Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, November 23, 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/49/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121419747
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:6121419747.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so

sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05, Bratislava,
IČO: 31 595 545, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 348 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 278,40 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 3/5-ín celkovo vzniknutých
trov konania žalobcu.

IV. O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v upomínacom konaní na Okresný súd Banská Bystrica dňa 29.6.2021 a po odpore

žalovaného na Okresný súd Martin na návrhu žalobcu postúpenou dňa 26.8.2021, sa žalobca proti
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 348 €.

2.Žalobcažalobuodôvodniltouskutočnosťou,že nazákladeškodovejudalostievidovanejužalovaného
podč.8006551176došlokuškodenavozidlepoškodenej.Škodováudalosťbolaspôsobenáprevádzkou
motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bola poškodená nútená
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla

u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej faktúru č. 200225, priloženú v prílohe,
ktorú si táto uplatnila na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe,
žalovaný oznámil poškodenej šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu.
Poškodená následne uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol
nároknanáhraduškodyvyplývajúcejzpredmetnejpoistnejudalostiztitulunáhradyúčelnevynaložených
nákladovnaprenájomnáhradnéhovozidlaauvedenúskutočnosťoznámilažalovanému.Žalobcaopieral
nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle

§ 442 ods. 1 OZ.

3. K žalobe žalobca pripojil záznam o dopravnej nehode zo dňa 30.4.2020 a kontrolný list kondície
vozidla, faktúru autoservisu č. 3341200019, kalkuláciu nákladov opravy zo strany autoservisu MotorrMartin, s.r.o., so sídlom v Martine a servisnú objednávku č. 3343200027, zmluvu o prenájme vozidla
uzavretú medzi žalobcom a poškodenou B. Q. č. 219/604 zo dňa 25.5.2020, faktúru žalobcu adresovanú
poškodenej B. Q. č. 200225, vyhotovenú 2.6.2020, všeobecné obchodné podmienky pre prenájom

osobných automobilov platné u žalobcu, list poškodenej Q. adresovaný žalovanej poisťovni nazvaný
Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 2.6.2020 a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 2.6.2020,
ktorú uzavrela poškodená Q. ako postupca so žalobcom ako postupníkom, list poisťovne adresovaný
žalobcovi zo dňa 19.6.2020 nazvaný Oznámenie o poistnom plnení, upomienku žalobcu a podací lístok
svedčiaci o jej odoslaní.

4. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním zo dňa 6.8.2021 v odpore voči platobnému rozkazu,
ktorým súd v upomínacom konaní najskôr rozhodol. Žalovaný v odpore dôvodnosť žaloby namietal a
tvrdil, že faktúra ohľadne uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo

svojom účtovníctve. V súvislosti so žalobou žalovaný uviedol, že v nadväznosti na vyššie uvedené má
za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového
poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania
uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno

nahradiť odkazom na označené dôkazy.“. V tomto smere mal žalovaný za to, že žalobca mal v žalobnom
návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne
špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú
škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúre, zmluve o postúpení
pohľadávok a pod.. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú

len z príloh, čo absolútne nie je, vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku,
postačujúce.

6. V neposlednom rade tiež žalovaný uviedol, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v
obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú

činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Na základe vedomosti o existencii ďalších
zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, mal
žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie.

7. K samotnému údajnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

vozidla žalovaný uviedol, že jeho vznik žalobca opiera odkazom na ustanovenia § 4 ods. 1, ods. 2,
§ 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov a ustanovenie § 442 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov, avšak ďalej tento nárok nijakým spôsobom nekonkretizoval. Zároveň

žalovaný mal za to, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z uvádzaného
skutkového stavu (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva,
že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre č. 200225 zo dňa
2.6.2020. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodená predstavovala subjekt, ktorý bol dlžníkom
žalobcu. Uvedené preukazovala žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným

na plnenie bola práve poškodená a nie žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj
na znenie ustanovenia § 524 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodená predstavovala
dlžníka žalobcu, nemohla so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením
predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na
žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodená žalobcovi neuhradila a teda

mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorá v
zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením
došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky
žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka.
K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného

zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Vychádzajúc zo
žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž jednoznačne vyplýva, že prejav vôle jej
účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie uvedeného podľa nášho názoru
neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodenej a žalobcu. Akteda poškodená nebola majiteľkou pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohla túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči
poškodenej na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie.

Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na
strane žalobcu v predmetnom konaní.

8. Žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/20/2007 zo dňa 29.1.2008
tvrdil, že právny úkon postúpenia pohľadávky podľa jeho názoru je neplatný podľa § 39 Obč. zákonníka

a to vzhľadom na neexistujúci predmet postúpenia. Preto žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania.

9. K odporu žalovaný nepripojil žiaden listinný dôkaz.

10. Žalobca reagoval následne replikou z 20.8.2021, v ktorej navrhol pokračovanie na miestne

príslušnom Okresnom súde Martin. V tejto replike žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného ohľadom
nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh,
považoval v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa
náležitosti uvedené v Zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Tu žalobca poukázal na § 3 ods.
4 predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva

zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými
jednotkami, postačí pripojiť faktúru, alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie
uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom
účtovníctve. Žalobca opieral svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia Zákona č. 381/2001
Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou

judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť
k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie
členov SKP č. 17/2002.

11. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe žalobca dodal, že dňa 30.4.2020

došlo v Martine ku škodovej udalosti na motorovom vozidle KIA Sportage, EČ: Z.-XXXDB, spôsobenej
poškodenej B. Q.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Honda Civic, EČ:
Z.-XXXDT, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č.
8006575039. V dôsledku uvedeného bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Nissan Qashqai, EČ: C.-XXXOJ u žalobcu v

zmysle zmluvy o nájme č. 219/604 zo dňa 25.5.2020. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej
faktúru č. 200225 zo dňa 2.6.2020, s dátumom splatnosti 16.6.2020 na sumu 626,40 €. Oznámením
o poistnom plnení zo dňa 19.6.2020 žalovaný oznámil poškodenej šetrenie udalosti tak, že neuznal
uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 278,40 €. Listinné dôkazy preukazujúce
skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody

v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia
poistnej udalosti. Všetky relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto
opätovne odkázal.

12. Žalobca dal do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodená

vynaložila vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by
inak vynaložila na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je
potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch
na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k

poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda
by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu,
zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy
vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle

poškodenej a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho komfortu poškodenej. Zároveň
uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenej, aby hľadala najlacnejšiu
požičovňu/najrýchlejšiuopravovňu,resp.robilapreukázateľnevýbermedzipožičovňami/servismipodľa
podmienok, ktoré ponúkajú (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnakýzáver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom
prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodenej, keďže už stav poškodenia jej motorového
vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodenú.

13. Námietku žalovaného týkajúcu sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok mál za
neopodstatnenú. Uvedené nemožno v tomto, ani v obdobných prípadoch považovať za neoprávnené
podnikanie žalobcu, nakoľko žalobca nepodniká za týmto účelom. V danom prípade ide iba o štandardné
postúpenie pohľadávky. Poškodená za týmto účelom uzatvorila so žalobcom dňa 2.6.2020 zmluvu o

postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti
zo dňa 30.4.2020 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla,
ktoré poskytol poškodenej žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je
zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do
práv a povinností poškodenej. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa
namiesto poškodenej v tomto konaní domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených

na prenájom náhradného vozidla vo výške 348 €. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii
predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky považoval za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej
rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je
tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere sa plne stotožnil s

odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 3.5.2018,
podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenej reálne vznikla, a
to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli
vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodenej voči žalobcovi
podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka

žalobcu voči poškodenej z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo
svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018, námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej
faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodenou tak rozhodne neodporuje
zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného

oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný
namieta, nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol
žalobcovinajehoúčetčiastočnépoistnéplnenie.Akbymalžalovanýakékoľvekpochybnostiopostúpení
predmetnej pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie
žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky mál za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo

k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty
za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy
postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ
eviduje voči poškodenej ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv
k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodenej,

považoval za nepodložené a účelové. Žalobca podotkol, že v zmysle predloženej zmluvy o postúpení
pohľadávky poškodená v rámci jedného dokumentu uhradila predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k
vzniku škody a súčasne postúpila žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému,
čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.1.2018.

14. Na záver žalobca podotkol, že pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným,
túto považoval za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti
poškodená nemohla svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom
za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a následného odovzdania opraveného vozidla

späť poškodenej, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodenej spôsobené dopravnou
nehodou. V danom smere poukázal na bod 17. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.
zn. 13Cob/75/2018 zo dňa 19.9.2018, podľa ktorého dobu opravy vozidla poškodená nemala možnosť
ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola
situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením

zaužívaného sociálneho komfortu poškodenej. Podstatnou skutočnosťou tiež je, že servis vystavuje
faktúru ešte pred odovzdaním opraveného motorového vozidla a zasiela ju poisťovni na vystavenie
krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá poškodenej. Dátum dodania tovaru/
služby uvedený na faktúre tak nie je možné automaticky považovať za dátum, kedy si poškodená ajfakticky mohla vyzdvihnúť vozidlo zo servisu. Okamih vystavenia faktúry za opravu totiž sám o sebe nie
je spôsobilý zamedziť tomu, aby poškodená už nemusela v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať
ďalšie finančné prostriedky. Napokon poškodená pri vracaní náhradného vozidla priamo na zmluvu o

nájme uviedla, že jej vozidlo jej bolo vydané z autoservisu dňa 2.6.2020, t.j. v deň, kedy bol ukončený
nájom náhradného vozidla. Vynaložené náklady tak nemožno považovať za neúčelné.

15. Na vyjadrenie žalobcu už žalovaný nereagoval.

16. Súd vo veci vykonal pojednávanie dňa 24.11.2021 v neprítomnosti riadne ospravedlnených právnych
zástupcov strán, na ktorom súd vykonal dokazovanie čítaním listín, ktoré žalujúca strana pripojila do
súdneho spisu.

17. Takto vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom
a totiž, že dňa 30.4.2020 došlo v Martine ku škodovej udalosti na motorovom vozidle KIA Sportage, EČ:

Z.-XXXDB, spôsobenej poškodenej B. Q.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového
vozidla Honda Civic, EČ:
Z.-XXXDT, poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č.
8006575039. V dôsledku uvedeného bola poškodená nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie
svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Nissan Qashqai, EČ: C.-XXXOJ u žalobcu v

zmysle zmluvy o nájme č. 219/604 zo dňa 25.5.2020. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenej
faktúru č. 200225 zo dňa 2.6.2020, s dátumom splatnosti 16.6.2020 na sumu 626,40 €. Touto faktúrou
žalobca vyúčtoval poškodenej Q. prenájom náhradného motorového vozidla Nissan Qashqai, EČ: C.-
XXXOJ za 9 dní od 25.5.2020 do 2.6.2020, kedy v tomto období podľa údajov vo faktúre poškodená
najazdila 300 km. Nájomné za jeden deň predstavovalo sumu 69,60 € s DPH. Dňa 2.6.2020 poškodená

ako postupca a žalobca ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Obč.
zákonníka, z ktorej vyplynulo, že postupca má peňažnú pohľadávku voči Komunálnej poisťovni, a.s.,
Vienna Insurance Group, spôsobenú vozidlom Honda Civic, EČ: Z.-XXXDT vo výške 626,40 € titulom
nároku poškodeného voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Zb.. Ide pritom o nárok na náhradu
účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo

dňa 30.4.2020 na vozidle poškodenej Kia Sportage, EČ: Z.-XXXDB. Túto pohľadávku postupca postúpil
na postupníka, ktorý sa za postúpenie pohľadávky zaviazal zaplatiť odplatu vo výške 626,40 €, pričom
táto odplata zodpovedá faktúre č. 200225 vystavenej postupníkom ako prenajímateľom postupcovi ako
nájomcovi za užívanie náhradného motorového vozidla zn. Nissan Qashqai, EČ: C.-XXXOJ. Podľa
článku 5 tejto zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky, čiže

nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a nárok postupníka na úhradu nájomného
za náhradné vozidlo sa podpisom zmluvy započítavajú, pričom postupník si bude pohľadávku podľa
bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie pohľadávky oznámila B. Q. listom
z 2.6.2020 žalovanej strane. Listom z 19.6.2020 žalovaná strana oznámila žalobcovi, že 18.6.2020
ukončila šetrenie poistnej udalosti a priznáva náklady na prenájom vozidla počas doby nevyhnutnej

opravy a totiž za 4 dni. Podľa názoru poisťovne neprimerané boli náklady na náhradné vozidlo v počte
5 dní. Poisťovňa takto celkovo poskytla poistné plnenie vo výške 278,40 €, pričom sumu 348 € ako
rozdiel medzi sumou 626,40 € a sumou 278,40 € považovala za neprimerané náklady na náhradné
vozidlo. Napriek upomienke žalobcu pod č. 20210062 poisťovňa pohľadávku žalobcu vo výške 348 €
neuspokojila a nebol produkovaný dôkaz, že by tak bola urobila ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu.

18. Pokiaľ šlo o dĺžku opravy zo servisnej objednávky č. 3343200027 vystavenej servisom Motorr Martin,
s.r.o., so sídlom v Martine dňa 25.5.2020, súd zistil, že auto poškodenej B. Q. bolo v tento deň prijaté do
opravy s poškodenou zadnou časťou vľavo a oprava bola ukončená 1.6.202, pretože tohto dňa Motorr
Martin, s.r.o., so sídlom v Martine vystavil poškodenej B. Q. faktúru č. 3341200019, ktorá slúžila zároveň

ako dodací list. Zmluva o prenájme vozidla č. 219/604 medzi žalobcom a poškodenou Q. bol uzavretá v
deň, keď poškodená odovzdala auto do servisu na dobu do 2.6.2020 a toho istého dňa, čiže 2.6.2020,
poškodená vrátila prenajaté motorové vozidlo žalobcovi s tým, že jej bolo vydané opravené vozidlo z
autoservisu. Účelom zapožičania náhradného motorového vozidla podľa údajov v nájomnej zmluve bolo
dochádzanie poškodenej Q. do zamestnania z miesta bydliska do Martina.

19. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.20.Podľa§4ods.2písm.b/Zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoistenia zodpovednostiprávo,aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením veci.

21. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi.

22. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý
zisk).

23. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

24. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k presvedčeniu, že poškodená Q. v rámci nároku na náhradu
škody podľa § 4 ods. 2 písm. b) Zákona č. 381/2001 Z.z. nemala nárok na úhradu nákladov za
prenájom náhradného motorového vozidla v plnej výške, teda v sume 626,40 €. Súd nespochybňuje
skutočnosť, že poškodená vzhľadom na miesto pracoviska mimo miesta jej trvalého bydliska bola
nútená sanovať diskomfort, ktorý jej vznikol poškodením jej motorového vozidla prenájmom náhradného

motorového vozidla, avšak náklady, ktoré jej tým vznikli, musia byť účelne vynaložené. Len účelne
vynaložené náklady je možné spravodlivo požadovať proti poisťovni, ktorá za škodcu je povinná
poskytnúť poškodenej poistné plnenie.

25. Súd nemal výhrady k charakteru prenajatého motorového vozidla, mal však výhrady k dĺžke

prenájmu. Je zrejmé, že servis, v ktorom bolo opravované motorové vozidlo poškodenej Q., ukončil
opravu 1.6.2020, keď vystavil faktúru za opravu. Podľa presvedčenia súdu len do tohto momentu, teda
do 1.6.2020, poškodená nemala možnosť užívať pre poškodenie vlastní motorové vozidlo a len po túto
dobu boli náklady na prenájom náhradného motorového vozidla účelne vynaložené. Dňa 1.6.2020 bola
škoda na jej motorovom vozidle odstránená a poškodená si mohla motorové vozidlo prevziať. Ak tak

neurobiladňa1.6.2020asúčasneneodovzdalaprenajatémotorovévozidlovtenistýdeňžalobcovi,musí
túto skutočnosť súd pričítať na ťarchu poškodenej, ktorá napriek tomu, že od 1.6.2020 mohla používať
vlastné opravené motorové vozidlo, ho nepoužívala, ale prenajaté motorové vozidlo vrátila žalobcovi až
2.6.2020 a teda jeho nájom po dobu dňa 2.6.2020 nebol odôvodnený potrebou poškodenej a nebol v
príčinnej súvislosti so škodou, ktorá na motorovom vozidle poškodenej vznikla. Je vecou poškodenej,

akým spôsobom sa rozhodla servisu preplatiť náklady opravy, je vecou poškodenej, z akého dôvodu až
dňa 2.6.2020 vrátila náhradné motorové vozidlo žalobcovi. Objektívne existovala u nej možnosť užívať
opravené motorové vozidlo od 1.6.2020 a v konaní nebol produkovaný dôkaz, ktorý by preukazoval, z
akého vážneho dôvodu tak poškodená neurobila už v deň, keď bolo jej vozidlo opravené, ale prenajímala
si náhradné motorové vozidlo o deň dlhšie.

26. Súd preto považoval za oprávnené náklady vzniknuté poškodenej Q. v súvislosti s prenájmom
náhradného motorového vozidla len náklady za dobu 8 dní, teda náklady za obdobie od 25.5.2020 do
1.6.2020, čo zodpovedá sume uvádzanej vo výrokovej časti tohto rozsudku.

27. Aj keď žalovaný namietal, že na strane poškodenej nedošlo k reálnemu úbytku majetkových hodnôt,
súd sa s takýmto názorom nestotožnil. Poškodená a žalobca podľa presvedčenia súdu uzavreli platnú
zmluvu o postúpení pohľadávky poškodenej voči poisťovni, pričom postúpenie tejto pohľadávky bolo
odplatné a odplata však prevyšovala sumu, ktorú súd považoval za dôvodnú pohľadávku poškodenej
voči poisťovni z vyššie uvádzaných dôvodov. Poškodená však svoj záväzok voči žalobcovi vyrovnala

tým, že od žalobcu neinkasovala odmenu za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jej nárok bol
započítavaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu sumy 626,40 €. Postúpením pohľadávky poškodenej
vočipoisťovninažalobcusazmenilveriteľtejtopohľadávkyastalsanímpodľapresvedčeniasúduplatne
a v súlade s ust. § 524 a nasl. Obč. zákonníka žalobca. Postúpená pohľadávka však podľa presvedčenia
súdu bola dôvodná len do výšky, ktorá vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku a zodpovedá 8 dňom

prenájmu náhradného motorového vozidla a len v takomto rozsahu sa žalobca podľa názoru súdu stal
oprávneným veriteľom vo vzťahu k žalovanému.28. Súd preto žalobcovi priznal len sumu 278,40 € (348 - 69,60)a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu
zamietol.

29. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. (Zákon č. 160/2015 Z.z.)
a náhradu trov konania priznanú úspešnejšiemu žalobcovi pomerne krátil v závislosti od úspechu
a neúspechu žalobcu v konaní. Žalobca uplatňoval nárok na náhradu nájomného za prenájom
motorovéhovozidlaza5dní(ktorépoisťovňaakodôvodnýnákladpoškodenejneuznala).Súdmupriznal
náhradu zodpovedajúcu 4 dňom prenájmu. Z toho vyplýva, že žalobca bol úspešný v 4/5-inách pôvodne

uplatňovaného nároku a neúspešný bol v 1/5-ine. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje rozdiel medzi
úspechom a neúspechom a predstavuje 3/5-iny celkovo uplatneného nároku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.