Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Poprad

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/100/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8420201023
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2022:8420201023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú P. V.
P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom H. práce, sociálnych vecí a rodiny
B., dieťa rodičov - matky J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX, XXX XX P. Q.-P., právne zast. JUDr.
Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom Hradné námestie 29, 060 01 Kežmarok, a otca L.. N. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX U., prechodne bytom L. X, XXX XX U., o návrhu matky na
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Kežmarok č.k. 5P 49/2020-207 zo dňa 12.02.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV..

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodoval o úprave rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na základe návrhu matky.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol takto:

„I. Súd zveruje maloletú P. V. P., nar. XX. XX. XXXX, do osobnej starostlivosti matky J. P., nar. XX. XX.
XXXX.

II. Matka je oprávnená zastupovať maloletú P. V. P. v bežných veciach a spravovať jej majetok.

III. Otec L.. N. B., nar. XX. XX. XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej P. V. P. sumou 150 eur
mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky od podania návrhu.

IV. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou P. V. P., nar. XX. XX. XXXX, vždy v párnom týždni
kalendárneho roka v sobotu v čase od XX.XX h do XX.XX h a v nedeľu v čase od XX.XX h do XX.XX h
a každý párny piatok a nepárny pondelok v mesiaci v čase od XX.XX h do XX.XX h v týždni.

V stanovený deň a čas si otec maloletú vyzdvihne v mieste bydliska maloletej a po skončení realizácie
styku v stanovený deň a čas odovzdá maloletú matke v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná

maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť.V. Matka je povinná bezodkladne telefonicky alebo elektronickými prostriedkami preukázateľne
informovať otca o zdravotnom stave maloletého dieťaťa, o absolvovaných lekárskych vyšetreniach a
kontrolách dieťaťa.

VI. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že styk z vážneho dôvodu nebude môcť byť zrealizovaný, oznámiť
túto skutočnosť druhému rodičovi 24 hodín pred začatím styku.

VII. Ukladá rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu a psychologickému poradenstvu

podľa § 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine po dobu 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá p r á vo na náhradu trov konania.“

3. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 5P 49-2020-2019 zo dňa 04.03.2021 súd prvej inštancie doplnil rozsudok
vo výrokoch IX. a X. v tomto znení:

„IX. Návrh otca na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov
zamieta.

X. V prevyšujúcej časti výživného návrh matky zamieta.“

4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil v zmysle článku V. Zákona č.
36/2005 Z.z. o rodine, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 24 ods. 2, 4, 5, § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine,
pričom mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a ani v nej od
narodenia dieťaťa nežili. Matka s maloletou dcérou býva s jej rodičmi v P. Q., pričom otec má trvalý pobyt

v U. a žije a pracuje v U., kde sa zdržiava počas pracovných dní. Súd mal preukázané, že obidvaja
rodičia sa vedia o maloleté dieťa riadne starať s tým, že ani kolízny opatrovník nezistil žiadne nedostatky
zo strany matky vo vzťahu k starostlivosti o maloletú dcéru. Maloleté dieťa v čase rozhodovania súdu
malo desať mesiacov, pričom s otcom netrávilo viac ako päť hodín denne. Vzhľadom na najlepší záujem
dieťaťa súd považoval za vhodné zveriť ho do osobnej starostlivosti matky s tým, že zamietol návrh

na zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov. Pokiaľ sa týka úpravy styku otca s maloletým
dieťaťom, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil takto:

„Nakoľko medzi rodičmi k dohode ohľadne úpravy styku nedošlo, súd vzhľadom na útly vek dieťaťa,
skutočnosť že dieťa je od narodenia v osobnej starostlivosti matky a počas tohto obdobia dcéra u otca

nespala, a taktiež s poukazom na skutočnosť, že otec počas týždňa žije a pracuje v meste U. a do U.,
kde má trvalý pobyt prichádza až piatok, upravil styk otca s maloletou dcérou, tak že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletou dcérou vždy v párnom týždni kalendárneho roka v sobotu v čase od XX.XX
h do XX.XX h a v nedeľu v čase od XX.XX h do XX.XX h a každý párny piatok a nepárny pondelok v
mesiaci v čase od XX.XX h do XX.XX h v týždni. V stanovený deň a čas si otec maloletú vyzdvihne v

mieste bydliska maloletej a po skončení realizácie styku v stanovený deň a čas odovzdá maloletú matke
v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť. Pri úprave
styku súd vychádzal z návrhov rodičov, ktoré boli počas konania prezentované. Súd okrem párnych
víkendov upravil styk otca s dieťaťom aj v ďalšie 4 dni v mesiaci. Otec síce žiadal až 6 dní, no súdu ani
na opakované otázky, ani raz neuviedol konkrétne dni. Matka nesúhlasila s tým, aby to bolo v nepárne

víkendy, preto súd určil tieto dni v párny piatok a nepárny pondelok, keďže párny piatok predchádza
párnemu víkendu a nepárny pondelok nasleduje po párnom víkende, teda víkendu, kedy bude dieťa
u otca, čo sú 4 dni. Vzhľadom na komplikovanú komunikáciu rodičov je potrebné mať presne určený
styk, tak aby nedochádzalo k nedorozumeniam medzi rodičmi. Je potrebné poukázať na tvrdenia matky,
že otec styk mimo víkendov určené dni styk realizoval väčšinou cez víkend, s čím matka nesúhlasila.

Zároveň oproti návrhom dohody, súd otcovi rozšíril styk o 1 hodinu, teda v daný deň môže byť otec s
dcérou celkovo 6 hodín a počas tohto času naplno využiť svoje rodičovské práva. Súd sa nestotožnil s
požiadavkou otca, že po dcéru si po skončení styku bude chodievať matka, nakoľko to nie je v záujme
maloletej dcéry a matka sama uviedla, že nemá ešte také šoférske zručnosti a skúsenosti, preto keď
je nepriaznivé počasie, sama nešoféruje.

Vo vzťahu k úprave styku si je potrebné uvedomiť, že zverenie maloletého dieťaťa do výlučnej
osobnej starostlivosti jedného z rodičov nemožno považovať za porušenie práva maloletého dieťaťa
na starostlivosť rodičov. Nepredstavuje totiž vylúčenie práva maloletého dieťaťa na starostlivosť obochrodičov, rovnako ako nevylučuje právo rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené, na jeho výchovu a
starostlivosť, aj keď za použitia iných foriem. (porov. uznesenie Ústavného súdu českej republiky sp. zn.
IV. ÚS 2145/09 zo dňa 6.1.2010). Styk rodičov s dieťaťom je zo strany prvostupňového súdu spôsobom

rešpektujúcim záujem mal. D. s tým, že príprava na styk musí v predmetnej veci zohrať významnú
rolu. Uvedený termín bez ďalšieho znamená tiež zodpovednosť rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, aby v záujme maloletého dieťaťa na neho pozitívne vplýval a viedol
ho k pozitívnemu vzťahu k druhému rodičovi. Úlohou rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do
osobnejstarostlivosti,jeajvhodnenanehopôsobiťazdôrazňovaťmudôležitosťstretávaniasasdruhým

rodičom (porov. Uznesenie Krajského súdu v Hradci Králové sp. zn. 25 Co 38/2003 zo dňa 24.02.2003).“

5. Pri určení výšky výživného po zohľadnení príjmu rodičov ako aj výdavkov spojených s maloletou
dcérou súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej dcéry
sumou 150,- Eur mesačne.

6. Zároveň uložil rodičom podrobiť sa sociálnemu poradenstvu za účelom zlepšenia vzájomnej
komunikácie.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 57 Zákona č. 161/2015 Z.z..

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany otca, ktorý podaným odvolaním
napadol výrok IV. rozsudku súdu prvej inštancie.

9. Svoje odvolanie odôvodnil skutočnosťou, že rozsah stretávania sa s dcérou určený súdom je pre
neho nedostatočný a nie je v prospech maloletej dcéry. Poukázal na to, že navrhovateľka, teda matka

nejaví dostatočný záujem o maloletú dcéru a svoju starostlivosť prezentuje účelovo, len na súde s tým,
že starostlivosť o maloletú prenecháva vo veľkej miere na starých rodičoch. Poukázal na to, že matka
má psychické problémy, ktoré sama priznala. Zo strany matky je zrejmá snaha o „odstrihnutie“ otca a
dcéry, pričom k tomuto cieľu využíva aj nepravdivé skutočnosti, podľa ktorých sa otec verbálne vyhrážal,
že maloletú dcéru zoberie do U. Až do úpravy súdom zo strany matky boli mu kladené prekážky pre

pravidelný styk s maloletou dcérou napriek jej tvrdeniam, že má záujem o dohodu medzi rodičmi sa
pod rôznymi výhovorkami vyhýbala stretnutiam, ktoré určil súd. Poukázal na skutočnosť, že samotná
matka bola vychovávaná v neúplnej rodine, respektíve bez riadnej výchovy zo strany biologického otca,
pričom naďalej pokračuje v tomto konaní. Matka nemá žiadnu empatiu a jej správanie je vypočítavé a
falošné. Poukázal na to, že z jeho strany boli rešpektované všetky rozhodnutia súdu vydané vo vzťahu k

maloletému dieťaťu, čo však nie je možné hovoriť o správaní sa matky, ktorá pod rôznymi výhovorkami
sa snažila mu zabrániť v pravidelnom stretávaní sa s maloletou dcérou. Poukázal na skutočnosť, že má
záujem vidieť maloletú dcéru aj počas vianočných sviatkov, pričom v prípade, že Vianoce „nepripadnú“
na víkend, kedy má právo sa s dieťaťom stretávať, čo by nebolo v prospech neho ani maloletého
dieťaťa. Poukázal na to, že na rozumný kompromis s matkou sa nedá spoľahnúť, nakoľko táto sa

správa nevypočítateľne. Matka sa v prítomnosti tretích osôb aj k nemu správa milo, no osamote je jej
správanie rozdielne. Následne otec v odvolaní popísal anabázu vzťahov, ktoré súviseli s doterajším
stykom s maloletým dieťaťom a poukázal na to, že samotné súdom určené stretávanie sa s maloletým
dieťaťom môže byť z jeho strany ovplyvnené aj tým, že je odkázaný na poskytnutie dovolenky zo strany
zamestnávateľa, čo môže znamenať možné nevyužitie doby na stretávanie, ktorú mu určil súd. Odporca

namietol, že súd zlým výkladom nesprávne vyhodnotil návrh na komplexný psychologický posudok
matky a vzhľadom aj na vek maloletej vo veci nesprávne rozhodol. Navrhol, aby bol rozsudok súdu prvej
inštancie zrušený vo výroku IV. a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Poukázal na to, že chce mať určený styk v nepárnom týždni v sobotu od 10:00 hod. do 16:00 hod. a v
nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod., každý nepárny piatok a párny pondelok od 10:00 hod. do 16:00

hod. v týždni, v júni, v júli a v auguste v prvý nepárny týždeň v pondelok, utorok, streda a štvrtok od
10:00 hod. do 18:00 hod. a na Vianoce od 24. do 26.12. od 10:00 hod. do 16:00 hod..

10. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že tvrdenia
otca sú jeho subjektívnym názorom a následne zotrval na svojom vyjadrení zo dňa 12.02.2021.

11. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne
a navrhuje ho potvrdiť, nakoľko bol náležite zistený skutkový stav a súd vo svojom rozhodnutí prihliadal
na záujmy maloletého dieťaťa.12. Otec vo svojom podaní, ktorým sa vyjadril k stanovisku matky a kolízneho opatrovníka uviedol, že sa
nejedná o jeho subjektívne pocity, nakoľko všetky závery vyplývajú z reálnych faktov ako sú zachytené

aj v zápisnici zo súdneho pojednávania, pričom k podaniu matky uviedol, že táto zľahčuje dôvody jeho
odvolania a tieto sú tak vážne, že súd sa nimi musí zaoberať pre dobro maloletej dcéry.

13. Následne matka k uvedenému uviedla, že sa nechce vyjadrovať k týmto podaniam otca a nemieni
s ním polemizovať ohľadom jeho subjektívnych názorov.

14. Ďalšie vyjadrenia v odvolacom konaní predložené neboli.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie otca bolo
podané včas, oprávnenou osobou - účastníkom konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné, preskúmal napadnuté rozhodnutie v jeho napadnutých častiach postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil
na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach vecne
správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 zákona č.
160/ 2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) .

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2
zákona č. 160/2015 Z.z.).

17. Predmetom prieskumu pred odvolacím súdom je výrok IV. napadnutého rozsudku.

18. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností dbá o to, aby bolo rešpektované
právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi
rodičmi. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými zariadeniami

sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Zároveň však, čl. 9 ods. 3
tohto dohovoru predpokladá, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa
oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by
to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

19. Úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by
tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho
z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť nielen druhého rodiča v živote dieťaťa, ale aj jeho najbližších
členov rodiny a je presvedčený, že i títo môžu byť pre mal. dieťa prínosom a obohatením. Starostlivosť
a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych

podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa. V procese socializácie maloletého
dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika
príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým
rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom.

20. Určenie spôsobu, akým sa bude realizovať styk maloletého dieťaťa s rodičom súdom je vždy
výsledkom konkrétnych skutkových okolností každej prejednávanej veci. Vďaka tomu potom môže
súd prijať celkom jedinečné a konkrétne závery šité na mieru pre ten ktorý prípad a dosiahnuť tak
v súdnom konaní vo veciach starostlivosti o maloletých sledovaný cieľ, t. j. najlepší záujem dieťaťa
a zachovanie práva rodičov na ich vzťah k maloletému dieťaťu. Preto ani nemôže reálne existovať

ustálená rozhodovacia prax súdov ohľadom spôsobu určenia styku rodiča s maloletým dieťaťom a na
tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani existujúca rozhodovacia činnosť súdov v obdobných prípadoch,
pretože každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo
pre iné prípady i keby vykazovali rovnaké skutkové okolnosti.

21. Dieťa má právo na kontakt s oboma rodičmi. Je logické, že pokiaľ je zverené do starostlivosti
jedného z nich, a vo vzťahu k druhému je mu umožnené tráviť len vymedzený čas, je v prvom rade pre
samotné dieťa náročné zvyknúť si na nový režim, adaptovať sa novým podmienkam keďže mnohokrát je
vystavené dvom odlišným prostrediam, obklopené dvoma rôznymi svetmi, pričom stredobodom týchtosvetov je vždy jeden alebo druhý rodič. Právo otca participovať na osobnej starostlivosti dieťaťa a jeho
výchove je obmedzené už samotnou skutočnosťou, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti
matky.

22. Podstatou odvolacích námietok otca ako to vyplýva zo záveru jeho odvolania je skutočnosť, že tento
s poukazom na svoje pracovné povinnosti sa domáha určenia styku v nepárnom týždni kalendárneho
roka, a to v sobotu od 10:00 hod. do 16:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 16:00 hod.. Súd prvej
inštancie tento styk určil na párny týždeň kalendárneho roka, čo z hľadiska rozsahu stretávania sa otca

s maloletým dieťaťom nijakým spôsobom nemá vplyv na jeho trvanie, a preto táto odvolacia námietka
bola posúdená ako nedôvodná. Rovnaký záver platí aj k návrhu, aby následne sa otec s dcérou stretával
nepárny piatok a párny pondelok, pričom pokiaľ súd prvej inštancie tento styk určil v rovnakom rozsahu,
no len na párny piatok a nepárny pondelok vo vzťahu k meritu veci táto odvolacia námietka je zjavne
nedôvodná.

23. Pokiaľ sa týka návrhu otca, aby bol rozšírený jeho styk aj v letných mesiacoch, teda v júni, júli
a v auguste a následne ešte aj počas Vianoc, odvolací súd dospel k záveru, že takáto úprava styku
vzhľadom na vek maloletej nie je nutná. Je zrejmé, že maloleté dieťa v súčasnosti nenavštevuje ani
školské ani predškolské zariadenie, kedy je dôvodné odlišne upraviť styk rodiča s maloletým dieťaťom
z dôvodu režimu školských prázdnin. V danom prípade však je zrejmé, že táto podmienka splnená

nebola. Rovnako tak vzhľadom na vek dieťaťa nie je v súčasnosti nutné upravovať ani osobitne styk
počas Vianoc. V tomto smere odvolací súd má za to, že po vykonaní a podrobení sa sociálnemu
poradenstvu ako bolo rodičom uložené bude najvhodnejším spôsobom vzájomne si vykomunikovať
prípadne odchýlky v styku otca s dieťaťom počas sviatkov, či už vianočných, veľkonočných alebo iných
a až v prípade, že takýto postup nebude možný, je vhodný zásah súdu.

24. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval odvolacie námietky otca za nedôvodné a potvrdil
napadnutý rozsudok vo výroku IV. v celom rozsahu.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 52 CMP.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.