Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 26, 2022

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 8T/21/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010067
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kondllová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2522010067.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Andreou Kondllovou v trestnej veci obžalovanej N. L.

pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.
apríla 2022 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
N. L., nar. XX.X.XXXX O. B.Ť., trvale bytom Š. XX, t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

v presne neustálených ranných hodinách dňa 21.12.2021 v rodinnom dome číslo XX v obci Š.Í. po
predchádzajúcom napomenutí povedala svojej matke poškodenej N. L. „nestaraj sa do môjho života,
lebo to ešte oľutuješ, ty kurva stará, už si konečne zavri tú hubu!“ a následne tiež „raz to aj tak skončí,
že ťa zabijem, aj tak ma raz kvôli tebe zavrú, keby som mala takú možnosť, hneď to tu podpálim“, načo
poškodená v dôsledku obavy o svoj život a zdravie a o život a zdravie tiež tam prítomnej maloletej vnučky
L.. L.., nar. XX.X.XXXX, z domu odišla do mesta O., kde následne vo O. v bytovom dome číslo XX na

Z. U. v konflikte s poškodenou pokračovala, kedy približne po 11:30 hodine poškodenej vyčítala, že jej
zničila život, že ju dala zavrieť do basy a zobrala jej dcéru a za toto jej ešte ukáže, pričom agresívne
správanie malo stúpajúcu tendenciu, kedy si chcela N. L. zobrať svoju maloletú dcéru L.. L.. a odísť s
ňou preč, hoci táto je súdom zverená poškodenej, čo sa jej však nepodarilo a z bytu na žiadosť majiteľky
V. B. odišla, pričom toto konanie vzbudilo u poškodenej N. L. E. Š. dôvodnú obavu o jej život a zdravie,
spočívajúcu v tom, že by mohla obvinená vykonať to, čím hrozila,

t e d a

inému sa vyhrážala smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a čin spáchala na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á ch a l a

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s

poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona.

Z a t o s a j e j
u k l a d á

Podľa § 360 odsek 2 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l) Trestného zákona, § 37 písmeno
m) Trestného zákona, § 38 odsek 2 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť)

mesiacov.Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ju súd pre výkon trestu zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany podala pod Pv 501/21/2204 na Okresný súd Piešťany dňa
22.3.2022obžalobunaN.L.preprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360odsek1,odsek2písmeno
b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na skutkovom základe
uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vo veci dňa 30.3.2022 rozhodol trestným rozkazom, doručeným obžalovanej dňa 30.3.2022, voči

ktorému si podala obžalovaná odpor.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.4.2022 urobila vyhlásenie podľa § 257 odsek 1
písmeno b) Trestného poriadku teda, že je vinná zo spáchania skutku tak, ako je jej kladený za vinu
obžalobou Okresnej prokuratúry Piešťany Pv 501/21/2204 zo dňa 22.3.2022.

Vdôsledkuvyhláseniavzmysle§257odsek1písmenob)Trestnéhoporiadku,ktoréurobilaobžalovaná,
súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c),
d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom obžalovaná na všetky otázky odpovedala áno. V zmysle § 257
odsek 6 Trestného poriadku bolo zistené stanovisko prokurátorky, ktorá navrhla vyhlásenie obžalovanej
prijať.

Súdvyhlásiluznesenievzmysle§257odsek7Trestnéhoporiadku,ktorýmprijalvyhlásenieobžalovanej,
že je vinná zo spáchania skutku tak, ako je jej kladený za vinu vo výroku tohto rozsudku. V dôsledku
prijatia tohto vyhlásenia obžalovanej, ktorá sa ku skutku priznala, súd nevykonával vo veci dokazovanie
o vine, ale len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.

Poškodená N. L. si náhradu škody neuplatnila.

Oboznámením listinných dôkazov v rozsahu nariadeného dokazovania súd zistil, že obžalovaná je
slobodná,májednomaloletédieťa,vregistripriestupkovnemážiadnyzáznam.Obžalovanávzáverečnej
reči svoje konanie úprimne oľutovala.

V registri trestov má obžalovaná 2 záznamy. Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom
sp. zn. 2T/37/2019 zo dňa 24.7.2019, právoplatným dňa 24.7.2019, bola uznaná za vinnú z prečinu
poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, za čo jej bol uložený 2 mesačný trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 18 mesiacov s probačným dohľadom.
Trestným rozkazom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 8T/9/2021 zo dňa 8.2.2021, právoplatným

8.2.2021, bola uznaná za vinnú z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2
písmeno b) Trestného zákona, za skutok zo dňa 14.11.2022, kedy sa vyhrážala zabitím svojej matke,
za čo jej bol uložený 8 mesačný trest odňatia slobody so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom
stráženia a súčasne jej bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. V danej
veci bola obžalovaná stíhaná väzobne, trest vykonala 14.7.2021 a dňa 17.12.2021 jej bolo ústavné

liečenie zmenené na ambulantné.
ZnalkyňaW..T.obžalovanejnenavrhlauložiťochrannúliečbu,nakoľkomározhodnutímOkresnéhosúdu
Pezinok sp. zn. 46Nt/33/2021 zo dňa 17.12.2021 nariadenú ochrannú ambulantnú protitoxikomanickú
liečbu.

Zaprečinnebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360odsek2Trestnéhozákonajemožnéuložiťtrestodňatia
slobody šesť mesiacov až na tri roky.
Podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.
Podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ už bol za trestný

čin odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.
Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Súd uznal obžalovanú za vinnú zo skutku uvedeného v obžalobe na základe jej vyhlásenia o vine, ktoré

súd prijal, pričom vyhláseniu obžalovanej zodpovedalo aj dokazovanie vykonané v prípravnom konaní.Vyvodeniutrestnejzodpovednostiobžalovanejnebránilanitzv.materiálnykorektívuvedenýv§10odsek
2 Trestného zákona, lebo zo spôsobu vykonania činu (opakované vyhrážanie sa zabitím matke) a najmä
jeho následku (obava matky obžalovanej o život svoj aj maloletej vnučky), ale aj okolností, za ktorých bol

spáchaný (matka obžalovanej má v osobnej starostlivosti dcéru obžalovanej a po prepustení z ústavnej
liečby obžalovanej dovolila s nimi bývať) a miere zavinenia obžalovanej (konanie v priamom úmysle),
po objektívnom vyhodnotení týchto kritérií, je evidentne zrejmé, že stupeň závažnosti činu bol vyšší ako
nepatrný a konanie tak bolo treba definovať ako prečin.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd vychádzal z ustanovení § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona, pričom vzal do úvahy spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce
okolnosti, priťažujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu
(zásada proporcionality trestu). Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Obžalovanej bol uložený trest odňatia slobody, nakoľko súd má za to, že iný druh trestu by jej nezabránil
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, najmä vo vzťahu k matke, keďže obžalovaná už bola za prečin

nebezpečného vyhrážania voči matke väzobne stíhaná a odsúdená na nepodmienečný trest odňatia
slobody.
Pri určovaní druhu a výmery trestu súd zohľadňoval aj spôsob spáchania činu, jeho následky, zavinenie
a pohnútku, ako aj osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy, pričom obžalovaná sa
opakovane pod vplyvom psychoaktívnych látok vyhrážala matke smrťou, hoci bola len štyri dni pred

skutkom prepustená z ústavného protitoxikomanického liečenia a pred tým vykonala nepodmienečný
trest odňatia slobody za rovnaký skutok. Obžalovaná chcela svojím konaním porušiť záujem chránený
trestným zákonom, teda konala v priamom úmysle. Napriek vykonaniu nepodmienečného trestu odňatia
slobody dňa 14.7.2021 a následnému absolvovaniu protitoxikomanického liečenia ústavnou formou do
17.12.2021, obžalovaná opätovne užívala psychoaktívne látky a pod ich vplyvom sa znovu vyhrážala

svojej matke. Pri tak rýchlej recidíve obžalovanej vo vzťahu k užívaniu psychoaktívnych látok ako aj k
opätovnému vyhrážaniu sa matke, sa prognóza nápravy obžalovanej pri ukladaní nízkeho trestu javí
ako málo pravdepodobná.
Pri určovaní výmery trestu súd zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno l)
Trestného zákona, nakoľko obžalovaná sa na hlavnom pojednávaní ku skutku priznala a tento úprimne

oľutovala. Súd obžalovanej nepriznal ako poľahčujúcu okolnosť, že napomáhala pri objasňovaní trestnej
činnosti, hoci urobila vyhlásenie o vine, nakoľko samotné vyhlásenie viny na hlavnom pojednávaní, treba
považovať len za priznanie viny. Pokiaľ obžalovaná nevyvinula nad rámec priznania viny inú aktivitu,
ktorou by napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti, nie je jej možné priznať poľahčujúcu okolnosť
podľa § 36 písmeno n) Trestného zákona. Súd u obžalovanej zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písmeno m) Trestného zákona a to, že už bola za trestný čin odsúdená, pričom súd prihliadol na
odsúdenia pred spáchaním skutku v danej veci.
Pri rovnakom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako aj mieru ich závažnosti sa zákonom
ustanovená trestná sadzba podľa ustanovenia § 360 odsek 2 Trestného zákona v trvaní 6 mesiacov až
na 3 roky nemenila.

S ohľadom na skutočnosť, že u obžalovanej ide o recidívu vo vzťahu k trestnému činu nebezpečného
vyhrážania, pričom predchádzajúci nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov
evidentne nemal na obžalovanú výchovný účinok, lebo skutku v danej veci sa dopustila dňa 21.12.2021,
hoci predchádzajúci trest vykonala dňa 14.7.2021, a to bola po prepustení z výkonu trestu tri mesiace
v ústavnej liečbe. Súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, keďže

predchádzajúci trest vo výmere 8 mesiacov nemal na obžalovanú dostatočný výchovný účinok. Takto
uložený trest súd považoval za potrebný aj na ochranu matky obžalovanej, aby sa voči nej obžalovaná
opätovne nedopustila trestnej činnosti. Nižší trest súd obžalovanej neuložil, nakoľko tento by podľa
súdu nezabezpečil dostatočnú ochranu spoločnosti pred obžalovanou a nevytvoril by podmienky na
výchovu obžalovanej k tomu, aby viedla riadny život. Najmä skutočnosť, že obžalovaná sa rovnakého

skutku dopustila tak krátko po prepustení z výkonu trestu a ešte pod vplyvom psychoaktívnych látok, vo
vzťahu ku ktorým len pár dní pred skutkom ukončila ústavnú liečbu, neumožňovala obžalovanej ukladať
miernejší trest.Obžalovanú súd zaradil podľa § 48 odsek 2, písmeno b) Trestného zákona na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaná bola v
posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej

bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku o vine nie je možné podať odvolanie ani dovolanie okrem dovolania
podľa § 371 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku.
Proti tomuto rozsudku vo výroku o treste je možné podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od oznámenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v

prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj
proti konaniu, ktoré rozsudku prechádzalo.
Odvolanie prokurátora, podané obhajcom alebo splnomocnencom musí byť zároveň odôvodnené tak,

aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie má odkladný účinok.