Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 25, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 25Cb/143/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220205463
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1220205463.4

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: S. K., I.. XX.XX.XXXX, bytom Č. XX, Z., proti
žalovanému: JM Partner s.r.o., so sídlom Gemerská 1776/6, Žilina, IČO: 45 938 636, o žalobe na obnovu
konania vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.: 24Cb/106/2013, takto

r o z h o d o l :

I. Súd r u š í uznesenie tunajšieho súdu č.k.: 25Cb/143/2020-46, zo dňa 16.09.2021 a konanie z a
s t a v u j e .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.10.2020, domáhal voči žalovanému obnovy konania
vedeného na tunajšom súde pod sp.zn.: 24Cb/106/2013.

2. Uznesením zo dňa 16.09.2021, č.k.: 25Cb/143/2020-46, súd osobou súdneho úradníka konanie
zastavil pre nezaplatený súdny poplatok za podanú žalobu na obnovu konania.

3. Dňa 11.11.2021 doručil žalobca súdu späťvzatie žaloby. Vo svojom podaní uviedol, že v 15dňovej
lehote na podanie odvolania berie svoju žalobu späť.
Podanie žalobcu bolo súdu doručené skôr, ako uznesenie súdu o zastavení konania pre nezaplatený

súdny poplatok nadobudlo právoplatnosť.

4. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb., o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „zákon o SP“), v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane
rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam
vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať

odôvodnenie.

5. Podľa čl. 4 ods. 1 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

6. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

7. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

8. Ako súd uvádza vo vyššie citovaných zákonných ustanoveniach, každé podanie strany sporu je

potrebné posudzovať so zreteľom na jeho obsah. V predmetnom prípade súdny úradník rozhodol o
zastavení súdneho konania pre nezaplatený súdny poplatok za podanie žaloby na obnovu konania. Vlehote na podanie sťažnosti žalobca doručil súdu späťvzatie žaloby, pričom zároveň uviedol, že voči
uzneseniu o zastavení konania podáva odvolanie. Keďže voči uzneseniu vydanému súdnym úradníkom
je prípustná len sťažnosť a nie odvolanie, súd s ohľadom na vyššie uvedené posúdil podanie žalobcu

ako sťažnosť, o ktorej rozhoduje súd osobou sudcu.

9. Civilný sporový poriadok ako príslušný procesný predpis však neupravuje situáciu, kedy v čase
rozhodnutia súdneho úradníka o zastavení konania pre nesplnenie poplatkovej povinnosti, doručí strana
sporu, skôr ako rozhodnutie o zastavení konania nadobudne právoplatnosť, späťvzatie žaloby. Podľa

názoru súdu je preto potrebné k uvedenej situácii pristupovať analogicky, a to berúc do úvahy možnosť
sudcovskej tvorby práva, ako je upravená v čl. 4 základných zásad Civilného sporového poriadku.
Analógia ako špecifický spôsob interpretácie práva predstavuje deduktívne platný úsudok, zmyslom
ktorého je vyplnenie tzv. medzery v zákone. Je to druh myšlienkového úsudku o obdobe, podobnosti
či zhode dvoch javov na základe zhody ich podstatných vlastností a charakteristík. Uvedené dva javy
nie súd zhodné vo všetkých svojich znakoch, pretože v tom prípade by išlo o javy totožné a analógia

by bola zbytočná. Ak však dva javy vykazujú istú mieru podobnosti, analógia umožňuje vyvodiť záver
o ich obdobe.

10. Keďže uvedená situácia nie je zákonom upravená, súd v danom prípade aplikoval ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ktoré sú danej situácii čo do obsahu a účelu najbližšie, a to tiež

s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie
procesných vzťahov. V danom prípade zobral žalobca svoju žalobu späť v celom rozsahu skôr, ako
rozhodnutie súdneho úradníka o zastavení súdneho konania nadobudlo právoplatnosť. Predmetná
situácia je tak podobná situácii upravenej v ustanovení § 370 ods. 1 CSP, ak žalobca vezme svoju
žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

O takomto späťvzatí následne rozhoduje odvolací súd. Podľa názoru súdu je daný vzťah hierarchickej
nadriadenosti medzi súdom prvého stupňa a odvolacím súdom, možné aplikovať aj na vzťah súdneho
úradníka a príslušného zákonného sudcu. Uvedené jasne vyplýva aj z ustanovení § 239 a nasl. CSP,
upravujúcich konanie o sťažnosti, či z vyššie citovaného ustanovenia § 14 ods. 4 zákona o SP.
Pokiaľ teda súdny úradník rozhodol o zastavení konania a voči tomuto uzneseniu podal žalobca v

zákonnej lehote (berúc do úvahy obsah podania) sťažnosť a zároveň zobral svoju žalobu späť, je úlohou
sudcu o podanej sťažnosti rozhodnúť a analogicky v súlade s čl. 4 CSP, aplikovať ustanovenie § 370 ods.
1 CSP, keďže danú právnu vec nemožno prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia
zákona.

11. Aplikujúc uvedené preto súd na základe podanej sťažnosti zrušil uznesenie súdneho úradníka o
zastavení konania a ako „odvolací“ orgán hierarchicky nadriadený voči rozhodnutiam súdneho úradníka
a na podklade podaného späťvzatia žaloby v celom rozsahu, rozhodol o zastavení konania.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol „a contrario“ s § 256 ods. 1 CSP a 262 ods. 1

CSP. Žalobca pre späťvzatie žaloby síce z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, preto by
mal žalovaný voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže však žalovanému v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého

uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania