Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/329/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113222763
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7113222763.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. O. C.,
nar. XX.XX.XXXX a P. C., nar. XX.XX.XXXX, všetci zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov PhDr. et PaeDr. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v
O. na O. ul. č. XX, právne zastúpenej JUDr. Rudolfom Maníkom, advokátom Advokátskej kancelárie so
sídlom v Košiciach na Masarykovej ul. č. 2 a Ing. P. C., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v F. na X. ul. č.

X, v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, o návrhu matky na
nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 22P
110/2013-75 zo dňa 19.08.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmuznesenímsúdprvéhostupňazamietolnávrhmatkynanariadeniepredbežnéhoopatrenia.

V zákonom stanovenej lehote podala proti uzneseniu matka odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne právne vec posúdil. Zastávala názor, že v danom prípade
sú splnené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Uviedla, že od posledného rozhodnutia
súdu o zamietnutí jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia maloleté deti pendlujú medzi jej
bydliskom abydliskomotca,pričom stretnutiasotcomnanichveľminegatívnevplývajú,súvystavované

permanentnému stresu, v dôsledku čoho je ich priaznivý vývoj vážne ohrozený. Otec ich častokrát
neodvezie na krúžky osobne, ale odvoz zabezpečí prostredníctvom tretích osôb. Otec je po užití
alkoholu agresívny, preto musela vyhľadať odbornú pomoc klinického psychológa pre deti. Podľa správy
psychologičky zo dňa 17.07.2014 sa jedná o jednoznačnú traumatizáciu maloletých detí. Poukázala na
rodinné tragédie, ku ktorým došlo v dôsledku nečinnosti kompetentných orgánov a súdov. Namietala, že
súd rozhodol o jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia až po uplynutí zákonnej lehoty. Navrhla

napadnuté uznesenie zmeniť a otcovi predbežne uložiť povinnosť zdržať sa styku s maloletými deťmi a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že tvrdenia matky sú absurdné, nepravdivé a urážajúce.
Cieľom matky je obmedziť jeho kontakt s deťmi a kontakt medzi súrodencami navzájom. Zastával
názor, že správa psychologičky Mgr. D. D. nie je pravdivá a objektívna a bola vypracovaná na základe

objednávky matky. Maloleté deti mu opakovane potvrdili, že boli matkou navádzané, aby vypovedali
pred psychologičkou účelovo a v jeho neprospech. Uviedol, že maloletým deťom zabezpečuje účasť
na školských a mimoškolských aktivitách, pričom zámerom matky je zabrániť všestrannému rozvoju
osobnosti maloletých detí. Matka skomplikovala bežný režim detí už tým, že sa odsťahovala do O., čím
narušila aj vzťahy medzi maloletými deťmi navzájom. O najstaršieho syna matka prejavuje len minimálny
záujem. Poprel tvrdenia matky o jeho agresivite a vystavovaniu detí neustálemu stresu. Maloletý P. s

ním naďalej žije v spoločnej domácnosti, pričom mu vytvára vhodné podmienky na štúdium a iné aktivity.
Ak by boli pravdivé tvrdenia matky, syn P. by od neho zrejme odišiel. Poukázal na úspešné športovévýsledky maloletých detí, ktoré dosiahli aj vďaka jeho pozitívnemu vplyvu na nich. Navrhol napadnuté
uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že zotrváva na doterajších vyjadreniach s
poukazom na záujem a odôvodnené potreby maloletých detí. Dňa 17.07.2014 sa uskutočnilo šetrenie a
realizoval sa aj rozhovor s maloletými deťmi Q. O. a P., ktorí prejavili svoj názor a vôľu vo veci stretávania
sa s ich otcom.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa ust. § 102 ods. 1 vety prvej O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho

zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri
nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný) charakter. V
dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného

rozhodnutia (vo veci samej), a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z toho dôvodu ani nepredpokladá,
že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.).
Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi

danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu
pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna
úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho
inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah

súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho
vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmarený, pretože
základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti
je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že
nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi a že nariadením predbežného opatrenia

nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v
budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upravuje určitý okruh vzťahov.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd

prvého stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného
opatrenia. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a
na zdôraznenie jeho správnosti len dodáva, že predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je
preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré vyžaduje okamžitý zásah súdu. V
danom prípade však matka žiadnym spôsobom nepreukázala, že bez okamžitého zásahu súdu by bol

ohrozený život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletých detí. Z obsahu spisu vyplýva, že Okresný
súd Košice I uznesením č.k. 22P 110/2013-13 zo dňa 14.08.2013 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach č.k. 8CoP 426/2013-40 zo dňa 21.10.2013 zamietol návrh matky na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti,
nakoľko neosvedčila, že maloletým deťom hrozí bezprostredná ujma. Po preskúmaní obsahu spisu

dospel odvolací súd k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že od predmetného
rozhodnutia súdu sa skutkový stav žiadnym spôsobom nezmenil, matka býva v O. spolu s dvoma
maloletými deťmi Q. O. a P., pričom maloletý P. je naďalej dobrovoľne v starostlivosti otca, s ktorým
býva v spoločnej domácnosti v F.. Otec nemá prístup do bytu matky a matku ani maloleté deti vich domácnosti žiadnym spôsobom neohrozuje ani neobťažuje. Maloletá Q. a maloletý P. sa s otcom
pravidelne stretávajú, prespávajú v jeho domácnosti a aj napriek otcovým excesom, ktoré maloleté
deti opísali v rozhovore s povereným pracovníkom kolízneho opatrovníka (správa zo dňa 23.07.2014),

nevyjadrili vôľu vôbec sa nestýkať s otcom a obmedziť akýkoľvek kontakt s ním. Súčasne ani klinická
psychologička Mgr. D. D., ktorej správu zo dňa 17.07.2014 predložila matka k návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, síce konštatovala traumatizáciu detí, avšak výslovne neodporučila zamedziť
kontaktu otca s maloletými deťmi. Uložením povinnosti otcovi zdržať sa styku s maloletými deťmi by
navyše došlo aj k obmedzeniu vzájomného kontaktu medzi maloletými deťmi, keďže maloletý P. býva v

domácnosti spolu s otcom, kde sa pravidelne stretáva so svojimi súrodencami. Pokiaľ matka v podanom
odvolaní poukazuje na rodinné tragédie, ku ktorým došlo v dôsledku nečinnosti súdov a iných orgánov,
odvolací súd uvádza, že tieto konštatovania nemajú vo vzťahu k prejedávanej veci žiadnu relevanciu,
keďže sa jedná len o všeobecné poukazovanie na fyzické násilie v rodinách a následné usmrtenie osôb,
ktoré nemožno bez všetkého vztiahnuť aj na prejednávanú vec. Podania oboch rodičov maloletých detí
obsahujú protichodné tvrdenia, resp. hodnotenia tých istých situácií, pričom z obsahu spisu je zrejmé,

že ich vzťahy sú značne narušené. Dôsledné skúmanie týchto vzťahov si však vyžaduje rozsiahle a
časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia, preto
sa opodstatnenosťou skutočností uvádzaných účastníkmi konania bude zaoberať konajúci súd v rámci
zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave styku otca s maloletými deťmi.
Konanie vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu

sa začalo dňa 09.08.2013 na základe návrhu matky a je vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
22P 110/2013. Ani odvolacia námietka matky, že súd rozhodol o jej návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia až po uplynutí zákonnej lehoty nie je opodstatnená. Z obsahu spisu vyplýva, že matka podala
návrh na nariadenie predbežného opatrenia osobne na súd dňa 01.08.2014, čo vyplýva z prezenčnej
pečiatky podateľne súdu, pričom súd rozhodol o jej návrhu napadnutým uznesením dňa 19.08.2014,

teda v lehote 30 dní tak ako to stanovuje ust. § 75 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne o návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa ust. § 75 ods. 2 O.s.p., bezodkladne
najneskôr do 30 dní po doručení návrhu. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie
súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.