Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoCsp/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120365207
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:6120365207.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO:35724803,zast.RemediumLegal,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:53255739,proti
žalovanému: V. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XX, zast. JUDr. Martinou Kmeťovou, advokátkou
so sídlom Moyzesova 1918/6A, Bánovce nad Bebravou, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 11. mája 2021, č.k.

4Csp/97/2020-142, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalobcovi
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v plnom rozsahu v lehote troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, pričom o výške tejto náhrady bude po

právoplatnosti rozsudku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobca od žalovaného domáhal
zaplatenia sumy 20.000 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o postúpení
pohľadávok od postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s. nadobudol pohľadávku voči žalovanému. Postupca
uzatvoril so žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté peňažné

prostriedky. Tie sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach. Žalovaný však porušil
zmluvu riadnym nesplácaním splátok, a tak postupca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Dlžnú sumu
žalovaný neuhradil. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 20.000 eur, pričom pozostáva z
neuhradenej istiny úveru vo výške 13.991,27 eur a z neuhradeného riadneho úroku vo výške 6.008,73
eur. Zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 1.309,39 eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil.

3. Súd prvej inštancie po dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná.

4. Súd prvej inštancie posúdil zmluvu ako spotrebiteľskú. Prioritne súd prvej inštancie skúmal, či
žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v konaní, a to i s ohľadom na splnenie podmienok § 92 ods.
8 zákona o bankách. Dospel pritom ku kladnému záveru. Preto pristúpil i k meritórnemu prieskumu veci.

5. Medzi stranami sporu podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu
(Slovenská sporiteľňa, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere dňa 05.08.2013.
V nej sa dohodli na poskytnutí úveru predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 16.800 eur, a to na
účet uvedený v zmluve. Sporná však medzi stranami zostala skutočná výška poskytnutého úveru.

6. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak žalobca ako právny nástupca pôvodného veriteľa žaluje dlžníka

o vrátenie úveru, dokazuje vznik nároku, t.j. uzavretie zmluvy a poskytnutie peňazí. Žalobca o vzniku
zmluvy o úvere na sumu 16.800 eur predložil dôkaz písomný, právny úkon zo dňa 05.08.2013, avšaknepreukázal, že žalovanému podľa tejto zmluvy aj úver poskytol. Právny predchodca žalobcu a žalovaný
sa dohodli, že úver vo výške 16.800 eur mu bude poskytnutý bezhotovostne na číslo účtu uvedené
priamo v zmluve, pričom zo zhodných tvrdení strán mal súd prvej inštancie za preukázané, že z tejto

sumy žalovanému boli na tento účet poskytnuté finančné prostriedky však len v sume 553,09 eur a
žalovaný tieto finančné prostriedky i celom rozsahu vrátil, keďže ako tvrdil žalobca, žalovaný celkom
právnemu predchodcovi žalovaný uhradil sumu 9.916,93 eur.

7. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne a vzhľadom na toto žalovaným

nepopreté tvrdenia žalobcu už dňa 03.02.2014 žalovaný preukázateľne uhradil právnemu predchodcovi
žalobcu sumu 759,28 eur, t.j. jeho dlh spočívajúci v poskytnutí úveru vo výške 553,09 eur i s
príslušenstvom zanikol splnením, a preto súd prvej inštancie žalobu zamietol a v ďalšom sa už ani
nezaoberal vznesenou námietkou premlčania žalovaného proti nároku žalobcu uplatneného titulom
nevráteného dlhu zo zmluvy o úvere.

8. Žalobca v rámci rozhodných skutočností uviedol že žalovanému boli skutočne poskytnuté finančné
prostriedky v celkovej výške 16.800 eur, a to okrem sumy 553,09 eur aj v sume 15.048,91 eur a v sume
1.198 eur, avšak podľa súdu prvej inštancie z tvrdení žalobcu je zrejmé, že v obidvoch prípadoch tieto
boli poskytnuté na iné číslo účtu, ako je uvedené v zmluve o splátkovom úvere zo dňa 05.08.2013.

9. Súd prvej inštancie následne uviedol, že žalobca tvrdil, že úver bol čerpaný za účelom vyplatenia
starých pohľadávok žalovaného, avšak žiadny dôkaz o tom, že sa zmluvné strany zmluvy o splátkovom
úvere takto dohodli, nepredložil. Zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená písomne, kedy sa strany
dohodli na poskytnutí úveru na účet uvedený v zmluve a súd prvej inštancie nemal preukázané, že došlo
k zmene (a to postupom podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka) takto dohodnutých podmienok.

10.Žalovanýposkytnutiefinančnýchprostriedkovažvovýške16.800eurpoprelasúdprvejinštanciemal
preukázané len poskytnutie úveru vo výške 553,09 eur. O tom, že úver mal byť poskytnutý z dôvodu tak,
ako tvrdí žalobca (na vyplatenie iných úverov žalovaného), zo žiadnych listinných dôkazov predložených
žalobcom nevyplýva, a to ani z listiny Štandardné európske informácie k zmluve o splátkovom úvere

zo dňa 5.8.2013. Ak by aj žalobca, resp. jeho predchodca plnil finančné prostriedky za žalovaného tak,
ako tvrdí na vyplatenie iných úverov žalovaného (a toto svoje tvrdenia aj preukázal), mohol by medzi
predchodcom žalobcom a žalovaným vzniknúť záväzkový vzťah, avšak z iného dôvodu (§ 489
Občianskeho zákonníka) a plnenia, z ktorého by sa mohol predchodca žalobca, resp. i jeho nástupca
za dodržania procesných podmienok upravených v CSP domáhať i v tomto spore. Avšak ak by to za

splnenia procesných podmienok upravených v CSP (zmena žaloby a ďalšie) bolo v tomto spore, súd
by pri prejednaní veci prihliadal aj na existujúci prostriedok obrany žalovaného - vznesená námietka
premlčania zo strany žalovaného.

11. Súd prvej inštancie, keďže žalobu žalobcu zamietol, žalovanému ako úspešnej strane v spore nárok

na náhradu trov konania voči žalobcovi priznal v plnom rozsahu.

12. V zákonnej lehote sa proti tomuto rozsudku odvolal žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu.

13. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadol na jeho vyjadrenie zo dňa
04.11.2020, ktorého prílohou bola aj platobná história, z ktorej nepochybne vyplýva, že žalovanému boli
poskytnuté finančné prostriedky v dohodnutej výške 16.800 eur.

14. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že súd prvej inštancie neprihliadol na tento dôkaz žiadnym

spôsobom, aj keď možno omylom, z dôvodu, že k žalobe pripojil platobnú históriu duplicitne, pričom v
jednom z jej vyhotovení absentoval údaj o čerpaní úveru (z dôvodu ľudského pochybenia, kedy bolo
čerpanie vyňaté z takto urobeného výpisu). Túto chybu však počas konania zhojil a na túto skutočnosť
výslovne poukázal. Podľa názoru žalobcu sa o kľúčový dôkaz, pričom na tomto základe nemožno prijať
právny záver o tom, že by nepreukázal poskytnutie finančných prostriedkov v dohodnutej výške jeho

právnym predchodcom na účet žalovaného.

15. Žalobca následne upozornil na všeobecné obchodné podmienky, z ktorých plynie, že jeho právny
predchodca bol oprávnený započítať pohľadávku žalovaného na jeho iné pohľadávky. Podľa žalobcuaj v prípade, ak sa dohoda zmluvných strán o splatení predchádzajúcich záväzkov dlžníka voči
banke výslovne neuvedie do úverovej zmluvy, nemôže tento formálny nedostatok spôsobiť neplatnosť
takéhoto dojednania. Je v praktickom živote úplne bežnou súčasťou obchodných vzťahov s bankou,

že predchádzajúce úvery dlžníci refinancujú prostredníctvom vyplatenia predchádzajúcich podlžností
novou úverovou zmluvou, zväčša za výhodnejších podmienok, ako doterajšie úvery. Celkom logicky
banka a žalovaný viedli rokovania o tejto otázke, s ktorou žalovaný bez akýchkoľvek rozumných
pochybností súhlasil. Popieranie tejto skutočnosti v konaní, kedy má dôjsť k splneniu jeho povinnosti
vyplývajúcich mu z dohodnutej úverovej zmluvy, nemožno vnímať inak ako účelové.

16. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal aj na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré
uvádzajú, že poskytnutie tzv. re-úveru neodporuje konsenzuálnemu charakteru tohto zmluvného typu,
čo bolo vyslovené aj Najvyšším súdom SR.

17.Natomtozákladežalobcanavrholodvolaciemusúdu,abynapadnutýrozsudokzmeniltak,ževyhovie

jeho žalobe, resp. aby napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie. Zároveň žalobca žiadal i priznanie náhrady trov konania.

18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Tvrdil,
že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal reálne čerpanie - poskytnutie úveru

a k tomuto záveru správne dospel aj súd prvej inštancie, keď uviedol, že žalobca nepreukázal, že
žalovanému podľa zmluvy aj úver poskytol. Podľa žalovaného súd prvej inštancie procesne žiadnym
spôsobom nepochybil. Súd prvej inštancie vec správne posúdil. Preto žiadal odvolací súd o potvrdenie
napadnutého rozsudku a o priznanie náhrady trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

19. V replike žalobca argumentačne odkázal na svoje odvolanie.

20. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal podľa § 379 a 380 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. c)

v spojení s § 391 CSP zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

21. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

22. Medzi odvolacie dôvody (§ 365 CSP) patria aj námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach
prvoinštančného súdu. Tie sa môžu prejaviť buď v nevykonaní navrhnutých dôkazov potrebných
na zistenie rozhodujúcich skutočností, prípadne v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do
nesprávnych skutkových zistení.

23. Nesprávne právne posúdenie môže spočívať v tom, že súd neaplikoval správnu normu, aplikoval
nesprávnu normu alebo nesprávne interpretoval správne zvolenú normu. Súd prvej inštancie teda
najskôr pochybil tým, že vec nesprávne právne posúdil spôsobom uvedeným v predchádzajúcej vete a
zároveň následkom tohto pochybenia nevykonal navrhované dokazovanie.

24. Žalobca sa v odvolaní nestotožnil so súdom prvej inštancie, že by žalovanému bolo jeho právnym
predchodcom vyplatených titulom úveru len 553,09 eur. Žalobca tvrdil, rovnako ako pred súdom prvej
inštancie, že ostatná časť úveru bola použitá na splatenie iných pohľadávok žalovaného voči právnemu
predchodcovi žalobcu (a preto na účet žalovaného bolo titulom úveru poskytnutých len 553,09 eur).

25. Táto argumentácia žalobcu je dôvodná.

26. Vo všeobecných obchodných podmienkach je možnosť započítania pohľadávok banky (právneho
predchodcu žalobcu) vo vzťahu ku klientovi (žalovanému) výslovne dojednaná, ako na to vhodne

upozornil žalobca v odvolaní. Z platobnej histórie, predloženej žalobcom v konaní pred súdom prvej
inštancie pre úver č. 5045405397 (č.l. 117 spisu) vyplýva čerpanie úveru žalovaným v sume 15.048,91
eur dňa 05.08.2013, v sume 1.198 eur dňa 05.08.2013 a v sume 553,09 eur dňa 05.08.2019.27. Aj z prehľadu splátok je nepochybné, že žalovaný si bol svojej povinnosti splatiť poskytnutý úver
vo výške, v akej bola dojednaná v úverovej zmluve, vedomý, keďže splatil titulom úveru sumu 9.916,93
eur (a nielen 553,09 eur). Je potom nepresvedčivé, ak sa za tejto situácie žalovaný bránil, že mu bola

na účet titulom úveru poskytnutá len suma 553,09 eur. Niet pochýb o tom, že dlžník, ak by mu nebol
poskytnutý úver v dojednanej výške, tento by pravidelnými mesačnými splátkami neuhrádzal nad sumu,
ktorá mu bola skutočne poskytnutá (pričom buď by neposkytnutie úveru v dojednanej výške reklamoval,
alebo by nad poskytnutú výšku úveru neplnil mesačné splátky úveru).

28. Napokon vedomosti o povinnosti vrátiť poskytnutý úver v dojednanej výške v zmluve dosvedčuje
aj správanie žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením o
nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu (s ktorou sa súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku
aj vecne vyrovnal) a vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku, teda i spôsob obrany žalovaného
v konaní nenasvedčuje v korelácii s plnením úveru vo výške 9.916,93 eur tomu, že úver by mu bol
poskytnutý len vo výške 553,09 eur. Vo svetle uvedeného tak konanie žalovaného preukazuje, že

skutočne mu bol právnym predchodcom žalobcu poskytnutý úver vo výške deklarovanej v úverovej
zmluve.

29. Tieto závery tak ústia do potreby zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvej inštancie
podľa § 389 písm. c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP.

30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vec prejedná popri rešpektovaní právnych záverov
odvolacieho súdu s ohľadom na už prezentované a prípadne novo uplatnené prostriedky procesného
útoku a obrany sporových strán.

31. Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania nerozhodoval, keďže rozhodne o náhrade trov
konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).