Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 20, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/272/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4203899541
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4203899541.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: V. T., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, X.,
o vymoženie sumy 240,32 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde Komárno

pod sp. zn. 12Er/393/2003 a u súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, P. Pázmaňa 51/19, Šaľa pod
sp. zn. EX 2804/2003, o odvolaní oprávneného zo dňa 12. 06. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno zo dňa 30. 05. 2012 č. k. 12Er/393/2003-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súčasne uviedol, že o náhrade trov exekúcie
rozhodne v osobitnom uznesení.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 44 ods. 6, § 57 ods. 1 písm. g/,

ods. 2, § 58 ods. 1 a § 238 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení
§ 31 ods. 1, § 37 ods. 1 a § 574 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a ustanovení § 103
a § 104 ods. 1 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom notárska zápisnica

číslo N2409/2003 NZ 69724/2003 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja Ďuriača, Generála
Svobodu 1069/4, Partizánske.

4. Poznamenal, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 03. 04. 2003 zmluvu o úvere vo výške 8.000,-Sk.
Súčasťou tejto zmluvy je splnomocnenie, ktorým povinný splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra
na „spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v mojom mene uznal môj záväzok z

úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov
na celý môj majetok, do výšky vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia
môjho dlhu) a jej príslušenstva.“ Vzhľadom na skutočnosť, že povinný neplnil svoj záväzok vyplývajúci
zo zmluvy riadne a včas, dňa 12. 08. 2003 bola na notárskom úrade spísaná notárska zápisnica. Za
povinného konal a zápisnicu podpísal substituent splnomocnenca povinného Mgr. Bruno Žlnay, ktorý

vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 11.593,- Sk, z ktorej sumy predstavuje
poskytnutý úver a poplatok sumu vo výške 7.240,- Sk. Zároveň v mene povinného vyhlásil, že dlh spolus úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy od 16. 06. 2003 splatí v lehote do 19. 08.
2003, pričom v prípade nesplatenia dlhu súhlasí s exekúciou alebo súdnym výkonom rozhodnutia.

5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že sa v danom prípade bude riadiť právnym názorom Krajského
súdu v Nitre, ktorý vo svojom rozhodnutí č. k. 15CoE/98/2011-80 zo dňa 28. 04. 2011 uviedol, že
povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje

pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní
notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala
právny záväzok, ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a
času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže

obsahovať aj samotný hmotnoprávny úkon. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá
v notárskej zápisnici, ktorý vyjadruje súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice,
nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať, aby
bola z materiálneho hľadiska vykonateľná. Táto dohoda oprávnenej a povinnej osoby teda má sama
osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov právneho vzťahu. V

prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky tohto
exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím a nemá
ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre
účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom
konaní.

6. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych náležitostí môže posudzovať len exekučný súd. To
napokonznamená,ževykonateľnámôžebyťajtakázápisnica,ktoránemásvojzákladvhmotnompráve.
S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade podstatnou a právne relevantnou skutočnosťou je, či
splnomocnenie je platným právnym úkonom a uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva

v notárskej zápisnici je platným právnym úkonom, nakoľko podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Rozpor v
záujmoch musí reálne existovať, preto nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Právne úkony
osôb, ktoré nespĺňajú náležitosti upravené v §22 ods. 2, v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka spôsobia
absolútnuneplatnosťtakýchtoprávnychúkonovabezohľadunaskutočnosť,čiotomúčastníciprávneho

úkonu vedeli.

7. Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí.
Právo ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe
a nemožno s ním disponovať. Ak v čase uzavretia zmluvy o splnomocnení neexistoval dlh a nebola

známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie. Potom
ani nemohol byť Mgr. Tomáš Kušnír platne splnomocnený na takéto právo. Ak zmluvné zastúpenie v
tejto veci bolo urobené absolútne neplatným právnym úkonom, potom Mgr. Tomáš Kušnír, resp. ním
splnomocnený substituent nemohol svojím konaním jednak uznať dlh povinného čo do dôvodu a výšky,
ale ani za povinného súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Súčasťou notárskej zápisnice je

i vyhlásenie zástupcu povinného o tom, že uznaný dlh splatí v lehote, ktorú si zjavne určil zástupca
povinného, bez toho, aby mu bola na to udelená plná moc povinným. Povinný bol takto zaviazaný na
splateniesvojhodlhuvlehote,oktorejnemuselmaťanivedomosť,žezačalaplynúť,pričomjejuplynutím
sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

8. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že ustanovenie v zmluve o úvere uvedené už v ich predtlači,
obsahujúce súhlas dlžníka s exekúciou v prerokúvanej veci znamená, že dlžník nemal možnosť túto
skutočnosťzmeniťaniovplyvniťaužpodpisomzmluvysavopredvzdalsvojichpráv(ktorémôžuvzniknúť
až v budúcnosti) namietať akúkoľvek skutočnosť týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku.
Podľa názoru súdu prvej inštancie notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti musí byť, ak má

ísť o spôsobilý exekučný titul, spísaná osobou povinnou aj osobou oprávnenou, a nie ako to bolo v
danom prípade, keď bola spísaná len so zástupcom povinného. Notárska zápisnica preto v danom
prípade nezodpovedá požiadavkám, ktoré na ňu ako na spôsobilý exekučný titul kladie §41 ods. 2 písm.
c) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to je ústavne akceptovateľný názor exekučného súdu, že akneexistuje notárska zápisnica, ktorá je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho,
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného konania.

9. Súd prvej inštancie skonštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom
pre exekúciu, a to z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinným je v rozpore s § 31 a nasl.
Občianskeho zákonníka, tak i uznanie záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením
súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, je neplatné. Vzhľadom na to, že predmetná notárska
zápisnica je v zmysle vyššie uvedených dôvodov neplatná, exekučný titul vydaný na základe takejto

notárskej zápisnice je materiálne nevykonateľný, čo predstavuje neodstrániteľnú prekážku brániacu
vykonaniu exekúcie. Preto súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil.

10. Súd prvej inštancie záverom poznamenal, že o náhrade trov exekúcie rozhodne osobitným
uznesením po právoplatnosti predmetného uznesenia.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc zo zákonných ustanovení súd prvej
inštancie zároveň návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol, pričom uviedol, že zmena
súdnehoexekútoravtomtoštádiuexekúciejeužneúčelná,nakoľkosúdvyhlásilexekúciuzaneprípustnú
a následne ju zastavil.

12. Proti tomuto uzneseniu sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolal.

13. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojím postupom odňal účastníkovi
možnosť konať pred súdom, nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávne právne posúdenie

veci súdom prvého stupňa. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd už
preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Namietal, že zák.
č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov presne vymedzuje, kedy je
notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu, a preto táto právomoc nemôže byť na základe
extenzívnej interpretácie prenášaná na súd, nakoľko by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty

a princípu ochrany dôvery subjektov práva v právny poriadok. V prípade, ak notár neodmietne vykonať
úkon, zaniká právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi a
inú chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný
súd. Všeobecný súd teda nebol povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná
v súlade s platnými predpismi, pretože platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok

všeobecného súdu a exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu,
nakoľko nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom. V
prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku,oprávnenýžiadal,abyvšeobecnýsúdpostupompodľa§ust.§109ods.1písm.b/OSPprerušil
konanie a podal Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá

Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty
a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený bol toho názoru,
že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o právnom postavení účastníkov notárskeho úkonu ignoroval
procesné zásady súdneho rozhodovania v právnom štáte spojené s exekučnou vecou, s poukazom na
to,žeodlišnézaobchádzaniesoprávnenýmnemožnoospravedlniťjehoinýmpostavením,pretožetakýto

dôvod je priamo Ústavou SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný
ako dôvod zakázaného odlišného zaobchádzania. Na základe uvedeného potom oprávnený tvrdil, že
porušením princípu rovnosti zbraní bol exekučným súdom uvedený do takého postavenia, ktoré bolo
podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení.
Následne potom oprávnený nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, ktoré boli podkladom pre

rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení, nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu
rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne rozhoduje
o jeho právach. Tvrdil, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného
prostriedkuvovzťahukmerituveci.Kplnomocenstvunaspísanienotárskejzápisniceoprávnenýuviedol,
že toto nie je zmluvným ustanovením a nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných

podmienok obsiahnutú v ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že
povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, pričom zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, nakoľko bol
na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice.14. S poukazom na vyššie uvedené oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15. Písomným podaním zo dňa 26. 07. 2012 oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu navrhol,
aby súd konanie podľa § 109 ods. 1 písm. c/ OSP prerušil a Súdnemu dvoru EÚ predložil prejudiciálne
otázky, a to či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon
spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu

na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o
úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu
pohľadávky vyplývajúcej z tejto zmluvy. Druhá prejudiciálna otázka znie, či je v súlade s čl. 17 a čl. 47
ChartyzákladnýchprávEÚtakérozhodnutievnútroštátnehosúdu,ktoréaplikujúcvnútroštátneprocesné
a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej
pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým stavom (ust. §
379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie

súdu prvej inštancie zo dňa 30. 05. 2012 podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom
sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 20.
10. 2003, kedy bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie zo dňa 11. 10. 2003 na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je
notárska zápisnica č. N2409/2003 NZ 69724/2003 spísaná na Notárskom úrade notára JUDr. Ondreja
Ďuriača, Generála Svobodu 1069/4, Partizánske. Následne súdny exekútor podaním zo dňa 21. 10.
2003 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 10. 2003) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 12. 11. 2003 poveril súd

prvej inštancie vyššie uvedeného súdneho exekútora vykonaním exekúcie na základe vyššie uvedeného
exekučného titulu. Dňa 22. 11. 2010 bol súdu prvej inštancie od oprávneného doručený návrh na zmenu
súdneho exekútora zo dňa 18. 11. 2010. Výzvou zo dňa 31. 05. 2011 súd prvej inštancie vyzval súdneho
exekútora na predloženie exekučného spisu a na vyjadrenie k návrhu na zmenu súdneho exekútora Na
uvedenú výzvu súdny exekútor reagoval v podaní zo dňa 06. 06. 2011. Výzvou zo dňa 05. 04. 2012

súd prvej inštancie vyzval oprávneného na oznámenie toho, či trvá na zmene súdneho exekútora. V
odpovedi zo dňa 18. 04. 2012 (doručenej dňa 20. 04. 2012) oprávnený uviedol, že na návrhu trvá. Sudca
súdu prvej inštancie vydal dňa 30. 05. 2012 uznesenie, ktorým návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora zamietol, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju a súčasne uviedol, že o náhrade trov
exekúcie rozhodne v osobitnom uznesení.

18. Podľa§41ods.1,2zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase začatia
exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí,
schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu
pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ vyššie citovaného zákona, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je
tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa

dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

19. Podľa § 22 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného
v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy
ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

20. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu vyvodil i správny právny záver. Notárska zápisnica je ako exekučný titul uznaná

predpismi procesného práva, t. j. jedná sa o procesno - právny inštitút, ktorý nadväzuje na ustanovenia
občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučnýmtitulom,t.j.titulomnavykonanierozhodnutia,ibazapredpokladu,žebolaspísanáspôsobom
a obsahuje náležitosti predpokladané Notárskym poriadkom. Zároveň musí obsahovať právny záväzok,
v ktorom je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia ako

aj údaj o tom, že povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súhlas povinného
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou a tento prejav vôle dlžníka robí z
notárskej zápisnice exekučný titul. Notárska zápisnica je verejná listina a musí byť po formálnej stránke
spôsobilým exekučným titulom.

22. Odvolacísúdvzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti konštatuje,ževtomtoprípadejepodstatnou
a právne relevantnou otázkou to, či splnomocnenie a uznanie dlhu na základe toho je platným právnym
úkonom. Ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka totiž vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli
v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade nesplnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka je právny úkon takejto osoby absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka)

a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci právneho úkonu vedeli.

23. Povinný zmluvu o úvere vrátane splnomocnenia uzavrel dňa 03. 04. 2003, pričom splnomocnenie
bolo súčasťou zmluvy o úvere aj s výberom konkrétneho advokáta, bez možnosti výberu povinným.
Odvolacísúdvtomtosmerepoznamenávato,žepovinnýsplnomocniladvokátaMgr.TomášaKušnírana

spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, pričom odvolaciemu súdu vzhľadom na množstvo
obdobných prejednávaných vecí je zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane ako
splnomocnenec povinných v ďalších obdobných veciach a aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých
predmetom činnosti je poskytovanie úverov. Z toho je možné usúdiť, že sa o pohľadávkach dozvedel
práve od oprávneného a konal na jeho pokyn. Keďže sa v tomto prípade jednalo o osobu známu práve

oprávnenému, splnomocnenie, ktoré povinný udelil pri podpise zmluvy o úvere advokátovi konajúcemu
v prospech oprávneného za účelom uznania dlhu, je pre existenciu rozporu záujmov neplatným právnym
úkonom a uznanie dlhu je na základe takéhoto splnomocnenia taktiež absolútne neplatným právnym
úkonom.

24. Okrem vyššie uvedeného v predmetnej exekučnej veci splnomocnenie na uznanie dlhu bolo
dlžníkom udelené splnomocnencovi ešte v čase, keď dlh z omeškania ešte neexistoval, t.j. dlžník sa
vopred vzdal svojho práva na uznanie dlhu v čase, keď ešte nemal vedomosť o jeho prípadnom vzniku
ani o jeho výške. Taktiež splnomocnenec v notárskej zápisnici o uznaní dlhu sám určil lehotu dokedy
má byť uznaný dlh dlžníkom zaplatený bez toho, aby bol na to splnomocnený dlžníkom.

25. V tomto smere poukazujúc na ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku je potrebné uviesť,
že súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí existenciu dôvodov
na zastavenie exekúcie. Súd tak v priebehu celého konania ex offo skúma splnenie predpokladov navedenie exekúcie, preto súd prvej inštancie je oprávnený a aj povinný v prípade zistenia niektorého z
dôvodov uvedených v ustanovení § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaviť, pričom tak môže
uskutočniť na návrh ako aj bez návrhu.

26. Ako už odvolací súd uviedol vyššie, notársku zápisnicu je potrebné považovať za verejnú
listinu. Každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej obsiahnutých a to až do doby, pokiaľ
nie je preukázaný opak. Exekučný súd preto neposudzuje správnosť skutkových údajov uvedených v
notárskej zápisnici. Exekučný súd je oprávnený posudzovať iba naplnenie formálnych a materiálnych

predpokladov vykonateľnosti. To teda znamená, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá
svoj základ v hmotnom práve. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že absencia zákonom stanovených
formálnychnáležitostímázanásledok,želistinaoznačenáakonotárskazápisnicaniejeverejnoulistinou
a ani spôsobilým exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného v čase začatia
exekučného konania). Na základe tohto zistenia je potom nevyhnutný postup exekučného súdu podľa
vyššie citovaného § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, a to zastavenie exekúcie z dôvodu, že

bola vyhlásená za neprípustnú, nakoľko je tu dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

27. Krajský súd v Nitre dáva oprávnenému do pozornosti, že Exekučný poriadok (v znení účinnom do
31. 03. 2017) neumožňuje súdu prerušiť exekučné konanie (§ 36 ods. 5) a v súvislosti s prerušením
konania (§ 109 ods. 1 písm. c/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016) považuje za potrebné uviesť,

že súd môže, ale nemusí prerušiť konanie. Preskúmaním návrhu oprávneného súd nezistil žiadnu
okolnosť, ktorá by odôvodňovala možnosť vyhovieť tomuto návrhu na prerušenie konania, a to i z toho
dôvodu, že skutočnosti uvádzané oprávneným v jeho podaní už boli riešené judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 3Cdo/164/1996 zo dňa 27. 01. 2007) i Ústavného súdu Slovenskej
republiky (sp. zn. IV. ÚS 285/2010-12 zo dňa 30. 08. 2010).

28. Naviac je potrebné uviesť, že zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny
spor, ktorý spadá do výlučnej kompetencie súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad
komunitárneho práva, pričom prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne
neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí

mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že
táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.
29. V súvislosti s prvým návrhom oprávneného na prejudiciálnu otázku odvolací súd poukázal
na judikatúru Súdneho dvora (rozsudok Súdneho dvora Pannon C-243/08, rozsudok Súdneho dvora
FreiburgerKommunalbautenC-237/02),zktorejvyplýva,žejevecoučlenskýchštátov,abysavyrovnalis

otázkou, či v konkrétnom prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Čo sa
týka druhého návrhu oprávneného na prejudiciálnu otázku, odvolací súd poukázal na judikáty Súdneho
dvora vo veci Elisa María Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL (C-168/05), Océano Grupo
EditorialaSalvatEditores(C-240/98ažC-244/98,Pohotovosť(C-76/10),zktorýchjezrejmé,žeustálená
judikatúra Súdneho dvora EÚ pripúšťa i vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok

v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade, ak posudzujúci súd dospeje k záveru o nekalosti
takejto podmienky, je povinný vyvodiť z uvedeného posúdenia všetky relevantné dôsledky, ktoré z
toho vyplývajú z vnútroštátneho práva. Uvedeným následkom v zmysle práva Slovenskej republiky je
zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku alebo zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, obe spočívajúce v tom, že pohľadávku veriteľa voči

spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. Možno konštatovať, že vnútroštátny
súd môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom
toto zabránenie nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva
a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Uvedené posúdenie bol súd
spôsobilý uskutočniť sám, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, keď toto jeho

posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudiciálne konanie je plne v súlade s doktrínou
acte éclaire (konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené) ako aj s doktrínou acte clairé (konanie
jasné alebo konanie zrozumiteľné), ktoré stanovujú výnimky z povinnosti predkladania predbežných
otázok Súdnemu dvoru EÚ.

30. K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania postupom podľa § 109 ods.
1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016 odvolací súd poznamenáva, že tento návrh nie
je dôvodný a poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 05. 2002
sp. zn. PL.ÚS 16/02 a opätovne i na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, v zmyslektorého, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť
zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného
konania. Exekučný poriadok tak vylučuje použitie ustanovení OSP, ktoré umožňujú súdu za určitých

okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje iba ak to výslovne určuje osobitný predpis,
pričom v ostatných prípadoch prerušenie konania prípustné nie je. V tomto prípade žiadny osobitný
predpis možnosť prerušenia konania neupravuje, preto nebolo možné vyhovieť návrhu oprávneného na
prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b/ OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016. V
zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 OSP, na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného

predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Rozhoduje sa však vždy uznesením. Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku
zákonom osobitným, kde platí zásada „lex specialis derogat legi generali“, tzn. že ak iba ak Exekučný
poriadok nemá špeciálnu právnu úpravu, platia ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danej
vecimožnosťprerušeniaexekučnéhokonaniavylučujesamotnýExekučnýporiadok(§36ods.5),ktorým
je potrebné sa riadiť, preto z uvedeného dôvodu neprichádza v exekučnom konaní do úvahy možnosť

prerušenia konania ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP v znení účinnom do 30. 06. 2016.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

32. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.