Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, November 2, 2021

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 6T/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719010154
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Roth
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2021:8719010154.8

Uznesenie

Okresný súd Poprad, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Rotha a prísediacich Michala
Havaša a Ing. Jany Andrássyovej, v trestnej veci obžalovaného T. S., pre zločin vydierania podľa § 189
ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2021,
takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku postupuje vec obžalovaného T. S., nar. XX. X. XXXX v T., trvale
bytom L., A. XXX/X, okres Poprad,

trestne stíhaného pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že

v presne nezistený deň mesiaca máj 2017 v doobedňajších hodinách v kancelárii č. XXX Regionálneho
úraduverejnéhozdravotníctvaPoprad,naUliciZdravotníckejč.3vPopradevsúvislostisjehopodnetom
vo veci zvýšeného hluku z dôvodu prejazdu motorových vozidiel cez spomaľovací prah na Ulici A.Á.
nachádzajúceho sa na miestnej komunikácii v blízkosti jeho rodinného domu s číslom XXX/X U. L.,

zamestnankyni Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade, poverenej vedením Národného
referenčného centra pre hluk a vibrácie Ing. R. E. povedal, že ak nebude jeho žiadosti o odmontovanie
spomaľovacieho prahu vyhovené, tak si to vyrieši po svojom a zoberie zbraň a pôjde zastreliť primátora
mesta L.,

t e d a

iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a tento čin mal spáchať na chránenej osobe - verejnom
činiteľovi,

č í m m a l s p á c h a ť

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. h) Trestného zákona,

Okresnému úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy

p r e t o ž e

nejde o trestný čin, ale žalovaný skutok by mal byť prejednaný ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 7. 3. 2019 podal na tunajšom súde obžalobu 2 Pv 300/18
zo dňa 5. 3. 2019 na obvineného T. S. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, ako

je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní, z výsledkov ktorého zistil nasledovné:

Obžalovaný T. S. vyhlásil, že je nevinný z trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná na neho obžaloba.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. 11. 2020 využil svoje právo a odmietol vo veci vypovedať s
tým, že vo veci sa vyjadrí až na záver po vypočutí jednotlivých svedkov. Na hlavnom pojednávaní dňa
20. 9. 2021 vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci marec alebo apríl 2017, určite to nebol máj, sa
dostavil na RÚVZ v Poprade za pani E., lebo mal záujem o certifikát spojený s výsledkom meraní hluku
na jeho ulici. Už predtým bol na Mestskom úrade vo L., kde chcel takýto certifikát získať, no bolo mu
povedané, že ho nemajú k dispozícii a že má ísť na RÚVZ. Na RÚVZ mu pani E. povedala, že certifikát

(protokol o meraní) doposiaľ vyhotovený nemajú, ale keby aj bol, tak na neho nemá nárok a že má ísť
na Mestský úrad do L., kde po jeho vyhotovení bude mať právo do neho nahliadnuť. Po tom, čo mu
pani E. dala informáciu, že certifikát ešte vyhotovený nie je, dohodol sa s ňou, že buď mu certifikát zašle
ona alebo pôjde na mestský úrad a oboznámi sa s ním. Nakoľko mu certifikát nechodil, išiel aj druhýkrát
za pani E., ktorá mu povedala, že certifikát má, ale že mu ho nedá. Dožadoval sa, aby mu ho poslala,

aby to nezdržiavala, lebo mal záujem vec riešiť právnou cestou. Už pri prvom stretnutí pani E. povedal,
že má na neho nárok a že keď mu ho nedá, bude to riešiť právnou cestou - podaním oznámenia na
prokuratúru. Záležitosť napokon riešil formou podania na Okresnej prokuratúre v Poprade, odkiaľ mu
došlo oznámenie o porušení zákona v súvislosti s nesprístupnením informácií podľa osobitného zákona.
Takisto prokurátor potom podal protest na Mestský úrad vo L. a RÚVZ, po ktorom postupe mu uvedené

certifikáty boli zaslané.

K stretnutiam s p. E. uviedol, že tieto prebehli na jej pracovisku v kancelárii, nikto pri nich nebol, ale dvere
na jej kancelárii sú také rozhegané, že keby tam kričal, bol agresívny a vyhrážal sa tak, ako to ona tvrdí,
určite by to musel niekto počuť. Nič také sa nestalo a všetko považuje za výmysel zo strany pána Š.. Ku

komunikácii s p. E. ďalej uviedol, že táto bola pokojná, nikto z nich nekričal, nezvyšoval hlas, nebol na
to dôvod. Ich prvé stretnutie trvalo asi 10 - 15 minút a keby malo trvať asi hodinu a pol, tak by ho musela
asi aj pohostiť. Druhé stretnutie bolo ešte o čosi kratšie. V tomto smere doplnil, že s p. E. sa stretol aj
tretíkrát, ale k tomuto stretnutiu došlo už v kancelárii riaditeľky úradu - p. Y., kde bola aj p. E. a pracovník,
ktorý vykonával meranie - p. C.. Uviedol, že pokiaľ p. E. povedal, že pokiaľ mu nedá certifikát, tak si to

vybaví ináč, mal tým na mysli, že pôjde na prokuratúru, kde sa to napokon aj rýchlo a k jeho spokojnosti
vybavilo. Má za to, že p. E. a p. Š. mu chcú uškodiť, p. Š. má na neho ťažké srdce, lebo odhaľoval
rôzne veci, ktoré súviseli s jeho osobou, napr. s čiernou skládkou, ktorú mal za domom, mal k nemu
viacero výhrad, že nerieši problémy mesta, podával na neho viaceré podnety a sťažnosti a najmä sa
ho dotkol protest, ktorý vo vzťahu k nemu realizoval, keď na prívesnom vozíku mal pripojené protestné

vyhlásenie a fotografie a krúžil nim okolo mestského úradu. Čo sa týka p. E., tá nemá mať na neho
ťažké srdce, ale za všetkým vidí p. Š., ktorý vie manipulovať ľudí. P. Š. si možno myslí, že jeho osoba
mala rozhodujúci vplyv na to, že prehral komunálne voľby. Na p. E. v r. 2018 podal trestné oznámenie
pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa. Ďalej uviedol, že v súvislosti s aktivitami,
ktoré organizoval, mal problémy, mesto nereagovalo na jeho žiadosti, neodpovedalo mu pravdivo, jeho

podania mu vracali kvôli formálnym nedostatkom, preto záležitosti musel riešiť cez prokuratúru. Svoju
obranu zameral na spochybňovanie hodnoverností svedkov Ing. Š. a Ing. E., keď predkladal viaceré
listinné dôkazy súvisiace s vybavovaním jeho podnetov a sťažností či už Mestským úradom L. alebo
RÚVZ Poprad, stanoviskami Okresnej prokuratúry Poprad v tomto smere či samotným pôsobením Ing.
E. v rámci RÚVZ T.. Rovnako podával návrhy na vypočutie svedkov, ktorí mali byť dotknutí v rámci

pôsobenia svedkyne E., jej pracovnou činnosťou.

Svedok poškodený K.. Y. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že od r. 2014 bol primátorom Mesta
L. a zo svojich terajších skúseností pozná obžalovaného ako osobu, ktorá má sklony k sťažovaniu
sa a vytváraniu rôznych konštrukcií bez logického základu. V minulosti opakovane p. S. podával na

Mestský úrad vo L. podnet na prešetrenie hluku na miestnej komunikácii na ulici, na ktorej býva. Podnety
podával už v predchádzajúcom volebnom období a na základe týchto podnetov na predmetnej ulici
bolo namontované spomaľovacie zariadenie - retarder. Po čase sa p. S. začal sťažovať na vytváranie
neprimeraného hluku, ktorý vzniká prejazdom vozidiel cez tento retarder a aby sa predišlo ďalšímsťažnostiam, tak jeho žiadosti sa vyhovelo a retarder bol odstránený. Počas jeho funkčného obdobia p.
S. podal podnet na riešenie neprimeraného hluku v blízkosti jeho obydlia, a preto ako primátor mesta
nariadil technickému úseku, aby celý problém riešili s dopravným inžinierom a našli optimálne riešenie,

výsledkom čoho bolo opätovné osadenie retarderu. Chvíľu to bolo v poriadku, ale potom p. S. opätovne
žiadal o riešenie s požiadavkou, aby retarder odstránili. Nakoľko sa jedná o vysokú finančnú čiastku
a jeho povinnosťou ako primátora je nakladať s finančnými prostriedkami mesta hospodárne a účelne,
ohradil sa voči tejto požiadavke. P. S. potom prišiel s požiadavkou, aby bolo vykonané meranie hlučnosti
v nočných hodinách, ktoré spôsobujú vozidlá prejazdom cez ulicu. Na toto naliehanie sa obrátil na RÚVZ

a niekedy v mesiaci marec alebo apríl 2017 došlo k meraniu. Výsledky merania im ako objednávateľovi
boli doručené s tým, že tieto neprekračovali prípustné hodnoty. O výsledku informovali p. S. písomne. P.
S. bol potom na RÚVZ, aby mu tie výsledky dali k nahliadnutiu a po sťažnostiach na úrovni prokurátora
na RÚVZ umožnil oboznámiť sa s výsledkami meraní. Po tomto oboznámení p. S. napadol p. E. s
podozrením, že výsledky merania boli sfalšované a že zo strany mesta jej bol poskytnutý úplatok, aby
výsledok meraní nebol nad stanovenú hodnotu. P. S. potom podal trestné oznámenie pre podozrenie

z korupcie. Taktiež podal aj sťažnosť na RÚVZ, že chce opätovné merania a že RÚVZ má nariadiť
Mestu L., aby odstránilo retarder. Na podklade tohto podania ho potom kontaktovala riaditeľka RÚVZ
na osobné rokovanie, ktorého témou bolo prerokovanie tejto sťažnosti. To rokovanie sa uskutočnilo 22.
5. 2018 v priestoroch RÚZV v T., v kancelárii riaditeľky - p. Y., kde sa od účastníčky rokovania p. E.
dozvedel, že v mesiaci máj 2017 v dopoludňajších hodinách v jej kancelárii bez prítomnosti svedkov sa

p. S. vyhrážal tak, že ak jeho sťažnosť nevyrieši v jeho prospech, tak to vyrieši po svojom, zoberie zbraň
a pôjde zastreliť primátora Mesta L..

Po tejto informácii to chcel nechať tak, ale vzhľadom k tomu, že toto obdobie bolo spojené s útokmi
viacerých osôb vo vzťahu k orgánom verejnej moci a najmä po udalostiach, ktoré sa odohrali na

Okresnom úrade v W., kde nejaká stránka mala strieľať kvôli tomu, že sa nevyhovelo jej požiadavkám,
spojil sa s riaditeľom OR PZ T., ktorému prezentoval celú situáciu a následne sa rozhodol podať trestné
oznámenie aj vzhľadom na negatívne skúsenosti s osobou obžalovaného. Čo sa týka jeho skúsenosti
s obžalovaným, ale aj skúseností ostatných zamestnancov pôsobiacich na Mestskom úrade L. môže
uviesť, že p. S. veľmi často navštevoval úrad bez nejakého objednania, keď potreboval riešiť svoje

záležitosti. Jeho správanie by hodnotil ako konfliktné, spojené s krikom, urážkami až vulgarizmami
hrubého charakteru. Zamestnanci úradu mali z neho strach. Problémom boli aj jeho fabulácie, pričom
samospráva vzhľadom na kompetencie, ktoré má, často nebola oprávnená riešiť jeho požiadavky. Jeho
vystupovanie a správanie potom vyústilo do toho, že dal pokyn, aby zamestnanci pri jednaniach s p. S.
nevystupovali samostatne, ale v prítomnosti inej osoby. Jemu osobne sa obžalovaný nikdy nevyhrážal,

ale tak ako obžalovaného pozná, tak jeho vystupovanie závisí od toho, kto proti nemu na druhej strane
stojí, pričom ak ten človek je slabší, teda psychicky labilnejší, tak obžalovaný na neho útočí a pokiaľ je
osoba silnejšia, tak sa sťahuje, je zbabelý a zuteká. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný mal mať
nejaké skúsenosti so strelnými zbraňami. Nepamätá si, že by správanie p. S. vo vzťahu k zamestnancom
úradu bolo predmetom priestupkových konaní. Na otázku, či medzi májom 2017, kedy mali zaznieť

vyhrážky zo strany obžalovaného, o ktorých vedomosť nemal a o ktorých sa dozvedel až 22. 5. 2018,
zaznamenal nejaké nátlakové prejavy zo strany obžalovaného k svojej osobe, svedok uviedol, že v
tom období boli viaceré rokovania ohľadom riešenia problému, s ktorým prišiel obžalovaný, pričom na
jednom z týchto stretnutí, na ktorom však on nebol prítomný, ale uskutočnilo sa za prítomnosti náčelníka
mestskej polície a ďalších osôb, sa obžalovaný vulgárne vyjadroval, tieto osoby slovne napádal s tým,

že to bude riešiť ináč. Vo vzťahu k svojej osobe však žiadne nátlakové prejavy zo strany obžalovaného
nezaznamenal. Odmietol, aby z jeho strany šlo o pomstu vo vzťahu k obžalovanému s tým, že jeho
rozhodnutie spojené s oznámením skutku malo súvis s tým, že sa obával o životy a hlavne o zdravie
zamestnancov Mestského úradu L..

Svedkyňa Ing. R. E. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná iba v rámci výkonu
svojich služobných povinností, a to od r. 2017 bez toho, aby mala k nemu bližší vzťah. Pamätá si, že
niekedy v r. 2017 v doobedňajších hodinách prišiel do jej kancelárie p. S. na schôdzku, ktorá trvala asi
jeden a pol hodiny, kde preberali záležitosti súvisiace s otázkou hlučnosti vo veci, ktorá sa ho týkala.
P. S. bol nervóznejší, potil sa, debata prebiehala slušne bez vulgarizmov. Pred koncom rozhovoru ju

p. S. požiadal o protokol z predmetnej kontroly, načo mu povedala, že ten si musí žiadať od Mesta L.,
nakoľko ide o objednávateľa. P. S. potom začal hovoriť, že pracovníci Mesta Svit s ním nekomunikujú,
že mu nebudú chcieť dať ten protokol. Začal byť nervóznejší, rozprával hlasnejšie, avšak nekričal. Na
to povedal, že pokiaľ protokol nedopadne v jeho prospech, vyrieši to po svojom, že zoberie zbraň azastrelí primátora. Ona sa voči týmto vyjadreniam ohradila, že nikto nemá právo rozhodovať o živote
iného a on to zopakoval ešte raz. Nepamätá si už presne, kedy k tomuto stretnutiu došlo, podľa nej to
bolo niekedy v marci alebo apríli 2017. Po tom, čo obžalovaný zopakoval svoje vyhrážky, ho požiadala,

aby opustil kanceláriu, pretože mala iné služobné povinnosti. Asi po roku ich úrad riešil ďalší podnet
p. S. súvisiaci s tým istým problémom, ktorý podával kvôli tomu, že sa zmenili pomery a priložil aj
nejakú lekársku správu o zhoršení svojho psychického zdravotného stavu. V tomto smere úrad vyvolal
rokovanie s Mestom L., na ktoré rokovanie sa dostavil aj p. Š.. Na tomto stretnutí p. Š. upovedomila, že
možno bude kontaktovaný políciou, ktorá rieši jej vyjadrenie v rámci podnetu, ktorý na políciu podal p.

S. v tom smere, že sa mu mala vyhrážať, na čo na polícii uviedla, že to nie je pravda, ale pravdou je, že
bol to práve p. S., ktorý sa mal pred ňou vyhrážať p. Š. spôsobom, ako to popísala v predchádzajúcej
časti výpovede. Je možné, že sa už nejako mýli, ale na tomto stretnutí po roku chcela informovať p.
Š. o týchto vyhrážkach, lebo bola upovedomená vyšetrovateľkou, že jej tvrdenia budú preverované. Po
oznámení týchto skutočností poškodenému tento povedal, že vec bude konzultovať na polícii a že zváži
ďalšiu ochranu svojej osoby prípadne zamestnancov úradu. Vo vzťahu k osobe obžalovaného ďalej

uviedla, že v rámci vybavovania jeho podnetov bol tento nervózny, podráždený, útočný, útočil aj na úrad,
že sú socialistický úrad a že neriešia veci. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný mal mať nejaké
skúsenostisostrelnýmizbraňami.Oskutočnostiachsúvisiacichstrestnýmstíhanímobžalovaného,ktoré
sa mali odohrať ešte v r. 2017, neinformovala ihneď preto, lebo nemala žiadneho svedka a nevedela by
to preukázať. Mala za to, že by to bolo v rovine tvrdenia proti tvrdeniu a navyše mala za to, že niekedy

človek v zlosti povie aj niečo, čo nemyslí vážne. Po roku sa však na to dívala inak, pretože mala v
rukách zdravotný záznam, ktorý predložil sám obžalovaný a ktorý súvisel s jeho psychickým zdravím.
V prípravnom konaní vypovedala, že k vyhrážkam zo strany obžalovaného malo dôjsť v máji 2017, po
oboznámenísasčasťoupredchádzajúcejvýpovedesvedkyňauviedla,ženaozajsiužpresnenepamätá,
no podľa nej k stretnutiu došlo niekedy koncom apríla 2017, pretože pokiaľ si pamätá, tak samotné

merania sa uskutočnili niekedy v marci prípadne začiatkom roka 2017, pričom z meraní sa vyhotovuje
protokol, ktorý ešte nemala dokončený a vytlačený v písomnej podobe, ale podklady pre protokol mala
už uložené v počítači. Doplnila, že pred stretnutím s obžalovaným s týmto žiaden konflikt nemala a ani ho
nepoznala. V rámci svojich pracovných povinností prišla s obžalovaným do kontaktu ešte pri následnom
meraní v r. 2018, ale pri tomto stretnutí nezaznamenala žiadne vyhrážky, ani agresívne prejavy.

Svedok Mgr. Y. V. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje ako náčelník Mestskej polície vo L..
Obžalovaného pozná len z titulu výkonu tejto funkcie, jeho osobné skúsenosti s obžalovaným sú také,
že prejavy obžalovaného mali agresívny charakter, často kričal, zvyšoval hlas, organizoval rôzne formy
protestov, neustále zasielal sťažnosti, ktoré z titulu kompetencií boli odstupované na príslušné orgány,

čo sa mu nepáčilo. K samotnému skutku uviedol, že si pamätá, že v minulosti sa zúčastnil stretnutia
na RÚVZ v T., na ktorom bol prítomný p. Š., bola tam riaditeľka úradu a aj nejaká zamestnankyňa,
ktorej meno si už nespomína, pričom na tomto stretnutí zo strany tej zamestnankyne zaznela nejaká
informácia, že p. S. sa mal vyhrážať primátorovi niečo v tom zmysle, že ak mu nebude vyhovené,
tak si zoženie zbraň a pôjde zastreliť primátora. Jeho osobne sa táto informácia nijako netýkala, p.

Š. v tomto smere s ním niečo komunikoval a vie, že komunikoval aj s riaditeľom OR PZ, a to najmä
po tom, čo sa dostali na verejnosť informácie o streľbe na Okresnom úrade Nitra. K reakcii Ing. Š.
na získanú informáciu uviedol, že určite mal obavu o svoj život, pretože človek nikdy nevie, ak zaznie
taká informácia. V oboznámenej časti výpovede z prípravného konania svedok uviedol, že informácia o
vyhrážkach zo strany obžalovaného zaznela na stretnutí v mesiaci máj 2018.

Svedok R. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o vyhrážkach zo strany obžalovaného
poškodenému vedomosti nemá. Ako zamestnanec Mesta L. prichádzal s obžalovaným v rámci
svojich pracovných činností do styku s tým, že obžalovaný v minulosti vo vzťahu k predstaviteľom a
zamestnancom Mesta L., ktorí riešili jeho sťažnosti a petície, vystupoval tak, že ich osočoval a obviňoval.

Má informácie aj o tom, že hrozil fyzickým napadnutím zamestnanca Mgr. Q..

Svedok Mgr. V. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná od r. 2010 z titulu plnenia
svojich pracovných povinností na Mestskom úrade L.. Obžalovaný voči nemu vystupoval agresívne,
aj sa mu vyhrážal, aj dvihol na neho ruku s tým, že ho chcel udrieť. Zo strany obžalovaného sa malo

jednať o verbálnu agresivitu, poznatky k jeho fyzickej agresivite nemá. Vo vzťahu k jeho osobe síce na
neho dvihol ruku, ale napokon ho nenapadol, keď si zrejme uvedomil, že v kancelárii je aj iný kolega.
O vyhrážkach obžalovaného vo vzťahu k p. Š. vie len od druhých ľudí, keď má informáciu, že sa mal
takto vyhrážať na RÚVZ v T., ale nevie kedy.Svedkyňa Ing. E. V. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v období r. 2017 pracovala na Mestskom
úrade L. ako vedúca odboru výstavby. O tom, že obžalovaný sa mal poškodenému vyhrážať zabitím,

má poznatky len od samotného poškodeného, ktorý ju o tejto skutočnosti informoval. Má poznatky, že
v minulosti navštevoval úrad, kde prichádzal do kontaktu s pracovníkmi, prichádzal s nimi do konfliktov,
zvyšoval na nich hlas.

SvedkyňaY.C.nahlavnompojednávanívypovedalaobdobnýmspôsobomstým,žeakozamestnankyňa

Mesta L. bola možno v r. 2017 na porade v kancelárii primátora, kde ju tento informoval, že podal trestné
oznámenie na p. S. pre nejaký incident, ktorý sa mal odohrať na RÚVZ a ktorý mal súvisieť s vyhrážkami
voči jeho osobe, že ho zastrelí. Žiadne iné poznatky k okolnostiam vyhrážania, či vydierania primátora
zo strany obžalovaného nemá. Ako pracovníčka úradu prišla s obžalovaným do styku, registrovala
konfliktné situácie, keď obžalovaný vystupoval agresívnejšie zvýšeným tónom, nebola však svedkom
toho, aby jeho prejavy mali nejaký násilný charakter. P. S. zo začiatku vystupoval kľudne a keď mu to

už nevyhovovalo, tak svoj hlas zvyšoval.

Svedok MUDr. C. Š. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že pracuje na RÚVZ T. ako odborný radca
od r. 2003, obžalovaného pozná, nemá k nemu žiaden vzťah. O samotnom vydieraní (ktoré súvisí s
trestným stíhaním obžalovaného) poznatky nemá, má však poznatky vzťahujúce sa k osobe pani E.. Má

za to, že pani E. je nedôveryhodná osoba, keďže v minulosti bola uvedená ako meračka na protokoloch
spojených s meraním hluku a vibrácií, ktoré merania v skutočnosti neboli uskutočnené. V tomto smere
bol v r. 2015 oznamovateľom trestnej činnosti z dôvodu nekonania úradu vo vzťahu k týmto zisteniam,
ktoré skutočnosti potom vyústili do trestného stíhania osoby Ing. R. C., ktorý pôsobil v pozícii vedúceho
Národného referenčného centra pre hluk a vibrácie a ktorý napokon bol aj odsúdený. Čo sa týka jeho

poznatkov k výsledkom meraní súvisiacich s osobou p. S., on k týmto protokolom prístup nemá, videl
však výsledky týchto meraní, ukazoval mu ich p. S., ale objektívne sa k výsledkom vyjadriť nevie. P. S.
ho navštívil po tom, čo bola odvysielaná relácia ohľadom pomerov na úrade, prišiel tam s tým, že aj
on má s úradom problém a podozrenia a ukázal mu protokoly, z ktorých bolo zjavné, že merania boli
vykonané bez mikrofónov, čo sa nerobí. P. E. na úrade robila také veci, ktoré boli v rozpore s etikou,

morálkou a pravdivosťou, len aby si zachovala svoju pozíciu. Do r. 2015 ani nemala odbornú spôsobilosť
na merania hluku a vibrácií. Pred svojou výpoveďou na hlavnom pojednávaní bol v kontakte so svojím
nadriadeným a dotazoval sa, či úrad disponuje nejakou informáciou o nejakom vydieraní, ktoré sa malo
odohrať v priestoroch úradu a ktoré malo súvisieť s osobou p. E., pričom mu bolo povedané, že žiadna
takáto informácia či poznatok neexistuje. Poukázal na to, že ak by takáto informácia bola, musel by ju

úrad riešiť, pretože aj anonymné podania sa evidujú a riešia. P. E. v súvislosti s aktivitami na úrade
nebola nijako postihovaná, pretože nebol záujem to riešiť, ale naopak bol záujem tieto veci neriešiť,
pričom ho odhovárala od toho, aby podával trestné oznámenie v r. 2015. Nebola ani stíhaná, keď okrem
p. C. nebol odsúdený nik, čo však neznamená, že sa veci na úrade nediali. On sa stal obeťou jej šikany
a táto situácia pokračuje ďalej.

Svedkyňa MUDr. Y. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že od r. 2016 pracuje na vedúcej pozícii
RÚVZ v T., obžalovaného pozná iba z výkonu pracovnej činnosti, keď raz s ním prišla do styku a
poškodeného Ing. Š. pozná iba ako primátora Mesta L., keď ich vzťahy mali pracovný charakter. Vo
svojej výpovedi ďalej uviedla, že na základe požiadavky Mesta L. v r. 2017 úrad vykonal merania hluku

na Ul. A. U. L., ktoré samotné merania mala na starosti p. E.. Pokiaľ vie, tak výsledky boli také, že hladina
hluku nebola prekročená. Má vedomosť o tom, že nastal určitý problém, keď sa dostavil p. S., ktorý chcel,
aby mu bol predložený protokol o meraní, no celý problém bol v tom, že meranie si objednalo Mesto L.,
a teda protokol mal byť zasielaný iba objednávateľovi. P. S. sa rozčuľoval, mal vystupovať zvýšeným
hlasom. To bolo jediný krát, keď p. S. stretla, ináč s ním do konfliktu neprišla. Celá situácia sa odohrala

na sekretariáte, keď ona p. S. vysvetlila, že protokol nemôže dostať, lebo nie je objednávateľ a on dostal
iba vyrozumenie o neprekročení hladiny hluku. Čo sa týka jej poznatkov o komunikácii medzi p. S. a p.
E., o tom nejaké bližšie poznatky nemá, lebo kancelária p. E. je na inom poschodí. Je možné, že p. E. na
porade spomínala, že p. S. bol za ňou ohľadom toho protokolu, zrejme bol za ňou viackrát, lebo raz p.
E. spomínala, že s p. S. bola v nejakom konflikte, pri ktorom mal tento spomínať, že zastrelí primátora.

Ona tomu ale veľmi pozornosť nevenovala. Kedy o tom p E. hovorila, to si nespomína, je možné, že to
mohlo byť v období, keď sa robili tie merania, ale mohlo to byť aj neskôr, niekedy v r. 2018. Na bližšie
okolnosti, keď p. E. uvádzala, že p. S. mal povedať, že zastrelí p. primátora, si už nepamätá, povedala to
normálne, ona tomu nevenovala nejakú pozornosť. S takto získanou informáciou nijako nenaložila, bralato ako afekt medzi nimi dvoma. Pamätá si, že v súvislosti so zmenenou dopravou situáciou v Meste L.
zvolala poradu dňa 22. 5. 2018, ktorá sa odohrala za prítomnosti primátora Mesta L., polície aj p. E., aby
p. E. na tomto stretnutí uvádzala informácie spojené s vyhrážkami zo strany p. S. „zastrelím primátora“

si nespomína. Potvrdila, že na úrade existuje aj interný predpis spojený s postupom zamestnancov v
prípadoch, ak dôjde k podozreniu zo spáchania trestného činu na pôde úradu, pričom p. E. v súvislosti s
tvrdením, že p. S. mal uvádzať, že zastrelí primátora, podľa tohto predpisu nepostupovala, pretože ako
vedúci pracovník by o tom musela vedieť. Táto informácia do výročnej správy úradu zahrnutá nebola,
pretože výročná správa zahŕňa odborné činnosti. O tom, že p. E. v súvislosti s informáciou o vyhrážkach

zo strany p. S. podávala trestné oznámenie, má vedomosť od p. E., ktorá jej povedala, že bola na polícii
podávať trestné oznámenie a vypovedala. Na otázku, či má vedomosť, aby zo strany úradu došlo k
nezákonnémupostupuvsúvislostislekárskousprávou,ktorásatýkalap.S.,uviedla,želekárskusprávu,
ktorú zaslal sám p. S., rozhodla mu vrátiť, pretože úrad nie je oprávnený nakladať s touto informáciou a
skutočnosť, že táto sa objavila ako príloha trestného oznámenia, o tom vedomosť nemala. K osobe p. E.
dodala, že svoje pracovné činnosti si vykonáva svedomite, nie sú u nej konštatované nijaké nedostatky

spojené s činnosťou, ktorú vykonáva, úlohy plní, je ústretová aj mimo bežných pracovných hodín. Nemá
vedomosť o tom, aby na pracovisku mala konflikty so zamestnancami, aspoň ako vedúci pracovník
žiadne konflikty neriešila, nemyslí si, že má nejaké negatíva, ktoré by bolo potrebné nejako zdôrazňovať.
Vo vzťahu ku kauze, ktorá súvisela s odsúdením Ing. C. a týkala sa vydávania falošných protokolov,
doplnila, že táto sa p. E. po disciplinárnej stránke nedotkla.

Znalkyňa z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie, MUDr. Beáta Kantorová, ktorá
vypracovala znalecký posudok o duševnom stave obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala,
že obžalovaný v čase znaleckého vyšetrenia a ani v čase skutku netrpel duševnou chorobou. Ide o
emočne nestabilnú impulzívnu osobnosť, čo sa prejavuje emočnou a afektívnou labilitou, impulzívnym

reagovaním, ktoré je vystupňované pre neho v emočne záťažových a stresových situáciách, kedy
môže dôjsť až k afektívnym skratom. Porucha osobnosti je trvalá porucha osobnostných rysov, liečbou
neovplyvniteľná, keď prípadne liečbou môžu byť korigované výbuchy zlosti a hnevu. Zo zdravotnej
dokumentácie z psychiatrickej ambulancie, ktorú obvinený navštívil v r. 2017 sa jednalo o tretie
vyšetrenie so záverom reaktívny depresívny stav, ktorý vznikol na podklade akcelerácie záťaže a

konfliktov, kedy nahromadené napätie vyústilo do depresívnej poruchy. Jednalo sa o ľahký stupeň
bez potreby dlhodobejšej liečby. V čase skutku boli rozpoznávacie a ovládacie schopnosti zachované,
obvinený chápal a mohol rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Ochranné opatrenia nenavrhuje.

Znalkyňa z odboru psychológie, PhDr. Karin Štiffelová, ktorá v prípravnom konaní vypracovala

znalecký posudok vo vzťahu k psychologickému profilu obžalovaného, na hlavnom pojednávaní
uviedla, že ide o anomálne štruktúrovanú osobnosť so zjavnými znakmi histrionského a paranoidného
správania s egocentrickými rysmi. Zaznamenaná je nadmerne pozitívna sebaprezentácia s oslabenou
sebakontrolou a možnými agresívnymi prejavmi v správaní. Osobnosť je emočne nestabilná, z
prejavu agresie dominuje verbálna agresia. Zmysel pre realitu je znížený, je zrejmý únik do denného

snenia, je priemerne adaptabilný. Vo vzťahových väzbách prevažuje neosobnosť, citová oploštenosť
a sklon ku konfliktnosti. Správanie je subjektivisticky, heterokriticky a ľahkovážnejšie nastavené.
Intelektové schopnosti sú v pásme normy. Sklon obvineného k afektívnemu a agresívnemu správaniu je
intenzívnejší, čo korešponduje s jeho emočne nestabilnou osobnosťou. Vo výsledkoch vyšetrenia bola
preukázaná impulzivita, výbušnosť, opozičné tendencie, agresivita sa môže objaviť priamo v správaní.

Dominuje verbálna agresia, pocit zatrpknutosti, fyzická agresia je najmenej pravdepodobná. Ako motív
protiprávnehokonaniasamôžejaviťparanoidnénastavenievočivonkajšiemuprostrediu,citováinhibícia
v sociálnom kontakte, oslabená sebakontrola, znaky afektívnej lability, sociálne naivný pohľad na seba,
sklonkukonfliktnosti,zvýšenákritičnosťvočiokoliuazníženýzmyselprerealitu.Vzhľadomknáchylnosti
konať impulzívne je vysoko pravdepodobné, že jeho správanie a konanie mohlo byť obrazom zníženej

sebakontroly bez dostatočného zváženia dôsledkov, čiže konanie mohlo byť skratové, neplánované,
situačné. Jeho celkové pamäťové schopnosti sú podpriemerné, bez prítomnosti porúch pamäti, vrátane
konfabulácií. Vo výsledkoch vyšetrenia bol potvrdený sklon ku konfliktom. Jeho správanie je síce
sociabilné, avšak v popredí je nekompromisnosť.

Súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zápisnice o trestnom
oznámení, ktoré podávala dňa 7. 6. 2018 na OR PZ OKP Poprad Ing. R. E., príkazu na vykonanie
domovej prehliadky a zápisnice o vykonaní domovej prehliadky s fotodokumentáciou, ktorá bola
vykonaná v obydlí obžalovaného s negatívnymi výsledkami, charakteristiky obžalovaného, výpisuevidenciepriestupkov,podaniamialistinnýmidôkazmi,ktorépredkladalobžalovanývpriebehutrestného
konania, registra trestov, ako aj ďalších listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.
Súčasťou návrhov obhajoby boli aj návrhy na opätovné vypočutie svedkov Ing. E. a Ing. Š. v konaní

pred súdom, ktorí svedkovia boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, návrhy na vykonanie znaleckého
dokazovania ohľadom psychologických profilov uvedených svedkov, návrhy na vypočutie ďalších
svedkov, ktorí objektívne nedisponovali informáciami súvisiacimi so skutkom, pre ktorý bola podaná
obžaloba, ale ktorí sa mali vyjadrovať iba k svojim poznatkom, ktoré súviseli s činnosťou na RÚVZ T. a
ktoré sa týkali ich osôb a osoby svedkyne E., ktoré návrhy ako neopodstatnené súd zamietol.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
potom súd konštatoval, že konanie obžalovaného tak, ako je mu kladené za vinu a ako napokon ho
potvrdili aj výsledky dokazovania pred súdom, nenapĺňa základné znaky skutkovej podstaty zločinu
vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h)
Trestného zákona, ale ani prípadne iného trestného činu.

Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. h) Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou ťažkej ujmy
núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel a čin spácha na chránenej osobe.

Ustanovením § 189 Trestného zákona sa chráni sloboda ľudského rozhodovania. Hrozbou násilím sa
rozumie nielen hrozba bezprostredného násilia, ale aj hrozba, ktorá sa môže uskutočniť v budúcnosti.
Nie je rozhodujúce, či hrozba násilia smeruje proti napadnutému alebo inej osobe. Táto hrozba
môže smerovať proti telesnej integrite alebo proti majetku. Cieľ páchateľa však musí byť adresovaný
poškodenému a ten ho musí vnímať. Nevyžaduje sa prítomnosť osoby, voči ktorej je hrozba namierená.

Čin je dokonaný vykonaním násilného konania alebo uskutočnením hrozby násilia alebo inej ťažkej ujmy
k vynúteniu konania, opomenutia alebo strpenia nemusí dôjsť.

Ako vyplýva z podanej obžaloby, obžalovanému je kladené za vinu protiprávne konanie, ktorého sa mal
dopustiť spôsobom popísaným v skutkovej vete obžaloby, keď v kancelárii zamestnankyne RÚVZ v T.

poverenejvedenímNárodnéhoreferenčnéhocentraprehlukavibrácie,Ing.R.E.,povedal,žeaknebude
jeho žiadosti o odmontovanie spomaľovacieho prahu vyhovené, tak to vyrieši po svojom a zoberie zbraň
a pôjde zastreliť primátora Mesta L.. Obžalovaný takýmto konaním mal potom hrozbou násilia iného
nútiť, aby niečo konal a tento čin spáchal na chránenej osobe - verejnom činiteľovi. Ako poškodený v
predmetnej trestnej veci vystupuje Ing. Y. Š., ktorý v čase skutku zastával funkciu primátora Mesta L..

Samotná hrozba násilia, ktorú mal obžalovaný vysloviť, však nebola adresovaná Ing. Y. Š., ale bola
adresovaná Ing. R. E., pričom Ing. Š.V. mal byť osobou, voči ktorej bola hrozba namierená (Ing. Š. nebol
prítomný pri skutku). Z uvedeného je potom zrejmé, že cieľom hrozby násilia zo strany obžalovaného
mala byť osoba Ing. E., ktorá takúto hrozbu aj vnímala, a teda práve uvedená osoba by mala byť osobou
poškodenou v danej trestnej veci. Vo všeobecnosti je potrebné zdôrazniť, že pri trestnom čine vydierania

cieľ páchateľa musí byť adresovaný poškodenému, ktorý ho musí aj vnímať, pričom samotná hrozba
násiliamôžebyťnamierenáajnainúosobunežjenapadnutýamôžesmerovaťprípadneajprotimajetku.
Rovnako je potrebné zdôrazniť, že pre naplnenie objektívnych znakov skutkovej podstaty trestného
činu vydierania je nevyhnutné, aby bol naplnený aj znak nútenia. Pre naplnenie obligatórneho znaku
uvedenej skutkovej podstaty nie je postačujúce, že obžalovaný povedal Ing. R. E., že ak nebude jeho

žiadosti o odmontovanie spomaľovacieho prahu vyhovené, tak si to vyrieši po svojom a zoberie zbraň a
pôjde zastreliť primátora Mesta L.. Pre naplnenie znaku nútenia sa vyžaduje, že musí ísť o vyššiu formu
pôsobením psychického alebo fyzického násilia vo vzťahu k osobe, ktorej je takýto prejav určený a tento
ho musí aj takto vnímať. To, že nešlo o nútenie, vyplýva z reakcie a ďalšieho konania Ing. E., ktorá
okrem vyjadrenia „že nikto nemá právo rozhodovať o živote iných“ tak, ako to uvádza vo svojej výpovedi,

fakticky vyjadreniu obžalovaného nevenovala ďalšiu zvýšenú pozornosť a mala požiadať obžalovaného,
aby opustil jej kanceláriu s tým, že má ďalšiu prácu. Ing. E. následne vo veci neurobila žiadne oznámenia
či už orgánom činným v trestnom konaní alebo svojmu nadriadenému (MUDr. Y. - riaditeľka RÚVZ T.
v tomto smere na hlavnom pojednávaní uvádzala, že p. E. raz spomínala, že bola v nejakom konflikte
s p. S., ktorý uvádzal, že zastrelí p. primátora, ale povedala to normálne a ona tomu ani nevenovala

nejakú pozornosť) a neinformovala ani samotného poškodeného. V tomto smere vo svojej výpovedi
poukázala na to, že vyhrážky brala v rovine tvrdenia proti tvrdeniu a doplnila, že človek v zlosti niekedy
povie aj niečo, čo nemyslí vážne. Uvedená reakcia a vnímanie konania obžalovaného na strane Ing. E.
nesvedčí o tom, aby toto vnímala ako nútenie. Je potrebné ďalej poukázať na to, že Ing. E. mala Ing. Š.informovať o vyhrážkach zo strany obžalovaného až po uplynutí viac ako jedného roka po tom, čo bola
vypočutá na polícii ohľadom podnetu vo veci vyhrážania, ktorý na ňu podal obžalovaný, keď poukázala
na to, že na polícii tvrdenia obžalovaného poprela s tým, že bol to práve p. S., ktorý sa mal pred ňou

vyhrážať spôsobom, ako to popisovala. Rovnako aj Ing. Š. o vyhrážkach zo strany p. S. informovala
až s odstupom vyše jedného roka, ktorý podľa vlastného vyjadrenia na hlavnom pojednávaní uviedol,
že tieto informácie chcel nechať tak, ale vzhľadom na obdobie, v ktorom v tom čase žil a ktoré bolo
spojené s útokmi viacerých osôb vo vzťahu k orgánom verejnej moci, najmä po udalostiach, ktoré sa
odohrali na Okresnom úrade Nitra, kde nejaká stránka mala strieľať kvôli tomu, že sa nevyhovelo jej

požiadavkám, sa rozhodol podať trestné oznámenie aj vzhľadom na jeho negatívne skúsenosti práve s
osobou obžalovaného. V spisovom materiáli sa nachádza aj článok z denníka Nový čas, ktorý informuje
dňa 6. 6. 2018 o streľbe na Okresnom úrade v Nitre, kde strieľajúcou osobou mal byť dôchodca.

Za takejto situácie vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania potom súd nemal za to, že v danom
prípade došlo k naplneniu zákonných znakov skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 189

ods. 1 Trestného zákona a v tejto súvislosti ani súvisiacej kvalifikovanej podstaty uvedeného trestného
činu podľa ods. 2 písm. b) Trestného zákona, keď v tomto smere absentuje naplnenie objektívnej
stránky uvedeného trestného činu. Súčasne súd zvažoval, či konanie obžalovaného nenapĺňa prípadne
zákonné znaky iného trestného činu, napr. prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1
Trestného zákona, event. odsek 2 písm. b) Trestného zákona, kde však zákonom požadovaným znakom

uvedeného trestného činu je aj naplnenie dôvodnej obavy spojenej s vyhrážkami smrťou, ťažkou ujmou
na zdraví alebo inou ťažkou ujmou. V danom prípade však nie je možné konštatovať naplnenie
zákonného znaku dôvodnej obavy, pretože Ing. E. o žiadnej dôvodnej obave nevypovedala a vo vzťahu
k Ing. Š. je potrebné poukázať na to, že tento síce poukazoval na vznik takejto obavy, ktorá však u neho
pramenila z udalostí, ktoré sa mali odohrať až po vyše roku (streľba na Okresnom úrade Nitra). než sa

mal obžalovaný dopustiť protiprávneho konania, pre ktoré bola na neho podaná obžaloba. Vzhľadom
na vyššie uvedené potom súd nemal za to, že obžalovaný svojím konaním, pre ktoré bola podaná
obžaloba, sa dopustil trestného činu, na druhej strane však takéto konanie by mohlo byť priestupkom
proti občianskemu spolunažívaniu, a preto súd postúpil predmetnú vec na prejednanie príslušnému
orgánu štátnej správy. Je potrebné doplniť, že súd nie je oprávnený hodnotiť dôkazy vo vzťahu k skutku,

ktorý nie je trestným činom, ale ktorý by mohol byť priestupkom.

Uvedené rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere 3 : 0.
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a tento čin mal spáchať na chránenej osobe - verejnom
činiteľovi,

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť, ktorá má
odkladný účinok, do 3 pracovných dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský
súd v Prešove.