Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 10, 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/251/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2509212385
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2509212385.17

Uznesenie

Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: Okresný súd Piešťany v právnom spore žalobcu: O.
L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, Ž., štátneho občana Slovenskej republiky, t. č. Ústav na
výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Ilava, Mierové námestie 1, Ilava, proti žalovaným:
1. Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073, 2. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00166073, 3. Generálne riaditeľstvo Zboru
väzenskej a justičnej stráže, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, IČO: 00212008, 4. Ústav na výkon
trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov, so sídlom Gucmanova 19/670, Leopoldov,
doručovacia adresa: Gucmanova 19/670, priečinok 7, Leopoldov, IČO: 00738271, o náhradu škody a o
ochranu osobnosti spojenú s náhradou nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e .

II. P r i z n á v ažalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom
rozsahu.

III. Žalovaným v 3. a v 4. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 19.11.2009, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 23.11.2009, v znení
neskorších pripustených zmien, sa domáhal žalobca od žalovaných v 1. až v 4. rade ochrany osobnosti
spojenej s náhradou nemajetkovej ujmy v peniazoch a náhrady škody. Náhradu škody si uplatnil
titulom poškodenia vecí pri prehliadke jeho cely dňa 29.6.2009. Zároveň sa domáhal náhrady ušlého
zisku za obdobie, kedy nemohol byť zaradený do výkonu prác počas disciplinárneho trestu. Náhrady
nemajetkovej ujmy sa domáhal v súvislosti s nezabezpečením zdravotnej starostlivosti a s ponižujúcim

správaním príslušníkmi ZVJS SR dňa 29.6.2009 a dňa 30.9.2009 a v súvislosti s porušovaním listového
tajomstva. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, pričom na niektorých z nich došlo aj k
prejednaniu veci.

3. Uznesením č. k. 5C/251/2009-738 zo dňa 19.8.2020 prerušil súd konanie z dôvodu, že odročenie
pojednávania zhodne navrhli všetky subjekty sporu. Žalobca síce už podaním zo dňa 28.8.2020,
doručeným súdu dňa 5.10.2020, navrhol v prerušenom konaní pokračovať, avšak súd mohol v konaní
pokračovať najskôr po uplynutí minimálnej 3-mesačnej zákonnej doby prerušenia konania podľa § 163
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
O pokračovaní v konaní nerozhodoval súd samostatným uznesením, keďže zákon vydanie takéhoto

rozhodnutia pre pokračovanie v konaní po odpadnutí dôvodu prerušenia konania nevyžaduje.4.Uznesenímč.k.5C/251/2009-763zodňa12.1.2021prerušilsúd konaniedoprávoplatnéhoskončenia
konania vedeného Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 26S/27/2020, iniciovaného žalobcom podaním
žaloby proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci (ďalej aj ako len „CCP“), kancelária Nitra sp zn. KaNR

10416/2020, ČRZ: 57036/2020 zo dňa 18.5.2020, ktorým bol žalobcovi odňatý nárok na poskytovanie
právnej pomoci vo veci vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5C/251/2009 s odôvodnením, že
nárok na poskytnutie právnej pomoci mu bol priznaný na základe neúplných údajov. Súd prvej inštancie
prerušenie konania odôvodnil skutočnosťou, že v predmetnom súdnom spore nastala procesná situácia,
kedy nie je možné konať so žalobcom bez toho, aby mal súd s istotou vyriešenú otázku jeho právneho

zastúpenia. Žalobca chcel byť pritom v tomto súdnom spore zastúpený advokátom, žalobca tvrdí, že
nemá dostatok finančných prostriedkov, aby si mohol právnu pomoc zaplatiť sám, pričom nárok na
bezplatnú právnu pomoc mu bol odňatý rozhodnutím CPP.

5. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 10Co/48/2021-794 zo dňa 30.6.2021 zrušil
žalobcom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania zo dňa 12.1.2021 z dôvodu,

že odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nebol dôvod na prerušenie konania do skončenia
konania vedeného Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 26S/27/2020 postupom podľa § 164 CSP, pretože
v konaní sp. zn. 26S/27/2020 sa nerieši otázka, ktorá je prejudiciálnou vo vzťahu k riešeniu sporu vo veci
samej vedenej Okresným súdom Piešťany pod sp. zn. 5C/251/2009. Odvolací súd dodal, že predmetný
spor nie je konaním, v ktorom musí byť strana povinne zastúpená advokátom, ako je to vyžadované v

prípade sporov uvedených v § 90 ods. 1 CSP.

6. Ešte pred vyhlásením uznesenia o otvorení pojednávania dňa 10.3.2022, ktoré sa uskutočnilo v
priestoroch Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava, žalobca predniesol
súdu, že berie žalobu späť. Dôvod späťvzatia neuviedol. Vyhlásenie o späťvzatí žaloby, ktoré bolo

spísané do zápisnice, už odmietol žalobca podpísať s tým, že to nepovažuje za potrebné, a požiadal o
umožnenie jeho odvedenia z pojednávacej miestnosti, čo mu bolo umožnené.

7. Žalovaní v 1. až v 4. rade na pojednávaní dňa 10.3.2022 zhodne vyhlásili, že súhlasia so späťvzatím
žaloby. Žalovaní v 1. a v 2. rade uviedli, že si uplatňujú náhradu trov konania. Žalovaní v 3. a v 4. rade

vyhlásili, že náhradu trov konania si neuplatňujú.

8. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

9. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

10. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vzal svoju žalobu v celom rozsahu späť, a na
výslovný súhlas všetkých žalovaných s týmto späťvzatím, súd podľa § 145 ods. 1 CSP konanie zastavil
(I. výrok).

12. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane

14. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

15. Situáciou, kedy zastavenie konania pre späťvzatie žaloby procesne zaviní žalovaný, je také

správanie žalovaného počas sporového konania, kedy žalovaný sa zachoval v intenciách žalobného
návrhu (petitu). Inak povedané, keď bola požiadavka žalobcu splnená neskorším správaním (konaním)
žalovaného bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním žalovaného ažalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. Vtedy, podľa § 256 ods. 1 CSP, žalobca má právo na
náhradu trov konania proti žalovanému.

16. Nakoľko žalobca neuviedol žiadny dôvod späťvzatia žaloby, procesne zavinil zastavenie tohto
konania, a keďže súd nezistil existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre výnimočné
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, postupoval súd podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, a
mal by priznať protistrane, teda všetkým žalovaným nárok náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom
rozsahu. Nakoľko náhradu trov konania si uplatnili iba žalovaní v 1. a v 2. rade, pričom žalovaní v 3. a

v 4. rade výslovne oznámili súdu, že náhradu trov konania si neuplatňujú, súd priznal iba žalovaným v
1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (II. výrok), o výške ktorej
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s
ust. § 262 ods. 2 CSP.

17. Za dôvod hodný osobitného zreteľa pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania žalovaným

v 1. a v 2. rade v danom prípade nebolo možné považovať iba tú samotnú skutočnosť, že žalobca je
umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Takýmto výnimočným dôvodom pre nepriznanie
náhrady trov konania žalovaným v 1. a v 2. rade nie je ani žalobcom tvrdená jeho nepriaznivá
finančná situácia, keďže tento je síce umiestnený v ústave na výkon trestu odňatia slobody, avšak
súdu je z jeho úradnej činnosti známe, že žalobca sa stal príjemcom viacerých primeraných finančných

zadosťučinení, priznaných mu Ústavným súdom Slovenskej republiky za porušenie jeho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práva základných slobôd. Nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovaným v 1. a v 2. rade by
bolo v danom prípade navyše v rozpore s dobrými mravmi, a predstavovalo by pre žalovaných v 1. a

v 2. rade, ktorí nezavinili procesne zastavenie tohto konania, výrazne nespravodlivé súdne rozhodnutie
o to viac, že bol to práve žalobca, ktorý podal proti tým istým žalovaným množstvo žalôb, sťažností
a podnetov na rôzne štátne orgány a inštitúcie, pričom vo väčšine prípadov bol práve žalobca vo veci
samej neúspešný. Ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že žalovaní v 1. a v 2. rade neboli v tomto spore
zastúpení právnym zástupcom z radov advokátov, a že sú zo zákona oslobodení od súdnych poplatkov,

a preto výška náhrady trov ich konania nebude predstavovať výrazný zásah do majetkovej sféry žalobcu.

18. Keďže žalovaní v 3. a v 4. rade výslovne oznámili súdu, že náhradu trov konania si neuplatňujú, za
použitia základných princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania),
v spojení s § 262 ods. 2 CSP, súd žalovaným v 3. a v 4. rade náhradu trov konania proti žalobcovi

nepriznal (III. výrok).

19. Záverom súd poznamenáva, že námietku zaujatosti proti osobe vec prejedávajúcej sudkyne
vznesenú žalobcom na pojednávaní dňa 19.3.2018 iba z opatrnosti predložil súd nadriadenému súdu,
ktorý ju vrátil súdu prvej inštancie ako bezdôvodne predloženú. Všetky ďalšie námietky zaujatosti

vznesené žalobcom proti osobe vec prejedávajúcej sudkyne nespĺňali zákonné náležitosti námietky
zaujatosti a vzťahovali sa iba na okolnosti spočívajúce v procesnom postupe sudcu, medzi ktoré
okolnosti patrí aj žalobcom prezentované nekonanie zo strany súdu, súd na tieto námietky zaujatosti
neprihliadal a vec nepredkladal nadriadenému súdu tak, ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 2 a § 53 ods.
3 CSP. Keďže až v prípade vylúčenia všetkých sudcov Okresného súdu Piešťany z prejednania veci by

prichádzalo do úvahy aj rozhodovanie nadriadeného súdu o prikázaní veci inému okresnému súdu z
dôvodu nutnosti, ku ktorému vylúčeniu sudcov však nedošlo, súdu prvej inštancie nezostávalo nič iné,
iba skonštatovať, že neboli splnené ani zákonné podmienky na predloženie veci nadriadenému súdu na
rozhodnutie o prikázaní veci inému okresnému súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).