Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9CoCsp/3/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220206454
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1220206454.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441,
zastúpený JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. X, D., zastúpený JUDr. Mgr. Radim Komka, advokát, Hlavná 27, Prešov,

o zaplatenie 64,59 €, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa
27.októbra 2021, č. k. 29Csp/230/2020 - 71, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania zmeňuje tak,
že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a žalobcovi priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
1.1. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 144, § 145 ods. 1, §
146 ods. 1 a ods. 2 C.s.p.. Žalobca žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava II dňa 19.11.2020
domáhal aby súd uložil žalovanému zaplatiť sumu 64,59 € s príslušenstvom. Dňa 27.10.2021 bolo

súdu doručené späťvzatie žaloby v celom rozsahu. Žaloba bola vzatá späť predtým, než sa začalo
predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, preto súd prvej inštancie bez toho, žeby žiadal súhlas
žalovaného, konanie zastavil.
1.2. Rozhodnutie v časti náhrady trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 256 ods. 1
C.s.p., kde uviedol, že súd skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných
stranách. Konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom z dôvodu zániku poistenia pred

podaním žaloby. V odpore žalovaný tvrdil, že o zániku poistenia viackrát žalobcu telefonicky informoval,
toto tvrdenie však nepreukázal a ani nenavrhoval dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Predložil
osvedčenie o evidencii vozidla, z ktorého vyplýva, že k zániku poistenia prišlo dňa 24.10.2018. Žalobca
zobral žalobu späť z dôvodu zániku poistenia. Konanie bolo zastavené zavinením žalovaného, ktorý o
zániku poistenia predložením osvedčenia o evidencii vozidla so zapísanými údajmi o novom vlastníkovi
motorového vozidla (§ 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla) informoval žalobcu až po začatí konania, v podanom odpore proti
platobnému rozkazu, v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 vyššie uvedeného zákona.

2. Žalovaný včas podaným odvolaním napadol výrok uznesenia, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný navrhol zmeniť napadnutý výrok tak, aby žalovanému
bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný považoval rozhodnutie súdu

prvej inštancie za nesprávne a nezákonné, vykazujúce prvky formalizmu a arbitrárnosti. Každá strana
znáša trovy spojené s jej účasťou v spore, kým nie je spor ukončený. Právnym dôvodom tohto nárokuje to, že strany sporu konajú na vlastné nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu.
Žalobca od začiatku konania postupoval neodborne a neefektívne. Základnou zásadou, ktorá ovláda
rozhodovanie o náhrade trov konania je zásada úspechu vo veci hmotnoprávne upravená v ustanovení

§ 255 ods. 1 C.s.p. Ten kto dôvodne bránil svoje právo alebo právom chránený záujem, by mal mať
právo na náhradu nákladov, ktoré pri tejto procesnej činnosti účelne vynaložil proti účastníkovi, ktorý do
jeho právnej sféry bezdôvodne zasahoval. Úspech jednej procesnej strany je tak zároveň neúspechom
jej procesného odporcu, pričom každá strana sa v medziach daných C.s.p. snaží pomocou prípustných
prostriedkov docieliť vlastného víťazstva a prehry protistrany. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním

žalobnej žiadosti a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Žalobca má plný úspech vo veci
vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom a ak sa jeho žalobe vyhovelo
v plnom rozsahu. Tým, že žaloba bola vzatá späť, žalobca mal vo veci neúspech a žalovaný mal plnú
úspech, v dôsledku čoho mu patrí aj náhrada trov konania.
3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril
4. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok o náhrade trov

konania) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
5. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
5.1. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 C.s.p., sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby)
a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I.

ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z
toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní,
že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené,
či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy
konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. (Števček,

M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 933 - 934). Zavinenie môže existovať na strane
žalobcu aj na strane žalovaného. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal
žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo ak podal žalobu, hoci existovala prekážka
rei iudicata alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť, avšak aj vtedy,

ak vzal žalobu späť pre dôvodné vznesenie námietky premlčania žalovaným a pod. (Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 934). Pričítať zavinenie za zastavenie žalovanému možno
len vtedy, ak v dôsledku správania žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20.marca 2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017). Správanie

žalovaného môže predstavovať splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby. Posúdenie či išlo
o dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku
chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo
nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v meritórnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 29.05.2014, sp. zn. 7MCdo/1/2014).

6. Vychádzajúc z vyššie uvedených téz odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie nesprávne
posúdil zavinenie zastavenia konania podľa § 256 ods. 1 C.s.p.. Žalobca si podanou žalobou uplatnil
tvrdenú pohľadávku voči žalovanému vo výške 64,59 €. Žalovaný však po podaní žaloby sa nesprával
tak, žeby uhradil žalovanú sumu. Žalovaný sa v konaní bránil, a poukázal na skutočnosť, že pred
podanímžalobypoisteniezaniklozozákona,tedažežalobcapodalnedôvodnúžalobu.Následnepotejto

obradne žalovaného, žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, čím nenastalo naplnenie predpokladu
splnenia žalovanej povinnosti žalovaným a nebolo dané zavinenie zastavenia žalovaným. Výklad
súdu prvej inštancie ohľadom zavinenia, ktoré malo spočívať v nedodržaní oznamovacej povinnosti
žalovaným,jenesprávny,nakoľkotakýmtovýkladomsúdprvejinštancieposudzovalzavineniezpohľadu
hmotného práva, teda súd prvej inštancie posudzoval, že či prišlo k zániku poistenia podľa ustanovenia

§ 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov a či
žalovaný splnil svoju oznamovaciu povinnosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 vyššie uvedeného zákona.
Súd prvej inštancie teda skúmal okolnosti, ktoré nastali pred podaním žaloby na súd; zaoberal saexistenciou žalovanej pohľadávky a splnenia oznamovacej povinnosti žalovaným, ktoré vyhodnotil tak,
že žalovaný si nesplnil oznamovaciu povinnosť a na základe toho vyhodnotil, že žaloba bola podaná
dôvodne. Povinnosťou súdu však bolo skúmať dôvodnosť podania žaloby len z procesného pohľadu

a skúmať len tie skutočnosti, ktoré nastali po začatí konania. Z procesnému pohľadu bola žaloba
podaná nedôvodne, pretože žalovaný svojím správaním nedal žalobcovi dôvod na vzatie žaloby späť,
a žalobcom požadovaná povinnosť nebola splnená; t.j. žalobca nemal v konaní úspech a späťvzatím
žaloby procesne zavinil zastavenie konania.
7. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti

týkajúcich sa nároku na náhradu trov (prvoinštančného) konania podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1, ods.
2, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný
úspech, preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
9. O výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne

súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).