Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Sunday, January 30, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/154/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420201681
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1420201681.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej
a sudcov JUDr. Anny Kašajovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcov: 1/ B. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, Z., zastúpený: V. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, Z., 2/ S.
W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, Z., proti žalovanému: SVOJBYT, IČO: 31 801 609, so sídlom
Kuklovská 496/19, Bratislava, o určenie neplatnosti voľby členov rady spoločenstva vlastníkov bytov a

nebytových priestorov SVOJBYT a o späťvzatí žaloby na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava IV zo dňa 29. septembra 2021 č.k. 4C 22/2020-195 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým priznal žalovanému nárok
na náhradu trov konania vo výške 100%, p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č.k. 4C 22/2020-195 zo dňa 29.septembra 2021 súd prvej inštancie zastavil konanie,
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100% a žalobcom 1/ a 2/ vrátil súdny
poplatok v sume 92,80 EUR spoločne a nerozdielne prostredníctvom spoločnosti Slovenská pošta a.s.

2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku II., ktorým súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na

náhradu trov konania vo výške 100%, podali žalobcovia včas odvolanie a navrhli, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil, a rozhodol tak, že žiadnej sporovej strane
náhradu trov konania neprizná.

3. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na skutočnosť, že k späťvzatiu žaloby o určenie neplatnosti voľby členov
rady spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov SVOJBYT došlo z dôvodu, že pominula

dôvodnosť podanej žaloby, nakoľko všetci členovia rady, ktorí boli napadnutou voľbou zvolení za členov
rady žalovaného, sa dobrovoľne vzdali svojich funkcií. Uviedli, že pokračovanie v konaní sa tak stalo
bezpredmetnýmapresporovéstranybezprávnehovýznamu,keďževmenežalovanéhokonalpredseda
rady, ktorý sa po podaní žaloby, spolu s ostatnými členmi vzdal svojej funkcie. Z uvedeného dôvodu
preto nesúhlasili s argumentáciou súdu prvej inštancie, že procesne zavinili zastavenie konania výlučne
žalobcovia. Argumentovali aj tým, že v priebehu konania namietali oprávnenosť žalovaného, ktorý je

zastúpený R.. W.R. W., ako predsedom rady vyjadriť sa k podanej žalobe, resp. splnomocniť na toto
konanie advokátsku kanceláriu Okenica Šula & Co. s.r.o. Dôvodom podľa nich bolo, že dňa 20.5.2020
bol za predsedu žalovaného zvolený W. M. (zapísaný do registra spoločenstiev vlastníkov bytov a
nebytových priestorov dňa 25.6.2020). Poukázali na § 7c ods. 3, 5 zákona č. 182/1993 Z.z., a mali za
to, že člen rady určený radou je oprávnený konať za predsedu do zvolenia nového predsedu. Podľa
žalobcov súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď dospel k záveru, že R.. W. ako člen

určený radou, mohol konať v mene žalovaného aj po tom ako bol za nového predsedu dňa 20.5.2020
zvolený W. M. a splnomocniť advokátsku kanceláriu Okenica Šula & Co. s. r.o. na zastupovaniežalovaného v tomto konaní. Uviedli, že vzhľadom na skutočnosť, že R.. W. už v čase podania žaloby
(20.5.2020) nebol oprávnený konať za spoločenstvo nakoľko v tom čase už bol zvolený nový predseda
spoločenstva, nebol oprávnený ani splnomocniť advokátsku kanceláriu Okenica Šula & Co. s.r.o. na

zastupovanie žalovaného v tomto konaní. Záver súdu prvej inštancie, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania z dôvodu, že kým sa nerozhodne o neplatnosti uznesenia, resp. o určení neplatnosti voľby
členov žalovaného platí, že boli platne zvolení, preto mal právo vykonávať úkony v mene žalovaného (t.j.
aj splnomocňovať) považujú za nesprávny. Vzhľadom na skutočnosť, že členovia rady žalovaného, o
neplatnosti voľby ktorých sa malo v tomto konaní rozhodovať, sa vzdali svojich funkcií v rade žalovaného

až po podaní žaloby ako aj, že R.. W. W. nebol oprávnený splnomocniť na zastupovanie žalovaného
v predmetnom konaní advokátsku kanceláriu Okenica Šula & Co. s.r.o., nie je podľa názoru žalobcov
spravodlivé, aby boli zaviazaní na náhradu trov konania, ktorých vznik zapríčinil sám žalovaný tým, že
neoprávnená osoba v jeho mene splnomocnila na zastupovanie advokátsku kanceláriu.

4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadrili.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné.

6. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov prvoinštančného konania vychádzal odvolací súd z ust. §
256 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorých, cit.: „Ak strana procesne
zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila
trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.“.

7. Predmetné konanie sa začalo podľa ust. § 156 CSP doručením žaloby na súd prvej inštancie dňa
21.05.2020. Dňa 19.07.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie žalobcov 1/ a 2/, v ktorom
oznámili, že berú žalobu v celom rozsahu späť. Uznesením č.k. 4C 22/2020-195 zo dňa 29.09.2021
súd prvej inštancie zastavil konanie, žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške
100% a žalobcom 1/ a 2/ vrátil súdny poplatok v sume 92,80 EUR. V podanom odvolaní žalobcovia

namietali, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci tým že nesprávne aplikoval ustanovenie § 256 ods.1 CSP. Nesúhlasili s
argumentáciou súdu prvej inštancie, že procesne zavinili zastavenie konania nedôvodnou žalobou,
nakoľko nepreukázali súvislosť medzi tým, že členovia rady žalovaného sa vzdali svojich funkcií a
medzi tým, že podľa žaloby boli neplatne zvolení za členov rady a teda nemohol pričítať procesné

zastavenie konania žalovanému z dôvodu, že sa členovia rady po podaní žaloby vzdali svojich funkcií,
na základe čoho priznal nárok na náhradu trov konania žalovanému. Uviedli, že nakoľko sa členovia
rady žalovaného o neplatnosti voľby, ktorých sa malo v tomto konaní rozhodovať vzdali svojich funkcií v
rade žalovaného až po podaní žaloby ako aj, že R.. W. W. nebol oprávnený splnomocniť na zastupovanie
žalovaného v predmetnom konaní advokátsku kanceláriu Okenica Šula & Co. s.r.o. nie je spravodlivé,

aby boli zaviazaní na náhradu trov konania, ktorých vznik zapríčinil sám žalovaný. V dôsledku konania
žalovaného pominula podľa žalobcov dôvodnosť podanej žaloby, nakoľko všetci členovia rady, ktorí
boli napadnutou voľbou zvolení za členov rady žalovaného, sa dobrovoľne vzdali svojich funkcií a
pokračovanie v konaní sa tak stalo bezpredmetným a pre sporové strany bez právneho významu a preto
pominul dôvod trvať na podanej žalobe.

8.Vovšeobecnostiplatí,ženáhradunákladovkonaniaovládazásadaúspechuvoveci,ktorájedoplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku,

pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení
sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a
pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného
zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca
strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca

strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie
žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu
zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda
ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomtoprípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou
je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu (uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 14. 9. 2011, sp. zn. 7M Cdo 4/2010). Možno teda uviesť, že žalovaný procesne

zaviní zastavenie konania spravidla vtedy, keď sa po podaní žaloby rozhodne žalobcov nárok uspokojiť
hoci v predsporovom štádiu tak odmietal urobiť.

9. Je nesporné, že sporové konanie v tejto právnej veci bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby
žalobcami 1/ a2/. Späťvzatie žaloby je dispozitívny procesný úkon, ktorý patrí výlučne žalobcovi. Žalobca

ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo podať žalobu v sporovej veci, túto môže na
základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie žaloby ako procesnoprávny úkon
je prejavom autonómnej vôle žalobcu, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie súdneho konania;
teda je takou subjektívnou (zavinenou) skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu konania.
Ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska platí, že zavinil zastavenie konania a preto je
povinný nahradiť žalovanému trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby ho

nezbavujeprocesnejzodpovednostinazastaveníkonania.Pokiaľdôjdekzastaveniusporovéhokonania
v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať
procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách (na strane žalujúcej i
žalovanej) a definitívne ju vyriešiť v rámci právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 256 ods. 1 CSP.
Nie je pritom vylúčené, aby súd súčasne došiel i k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu

ustanovenia § 257 CSP (nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa).
O náhrade trov konania pri späťvzatí žaloby (v sporovom konaní) súd preto vždy rozhoduje podľa
ustanovenia §256 ods. 1 CSP v spojení s § 257 CSP.

10. V nadväznosti na uvedené pri posudzovaní otázky procesného zavinenia zastavenia konania

nemôže odvolací súd prisvedčiť žalobcom v tom, že vznik trov konania zapríčinil žalovaný z dôvodu,
že k späťvzatiu žaloby došlo po jej podaní a dôvodnosť žaloby pominula, pretože všetci členovia
rady, ktorí boli napadnutou voľbou zvolení za členov rady žalovaného, sa dobrovoľne vzdali svojich
funkcií. Odvolací súd súhlasí so súdom prvej inštancie, že žalovanému nemožno pričítať zastavenie
konania z dôvodu, že sa členovia rady žalovaného vzdali po podaní žaloby svojich funkcií. Predmetom

konania bolo určenie neplatnosti voľby členov rady spoločenstva SVOJBYT zo dňa 22.04.2020 a tým,
že sa členovia rady dobrovoľne vzdali svojich funkcií nemožno konštatovať, že žalovaný postupoval
v súlade s nárokom uplatneným žalobcami v tomto konaní. Žalobcovia 1/ a 2/ sa v posudzovanej
veci nedomohli toho čo žalovali, nakoľko nimi uplatnený nárok v zmysle žaloby uspokojený nebol a
preto procesne zavinili zastavenie konania. Vzdanie sa funkcií členov rady žalovaného nepreukazuje

súvislosť s neplatnosťou voľby členov rady spoločenstva SVOJBYT zo dňa 22.04.2020, čo bolo v danej
veci predmetom konania. Súd prvej inštancie preto správne priznal nárok na náhradu trov konania
žalovanému a odvolací súd považuje právny záver súdu prvej inštancie za správny.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a žalovanému, plne úspešnému v odvolacom konaní, nárok
na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).