Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114226685
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8114226685.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobcu: S. Z., nar. XX.XX.XXXX,

bytom P. XX, právne zastúpená JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom Jesenná 8, Prešov,
protižalovanému:K.S.,T..I..N..,O.XX,Y.,S.:XXXXXXXX,právnezast.AK-TARABČÁKs.r.o.,sosídlom
Hlavná 13, Prešov, o zaplatenie 565,40 € s prísl, takto

r o z h o d o l :

I. v prevyšujúcej časti žalobu týkajúc sa uplatneného nároku od 01.10.2014 do 29.12.2014 z a m i e t a ,

II. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť úroky z omeškania z priznanej sumy 1.088,95 Eur a to vo výške
5,05 % ročne zo sumy 390,45 Eur od 30.12.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5%

ročne zo sumy 463,- Eur od 27.12.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 235,5 Eur od
21.09.2017 do zaplatenia,

III. žiadnej z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojim návrhom zo dňa 3.10.2014 domáhala zaplatenia istiny 565,40 Eur z titulu
bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaný užíva pozemky, ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne.

2. Súd svojim uznesením zo dňa 13.1.2017 pripustil zmenu žalobného návrhu v tomto znení:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1 130,80 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 565,40 Eur od 01.10.2014 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,00 %
ročne zo sumy 565,40 Eur od 27.12.2016 do zaplatenia.

Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

3. Následne súd na návrh žalobkyne pripustil zmenu žalobného návrhu svojim uznesením zo dňa

12.10.2017 v tomto znení:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 088,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 565,40 Eur od 01.10.2014 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 565,40 Eur
od 27.12.2016 do zaplatenia, vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 958,06 Eur od 21.09.2017 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“

4. Žalovaný s návrhom nesúhlasil.

5. Súd svojím rozsudkom zo dňa 09.05.2018 rozhodol:I. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.161,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05
% ročne zo sumy 463 Eur od 1.10. 2014 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 463 Eur od
27.12.2016 do zaplatenia a vo výške 5 % ročne zo sumy 235,50 Eur od 21.9.2017 do zaplatenia,

II. žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

6. Krajský súd svojím rozsudkom 20Co/141/2018 zo dňa 29.10.2019 rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku o uložení povinnosti žalovanému
zaplatiť žalobkyni 1 088,95 eura v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o zamietnutí
žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Čo do zvyšku rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom sa zrušuje a v rozsahu zrušenia sa vec
vracia súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Krajský súd uviedol, že žalovaný namietal premlčanie za obdobie od 01.10.2014 do 22.01.2015 a
v tejto časti, keďže sa prvostupňový súd nevysporiadal s touto námietkou premlčania, zrušil rozsudok.
Týka sa to čiastky 72,55 Eur, ako nárok žalobkyne za dané obdobie. Túto čiastku 72,55 Eur odpočítal
od priznanej sumy 1.161,5 Eur a rozsudok vo vyhovujúcom výroku o zaplatenie 1.088,95 Eur potvrdil,

ako aj o výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny. Zároveň krajský súd uviedol,
že prvoinštančný súd po vrátení veci opätovne preskúma rozsudok v napadnutom výroku v časti, ktorú
žalovaný napadol námietkou premlčania a otázke úroku z omeškania a zároveň rozhodne o trovách
konania.

8. Súd nariadil a doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi zo strán účastníkov konania, ako aj celým
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

9. Žalobkyňa od začiatku uvádzala, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v
kat. úz. T., ktoré sú zapísané v evidencii nehnuteľnosti na LV č. XXXX, ako parcely reg. „C“ pod parc. č.:

- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2 m2,
- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,

- XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2,
- XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
- XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2

so spoluvlastníckym podielom zap. pod B1 o veľkosti 1 k celku, pod B3 o veľkosti 1/5 k celku, pod B6
o veľkosti 1/20, spolu podiel o veľkosti 1 k celku. Uviedla, že parcela bola pôvodne zabratá do areálu
hospodárskeho dvora bývalého podniku Štátneho majetku, š.p. Y., dvor T., ktorý túto parcelu zastaval
sčasti poľnohospodárskymi stavbami. V neskoršom období tieto stavby prešli do vlastníctva súkromných
právnických a fyzických osôb. Žalobkyňa poukazovala na to, že podľa geometrického plánu č. 4/2010

a podľa údajov z katastra nehnuteľnosti je pozemok s parcelným číslom XXXX/X zastavaný stavbou
súp. č. XXXXX vo výlučnom vlastníckom práve žalovaného. Žalobkyňa žaluje žalovaného za užívanie
parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX m2 pod stavbou súp. č. XXXXX vo výške 2,50 Eur
za 1 m2 ročne, za užívanie parcely č. XXXX/XX - zastavané plochy o výmere XX m2 priľahlej k stavbe
žalovaného súp. č. XXXXX, ktorý využíva žalovaný na prístup k stavbe a ako manipulačnú plochu, a

ktorú ohradil oplotením vo výške 2,50 Eur za 1 m2 ročne a za užívanie časti parcely č. XXXX/XX, ktorú
zabral oplotením žalovaný po dĺžke 16,8 m, čo zaberá plochu XX,XX m2 vo výške 2,50 Eur za 1 m2
ročne.

10. Súd pripustil zmenu žalobného návrhu, teda celkový nárok uplatnený žalobkyňou vo výške 3.088,86

Eur pozostáva zo sumy 565,40 Eur za obdobie od 4.10.2012 do 3.10.2014, zo sumy 565,40 Eur za
obdobie od 4.10.2014 do 3.10.2016, zo sumy 745,69 Eur za obdobie od 22.9.2015 do 4.10.2016 a zo
sumy 1.212,37 Eur za obdobie od 5.10.2016 do 21.9.2017.11. Po potvrdzujúcom rozsudku krajského súdu, súd sa už nezaoberal meritom veci, zaoberal sa len
zvyškom rozsudku, ktorý bol v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušený a to tak, ako bolo uvedené
vyššie, sa týkalo nároku za obdobie od 01.10.2014 do 22.01.2015 vo výške 72,55 Eur, kde žalovaný

uplatnil námietku premlčania.

12. Žaloba na tunajší súd bola podaná 03.10.2014, kde sa žalobkyňa domáhala náhrady za užívanie
pozemku za obdobie od 03.10.2012 do 03.10.2014.

13. 21.09.2017 podal žalobca návrh na rozšírenie žaloby s tým, že žiadal, aby súd pripustil zmenu žaloby
a uplatnil si náhradu za užívanie pozemkov za obdobie od 22.09.2015 do 04.10.2016 a od 05.10.2016
do 21.09.2017. Súd o tejto zmene rozhodol uznesením zo dňa 12.10.2017 tak, že pripustil zmenu petitu
žaloby v tomto znení:

„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 3 088,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05

% ročne zo sumy 565,40 Eur od 01.10.2014 do zaplatenia,
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 565,40 Eur od 27.12.2016 do zaplatenia,
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1 958,06 Eur od 21.09.2017 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.“

Následne stanoviskom žalovaného k rozšíreniu žaloby, žalovaný v bode 9 uviedol (č.l. 200):

„Žaloba bola rozšírená 29.12.2016 0 ďalšie obdobie 29.12.2014 - 29.12.2016 za všetky parcely.
Rozšírenie žaloby nám nebolo zaslané a preto vychádzame iba z uznesenia z 13.1.2017. Podľa výroku

uznesenia by to malo byt' od 1.10.2014, preto vznášame námietku premlčania za dobu od 1.10.2014 do
29.12.2014.“ a teda vzniesol námietku premlčania za obdobie od 01.10.2014 do 29.12.2014.

14. Po rozhodnutí krajského súdu, žalobca uviedol, že ak žalovaný namieta premlčanie od 01.10.2014
do 29.12.2014, spochybňuje nárok žalobcu na priznanie úrokov z omeškania, táto námietka nemôže

obstáť. Považuje ju za nedôvodnú, pričom uvádza, že si v pôvodnej žalobe uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodnéhoobohateniazaobdobieod04.10.2012do03.10.2014,pričomúrokzomeškaniasiuplatnil
od 01.10.2014 do zaplatenia a teda nemohlo tam dôjsť k premlčaniu úrokov z omeškania. Žalobca
ďalej tvrdil, že žalovaný vzniesol v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 04.06.2018
námietku premlčania za obdobie od 01.10.2014 do 22.01.2015, teda až po vyhlásení uznesenia, ktorým

sa dokazovanie končí, preto súd by na ňu prihliadať nemal.

15. Žalovaný poukázal na to, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky, preto sa aj na nich
vzťahuje námietka premlčania a poukázal na to, že vyjadrením zo dňa 29.12.2016 vzniesli námietku
premlčania za obdobie od 01.10.2014, preto sú námietky žalobcu irelevantné.

16. Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17. Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

18. Podľa § 101 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných

knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

19. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

20. Na základe doplneného dokazovania, zistil súd, že námietka premlčania za obdobie od 01.10.2014
do 29.12.2014 bola vznesená relevantným spôsobom a včas. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že
námietka premlčania sa vzťahuje na úroky z omeškania, námietka premlčania bola vznesená k istinesamotnej a to stanoviskom žalovaného k rozšíreniu žaloby, ktoré sa nachádza na č. l. 200 a bolo
podané na tunajší súd 30.11.2017. V tomto stanovisku, žalovaný vzniesol námietku premlčania práve za
obdobie od 01.10.2014 do 29.12.2014. Táto námietka premlčania bola vznesená v súlade s citovanými

zákonnými ustanoveniami, keďže návrh na pripustenie zmeny žaloby doručil žalobca 29.12.2016 s tým,
že v tomto návrhu si uplatnil aj obdobie od 01.10.2014. Toto si uplatnil 29.12.2016 (č. l. 86). Súd pripustil
zmenu žalobného návrhu uznesením zo dňa 12.10.2017. Ak teda žalovaný podal námietku premlčania
práve za toto obdobie od 01.10.2014 do 29.12.2014, teda dva roky pred podaním zmeny žalobného
návrhu, súd na jeho námietku premlčania musí prihliadať a to s poukazom na citované ustanovenie §

107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže rozširujúci návrh bol podaný na tunajší súd 29.12.2016. Len
do tohto dátumu dva roky spätne, teda do 29.12.2014 od uplatneného nároku od 01.10.2014 považuje
súd premlčanie za relevantné.

21. Tak ako uviedol krajský súd vo svojom rozsudku, súd sa vyporiadal s námietkou premlčania, ktorú
považuje za relevantne vznesenú, preto na ňu prihliadol a v časti uplatneného nároku od 01.10.2014 do

29.12.2014 vyhovel námietke premlčania a aj v tejto časti žalobu zamietol.

22. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je
o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

24. Súd priznal žalobkyni úroky z omeškania, ktoré vyčíslil v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení. Súd určil úroky z omeškania za nasledujúce obdobie v tejto výške:

- za obdobie k 30.12.2014 vo výške 5,05 % ročne zo sumy 463 Eur (zo všetkých troch parciel krát 2
roky: 201 Eur, 121 Eur, 141 Eur - prepočet pri všetkých parcelách rovnakým kľúčom),
- zo sumy 463 Eur vo výške 5 % ročne od 27.12.2016 do zaplatenia,
- vo výške 5 % ročne zo sumy 235,50 Eur od 21.09.2017 do zaplatenia.

25.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§255ods.2CSP,akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konaniaprávo.Súdrozhodol,žežiadnazostránnemáprávonanáhradutrovkonaniapoukazujúcpritom,
že úspech žalobkyne bol 37 %, neúspech 63 %. S poukazom na to, že výška nájmu však bola stanovená
znaleckými posudkami a úvahou súdu, súd pristúpil k tomu a pomerom úspechov veci jednotlivých strán

určil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Prešov, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.