailovej komunikácie žalobcu a

žalovaného zo dňa 15.2.2008 a 21.2.2008, zo strany žalovaného došlo k uplatneniu vyššie citovaného
ustanovenia o záruke výkonu a poníženiu predmetnej tretej splátky o 5% z celkovej sumy kúpnej ceny
65.000 eur, t. j. k poníženiu o 3.250 eur. Žalovaný niekoľkokrát prostredníctvom e-mailovej komunikácie
upozornil žalobcu na nefunkčnosť dodaného zariadenia a žiadal ho o záručný servis , na čo žalobca
reagoval výzvami na zaplatenie. Žalovaný v e-mailovej komunikácii zo dňa 7.3.2008 navrhol, že z jeho

strany dôjde napriek uplatneniu vyššie spomenutej sankcii k zaplateniu sumy , o ktorú bola skrátená
tretia splátka, t.j. 3.250 eur, pokiaľ žalobca dodrží bod 4 Záruka výkonu a bod 8 Záruky za mechanickú
časť nákupného príkazu a zabezpečí v prospech žalovaného záručný servis. Žalovaný zaplatil sumu
vo výške 3.250 eur na účet žalovaného dňa 13.3.2008, žalobca však záručný servis nezabezpečil, a
teda zariadenie nefungovalo riadne. Štvrtá suma vo výške 6.500 eur doposiaľ nebola zaplatená. Z

bodu 9 Nákupného príkazu pod názvom Platobné podmienky vyplýva, že v ňom špecifikované záväzky
majú synalagmatický charakter v zmysle ust. § 325 Obchodného zákonníka (cit.: „Ak strany majú
vzájomnézáväzky,môžesasplneniezáväzkudruhoustranoudomáhaťlentástrana,ktorásvojzáväzok
už splnila, alebo je pripravená a schopná ho splniť súčasne s druhou stranou, ibaže zo zmluvy zo
zákona alebo z povahy niektorého záväzku vyplýva niečo iné.“ Z nákupného príkazu, bod 9. Platobné

podmienky ods. 4 v znení (cit): „10% z kúpnej ceny po podpísaní záverečného protokolu na základe
predloženia bankovej záruky plnenia platnej 24 mesiacov (od dátumu záverečného schvaľovacieho
protokolu) do 45 dní“ vyplýva, že povinnosti žalovaného ako kupujúceho, ktorá spočíva v zaplatení časti
kúpnej ceny predchádza podpísanie záverečného protokolu na základe splnenia povinnosti žalobcom
ako predávajúcim, a to požiadania banky o vystavenia bankovej záruky a následného predloženia

bankovej záruky kupujúcemu. Účelom bankovej záruky bolo práve zabezpečiť splnenie záväzku žalobcu
poskytnúť záručné plnenie v zmysle bodu 4. Záruka výkonu a bodu 8. Záruky za mechanickú časť
nákupného príkazu, ktorá vzhľadom na potrebu servisu a problémy pri jeho zabezpečovaní zo strany
žalobcu bola pre žalovaného nevyhnutná. Žalovaný má za to, že keďže ide o synalagmatický záväzok
v zmysle ust. § 325 Obchodného zákonníka, žalobca je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku

druhou stranou, a to žalovaným spočívajúcom v zaplatení časti kúpnej ceny len vtedy, ak splní svoj
záväzok požiadať banku o vystavenie bankovej záruky a predložiť bankovú záruku a následne podpísať
spolu so žalovaným Záverečný protokol už splnil alebo je pripravený splniť súčasne so žalovaným,
pričom zo strany žalobcu nedošlo k splneniu tejto povinnosti ani preukázaniu jeho pripravenosti splniťtento záväzok, a teda následne nedošlo ani k vzniku povinnosti žalovaného zaplatiť časť kúpnej ceny.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že k vzniku povinnosti zaplatiť kúpnu cenu žalovaného nikdy nedošlo.
Žalobca do dnešného dňa nepredložil žiadny písomný doklad o tom, že banková záruka v prospech

žalovaného vznikla, pričom ho na túto skutočnosť žalovaný niekoľkokrát upozornil, naposledy dňa
8.8.2014 a 9.9.2014 a teda nedošlo k podpísaniu záverečného protokolu žalobcom a žalovaným, od
podpisu ktorého bola stanovená doba splatnosti kúpnej ceny 45 dní. Medzi žalobcom a žalovaným
bol podpísaný iba preberací protokol dňa 24.9.2007, ktorý bol žalovanému taktiež zaslaný konajúcim
súdom spolu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 27.7.2016 a nie záverečný protokol. Žalovaný má za

to, že neexistencia dokladu o vzniku bankovej záruky a záverečného protokolu v zmysle Nákupného
príkazu bod 9. Platobné podmienky, ktoré podmieňovali vznik žalovaného povinnosti zaplatiť časť kúpnej
ceny sú dostatočným dôkazom, ktorý vyvracia tvrdenia žalobcu o existencii dlhu žalovaného. Všetky
písomnépodania,ktoréžalobcapovažujezapísomnéuznaniezáväzkuvzmysleust.§323Obchodného
zákonníka sú teda neopodstatnené a nemožno ich považovať za uznanie záväzku, ktorý do dnešného
dňa nevznikol. Žalobca bol opakovane upozornený zo strany žalovaného na nedodržanie zmluvných

podmienok dohodnutých v Nákupnom príkaze, konkrétne na povinnosť predložiť bankovú záruku
bol upozornený hneď po zaplatení tretej splátky žalovaným, a to v období po 20.2.2008 (naposledy
8.8.2014 a 9.9.2014). Tu žalovaný poukázal na špekulatívnosť žalobcu , ak mal žalobca za preukázané
porušenie povinnosti zaplatiť 10% kúpnej ceny v zmysle bodu 9. Nákupného príkazu, mohol si svoj
nárok v minulosti uplatniť súdnou cestou. Naopak žalobca si namiesto uplatnenia svojho práva, ktoré

však žalovaný popiera, nechal u žalovaného špekulatívne potvrdiť nezaplatenie sumy 6.500 eur,
ktoré považuje za formu uznania záväzku, s čím zásadne žalovaný nesúhlasí. Predmetný dokument,
ktorý žalobca považuje za uznanie záväzku žalovaného a ktorý žalobca zaslal takmer vždy pod iným
názvom (balance confirmation, debit note alebo bez názvu) nespĺňa zákonné, formálne a obsahové
náležitostiuznaniazáväzkuvzmysleust.§323Obchodnéhozákonníkaažalovanýhonikdyakouznanie

záväzku nevnímal. V súvislosti s uvedeným si žalovaný dovoľuje poukázať na rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo dňa 27.6.2012, sp. zn. 4Cob/55/2012 : „ Ak žalobca, ktorý vypracoval predmetný
listinný dôkaz, ktorý sám žalobca považuje za uznanie záväzku, avšak žalovaný ho nepovažuje za
uznanie záväzku, treba pri výklade vôle žalovaného, ktorú prejavil pripojením svojej pečiatky a podpisu
na predmetný listinný dôkaz použiť interpretačné pravidlo podľa ktorého takýto sporný prejav treba

vykladať v neprospech osoby, ktorá tento výraz použila ako prvá, a to z toho dôvodu, aby to preventívne
do budúcna viedlo túto osobu - v prejednávanej veci žalobcu k tomu, aby pri používaní tlačív na
odsúhlasenie inventúrnych zostatkov alebo tlačív na uznanie záväzku používal jednoznačné výrazy,
ktoré by neboli na úkor druhej strany, ak druhá strana ich podpísaním nesledovala ten cieľ, ako ho
sledoval žalobca. Znamená to, že ak žalobca vypracoval a teda ako prvý použil výraz v spornom

listinnom dôkaze - inventarizácia pohľadávok a výrazy použité v tomto listinnom dôkaze vzbudzujú
pochybnosti, či tento listinný dôkaz je aj uznaním pohľadávok alebo iba odsúhlasením inventárneho
stavu pohľadávok, je treba tento listinný dôkaz vykladať podľa § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka
v neprospech žalobcu, ktorý takýto rozporný listinný dôkaz vypracoval a považovať ho preto iba
za odsúhlasenie inventúrneho stavu pohľadávok a nie aj za uznanie dlhu zo strany žalovaného ako

dlžníka. K rovnakému záveru dospel aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.7.2008,
sp. zn. 5Obdo/15/2008. Žalovaný vyzval na predloženie bankovej záruky po zaplatení tretej splátky v
období po 20.2.2008 v zmysle ust. § 342 ods. 2 Obchodného zákonníka . V zmysle ust. § 392 ods. 1
Obchodného zákonníka : „Pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal
záväzok splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v

povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína
premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.“ V zmysle ust. § 397 Obchodného zákonníka, ak
zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Základnou funkciou premlčania
je určitá motivácia veriteľa k tomu, aby dlžníka nútil svoj záväzok splniť, avšak aby v rámci právnej
istoty nebol dlžník vystavený časovo neobmedzenému tlaku. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný

za preukázané, že došlo k uplynutiu premlčacej doby na splnenie povinnosti žalobcom spočívajúce v
požiadaní banky o poskytnutie bankovej záruky a následnom predložení bankovej záruky žalovanému,
ktoroubolapodmienenápovinnosťžalovanéhozaplatiť 10%zkúpnejcenyvzmysle bodu9.nákupného
príkazu. Vzhľadom na vzájomnosť a podmienenosť povinnosti žalovaného zaplatiť kúpnu cenu nemožno
od neho spravodlivo požadovať jej splnenie a taktiež ju možno považovať za premlčanú. Týmto v

zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení žalovaný vznáša voči uplatnenému právu žalobcu na
zaplatenie sumy vo výške 6.500 eur s príslušenstvom námietku premlčania, pretože toto právo bolo na
súde uplatnené až po uplynutí štvorročnej premlčacej lehoty. Žalovaný rezolútne nesúhlasí s tvrdeniami
žalobcu v jeho vyjadrení zo dňa 4.11.2014, v ktorom uvádza, že nedostal žiadnu písomnú reklamáciu,nie sú mu známe žiadne skutočnosti o akýchkoľvek závadách a nedostatkoch, ktoré by odôvodňovali
postup žalovaného na zadržanie zostatkovej platby. Žalovaný zaslal po niekoľkých upozorneniach na to,
že zariadenie dodané v zmysle Nákupného príkazu riadne nepracuje e-mailom zo dňa 7.1.2008 oficiálnu

reklamáciu nachádzajúcu sa v jeho prílohe, v ktorom poukázal na nedostatky a na jeho závady. Dňa
15.2.2008 žalovaný opätovne e-mailom vyzval žalobcu na záručný servis. Účelom bankovej záruky
bolo práve zabezpečiť splnenie záväzku žalobcu poskytnúť záručné plnenie v zmysle bodu 4. Záruka
výkonu a bodu 8. Záruky za mechanickú časť nákupného príkazu. V prípade, že by k poskytnutiu
záručného plnenia v zmysle nákupného príkazu nedošlo, z bankovej záruky predloženej žalobcom

by bol žalovaný následne oprávnený sa uspokojiť. Opätovne žalovaný poukázal na špekulatívnosť
žalobcu,ktorýsinesplnil povinnosťpožiadaťbankuoposkytnutiebankovejzárukyanepredložilbankovú
záruku žalovanému a zároveň neposkytol záručný servis, aby dodané zariadenie dosiahlo stupeň kvality
garantovaných parametrov, resp. ho žalobca neposkytol vôbec, čím vlastne ukrátil žalovaného o plnenie
z bankovej záruky a zároveň o poskytnutie potrebného záručného servisu. V dôsledku konania žalobcu
spočívajúcom v neposkytnutí záručného servisu v potrebnom rozsahu a úrovni, resp. postupne v

neposkytnutí záručného servisu vôbec, zariadenie riadne nefungovalo , na čo žalovaný opakovane
upozorňovalačonepopieraanisámžalobca.Zariadeniepracovaloprerušovaneanedosiahlominimálny
stupeň použiteľnosti, čím nebolo možné žalovaným uspokojovať záväzky závislé od použitia zariadenia
voči jeho veriteľom riadne a včas. Tým pádom mu bola nesprávnym fungovaním zariadenia spôsobená
škoda.

8. Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.5.2017, okrem iného uviedol, že
pri realizácii dodávky zariadenia pre orezávanie okrajov papierovej dráhy na obojstranné orezávanie
papierovej dráhy stroja na výrobu papiera - Trim Cutter 202M-450-PM2 podľa Nákupného príkazu č.
4500062411/T06 nastali nasledovné skutočnosti. Po dodaní stroja boli technickí pracovníci žalobcu

dvakrát na servisnom zásahu u žalovaného. Prvýkrát žalovaný oznámil, že zariadenie „nejde“. Pri
prehliadke zariadenia bolo zistené, že bolo stlačené centrálne stop tlačítko na spustenie pohonu
zariadenia a fyzicky bol poškodený frekvenčný menič - všetko zavineným konaním žalovaného. Tento
výjazd priniesol žalobcovi bezdôvodné náklady vo výške cca 2.000 eur ( diéty, nocľažné, servisné,
cestovné 2x 1200km). Druhýkrát žalovaný oznámil, že zariadenie nevedia spustiť. Po návšteve bolo

zistené, že žalovaný vymenil pôvodne zaškolené osoby na prevádzku tohto zariadenia za nových
pracovníkov, ktorí to proste nevedeli spustiť. Technici žalobcu museli týchto nových ľudí zaučiť. A tento
výjazd znovu z pohľadu žalobcu úplne zbytočný, priniesol žalobcovi ďalšie náklady tak, ako v prvom
prípade. Dosiahnutie kapacity zariadenia je dané nielen výkonom ale aj odbornosťou a skúsenosťou
obsluhy zariadenia a pravidelným dostatočným prísunom vstupných materiálov. A tieto posledné dva

faktory žalovaný nezvládol. Žiadne ďalšie oznámenia chýb alebo reklamácie zo strany žalovaného
k predmetnému zariadeniu neboli. Keď nakoniec prišli zástupcovia žalobcu k žalovanému na finálne
odovzdanie zariadenia, zistili až u žalovaného, ktorý to nedal žalobcovi nejakým spôsobom vedieť,
že zariadenie je demontované , odstránené a odvezené do skladu. Na otázku žalobcu prečo,
odpoveď zástupcov žalovaného bola, že toto zariadenie „aj tak nepotrebujú“. Žalovaný bez súhlasu

a upovedomenia žalobcu urobil takto neodborný zásah do zariadenia jeho svojvoľnou demontážou v
záručnej dobe bez prítomnosti technikov žalobcu. Za tejto situácie nebol žiadny dôvod, aby žalobca
vystavil bankovú garanciu na záručnú lehotu zariadenia. Jeho povinnosť odstrániť prípadné vady v rámci
záručnej doby ostala zachovaná. Žiadne oznámenie o vadách však v priebehu 24 mesiacov od dodávky
zariadenia žalobca nedostal. Krátenie platby o 3.500 eur nebolo nikde zmluvnými stranami dohodnuté,

jednalo sa o svojvoľný a jednostranný krok žalovaného. Žalobca zariadenia rovnakého druhu dodal
aj do ďalších závodov v rámci koncernu Mondi, a to do Ružomberka, ktorý pracuje 24 hodín denne
19 rokov a Štetí, ktorý taktiež pracuje 24 hodín 16 rokov. Tieto zariadenia doteraz bezchybne v plnej
kapacite fungujú a žalobca na zabezpečenie ich prevádzky dodnes dodáva len bežné náhradné diely.
Taktiež tvrdenia o nefunkčnosti zariadenia a poruchovosti sú absolútne neopodstatnené. Nie je pravda,

že žalobca si u žalovaného vynucoval každoročne odsúhlasenie stavu pohľadávok. Práve naopak.
Mondi Swiece každý rok posielalo do Watmann a.s. priznanie dlhu voči Watman a.s. Rovnako ďalšie
argumenty a rozbory žalovaného v uvedenom vyjadrení sa pohybujú len v teoretickej rovine, len bez
preverenia skutočného , faktického a právneho stavu. Vzhľadom na uvedené je žalobca toho názoru,
že zadržiavanie konečnej platby vo výške 6.500 eur za orezávacie zariadenie na papierensky stroj Trim

Cutter 202M-450-PM2 je zo strany žalovaného neopodstatnené, bez právneho dôvodu.

9. V priebehu konania dňa 27.8.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na zmenu subjektu
na strane žalobcu, keďže po začatí konania došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom tohtokonania.Postupníksovstupomdokonania súhlasil.Zpredloženého návrhu žalobcunazmenusubjektu
na strane žalobcu, ako aj listín k nemu pripojených mal súd za preukázané, že po začatí konania nastala
právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod práv, o ktoré sa v tomto konaní koná v podobne postúpenia

pohľadávky. Katarína Nahálková Kudlová ako subjekt, na ktorý boli tieto práva prevedené, vyjadrila
súhlassovstupomdo konanianamiestodovtedajšiehožalobcu.Súdpretovsúladesust.§80Zákonač.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) vyhovel návrhu na vstup Kataríny Nahálkovej
Kudlovej do konania na miesto dovtedajšieho žalobcu spoločnosti Watmann a.s. Okresný súd Prešov
tak rozhodol svojim uznesením zo dňa 11.3.2019, č. k. 21Cb/53/2013-259.

10. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, výsluchom
svedka C.o, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise a to konkrétne preberacieho
protokolu - Take over protocol , Nákupného príkazu zo dňa 5.12.2006, Uznania dlhu - Balance k
31.12.2012 zo dňa 5.1.2012, výpisu z Obchodného registra ohľadne spoločnosti WATMAN, a.s., výpisu
žalovaného z Krajského registra, vyjadrenia žalovaného zo dňa 20.2.2014 (odporu voči vydanému

európskemu platobnému rozkazu), vyjadrenia žalobcu zo dňa 4.11.2014, vyjadrenia žalovaného zo dňa
3.12.2015, vyjadrenia žalovaného zo dňa 8.1.2016, vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.8.2016, Technickej
špecifikácie-Prílohy č. 1 k Nákupnému príkazu, e-mailovej komunikácie medzi sporovými stranami zo
dňa 15.2.2008, 21.2. 2008 a 7.3.2008, Dokladu o zaplatení sumy vo výške 3.250 eur zo dňa 13.3.2008,
vyjadrenia žalobcu zo dňa 11.5.2017, návrhu na zmenu účastníka konania zo dňa 21.8.2018, Zmluvy o

postúpení pohľadávky zo dňa 9.8.2018, Oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 9.8.2018, ako aj
ďalšieho spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca uzatvoril dňa 5.12.2006 so žalovaným zmluvu formou Nákupného príkazu č. 4500062411/
T06/, vystaveného žalovaným a následne potvrdeného žalobcom, predmetom ktorého bola dodávka

zariadenia pre orezávanie okrajov papierového pásu na obojstranné orezávanie papierového pásu
stroja na výrobu papiera - Trim Cutter 202M-450-PM2 v prevádzke žalovaného v celkovej hodnote
65.000 eur. Tento tovar žalobca riadne dodal žalovanému v súlade s podmienkami zmluvy, o čom si
žalobca a žalovaný spísali dňa 24.9.2007 preberací protokol, v ktorom sa konštatuje, že zariadenie
bolo inštalované podľa štandardov a špecifikácie uvedenej v objednávke, že zariadenie pracuje v

normálnej výrobnej kondícii, že zaučenie personálu žalovaného bolo vykonané a že prevádzkové a
servisné manuály boli odovzdané žalovanému. V súlade s uvedenými skutočnosťami vystavil žalobca
žalovanému za dodaný tovar dňa 5.6.2007 faktúru č. 2007084 v hodnote zmluvy, splatnú dňa 16.7.2007.
Žalovaný z uvedenej faktúry nezaplatil žalobcovi 6.500 eur. Tento rozdiel vykazuje žalovaný každoročne
vo svojom účtovníctve ako neuhradený zostatok v prospech žalobcu, ktorý žalovaný v písomnej forme

ako ťarchopis a odsúhlasenie rozdielu potvrdil žalobcovi. Takéto písomné podanie považuje žalobca
za písomné uznanie záväzku s dôsledkami podľa § 407 Obchodného zákonníka. Žalovaný vyzval
niekoľkokrát žalobcu na záručný servis predmetu zmluvy. Žalobca pri kontrole oprávnenosti týchto
oznámení priamo v prevádzke žalovaného konštatoval, že tieto sú neopodstatnené, pretože zistil
nasledovné skutočnosti - bolo stlačené stop tlačidlo zo strany pohonu stroja, fyzicky bol poškodený

frekvenčný menič, obsluha nevedela spustiť zariadenie, neoprávnený zásah do riadiacej jednotky
stroja, a podobne. Hoci reklamované závady neboli spôsobené vinou žalobcu, ale neodbornými a
chybnými zásahmi žalovaného, žalobca tieto závady na svoje náklady odstránil. Po servisnom zásahu
žalobcu zariadenie v prítomnosti žalobcu a žalovaného pracovalo bez problémov. Požiadavku žalobcu
o spísanie písomného záznamu z týchto návštev žalovaný vždy odmietol. Odhadom každé vykonanie

týchto neopodstatnených výjazdov stálo žalobcu cca 2.000 eur. Počas trvania záručnej doby na predmet
dodávky zmluvy, t. j. 24 mesiacov neobdržal žalobca žiadnu oficiálnu písomnú reklamáciu a nie sú mu
ani známe žiadne skutočnosti o akýchkoľvek závadách zariadenia, alebo takých nedostatkoch, ktoré by
odôvodňovalipostupžalovanéhonazadržaniezostatkovejplatby.Naniekoľkonásobnéurgenciežalobcu
na úhradu zostatkovej sumy žalovaný v roku 2010 požiadal žalobcu o podpis Dohody o nefunkčnosti

dodanéhozariadenia.Tútopožiadavkužalovanéhožalobcavzhľadomnajejneopodstatnenosť zásadne
odmietol a trval na doplatení dlžnej sumy za dodané zariadenie, t. j. 6.500 eur. Žalovaný do dnešného
dňa na viaceré výzvy žalobcu o zaplatenie dlhovanej čiastky z faktúry č. 2007084 vo výške 6.500 eur
nereagoval a do dnešného dňa ju nezaplatil.

12. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.13. Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí
v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť
aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa

§ 448.

14. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

15. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

16. Podľa § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

17.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

19. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (účinného do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

20. Podľa § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka, práva a povinnosti zo zodpovednosti za porušenie
záväzkov zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31.
januára 2013.

21. Podľa § 768k ods. 3 Obchodného zákonníka, ustanovenia o čase plnenia peňažného záväzku
dlžníka (§ 340a), osobitné ustanovenia pre čas plnenia peňažného záväzku dlžníka, ktorým je subjekt
verejného práva (§ 340b), ustanovenia o omeškaní dlžníka (§ 365) a ustanovenia o nekalých zmluvných
podmienkachanekalejobchodnejpraxi(§369d)účinnéod1.februára2013sanevzťahujúnazáväzkové

vzťahy uzavreté pred 1. februárom 2013.

22. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok,
predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v
prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

23. Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj
právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

24. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie

účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

25. Podľa § 387 ods. 1 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom.

26. Podľa § 387 ods. 2 Obchodného zákonníka, premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových
vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.27. Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

28. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť
premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

29. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

30. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

31. Podľa § 402 Obchodného zákonníka, premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom

uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu
upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

32. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný nesplnil svoju povinnosť z
uzatvorenej kúpnej zmluvy, keď žalobcovi doposiaľ nedoplatil časť kúpnej ceny za dodaný tovar

v celkovej výške 6.500 eur. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 6.500 eur. Súd preto
oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 6.500 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie
v prospech žalobcu.

33. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd

v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (účinného do 31.1.2013), aj na zaplatenie príslušného zákonného 8,5 % ročného úroku z
omeškania z dlžnej sumy 6.500 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j.
ododňa17.7.2007,atoaždodobyposkytnutiariadnehoplneniazostranyžalovaného,t.j.dozaplatenia,

tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

34. Obranu žalovaného uplatnenú v priebehu tohto konania, ako aj jeho námietku premlčania, považoval
súd za nedôvodné. Po dodaní predmetného stroja - po realizácii dodávky zariadenia pre orezávanie
okrajov papierovej dráhy na obojstranné orezávanie papierovej dráhy stroja na výrobu papiera - Trim

Cutter 202M-450-PM2 podľa Nákupného príkazu č. 4500062411/T06 boli technickí pracovníci žalobcu
dvakrát na servisnom zásahu u žalovaného. To potvrdil vypočutý svedok pán C. Prvýkrát žalovaný
oznámil, že zariadenie „nejde“. Pri prehliadke zariadenia bolo zistené, že bolo stlačené centrálne stop
tlačítko na spustenie pohonu zariadenia a fyzicky bol poškodený frekvenčný menič - všetko teda
zavineným konaním žalovaného, resp. jeho zamestnancov. Druhýkrát žalovaný oznámil, že zariadenie

nevedia spustiť. Po návšteve bolo zistené, že žalovaný vymenil pôvodne zaškolené osoby na prevádzku
tohto zariadenia za nových pracovníkov, ktorí to proste nevedeli spustiť. Technici žalobcu museli
týchto nových ľudí zaučiť. Aj tento výjazd bol z pohľadu žalobcu úplne zbytočný, priniesol žalobcovi
ďalšie náklady tak, ako v prvom prípade. Súd súhlasí s názorom žalobcu, že dosiahnutie kapacity
zariadenia je dané nielen výkonom, ale aj odbornosťou a skúsenosťou obsluhy zariadenia a pravidelným

dostatočným prísunom vstupných materiálov. A tieto posledné dva faktory žalovaný naozaj nezvládol.
Žiadne ďalšie oznámenia chýb alebo reklamácie zo strany žalovaného k predmetnému zariadeniu
žalovaný nepreukázal. Keď nakoniec prišli zástupcovia žalobcu k žalovanému na finálne odovzdanie
zariadenia, zistili až u žalovaného, ktorý to nedal žalobcovi nejakým spôsobom vedieť, že zariadenie
je demontované, odstránené a odvezené do skladu. Žalovaný v priebehu dokazovania toto skutkové

tvrdenie žalobcu relevantným spôsobom ani nepoprel. Žalovaný teda bez súhlasu a upovedomenia
žalobcu urobil takto neodborný zásah do zariadenia jeho svojvoľnou demontážou v záručnej dobe bez
prítomnosti technikov žalobcu. Súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že za tejto situácie nebol žiadny
dôvod, aby žalobca vystavil bankovú garanciu na záručnú lehotu zariadenia. Jeho povinnosť odstrániť
prípadné vady v rámci záručnej doby však ostala zachovaná, ale žiadne oznámenie o vadách však

v priebehu 24 mesiacov od dodávky zariadenia žalobca nedostal (žalovaný nepreukázal opak). Je
potrebné uviesť, že krátenie platby o 3.500 eur nebolo nikde zmluvnými stranami dohodnuté, jednalo
sa o svojvoľný a jednostranný krok žalovaného. V priebehu dokazovania nebolo preukázané, že by si
žalobca u žalovaného vynucoval každoročne odsúhlasenie stavu pohľadávok. Práve naopak. MondiSwiece každý rok posielalo do Watmann a. s. priznanie dlhu voči Watman a. s., ktoré je možné
považovať za uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka. V súvislosti s takýmto
uznaním svojho záväzku zo strany žalovaného, možno konštatovať, že žalobca uplatnil svoj nárok na

doplatenie kúpnej ceny včas, pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.

35. Súd zamietol návrh právnej zástupkyne žalovaného vypočuť zamestnancov žalovaného k chodu
predmetného zariadenia, ktoré bolo dodané zo strany pôvodného žalobcu žalovanému, keďže tento
návrh predniesla až na pojednávaní, hoci jej nič nebránilo takýto návrh urobiť skôr v rámci svojho

skoršieho vyjadrenia, prípadne zabezpečiť účasť svedkov na vytýčenom pojednávaní. Súd má však
za to, že ani výsluch navrhnutých svedkov, vzhľadov na dovtedy vykonané dokazovanie, by nezmenil
rozhodnutie súdu, ktoré vyhlásil na pojednávaní konanom dňa 1.7.2021.

36. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

38.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa
§ 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho

doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa

osobitného právneho predpisu.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.