Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 23, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cb/119/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121209997
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Ilenin
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1121209997.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobkyne C.. arch. M. F., narodenej XX.XX.XXXX, bytom M.
XXA, XXX XX V., zastúpenej Advokátska kancelária JANČO a PARTNERI, s. r. o., so sídlom Štúrova
13, 811 02 Bratislava, IČO: 36 367 524, proti žalovanej Študio K.F.A. architektúra a design spol. s r.o., so
sídlom Karpatská 7555/28, 811 05 Bratislava, IČO: 31 431 224, o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanej súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasanávrhomdoručenýmsúdudňa13.12.2021domáhanariadenianeodkladnéhoopatrenia,
ktorýmsúdzaviažežalovanú,abyvlehote7dníododňanariadenianeodkladnéhoopatreniasprístupnila

žalobkyni informácie a doklady o žalovanej - obchodnej spoločnosti Študio K.F.A. architektúra a
design spol. s r.o., so sídlom Karpatská 7555/28, 811 05 Bratislava, IČO: 31 431 224 a to v rozsahu
všetkých dodávateľských faktúr vystavených na žalovanú za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021,
všetkých interných účtovných dokladov žalovanej vystavených v období od 01.06.2019 do 30.11.2021,
pokladničnejknihyžalovanejzaobdobieod01.06.2019do30.11.2021,kompletnýchvýpisovzovšetkých
bankových účtov žalovanej za obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021, účtovného denníka žalovanej za

obdobie od 01.06.2019 do 30.11.2021 a kompletných účtovných závierok žalovanej za roky 2019 a 2020.

2. Žalobkyňa potrebu nariadenia neodkladného opatrenia zdôvodnila tým, že je spoločníčkou, nie
však konateľkou, žalovanej a má oprávnený záujem podieľať sa na činnosti žalovanej a vykonávať
práva, ktoré jej ako spoločníčke prislúchajú, pričom poukázala na § 122 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“). Žalobkyňa má v zmysle svojich tvrdení

dôvodnú obavu, že dochádza k hospodáreniu s majetkom žalovanej bez odbornej starostlivosti,
ktoré je spôsobilé poškodiť žalobkyňu ako spoločníčku, teda ako osobu s majetkovou účasťou v
žalovanej spoločnosti. Táto obava žalobkyne vychádza zo skutočnosti, že, podľa tvrdenia žalobkyne,
k takému konaniu žalovanej už raz prišlo a to predajom majetku spoločnosti - nehnuteľnosti
(polyfunkčného objektu) v cene značne nezodpovedajúcej skutočnej hodnote nehnuteľnosti, pričom
uvedená nehnuteľnosť bola kúpnou zmluvou prevedená na obchodnú spoločnosť, ktorej konateľom a

spoločníkom je totožná osoba, ako konateľ žalovanej. Žalobkyňa považuje konanie konateľa žalovanej
za uskutočnené bez odbornej starostlivosti a to ako z dôvodu nedostačujúcej predajnej ceny vyššie
zmienenej nehnuteľnosti, tak aj z dôvodu, že predaná nehnuteľnosť je opätovne ponúknutá k ďalšiemu
následnému predaju a to v čase, kedy žalovanej nebola uhradená žiadna časť z predajnej ceny. Z
uvedených dôvodov žalobkyňa vykonala isté kroky na objasnenie predaja zmienenej nehnuteľnosti.
Avšak súčasne nadobudla podozrenie, že mohlo dôjsť aj k iným konaniam na strane konateľa

žalovanej, ktoré sú spôsobilé majetkovo poškodiť žalobkyňu ako spoločníčku žalovanej, a preto z
dôvodu umožnenia preverenia týchto obáv požadovala sprístupnenie dokladov žalovanej. Požadovanéinformácie a doklady žalovanej doposiaľ neboli žalovanou sprístupnené, a preto má žalobkyňa za to, že
sú naplnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa § 325 ods. 1 C. s. p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C. s. p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

6. Podľa § 326 ods. 1 C. s. p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 330 ods. 2 C. s. p., ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

9. Neodkladné opatrenie je osobitným inštitútom procesného práva umožňujúcim súdu v prípade potreby
rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán. Neodkladné opatrenie môže súd
nariadiť len z dvoch dôvodov a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strany alebo existuje
obava, že bude ohrozená exekúcia.

10. Žalobkyňa ohrozenie exekúcie netvrdí, nepreukázala ho a zároveň v návrhu tvrdí, že potreba
nariadenia neodkladného opatrenia je zdôvodnená potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, a preto sa
súd zaoberal splnením tohoto dôvodu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie nároku a preukázanie, či je

neodkladné opatrenie potrebné, pričom potreba bezodkladnej úpravy pomerov musí byť naliehavá. Súd
nariadi neodkladné opatrenie za predpokladu, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú
osvedčené skutočnosti, na základe ktorých je možné dospieť k záveru o dôvodnosti a trvaní nároku,
ktorému sa má poskytnúť ochrana a o nebezpečenstve ujmy bezprostredne hroziacej navrhovateľovi
(žalobcovi). Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia je špecifické tým, že súd nevykonáva dôkazy

a nepreskúmava tvrdenia strán v súvislosti so sporom vo veci samej, preveruje iba, či z tvrdení
navrhovateľa (žalobcu) vyplýva, že pomery strán je nutné neodkladne upraviť v záujme zachovania
práv navrhovateľa (žalobcu) a zároveň, či tvrdenia navrhovateľa (žalobcu) sú priloženými listinami aj
osvedčené. Špecifikom rozhodnutia v prípade nariadenia neodkladného opatrenia je skutočnosť, že
súd bez vykonania dokazovania môže zasiahnuť do právneho vzťahu súkromných osôb, nariadiť im

výkon určitej činnosti alebo ich naopak obmedziť vo výkone práv, ktoré im vyplývajú z určitého právneho
vzťahu. Tak významný zásah do práv subjektov však musí mať nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu
nároku, ktorého sa žalobca domáha a ktorému navrhuje poskytnúť ochranu, aj keď nariadenie
neodkladnéhoopatreniajelenzabezpečovacímprocesnýminštitútom.Zjavneneodôvodnenémunároku
preto ani nie je možné prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia poskytnúť ochranu. Pred

nariadením neodkladného opatrenia súd teda posudzuje, či: a) je osvedčená existencia právneho
vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej
sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má

mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Neodkladnéopatrenie možno nariadiť pred začatím konania, a to aj bez potreby následnej žaloby, počas konania vo
veci samej, ako aj po právoplatnom skončení konania vo veci samej.

12. Súd posúdil splnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Z § 122 ods. 2 Obchodného
zákonníka vyplýva, že spoločníci majú najmä právo požadovať od konateľov informácie o záležitostiach
spoločnosti a nahliadať do dokladov spoločnosti. Podľa výpisu z obchodného registra žalovanej je
žalobkyňa spoločníčkou žalovanej a zároveň nie je štatutárnym orgánom, a teda týmto je osvedčený
právny vzťah medzi sporovými stranami.

13. Žalobkyňa odôvodnila podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obavou o také
konanie konateľa spoločnosti - žalovanej (ktorej je spoločníčkou), ktoré by bolo spôsobilé poškodiť ju na
majetkových právach. Vzhľadom na to požaduje okamžitý prístup ku všetkým dokumentom spoločnosti,
na čo má nárok podľa § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka. Súd nespochybňuje právo spoločníka na
poskytnutie informácií ohľadom podnikania spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť, teda súd akceptuje

splnenie podmienky existencie určitého právneho nároku. To samo o sebe avšak neodôvodňuje potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého základnou podstatou je okamžitá a bezprostredná úprava
právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou s účelom zabrániť vzniku škody žalobkyni alebo
zabrániť inému bezprostrednému ohrozeniu práv žalobkyne, pričom súd poukazuje na skutočnosť, že
potrebanariadenianeodkladnéhoopatreniamusíbyťbezodkladnáanaliehavá.Inýmislovamižalobkyňa

musí hodnoverným spôsobom osvedčiť, že zo strany žalovanej dochádza k takému konaniu, ktoré
by vzbudzovalo obavu, že žalobkyni reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo rozširovanie škody či
inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jej práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí
zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že sa jej viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.
Súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila naliehavosť potreby upraviť vzájomné právne vzťahy medzi

ňou a žalovanou a to potrebou okamžite nahliadnuť do dokladov spoločnosti.

14. Podľa tvrdenia žalobkyne v minulosti prišlo k pochybeniu na strane konateľa žalovanej, resp. ku
konaniu v mene spoločnosti bez odbornej starostlivosti, z dôvodu predaja nehnuteľnosti patriacej do
majetku žalovanej za cenu neprimeranú hodnote danej nehnuteľnosti. Súd má za to, že len obava

žalobkyne prameniaca z konania konateľa žalovanej v minulosti, že prišlo alebo by mohlo prísť aj k
iným rozhodnutiam konateľa v mene žalovanej spoločnosti, ktoré by boli spôsobilé poškodiť žalobkyňu
ako spoločníčku, nedosahuje dostatočnú mieru naliehavej a bezodkladnej potreby úpravy vzťahov
medzi žalobkyňou a žalovanou prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Bezodkladnosť
potreby nariadenia neodkladného opatrenia je možné posúdiť aj s prihliadnutím na skutočnosť, či táto

potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného
opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne
pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Súd má teda za to, že právo
žalobkyne nahliadnuť do dokladov spoločnosti vyplývajúce z § 122 ods. 2 Obchodného zákonníka
nedosahuje v tomto prípade takú naliehavú mieru potreby úpravy, aby bolo nevyhnutné na vynútenie

splnenia tohto práva nariadiť neodkladné opatrenie, teda rozhodnúť prostredníctvom osobitného
procesného postupu, ktorého povaha má prvky výnimočnosti a dočasnosti v rámci súdnych rozhodnutí.
Žalobkyňa argumentuje konaniami v minulosti, avšak pre rozhodnutie neodkladným opatrením je
nevyhnutné osvedčiť skutočnosti, na základe ktorých reálne a bezprostredne hrozí vznik alebo
rozširovanie škody či inej ujmy, čo žalobkyňa neosvedčila. Hoci sú pri rozhodovaní o neodkladnom

opatrení nároky na preukazovanie tvrdených skutočností nižšie ako v sporovom konaní, za osvedčenie
tvrdených skutočností nemožno považovať domnienky žalobkyne. Z predložených listinných dôkazov
nevyplýva aktuálny bezprostredne hroziaci zámer konateľa a majoritného spoločníka žalovanej poškodiť
spoločnosť, a tým aj žalobkyňu ako jej spoločníčku. Bez konkretizácie konkrétne hroziacej ujmy nie je
podľa súdu

naplnený princíp efektívnosti, a teda nie je splnená podmienka nariadenia neodkladného opatrenia.

15. Súd vychádzal aj zo skutočnosti, že podľa obsahu návrhu žalobkyňa žiada o okamžité/bezodkladné
sprístupnenie informácií o spoločnosti a jej účtovných dokladov (podľa návrhu v lehote 7 dní odo
dňa nariadenia neodkladného opatrenia) z dôvodu, aby preverila, či prišlo alebo má prísť k ďalším

pochybným úkonom spojených s majetkom spoločnosti zo strany konateľa (okrem zmieneného predaja
nehnuteľnosti - polyfunkčného objektu). Súd má za to, že princíp prevencie voči konaniu konateľa,
ktorý sa žalobkyňa nahliadnutím do dokladov spoločnosti snaží dosiahnuť, nie je natoľko výrazný a
teda potreba úpravy vzájomných právnych vzťahov prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenianie je natoľko naliehavá, aby súd neodkladné opatrenie nariadil. Súd uvádza, že obchodné vedenie
spoločnosti je v zmysle Obchodného zákonníka zverené konateľovi spoločnosti, pričom v súlade s §
135a ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovedá za vzniknutú škodu, pokiaľ porušil svoje povinnosti

pri výkone svojej pôsobnosti. Vzhľadom na to má nahliadnutie do dokladov spoločnosti pre žalobkyňu
len informatívny charakter, a preto súd dospel záveru, že potreba úpravy právnych vzťahov medzi
žalobkyňou a žalovanou nie je naliehavá a teda bezodkladne potrebná. Je potrebné zdôrazniť, že
z prístupnosti zbierky listín vyplýva, že žalobkyňa má možnosť sa oboznámiť s účtovnou závierkou
žalovanej za rok 2019 (ktorej zverejnenie požaduje neodkladným opatrením) a následne dôvodiť možné

podozrenia pre konania, ktoré sú spôsobilé poškodiť záujmy spoločnosti a teda aj spoločníkov, vrátane
žalobkyne. Či dochádza k poškodzovaniu majetkových záujmov spoločnosti a spoločníkov je možné
zistiť z účtovnej závierky, napriek tomu však žalobkyňa neoznačila žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by z účtovnej závierky za rok 2019 - žalobkyni prístupnej vyplývali a odôvodňovali potrebu
neodkladné opatrenie nariadiť. Okrem toho súd je povinný vždy individuálne vyhodnotiť, či povaha veci
pripúšťa nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia z hľadiska totožnosti výrokov. Vyhovením

navrhovanému neodkladnému opatreniu sa vytvorí rovnaký stav, aký by nastal uložením povinnosti
žalovanej požadované doklady žalobkyni poskytnúť v rámci konania vo veci samej. Žalovaná by bola
povinná požadované informácie sprístupniť v značne širokom rozsahu bez špecifikovania konkrétne
hroziacej ujmy, pričom takýto výsledok by bol nastolený bez dokazovania medzi stranami sporu ohľadom
sporných skutočností, ale iba na základe osvedčenia základných relevantných okolností. V danom

prípade tak za daných okolností sama povaha veci neumožňuje, aby žalobkyňa neodkladným opatrením
dosiahla úpravu pomerov medzi stranami nariadením neodkladného opatrenia totožným ako žalobou vo
veci samej, pretože by išlo o zásah súdu neprimeraný, najmä s ohľadom na jeho následky nahrádzajúce
konanie vo veci samej. Spornosť veci musí byť za daného stavu riešená riadnym zistením skutkového
stavu veci a vykonaním riadneho dokazovania mimo inštitútu neodkladného opatrenia.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žalobkyňa neosvedčila splnenie podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia uvedenej v § 325 ods. 1 C. s. p., teda že je potrebné bezodkladne
upraviť pomery ( z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov založených v
súdnom spise teda nemožno vyvodiť riadne osvedčenie naliehavosti procesnej prevencie), a preto súd

návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

17. Keďže súd o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol bez výsluchu a vyjadrenia strán
a bez nariadenia pojednávania, tak, ako mu to umožňuje § 329 ods. 1 veta prvá C. s. p., žalovanej v
konaní žiadne trovy nemohli vzniknúť, a preto rozhodol v súlade s čl. 17 základných princípov C. s. p.

zakotvujúcim procesnú ekonómiu priamo a nárok na náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie
na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).