Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 30, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120205540
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120205540.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne V. F., Z..

XX.XX.XXXX, B. V. Š. XXX, XXX XX X., právne zastúpenje JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul.
Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému TOMA úverová a leasingová, a.s., so sídlom
Májová 1319, 022 01 Čadca, IČO: 36 664 090, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.342,58
eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude

rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 15.05.2020 si žalobkyňa uplatnila voči žalovanému právo
na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.342,58 eura. Svoju žalobu odôvodnila tým, že v
konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8C/64/2013 o čiastočnú neplatnosť právneho
úkonu, bol zo strany terajšieho žalovaného podaný protinávrh o zaplatenie 9.342,58 eura. V tejto časti
konania bola ako žalovaná v postavení spotrebiteľky úspešná, rozsudkom Okresného súdu Prešov,
pod sp. zn. 8C/64/2013, zo dňa 2.10.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov, sp. zn.
6Co/2/2018, zo dňa 31.5.2018, ktoré sa stali právoplatnými 16.7.2018. Žalovaný v pôvodnom konaní

podal dovolanie, o ktorom rozhodol NS SR rozsudkom, sp. zn. 6Cdo/229/2018, zo dňa 30.10.2019
tak, že ho odmietol. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol: „43. Keďže žalobcovia mali voči bytovému
družstvu dlh, z obavy zo straty bývania uzavreli so spoločnosťou Slovenský bytový servis, s.r.o. t.č.
Harmony INVESTMENT, s.r.o. dňa 13.12.2007 príkaznú zmluvu a zmluvu o pôžičke. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie pôžičky vo výške dlhu žalobcov u vlastníka bytu, kúpnej ceny a poplatkov
v celkovej sume 151.030,50 Sk, ďalej sprostredkovanie prefinancovania dlhov žalobcov a následné
zabezpečenie hypotekárneho úveru na vrátenie pôžičky a zaplatenie odmeny príkazníka. Táto zmluva

pritom neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného
ku dňu uzavretia zmluvy a to ročnú úrokovú sadzbu a RPMN. V ten istý deň žalobcovia podpísali
zmluvu so spoločnosťou. TOMA úverová a leasingová, a.s. o úvere s tým, že časť 220.000,-Sk bude
vyplatená Slovenskému bytovému servisu, s.r.o. a suma 7.400,- Sk bude predstavovať poplatok za
zabezpečenie úveru, ktorý bol taktiež vyplatený uvedenej spoločnosti. Následne žalobcovia podpísali
dňa 18.3.2008 zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, ktorej sa stali už spoluvlastníkmi, s
uvedením hodnoty bytu minimálne 300.000,-Sk a s tým, že netrvajú na vypracovaní znaleckého posudku

na záloh. Žalobcovia uhradili žalovanému sumu 3.261,56 €, t.j. 98.257,75 Sk, predstavujúcu 31 splátok
a časť 32. splátky. Keďže ďalšie splátky žalobcovia prestali uhrádzať, spoločnosť TOMA úverová a
leasingová, a.s. im oznámila začatie výkonu záložného práva k bytu s tým, že ich dlh predstavoval
sumu 11.348,18 €, t.j. 341.875,27 Sk. Žalobcom bol na základe týchto zmlúv poskytnutý len zlomokfinančných prostriedkov, nakoľko tieto boli prevádzané medzi jednotlivými spoločnosťami s následkom
pre žalobcov ako spotrebiteľov zaplatiť poplatky spoločnosti Slovenský bytový servis, s.r.o. v sume
30.000,- Sk ako odmenu, v sume 7.400,- Sk ako poplatok za zabezpečenie úveru a v sume 8.000,-

Sk ako náklady spojené s následným poskytnutím úveru (napr. správny poplatok za návrh na vklad do
katastra a i.). 45. Súd sa na základe námietky žalobcov zaoberal aktívnou legitimáciou žalovaného v
spore o zaplatenie dlžnej sumy úveru. Žalovaný si uplatňoval nároky z úverovej zmluvy, a to zosplatnený
zvyšok úveru dôvodiac, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy poskytol žalobcom v 1. a 2. rade.
Táto okolnosť však v konaní preukázaná nebola a finančné prostriedky v inej sume, ale na totožný účel

zaplatenia dlhu žalobcov v 1. a 2. rade, poplatku z omeškania a kúpnej ceny uhradila iná obchodná
spoločnosť v období ešte pred uzavretím zmluvy o úvere. Úverová zmluva, od ktorej nárok žalovaný v
tomto konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, teda na nadobudnutie nehnuteľnosti
pre bytové účely. Žalovaný finančné prostriedky poskytol nie však na účet žalobcov v 1. a 2. rade,
ale na účet pôvodného prenajímateľa, teda OSBD Prešov. Pritom poprel akúkoľvek súvzťažnosť so
Slovenským bytovým servisom s.r.o. (čl.144), ktorý je samostatným právnym subjektom a ktorý finančné

prostriedky potrebné na úhradu nedoplatku, poplatkov z omeškania a kúpnej ceny bytu uhradil na účet
prenajímateľa. Taktiež z výpisu žalobcu v 1. rade vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 30.969,50
Sk boli žalobcom poukázané spoločnosťou Slovenský bytový servis s.r.o. a nie žalovaným. Z tohto
dôvodu aktívna legitimácia pre vrátenie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je
daná z dôvodu nenaplnenia jednej zo základných podmienok, a to poskytnutie finančných prostriedkov

dlžníkovi. Ak by aj v zmluve bolo uvedené, že žalovaný bude za dlžníka plniť v prospech bývalého
prenajímateľa, v situácii a v čase, kedy takto žalovaný mal platby uskutočniť (17.4.2008) boli už úhrady
realizované iným subjektom a tým by duplicitne žalovaný plnil pre totožné účely, avšak už takáto potreba
zo strany žalobcov v 1. a 2. rade ani reálne neexistovala. Súd vychádzajúc z týchto okolností dospel
k záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pri návrhu na vrátenie dlžnej sumy úveru. (viď

rozsudok Krajského súdu v Prešove z 18.1.2017, sp. zn. 18Co/1/2016).“ Ako spotrebiteľka si uplatňuje
satisfakciu za porušenie spotrebiteľských práv. Svoje práva musela brániť podaním žaloby. Keďže je
spotrebiteľkou, ktorá úspešne uplatnila porušenie svojich práv na súde a bola tým splnená hypotéza
vyššie citovanej právnej normy, primerané finančné zadosťučinenie požaduje vo výške 9.342,58 eura,
ktorá zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný na môj úkor bezdôvodne obohatiť. Čo sa týka otázky

rozsahu porušenia spotrebiteľského práva, tak táto otázka je definovaná rozsudkom v základnej veci, t.
j. rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 8C/64/2013, zo dňa 2.10.2017 a jeho odôvodnením, ktorý
je hmotnoprávnou podmienkou nároku na primerané finančné zadosťučinenie a z tejto hmotnoprávnej
podmienky je potrebné vychádzať, ako záväznej. Tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského
práva, v základnej veci, nie je možné v konaní o primerané finančné zadosťučinenia ani rozširovať ani

zužovať.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vyžaduje úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto porušenia práva

alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu, či možnosť vzniku takejto ujmy. Súd síce označil zmluvnú
podmienku za neplatnú, nemožno však vychádzať z tejto podmienky záver, že ak by táto podmienka
bola uplatnená došlo by k porušeniu práva spotrebiteľa. Záložný veriteľ by musel postupovať s náležitou
starostlivosťou. Ak by tak nepostupoval, záložca by mohol vymáhať náhradu škody. Žalovaný má za
to, že žalobkyňa sa nemôže domáhať primeraného finančného zadosťučinenia ani za protinávrh, keďže

z jej strany nedošlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti. Žalovaný namietal aj
výšku primeraného zadosťučinenia, keďže tak vysoká suma by zásadným spôsobom zmenila chod
spoločnosti, žalovaného a v krajnom prípade možno hovoriť o existenčných problémoch. Žalovaný má
za to, že takýto návrh je aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže dňa 08.11.2019 uzatvorila žalobkyňa
so žalovaným dohodu o urovnaní a zmene právnych vzťahov. Žalobkyňa iniciovala úpravu vzájomných

vzťahov zo zmluvy o úvere č. 20505 zo dňa 13.12.2007. Podľa čl. I. bod . Dohody o urovnaní je medzi
stranami Dohody o urovnaní sporný záväzok dlžníkov zo Zmluvy o úvere, jeho existencia a výška.
V ďalšom bode sa tento sporný záväzok nahrádza novým, na základe ktorého sa dlžníci zaväzuje
spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 5.250,- eura. Zároveň bolo dohodnuté, že splnenie bolo
zabezpečené záložným právom. Podľa čl. I bod 8 Dohody o urovnaní sa strany dohodli, že sa výslovne

vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania. Žalobkyňa zobrala dňa 08.11.2019
žalobu späť, pričom špekulatívne doplnila vetu, že uvedené podávame pre prípad, ak by vec po dovolaní
sa vrátila pre OS Prešov alebo KS Prešov.3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to Rozsudkom Okresného súdu Prešov na č.l. 4-10,
Doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti na č.l. 11, Rozsudkom Krajskéh súdu v Prešove na č.l.
12-15, Doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti na č.l. 16, Uznesením Najvyššieho súdu na č.l. 17-27,

Dohodou o urovnaní a zmene právnych vzťahov na č.l. 39, Späťvzatím žaloby na č.l. 40, Vyjadrením
žalovanej na č.l. 41-43, 44-46, Dohodou o urovnaní na č.l. 47, Späťvzatím žaloby na č.l. 48, Návrhom
na zastavenie z dôvodu skôr začatého konania na č.l. 54 a zistil tento skutkový stav:

4. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 2.10.2017, pod sp. zn. 8C/64/2013, okrem iného zamietol

vzájomný návrh žalovaného na zaplatenie sumy 9.342,58 eura s príslušenstvom. V rozhodnutí uviedol:
„Súd sa na základe námietky žalobcov zaoberal aktívnou legitimáciou žalovaného v spore o zaplatenie
dlžnej sumy úveru. Žalovaný si uplatňoval nároky z úverovej zmluvy, a to zosplatnený zvyšok úveru
dôvodiac, že finančné prostriedky z úverovej zmluvy poskytol žalobcom v 1. a 2. rade. Táto okolnosť
však v konaní preukázaná nebola a finančné prostriedky v inej sume, ale na totožný účel zaplatenia
dlhu žalobcov v 1. a 2. rade, poplatku z omeškania a kúpnej ceny uhradila iná obchodná spoločnosť

v období ešte pred uzavretím zmluvy o úvere. Úverová zmluva, od ktorej nárok žalovaný v tomto
konaní odvíja, bola uzavretá na inú sumu, ale na totožný účel, teda na nadobudnutie nehnuteľnosti
pre bytové účely. Žalovaný finančné prostriedky poskytol nie však na účet žalobcov v 1. a 2. rade,
ale na účet pôvodného prenajímateľa, teda OSBD Prešov. Pritom poprel akúkoľvek súvzťažnosť so
Slovenským bytovým servisom s.r.o. (čl.144), ktorý je samostatným právnym subjektom a ktorý finančné

prostriedky potrebné na úhradu nedoplatku, poplatkov z omeškania a kúpnej ceny bytu uhradil na účet
prenajímateľa. Taktiež z výpisu žalobcu v 1. rade vyplýva, že finančné prostriedky vo výške 30.969,50
Sk boli žalobcom poukázané spoločnosťou Slovenský bytový servis s.r.o. a nie žalovaným. Z tohto
dôvodu aktívna legitimácia pre vrátenie finančných prostriedkov z úverovej zmluvy u žalovaného nie je
daná z dôvodu nenaplnenia jednej zo základných podmienok, a to poskytnutie finančných prostriedkov

dlžníkovi. Ak by aj v zmluve bolo uvedené, že žalovaný bude za dlžníka plniť v prospech bývalého
prenajímateľa, v situácii a v čase, kedy takto žalovaný mal platby uskutočniť (17.4.2008) boli už úhrady
realizované iným subjektom a tým by duplicitne žalovaný plnil pre totožné účely, avšak už takáto potreba
zo strany žalobcov v 1. a 2. rade ani reálne neexistovala. Súd vychádzajúc z týchto okolností dospel k
záveru o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu pri návrhu na vrátenie dlžnej sumy úveru. (viď rozsudok

Krajského súdu v Prešove z 18.1.2017, sp. zn. 18Co/1/2016).“

5. Krajský súd v Prešove ´vyššie uvedený rozsudok potvrdil, keď sa stotožnil so záverom o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalovaného (bod 25). Najvyšší súd dovolanie žalovaného odmietol.

6. Podľa dohody o urovnaní a o zmene právnych vzťahov zo dňa 08.11.2019, uzavretej medzi
žalobkyňou, P. F. a žalovaným, sa sporný záväzok zo zmluvy o úvere č. 20505 nahrádza novým, na
základe ktorého sa dlžníci zaväzuje spoločne a nerozdielne zaplatiť veriteľovi sumu 5.250,- eura. Podľa
bodu I. 6 k uzatvoreniu dohody dochádza na základe návrhu dlžníkov. Podľa bodu I. 8 sa strany dohodli,
že sa výslovne vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania. Podaním zo dňa

08.11.2019 zobrali žalobcovia žalobu v konaní 8C/64/2013 v celom rozsahu späť.

7. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

8. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva

spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

9. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované

voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.10.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníka,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V predmetnej
veci si žalobkyňa uplatnila nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 9.342,58 eura v
súlade s ustanovením § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety ustanovenia

§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi zodpovedá. Formulácia v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa: „Na
súde úspešne uplatní...“ znamená aktívne uplatnenie konkrétneho porušenia práva spotrebiteľa alebo
povinnostidodávateľaatozostranyspotrebiteľanasúde,ktorénavyšemusíbyťúspešné,tedažesúdho

akceptuje. V danom prípade to však splnené nebolo. Vychádzajúc z odôvodnenia prvoinštančného súdu
sa súd na základe námietky žalobcov zaoberal aktívnou legitimáciou žalovaného v spore o zaplatenie
dlžnej sumy úveru a dospel k záveru, že žalovaný nie je v tejto časti aktívne vecne legitimovaný.
Krajský súd v Prešove rozsudok potvrdil, keď sa stotožnil so záverom o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalovaného (bod 25). Ak súd zamieta žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie

je vylúčené, aby sa súčasne zaoberal vecou samou. Súd teda v konaní 8C/64/2013 nezistil a ani
nemohol zistiť porušenie spotrebiteľských práv v časti o zaplatenie dlžnej sumy, keďže sa vecou samou
nezoberal. Súd má zo to, že iba samotné zamietnutie žaloby proti spotrebiteľovi ešte nezakladá nárok na
primeranéfinančnézadosťučinenie.Aknebolokonštatovanéporušeniespotrebiteľskýmprávžalobkyne,
nie je možné priznať primerané finančné zadosťučinenie. Teda nebola splnená jedna z podmienok

pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitnými predpismi, a preto súd žalobu
zamietol.

12. Súd ďalej zastáva názor, že žalobkyňou uplatnený nárok je aj v rozpore s dobrými mravmi. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že dňa 08.11.2019 bola medzi žalobkyňou, P. F. a žalovaným,
uzavretá dohoda o urovnaní a o zmene právnych vzťahov, ktorou sa sporný záväzok zo zmluvy o úvere
č. 20505 nahrádza novým, na základe ktorého sa dlžníci zaväzuje spoločne a nerozdielne zaplatiť
veriteľovisumu5.250,-eura.PodľaboduI.6kuzatvoreniudohodydochádzanazákladenávrhudlžníkov.
Uvedenú skutočnosť nepoprela ani žalobkyňa, keďže k vyjadreniu žalovaného sa už nevyjadrila, preto

súd vychádzal z toho, že táto skutočnosť nie je sporná. Podľa bodu I. 8 sa strany dohodli, že sa výslovne
vzdajú práva, nároku na náhradu všetkých trov súdneho konania. Podaním zo dňa 08.11.2019 zobrali
žalobcovia žalobu v konaní 8C/64/2013 v celom rozsahu späť. Bola to teda žalobkyňa (žalobcovia
v konaní 8C/64/2013), ktorá iniciovala dohodu o urovnaní. Touto dohodou čiastočne uznala nárok
žalovaného, strany si upravili sporný záväzok zo zmluvy o úvere č. 20505, pričom žalobkyňa zobrala

žalobu späť a aj napriek tomu sa ešte domáha primeraného finančného zadosťučinenia. Uvedené
konanie žalobkyne, keď napriek dohode so žalovaným v časti spornosti záväzku zo zmluvy o úvere, si
uplatní nárok na primerané zadosťučinenie, je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi a takému
konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

13. O trovách strán súd rozhodol podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len ako „CSP“), podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Existencia
dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov konania nebola žalobcom tvrdená a v zmysle § 257

CSP ani zo spisu nevyplynula.

14. Žalovaný podaním zo dňa 22.10.2020 navrhol zastavenie konania z dôvodu skôr začatého konania
vo veci 14Csp/86/2020. Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie
§ 159 CSP. Táto prekážka zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto

prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnaké
strany, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je
splnenýčolenjedenznak,nejdeotúistúvec.Súdmázoto,ženebolasplnená podmienkaatototožnosť
predmetu konania. V konaní vo veci 14Csp/86/2020 sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 11.348,18eura, pričom svoj nárok odôvodňuje od úspechu v časti určenia, že zmluva o zriadení záložného práva
je neplatná. Keďže nie je daná totožnosť predmetu konania súd konanie nezastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).