Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2022

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 9C/47/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220202111
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2022:8220202111.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: V..

D. R., X.., T.. XX.XX.XXXX, H. N.. K. XX, XXX XX H., právne zastúpený advokátom: JUDr. Matúš Hrib,
so sídlom Tehelná 46, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: V.. G. R., I., T.. XX.XX.XXXX, H. G. X, XXX
XX H., o odstránenie neoprávnenej stavby, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II.ZriaďujevecnébremenonaparceležalobcuCKNXXXX-vodnáplochavovýmere249m2,evidovanej
Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pre okres Bardejov, obec H. Z. Y. Ú.F. H. na LV XXXXX,

spočívajúce v povinnosti vlastníka parcely CKN XXXX strpieť zriadenie, užívanie, prevádzkovanie,
údržbu a opravy elektrickej NN prípojky a to v prospech každého vlastníka stavby tejto elektrickej NN
prípojky, zriadenej k parcele CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2, evidovanej
Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pre okres Bardejov, B. H. Z. Y. Ú. H. na LV XXXXX
tak, ako je táto stavba elektrickej NN prípojky zrealizovaná podľa projektovej dokumentácie z 11/2019
vyhotovenej elektrotechnikom špecialistom na projektovanie VTZ a bleskozvodov V.. N. I. v spojení s jej
„Porealizačným zameraním NN vedenia“ č. XX/XXXX F. XX/XXXX vyhotoveného V.. M. G., K. H., s.r.o.

a kontrolovaného autorizovaným geodetom a kartografom V.. N. C., ktoré „Porealizačné zameranie NN
vedenia“ č. XX/XXXX F. XX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia.

III. Žalovaný je povinný za zriadenie vecného bremena zaplatiť žalobcovi jednorazovo odplatu v sume
24,- Eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žiadnej zo strán nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 24.11.2020 sa žalobca

domáhal uloženia povinnosti žalovanému vypratať stavbu elektrickej prípojky „G. XX T. C., G. XX I.
B. I.“ (ďalej len „stavba el. prípojky“), ktorú stavbu el. prípojky žalovaný, bez stavebného povolenia
a bez súhlasu žalobcu zriadil okrem iných aj na žalobcovi vlastnícky patriacej parcele CKN XXXX
- vodná plocha o výmere 249 m2, evidovanej Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor (ďalej
len „katastrálny úrad“), pre okres Bardejov, obec H. Z. Y. Ú. H. na LV XXXXX (ďalej tiež aj len
„parcela žalobcu“) a náhrady trov konania. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že stavba el. prípojky
realizovaná žalovaným je tak stavbou nepovolenou (čierna stavba), t.j. stavbou realizovanou bez

stavebného povolenia, ako aj stavbou na žalobcovi patriacej parcele neoprávnenou, pretože žalobca
nedal k jej výstavbe žalovanému súhlas a v rámci stavebného konania vykonávaného I. H., ako miestne
príslušným stavebným úradom (ďalej len „stavebný úrad“) o dodatočnom povolení tejto stavby el.
prípojky, žalobca na dodatočnú legalizáciu stavby el. prípojky odmietol v stavebnom konaní tento súhlastiež udeliť, z ktorého dôvodu v súlade s § 88a ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“), stavebný úrad rozhodnutím č. Ž. XXX/XXXX-Š. F.
XX.XX.XXXX stavebné konanie o dodatočnom povolení stavy el. prípojky prerušil a odkázal žalobcu ako

vlastníka stavebného pozemku na súd, pričom žalobca, ako už bolo uvedené sa žalobou domáha úpravy
vzťahov medzi žalobcom a žalovaným tak, aby bolo žalovanému uložené na jeho náklady odstrániť
stavbu el. prípojky z parcely žalobcu. Žalobca v žalobe tiež uviedol cit. „Je zrejmé, že žalovaný zriadil
stavbu na pozemku žalobcu, hoci na to nemal právo a žalovaný mu toto právo nemôže a ani nechce
poskytnúť k čomu ho v zmysle zásady kontraktuálnej slobody nemožno nútiť.“, pretože cit. „Ako už

žalobca uviedol v námietke pred príslušným stavebným úradom, elektrická prípojka (...) mu prekáža pri
realizáciijehoinvestičnéhozámeru,ktorýplánujevnajbližšejdobe.“,pričomcit.“...žalobcanemázáujem
elektrickú prípojku nadobudnúť do vlastníctva a usporiadanie vzťahov zriadením vecného bremena nie
je možné, nakoľko má žalobca so svojím pozemkom investičný zámer nezlučiteľný s vecným bremenom
žalovaného a uprednostniť tretiu osobu na úkor vlastníka by bolo porušením ústavných práv žalobcu.
Preto jediným možným riešením v súlade so zákonom je odstránenie neoprávnenej stavby zriadenej

žalovaným.“
K žalobe boli pripojené: rozhodnutie I. H. Č.. Ž. XXX/XXXX-Š. F. XX.XX.XXXX.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom okresnému súdu 15.03.2021 uviedol, že žalobu
žalobcu považuje za skreslenú a opisujúcu skutočnosti tak, aby vyhovovali žalobcovi na zdôvodnenie

jeho nároku s tým, že žalovaný podotkol, že stavbu el. prípojky zrealizoval v tej príčinnej súvislosti,
že žalobca mu niekoľko rokov bráni v pokojnom užívaní a správe majetku patriaceho žalovanému a
to tým, že žalobca nerešpektuje vecné bremeno oprávňujúce žalovaného, ako aktuálneho vlastníka
z vecného bremena oprávnených parciel CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 335
m2 a CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2, evidovaných katastrálnym

úradom pre okres Bardejov, obec H. katastrálne územie H. na LV XXXXX (ďalej len „z vecného bremena
oprávnené parcely“), ktoré vecné bremeno zaťažuje vo vlastníctve žalobcu nachádzajúcu sa nie len
parcelu CKN XXXX, o ktorej pojednáva žalobca, ale aj parcelu CKN XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie o výmere XXXXX m2, ktoré sú obidve katastrálnym úradom pre okres Bardejov, obec H. Z. Y.
Ú. H. evidované na LV XXXXX (ďalej len „vecným bremenom zaťažené parcely“), na ktorom LV XXXXX

v jeho časti „C“ je zapísané uvedené vecné bremeno „in rem“, ktoré vzniklo na základe medzi stranami
sporu uzavretej zmluvy o zriadení vecného bremena - D. XXXX/XXXX F. XX.XX.XXXX. Uvedené vecné
bremeno spočíva v povinnosti žalobcu, ako aktuálneho vlastníka vecným bremenom zaťažených parciel
strpieť, aby žalovaný ako aktuálny vlastník z vecného bremena oprávnených parciel cit. „... voľne, bez
časového a vecného obmedzenia:

a. užíval zaťaženú nehnuteľnosť (rozumej vecným bremenom zaťažené parcely), na ktorej sú prístupové
cesty a chodníky na prechod peši a prejazd osobným i nákladným motorovým vozidlom alebo iným
dopravným prostriedkom z panujúcich nehnuteľností (rozumej z vecného bremena oprávnené parcely)
a do panujúcich nehnuteľností za účelom ich užívania, údržby a výkonu vlastníckych práv k týmto
panujúcim nehnuteľnostiam a

b. užíval nadzemné a podzemné rozvody elektrickej energie, vôd a iných technických médií,
nachádzajúce sa zaťaženej nehnuteľnosti pre dodávku uvedených médií a energií pre panujúce
nehnuteľnosti.“
Žalovaný ďalej uviedol, že napriek tomu že od roku 2016, kedy došlo k zriadeniu uvedeného vecného
bremena, riadne a včas platil všetky náklady súvisiace so spotrebou používaných médií, žalobca v

mesiaci XX/XXXX odpojil prívod elektrickej energie do žalovanému patriacich z vecného bremena
oprávnených parciel, ktorý prívod sa nachádzal na žalobcovi patriacich vecným bremenom zaťažených
parcelách a to tak, že žalobca mechanicky prerezal el. kábel bez akéhokoľvek vopred upozornenia
žalovaného, čím cit. „... spôsobil žalobca žalovanému a jeho nájomníkom škodu a nemalé finančné
náklady súvisiace s novým napojením na dodávku elektrickej energie.“, pričom obdobne v XX/XXXX

žalobca odpojil na jemu vlastnícky patriacich vecným bremenom zaťažených parcelách, pre žalovaného
z vecného bremena oprávnené parcely, aj pripojenie plynu a vody.
Vzhľadom na uvedené správanie žalobcu, sa žalovaný domáhal ochrany svojich práv okresnému súdu
podaným návrhom na vydanie neodkladného opatrenia o ktorom okresný súd rozhodol uznesením
sp. zn. X X. XX/XXXX F. XX.XX.XXXX, ktorým okrem iných povinností rozhodol aj o tom, že v tomto

konaní žalobca je povinný cit. „... zdržať sa konania, ktorým by znemožňoval alebo sťažoval dodávku
elektrickej energie, vody, plynu a kanalizácie do nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu (v tomto konaní
žalovaný), zapísaných na liste vlastníctva č. 16291 pre k. ú. Bardejov, obec H., B. H..“ Krajský súd v
Prešove („ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 22 Co 44/2020 z 30.09.2020 uvedené rozhodnutieokresného súdu potvrdil pričom žalovaný podotkol, že cit. „V odôvodnení uznesenia na strane 7 bod
19. Krajský súd konštatuje, že je nepochybné, že pre podnikanie žalobcu (v tomto konaní žalovaného)
a jeho nájomcov sú plne funkčné inžinierske siete samozrejmosťou.“, pričom podľa žalovaného cit.

„Túto povinnosť žalobca naďalej neplní, rozhodnutia súdov nerešpektuje a naďalej bráni žalovanému v
pokojnom užívaní jeho nehnuteľností.“
Podľa žalovaného, keďže žalobca si neplnil povinnosti uložené mu súdnymi rozhodnutiami, tieto
nerešpektuje a žalovanému naďalej bráni v pokojnom užívaní jeho nehnuteľností, nemal žalovaný inú
možnosť ako cit. „... zrealizovať na vlastné náklady nové pripojenie na elektrickú energiu, kde iná

možnosť ako elektrickým káblom, o dĺžke cca 70 metrov, vedený vzduchom vo výške 6 metrov, cez
pozemok - parcelu registra CKN č. XXXX, vodná plocha o výmere 249 m2 - neexistovala, a to s ohľadom
na technické možnosti pripojenia, najväčšiu hospodárnosť pri vynaložení finančných prostriedkov na
nové pripojenie, s ohľadom na urgentnosť riešenia situácie a aj s ohľadom na správanie sa žalobcu,
ktorý žalovanému e-mailom zo dňa XX.XX.XXXX oznámil, okrem iných urážok, že žalovaný od neho
nedostane žiaden zdroj energie ani súhlas na ich prenos cez jeho pozemky a doživotné blokovanie

pri budovaní nových inžinierskych sietí.“ Pričom žalovaný podotkol, že pri stavbe el. prípojky zohľadnil
práva žalobcu a zvolil vedenie el. kábla tak, aby v čo najmenšej možnej miere znehodnotil parcelu
žalobcu (CKN XXXX) a aby čo najmenej ovplyvňoval ďalšie žalobcove podnikateľské aktivity, z ktorého
dôvodu el. kábel viedol vzduchom cit. „... vo výške 6 metrov, ponad vodný tok, na ktorom nie je možná
akákoľvek ďalšia výstavba ...“s tým, že cit. „Dĺžka celej elektrickej prípojky vedenej cez susedné parcely,

s ktorých majiteľmi sa žalovaný bezproblémovo dohodol, je v pomere 1:35 k dĺžke ponad parcelu CKN
č. XXXX (v percentuálnom vyjadrení je to 2,85%).“ Okrem toho žalovaný tiež poukázal, že mu nie je
známym, aký investičný plán by s parcelou CKN XXXX Ž.alobca mohol mať, keďže v jej najužšom
mieste má parcela žalobcu šírku 1,65 m; nachádza sa na nej 2 m hlboký vodný kanál, ktorý je takto
vyznačený aj v katastrálnej mape Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, takže

tvrdenie žalobcu, žeby tam chcel postaviť cestu v šírke 4 m pozdĺž celej parcely CKN XXXX, považuje
žalovaný za nezmyselné už aj z dôvodu, žeby tým žalobca porušil technické normy. Vzhľadom na
uvedené má žalovaný za to, že žalobca sa len naďalej snaží porušovať povinnosti uložené mu súdmi
a škodiť žalovanému v súvislosti s čím žalovaný tiež uviedol cit. „Po odpojení všetkých sieti žalobca
žalovaného nahlásil na štátne úrady so snahou skomplikovať mu znovu užívanie jeho nehnuteľnosti.

Žalobcajenotorickýsťažovateľaneprajník,pretožalovanéhonahlásilvrovnakomčasenaOkresnýúrad
Bardejov - odbor starostlivosti o životné prostredie a požadoval odstránenie novovybudovaného zdroja
pitnej vody - vŕtanej studne. Nepodložené, nedôvodné a neopodstatnené obvinenia sa nepreukázali
a Okresný úrad Bardejov - odbor starostlivosti o životné prostredie vydal rozhodnutie o dodatočnom
povolení vodnej stavby.“

Pokiaľ ide o usporiadanie vzťahov medzi žalobcom ako vlastníkom parcely CKN XXXX a žalovaným
ako stavebníkom neoprávnenej stavby, t.j. stavby el. prípojky na parcele žalobcu, má žalovaný za
to, že ich úprava podľa § 135c ods. 1 OZ a to žalobcom požadované odstránenie označenej stavby
el. prípojky neprichádza do úvahy, z dôvodu neúčelnosti takéhoto riešenia ad hoc s prihliadnutím
na všetky okolnosti daného prípadu, v rámci okolností ktorých je podľa žalovaného nutné zohľadniť

jednako dôvody ktoré ho viedli k postaveniu neoprávnenej stavby el. prípojky; jednako pomer rozsahu
škody, ktorá na jednej strane vznikla žalobcovi postavením uvedenej stavy na jemu patriacej parcele
a to aj so zohľadnením aký rozsah tejto parcely žalobcu je a či vôbec bude ovplyvnený predmetnou
stavbou,najednejstranearozsahškody,ktorábyvzniklanastranežalovanéhoodstránenímpredmetnej
stavby na strane druhej; jednako je nutné zohľadniť, že stavba el. prípojky nie je v rozpore s verejným

záujmom, o čom majú svedčiť kladné stanoviská všetkých dotknutých orgánov a napokon by súd mal
zohľadniť aj to, či odstránenie neoprávnenej stavby el. prípojky by nebolo v rozpore s dobrými mravmi
s ohľadom na to, že žalobca aj napriek tomu, že o stavbe el. prípojky vedel, tak proti jej realizácii
nezakročil, ale vyčkal až na dokončenie. Podľa žalovaného najvhodnejším spôsobom usporiadania
vzťahov je zriadenie vecného bremena za náhradu s tým, že cit. „Jednorazová odplata za zriadenie

vecného bremena sa odvíja od rôznych faktorov: druhu líniovej stavby, obmedzenia vlastníka (objektívna
ujma), naliehavosti a hospodárnosti zriadenia vecného bremena a lokalizácie pozemku, na ktorom sa
vecné bremeno zriaďuje. Priemerná cena pre distribučné spoločnosti (Západoslovenská distribučná,
a.s.,Stredoslovenskádistribučná,a.s.,Východoslovenskádistribučná,a.s.)jenazákladerôznychkritérií
určená v rozsahu 8,- Eur až 12,- Eur za 1 m trasy elektrického vedenia.“

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody sa žalovaný protinávrhom domáha, aby okresný súd takto
rozhodol cit. „Súd zriaďuje na nehnuteľnosti parcele registra CKN č. XXXX, vodná plocha o výmere
249 m2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov, zapísanej v
katastri nehnuteľností Okresného úradu Bardejov - katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo 16384,vecné bremeno strpieť na zaťaženej nehnuteľnosti zriadenie a uloženie energetických zariadení,
užívanie, prevádzkovanie, údržbu, opravy a úpravy energetickej stavby, v prospech každodobého
vlastníka parcely registra CKN č. XXXX/XX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2,

nachádzajúcej sa v katastrálnom území Bardejov, obec H., B. H., zapísaná v katastri nehnuteľností
Okresného úradu Bardejov - katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXXXX, a to za jednorazovú
odplatu vo výške 15,- Eur.“ a aby stavebnému úradu nariadil zosúladiť právny stav so skutkovým stavom
a tiež, aby mu bola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia a konania.
K vyjadreniu žalovaného k žalobe boli pripojené: Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor, pre

okres Bardejov, obec H. Z. Y. Ú.F. H. vedené LV XXXXX, W. XXXXX; kópia katastrálnej mapy z portálu
Úradu geodézia, kartografie a katastra SR; rozsiahla fotodokumentácia o situácii na mieste samom, tj.
na mieste zriadenia stavby el. prípojky; Porealizačné zameranie NN vedenia č. XX/XXXX F. XX/XXXX
vyhotovené V.. M. G., K. H., s.r.o.; emailová komunikácia žalobcu adresovaná žalovanému z 13.03.2019;
rozhodnutie Okresného úradu Bardejov, odboru starostlivosti o životné prostredie č. B.-H.-B.-XXXX/
XXXXXX-XXX F. XX.XX.XXXX o dodatočnom povolení stavby studne žalovaným na jemu vlastnícky

patriacej parcele CKN XXXX/XX; list žalovaného z XX.XX.XXXX adresovaný žalobcovi; uznesenie o
neodkladnom opatrní okresného súdu č. k. X X. XX/XXXX-XX F. XX.XX.XXXX spolu s potvrdzujúcim
uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn,. 22 Co 44/2020 z 30.09.2020.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení (replika) k stanovisku žalovaného prostredníctvom svojho právneho

zástupcu uviedol, že žalovaný skresľuje okolnosti, ktoré ho viedli k realizácii stavby el. prípojky s
tým, že poznamenal, že ak sa žalovaný dovoláva, že má cit. „...vecné bremeno na užívanie prípojky
elektrickejenergie,taknemôžežiadaťďalšievecnébremenoatozasituácie,keďmávydanéneodkladné
opatrenie.“, s poznámkou, že vec vydaného neodkladného opatrenia žalobca napadol dovolaním o
ktorom v čase podania repliky nebolo ešte rozhodnuté. Uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným je

rodinný vzťah, kedy žalobca ako otec daroval žalovanému halu a len správanie žalovaného je príčinou
nezhôd medzi nimi, pričom žalobca má iné veci na práci, než ako robiť žalovanému naprieky, v ktorej
súvislosti navrhol pripojiť k veci aj iné súdne spisy v ktorých by sa mali nachádzať pre toto konanie
dôležité skutočnosti (bez konkretizácie týchto spisov, ako aj bez konkretizácie rozhodných skutkových
tvrdení, pozn. okresného súdu). Žalobca poznamenal, že žalovaný priznal, že stavbu el. prípojky

realizoval na parcele žalobcu bez jeho súhlasu, ktorá stavba el. prípojky podľa žalobcu znehodnocuje
užívanie tejto parcely žalobcom, keďže ju vzduchom rozdeľuje napoly s tým, že spor ohľadne užívania
tejto parcely žalobcu neospravedlňuje vedomé porušenie vlastníckeho práva žalobcu žalovaným.
Žalobca tiež uviedol, že súhlasí s tým, že súd musí vyhodnotiť viaceré aspekty pri rozhodovaní o
zriadení vecného bremena, avšak výklad žalovaného je podľa žalobcu nesprávny a to predovšetkým

vo vzťahu k určeniu výšky odplaty za jeho prípadné zriadenie, ktorého zriadenie je lege artis až tretím
možným riešením. Podľa žalobcu pri zriadení vecného bremena cit. „Výšky odplaty v zmysle najnovšej
rozhodovacej praxe smeruje k vysokým odplatám ...“ s odôvodnením, že iba vysoká odplata by bola
spôsobilou odradiť porušovateľa práva od tohto ďalšieho jeho porušovania, pričom podľa žalobcu je v
tomto smere účinnejším nariadenie odstránenia neoprávnenej stavby, preto na svojej žalobe zotrval.

K replike žalobcu neboli pripojené žiadne dôkazy.

4. Žalovaný vo svojom stanovisku (duplika) k vyjadreniu žalobcu, zotrval na svojom skoršom vyjadrení,
zopakoval skutkové okolnosti spočívajúce v správaní sa žalobcu (pretnutie el. kábla), ktoré ho viedli k
realizácie stavby el. prípojky a v interakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že on žalovaný nikdy netvrdil,

že má vecné bremeno ohľadom užívania el. sietí nachádzajúcich sa na parcelách žalobcu, ale, že má
k nim užívacie právo, ktoré je obsahom vecného bremena, ktoré vecné bremeno ako aj rozhodnutie
okresného súdu o neodkladnom opatrení sp. zn. X X. XX/XXXX-XX F. XX.XX.XXXX ak by bol žalobca
rešpektoval, tak žalovaný by nebol nútený zriadiť stavbu el. prípojky. Žalovaný tiež podotkol, že je
nepravdivým tvrdenie žalobcu, žeby ten bol žalovanému halu daroval, pretože prevod vlastníckych

práv k tejto hale bol uskutočnený na základe kúpnej zmluvy z 15.03.2016 s tým, že súčasťou cit. „...
pri predaji predmetnej budovy bola riadne funkčná elektrická prípojka. Napriek vyššie spomenutému
žalobca bránil, a emailom ma vopred informoval, o nesúhlase s pripojením predmetnej budovy na
akúkoľvek prípojku. Z tohto dôvodu nebol, a ani nie je, dôvod pochybovať o jeho nekalom zmýšľaní.
Pri ústnom konaní zvolanom I. H. - stavebný úrad mal žalobca možnosť vysloviť súhlas resp. nesúhlas

písomne do zápisnice. Svoje právo nevyužil a nevyjadril sa (dôkaz: zápisnica z ústneho konania).
Opätovne dodávam, že trasa elektrickej prípojky - stavby - je vedená s maximálnou ohľaduplnosťou k
žalobcoviakjehovlastníckymprávam,abyúplnevylúčilaznehodnoteniealeboznemožnenievyužívania
parcely, ktorá zo svojho tvaru a umiestnenia nemôže mať iný účel ako je súčasný, t.j. vodný kanál. Výškaodplaty je primeraná súčasným pomerom, ktoré sú na Slovensku uzatvárané a adekvátna k jej povahe a
charakteru. Dopĺňam, že je bežnou praxou v I. H. uzatvorenie zmluvy o vecnom bremene na podzemne
a vzduchom vedené prípojky za 1,- Eur/m2. (...) Zároveň uvádzam, že mojím účelom nikdy nebolo

bezdôvodné a svojvoľné porušenie vlastníckych práv žalobcu, ale iba zabezpečenie chodu prevádzky,
ktorú mám vo svojej nehnuteľnosti. S týmto záverom sa nakoniec stotožnil aj Okresný a Krajský súd,
ktorí vo svojich uzneseniach vyslovili, že žalobca sa má zdržať nezákonného odpájania prípojok, žiaľ,
neodkladné opatrenie nestihlo takémuto úmyselnému nekalému konaniu žalobcu zabrániť.“
K duplike žalovaného neboli pripojené žiadne dôkazy.

5. Na pojednávaní 16.03.2022, ktoré sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas na pojednávanie
predvolaného žalobcu, ktorého neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca z dôvodu plnenia si
pracovných povinností; právny zástupca žalobcu v súvislosti s dopytom súdu, ohľadne toho, či medzi
stranamisporunedošlokúpraveichvzájomnýchvzťahovuviedol,ževzťahmedzižalobcomažalovaným
je vzťahom otca so synom, ktoré vzťahy sa vedia ľahko pokaziť, ale aj napraviť s tým, že aj žalobca v

záujme týchto vzťahov je ochotný pristúpiť k dohode s tým, že by súhlasil s vedením elektrickej prípojky
cez jeho parcelu CKN XXXX za predpokladu, že by elektrické vedenie bolo uzemnené, t.j. aby bolo
vedené v zemi. K žalobe nemal viac čo dodať, pričom uviedol, že súdu iba tlmočí stanovisko žalobcu
v danej veci ohľadom žalobcom navrhovaného riešenia, takže nevie zaujať vecné stanovisko k dopytu
súdu, ako vážne žalobca zvážil svoj návrh riešenia o uzemnení elektrického vedenia, keďže tento jeho

návrh koliduje s doposiaľ ním v spore tvrdenými skutočnosťami, podľa ktorých má investičný stavebný
zámer na parcele CKN XXXX, t.j. stavba cesty, čo bude taktiež spojené s výkopovými prácami a tiež to
koliduje s tým, že podľa skutkového stavu veci sa v danom mieste nachádza vodný kanál. Ďalej uviedol,
že žalobca trvá na žalobe, má za to, že skutkové okolnosti, kto zriadil elektrickú prípojku, boli v konaní
preukázané s tým, že problémom je, že žalovaný jej zriadenie so žalobcom ako vlastníkom stavebnej

parcely vôbec neriešil, má za to, že zriadenie vecného bremena síce prichádza do úvahy, avšak má
dva podstatné nedostatky, jednako, nie je vymedzený dostatočne rozsah tohto bremena a taktiež nie
sú podklady potrebné k výpočtu odplaty za jeho zriadenie s tým, že judikatúra súdov sa v súčasnosti
uberá tým smerom, že túto odplatu určuje motivačne tak, aby odradila jeho zneužívanie s tým, že cena
parcely v lokalite, v ktorej sa nachádza aj parcela žalobcu, je v súčasnosti dnes od 50,- Eur/1 m2 a

vyššie. Keďže chýba vymedzenie rozsahu vecného bremena, ako aj podklady k výpočtu odplaty za jeho
zriadenie, žalobca trvá na svojej žalobe v celom rozsahu.
Na pojednávaní 16.03.2022 prítomný žalovaný uviedol, že oceňuje návrh na dohodu zo strany žalobcu,
dohode sa nebráni, avšak má zato, že návrh predmetnej dohody má veľa sporných bodov, jednako
nevie, či by uzemnenie elektrického kábla vzhľadom na skutkový stav vecí na mieste samom bol

technicky možným, v ktorej spojitosti uviedol, že ešte predtým, ako realizoval stavbu elektrickej prípojky,
konzultoval možné riešenia jej realizácie tak, aby to bolo jednak pre neho ekonomicky znesiteľným
a jednak, aby to čo najmenej zaťažilo majetok žalobcu s tým, že mu bolo ponúknuté pre neho síce
ekonomicky výhodnejšie riešenie, pretože dĺžka káblu by bola kratšia ako je to teraz, ktoré riešenie by
však zaťažovalo viac majetok žalobcu a to konkrétne parcelu CKN XXXX/X, pričom žalovaný najprv

dokonca túto možnosť pôvodne aj realizoval tak, že elektrický stĺp bol postavený inde na parcele
žalovaného,nežakosanachádzavsúčasnosti,avšakkeďžalovanýnamiestesamomzistil,žeelektrické
drôty vedené z tohto stĺpu v podstatnej miere zasahujú aj do parcely žalobcu CKN XXXX/X, rozhodol sa
pre inú realizáciu elektrickej prípojky, tak ako je táto zrealizovaná v súčasnosti a to aj napriek tomu, že
sa jedná pre neho ekonomicky nevýhodnejšie riešenie, ale menej tým zaťažuje parcelu žalobcu CKN

XXXX a vôbec nezasahuje do parcely žalobcu CKN XXXX/X, tak ako to bolo pri pôvodnom riešení.
Ďalším dôvodom, pre ktorý nevie zaujať stanovisko k návrhu žalobcu na dohodu je, že parcela žalobcu
CKN XXXX je evidovaná ako vodná plocha, takže uzemnenie elektrického kábla v takejto lokalite nie je
možným,čožalovanémupotvrdiliajnastavebnomúrade,želepšiejeviesťelektrickévedenievzduchom.
Ďalším dôvodom je to, že ak by žalovaný mal vedený elektrický kábel popod parcelu žalobcu CKN

XXXX, musel by žalovaný postaviť nový elektrický stĺp na parcele iného vlastníka skrz parcelu ktorého
v súčasnosti tiež iba vzduchom prebieha elektrické vedenie tak, aby po tomto stĺpe mohol uzemniť
elektrický kábel popod parcelu žalobcu, ktorá skutočnosť by znamenala, že do konania by musela
pristúpiť ďalšia osoba, čo by konanie skomplikovalo, t.j. žalovaný oceňuje návrh žalobcu na dohodu,
avšak táto má veľa otáznikov. K žalobcom plánovanému zámeru stavby cesty na parcele CKN XXXX

uviedol, že to nie je možné kvôli šírke tejto parcely a navyše sa domnieva, že vedenie elektrického kábla
popod cestu by pravdepodobne nebolo možným. Ďalej tiež uviedol, že pokiaľ ide o to, či riešil súhlas na
zriadenie elektrickej prípojky so žalobcom, uviedol, že žalobca mu k tomu ani nedal príležitosť, keďže
mu emailom z XX.XX.XXXX už vopred oznámil, že tak žalovanému, a ani nikomu inému nedá súhlask pripojeniu sa na energie. Pokiaľ ide o stavbu elektrickej prípojky, táto je stavbou účelnou, keďže je
nevyhnutnou pre riadne fungovanie a využívanie nehnuteľnosti žalovaného, t.j. výrobnej haly s tým,
že žalovaný mal za to, že v čase kúpy tejto haly je mu táto poskytnutá aj so všetkými pripojeniami na

energie, t.j. vodu, plyn, elektrinu, avšak keď žalobca mu prívod týchto energii odpojil, žalovaný musel
pristúpiť k zriadeniu novej elektrickej prípojky. Na margo ceny nehnuteľnosti v sporom dotknutej lokalite
uviedol, že tak parcelu CKN XXXX, ako aj celý areál si žalobca previedol do svojho majetku, z majetku
spoločnosti U. za sumu 37,- Eur/1 m2, čo však v danom prípade nie je podstatným, keďže v danom
prípade nejde o kúpu parcely, takže nebudú sa meniť majetkové pomery, ale ide o zriadenie vecného

bremena. V ostatnom žalovaný zotrval na svojich písomných vyjadreniach.

6. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie vyjadreniami sporových strán a nimi predlženými listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

7. Podľa Okresným úradom Bardejov, katastrálnym úradom pre okres Bardejov, obec H. Z. Y. Ú. H.

vedeného LV XXXXX, sú na ňom evidované parcely:

- CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12305 m2;
- CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 91 m2;
- CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3129 m2;

- CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 124 m2;
- CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 76 m2;
- CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 563 m2;
- CKN XXXX - vodná plocha o výmere 249 m2 (t.j. sporom dotknutá parcela žalobcu),ktorej spôsob
využitia je označený č. 11 - t.j. vodný tok (prirodzený - rieka, potok; umelý - kanál, náhon a iné) a taktiež

sú na tomto LV XXXXX evidované aj dve stavby a to:
- vrátnica so súpisným č. XXXX postavená na parcele CKN XXXX/2 a
- stavba bez označenia účelu so súpisným č. XXXX postavená na parcele CKN XXXX/X, pričom
výlučným vlastníkom všetkých označených nehnuteľností je žalobca a to titulom kúpnej zmluvy z
XX.XX.XXXX - D. XXX/XXXX F. XX.XX.XXXX.

Na LV XXXXX evidovanej parcele CKN XXXX/X, sú v jeho časti „C“ zapísané tieto vecné bremená cit:
„Vecné bremeno ,,in rem' v prospech oprávneného z vecného bremena a každodobého vlastníka parciel
CKN XXXX/XX zast. pl. o výmere 294 m2, CKN XXXX/X zast. pl. o výmere 335 m2 (t.j. parcely
žalovaného, LV XXXXX, pozn. okresného súdu), spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu osobnými
motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a pešo cez pozemok parcelu CKN XXXX/X

zast. pl. o výmere 12882 m2 v prospech V.. G. R. I., T.. XX.X.XXXX, G. XXX/X, H.. Zmluva o zriadení
vecného bremena - D. XXXX/XXXX F. S. X.X.XXXX (D..F.. XXX/XX) - zmena výmery na parcele C KN
XXXX/X zastavana plocha a nádvorie o výmere 12654 m2 na základe G.P. č. XXXXXXXX-XX/XXXX F.
S. XX.XX.XXXX - D. XXXX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX.
Zriadenie vecného bremena „IN REM,, v prospech oprávneného z vecného bremena a každodobého

vlastníka parciel C KN XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 349 m2, C KN XXXX/X
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 402 m2, C KN XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere
228 m2 (t.j. parcely vo vlastníctve M. R., W. XXXX, pozn. okresného súdu), spočívajúceho v práve
prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a pešo cez
parcelu C KN XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12654 m2, na základe Kúpna zmluva zo

dňa XX.XX.XXXX a dodatok č.1 zo dňa XX.XX.XXXX - D. XXXX/XXXX F. S. XX.XX.XXXX.“

8. Podľa Okresným úradom Bardejov, katastrálnym úradom pre okres Bardejov, obec H. Z. Y. Ú. H.
vedeného LV XXXXX, sú na ňom evidované parcely:
- CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 335 m2;

- CKN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 294 m2;
a taktiež je na tomto LV XXXXX evidovaná aj stavba garáže so súpisným č. XXXX postavené na parcele
CKN XXXX/X, pričom výlučným vlastníkom všetkých označených nehnuteľností je žalovaný a to titulom
kúpnej zmluvy - D. XXX/XXXX F. XX.XX.XXXX.
V prospech na LV XXXXX evidovaných parciel je zriadené právo z vecného bremena, ktoré je takto

poznamenané cit.
„Poznamenáva sa Vecné bremeno ,,in rem“ v prospech oprávneného z vecného bremena a
každodobéhovlastníkaparcielCKNXXXX/XXzast.pl.ovýmere294m2,CKNXXXX/Xzast.pl.ovýmere
335 m2 spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami, nákladnýmimotorovými vozidlami a pešo cez pozemok parcelu CKN 3798/1 zast. pl. o výmere 12654 m2 (t.j. parcela
žalobcu, LV XXXXX, pozn. okresného súdu), CKN XXXX/XX zast. pl. o výmere 228 m2 (t.j. parcela vo
vlastníctve M.M. R., W. XXXX, pozn. okresného súdu), v prospech V.. G. R. I., T.. XX.X.XXXX, G. XXX/

X, H. a povinného z vecného bremena U., G..M..B.., M.. T. XX, H., V. XX XXX XXX.. Zmluva o zriadení
vecného bremena - D. XXXX/XXXX F. S. X.X.XXXX“

9. Podľa situačného zakreslenia v katastrálnej mape z portálu Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR, na parcele žalobcu CKN XXXX/X (W. XXXXX), ktorá sa nachádza priamo pri prístupovej ceste, je

postavená jedna veľká stavba priemyselnej haly s prístavkami, pod ktorou je parcela evidovaná ako
parcela žalobcu CKN XXXX/X a oproti nej sa nachádzajú postavené dva menšie priemyselné komplexy
hál a to jeden postavený na parcelách žalovaného (CKN XXXX/X Z. X. XXXX/XX, B. T. W. XXXXX) a
druhý menší komplex postavený na parcelách M. R., (X. XXXX/X, X. XXXX/XX Z. X. XXXX/XX, D. T.
W. XXXX), takže obidva uvedené menšie halové komplexy vo vlastníctve jeden žalovaného a druhý vo
vlastníctve M. R., sú obkolesené parcelou žalobcu CKN XXXX/X, pričom zo strany od prístupovej cesty

je vedľa uvedenej parcely žalobcu CKN XXXX/X situovaná, aj sporom dotknutá parcela žalobcu CKN
XXXX, ktorá meria v jej najširšej časti max 2 m a ktorá sa tiahne pozdĺž celej parcely žalobcu CKN XXXX/
X a v jednej prerušenej časti má styčnú hranicu s parcelou žalovaného CKN XXXX/XX s tým, že parcela
žalobcu CKN XXXX takto prebieha od zmienenej prístupovej cesty a končí pri hranici a parcelou CKN
XXXX/XX vo vlastníctve N. K. a z druhej strany oproti parcele žalobcu CKN XXXX/X má parcela žalobcu

CKN XXXX styčnú hranicu s parcelami iných osôb (U. N. Z. G. Y., pozn. okresného súdu).
Podľa zamerania v, na portály Úradu geodézie, kartografie a katastra SR, verejne dostupnej katastrálnej
mape, vykonaného okresným súdom (viď prílohu k zápisnici z pojednávania 16.03.2022, pozn. súdu),
má parcela žalobcu CKN XXXX v každom jej bode po celej svojej dĺžke šírku 2 m.

10. Rozhodnutím č. Ž. XXX/XXXX-Š. F. XX.XX.XXXX stavebný úrad podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), prerušil stavebné konanie o dodatočnom povolení
stavby el. prípojky postavenej žalovaným na parcelách - CKN XXXX/XX J. T. W. XXXXX; X. XXXX J. T.
W. XXXXX (U..N.. C. Ž., C.. G.); X. XXXX/XX J. T. W. XXXX; X. XXXX/XX Z. X. XXXX/X J. T. W. XXXXX;
X. XXXX/X J. T. W. XXXXX; X. XXXX/XX J. T. W. XXXXX Z. X. XXXX/XX J. T. W. XXXX (spolu ďalej len

„zastavané parcely“) a to do doby právoplatného skončenia súdneho konania na ktoré súdne konanie
stavebný úrad súčasne odkázal žalobcu, ako jedného z vlastníkov stavbou el. prípojky zastavaných
parciel, pretože žalobca neudelil žalovanému ako stavebníkov stavy el. prípojky, dodatočný súhlas s jej
umiestnením na jeho parcele CKN XXXX.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný ako stavebník realizoval stavbu el. prípojky na

zastavaných parcelách bez potrebného oznámenia stavebnému úradu, resp. bez stavebného povolenia,
pričom na základe oznámenia tejto skutočnosti žalobcom, ako jedným z vlastníkov touto stavbou el.
prípojky zastavaných parciel, príslušníci mestskej polície vykonali 10.10.2019 obhliadku na mieste
samom, z úradného záznamu o vykonaní ktorej, ako aj z vyhotovenej dokumentácie, ktoré sú súčasťou
priestupkového spisu č. I.-XX/XXXX/PS cit. „... vo veci zrealizovania elektrického stĺpu s pripojením na

elektrické vedenie bez potrebného oznámenia k ohláseniu drobnej stavby, resp. stavebného povolenia.“
Následne stavebný úrad listom č. Ž. XXXX/XXXX F. XX.XX.XXXX z vlastného podnetu oznámil začatie
správneho konania o dodatočnom povolení stavby el. prípojky a žalovaného, ako stavebníka vyzval, aby
do 90 dní predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie stavby el. prípojky nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými stavebným zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a

osobitnými predpismi. Žalovaný predložil 10.02.2020 stavebnému úradu žiadosť o dodatočné povolenie
stavby el. prípojky spolu s projektovou dokumentáciou; geometrickým plánom o dodatočnom zameraní
skutočného vyhotovenia stavby el. prípojky; rozhodnutiami, stanoviskami, vyjadreniami a súhlasmi
dotknutých orgánov a to Východoslovenskej distribučnej a.s.; SPP distribúcia a.s., Východoslovenská
vodárenská spoločnosť, a.s., závod Bardejov; Slovenský vodohospodársky podnik š. p., odštepný závod

Košice; Správa povodia Bodrogu; Okresný úrad Bardejov, odbor starostlivosti o životné prostredie;
OkresnériaditeľstvohasičskéhoazáchranárskehozboruH.;I.H.Z.I.H.,oddelenieživotnéhoprostredia;
ako aj písomné súhlasy všetkých vlastníkov stavbou el. prípojky zastavaných parciel, okrem súhlasu
žalobcu. Následne stavebný úrad listom č. Ž. XXX/XXXX F. XX.XX.XXXX, oznámil účastníkom konania
a dotknutým orgánom začatie konania o dodatočnom povolení stavby, pričom na miestnom zisťovaní

XX.XX.XXXX, na ktorom sa osobne zúčastnil tak žalobca, ako aj žalovaný, pričom žalobca podal
námietku o jeho nesúhlase dodatočného povolenia stavby el. prípojky na jemu vlastnícky patriacej
parcele CKN XXXX, pretože táto by mu bránila v jeho plánovanom investičnom zámere.11. Z listu mestskej polície H. (ďalej len „mestská polícia“) č. I.-XX/XXXX/PS F. XX.XX.XXXX, ktorý bol
vyžiadaný na návrh žalobcu, vyplýva, že žalobca XX.XX.XXXX oznámil mestskej polícii, že žalovaný
realizoval stavbu el. prípojky k žalovanému vlastnícky patriacej parcele CKN XXXX/X J. T. W. XXXXX

D. Y..Ú.. H., bez potrebných povolení s tým, že žalobca uviedol, že ešte XX.XX.XXXX predmetnú
skutočnosť oznámil aj príslušnému oddeleniu Mestského úradu H.. Mestská polícia z dôvodu nedostatku
právomoci na prejednávanie uvedeného priestupku, vec postúpila na ďalšie konanie stavebnému úradu.

12. V, na návrh žalobcu, vyžiadanom administratívnom spise stavebného úradu č. ŽP XXX/XXXX sa

okrem žiadosti žalovaného o dodatočné povolenie stavby el. prípojky doručené stavebnému úradu
XX.XX.XXXX, z ktorej žiadosti vyplýva, že stavba el. prípojky bola realizovaná XX.XX.XXXX, sa
nachádzajú aj písomné súhlasy vlastníkov stavbou el. prípojky zastavaných parciel a to súhlas G. Y.
vlastníka, s parcelou žalobcu CKN XXXX susediacich, parciel CKN XXXX/XX Z. X. XXXX/X; U. N.Š.
vlastníka, s parcelou žalobcu CKN XXXX susediacej, parcely CKN XXXX/XX Z. C. X. XXXX/X Z. X.
XXXX/X; N. K. vlastníka parcely CKN XXXX/XX Z. I. X. vlastníka parcely CKN XXXX/XX a taktiež

nájomné zmluvy uzavreté medzi menovanými vlastníkmi o žalovaným o nájme časti im patriacich,
stavbou el. prípojky, zastavaných parciel na dobu neurčitú a to bezodplatne.
Podľa, v označenom administratívnom spise, nachádzajúcej sa jednako projektovej dokumentácie z
11/2019 vyhotovenej elektrotechnikom špecialistom na projektovanie VTZ a bleskozvodov V.. N. I.Č.,
a jednako aj podľa geodetického „Porealizačného zamerania NN vedenia“ č. XX/XXXX F. XX/XXXX

vyhotoveného V.. M. G., K. H., G..M..B.. Z. Y. Z. K. Z. Y. V.. N. C., stavba el. prípojky žalovaného
prechádza od napájacieho el. stĺpu, ktorý sa nachádza na parcele CKN XXXX/XX (N. K.) a vzduchom
prechádza ponad parcely CKN XXXX/XX (I. X.); X. XXXX/X, X. XXXX/X (U. N.); ponad parcely CKN
XXXX/X (U. N. Z. G. Y.); X. XXXX/XX (G. Y.) a ponad parcelu žalobcu CKN XXXX a je ukotvená znovu
na el. stĺpe postavenom na parcele žalovaného CKN XXXX/XX.

V administratívnom spise stavebného úradu č. XXX/XXXX sa nachádzajú ohľadne dodatočného
povolenia stavby el. prípojky žalovaného aj súhlasné stanoviská Východoslovenskej distribučnej
a.s.; SPP distribúcia a.s., Východoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., závod H.; Slovenský
vodohospodársky podnik š. p., odštepný závod Košice; Správa povodia Bodrogu; Okresný úrad H.,
odbor starostlivosti o životné prostredie; Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranárskeho zboru H.v;

Mesto H. Z. I. H., oddelenie životného prostredia.
Podľa zápisnice z miestneho šetrenia stavebného úradu, konaného 08.09.2020 na mieste samom, sa
žalobca vyjadril, že nesúhlasí s dodatočným povolením stavby el. prípojky zrealizovanej žalovaným,
pretože táto mu prekáža pri realizácii ním v budúcnosti zamýšľaného investičného plánu.
Listom doručeným stavebnému úradu 17.09.2020, t.j. po vykonaní obhliadky na mieste samom, žalobca

oznámil, že jeho investičný plán na parcele X. XXXX spočíva v jeho zámere vybudovať na nej novú
betónovú cestu o šírke 4 m, ktorá bude postavená ponad existujúci kanál a tým, že bude slúžiť na
prepojenie prednej a zadnej časti žalobcovej parcely CKN XXXX/X. Súčasne žalobca uviedol, že žiada
odstránenie neoprávnenej stavby el. prípojky, z dôvodu, že žalovaný voči nemu prejavuje nepriateľské
postoje a to aj napriek tomu, že žalobca žalovanému v XX/XXXX za symbolickú sumu 3,- Eur predal

kompletne zrekonštruovanú a zateplenú výrobnú halu a tiež mu postúpil nájomnú zmluvu k tejto hale so
zahraničným partnerom, čím od počiatku žalovanému zabezpečil príjem 1 000,- Eur mesačne. Súčasne
žalobca v tomto liste opísal dovtedajší priebeh konania o dodatočnom povolení stavy a to na konaní dňa
XX.XX.XXXX, uskutočneného za účasti žalobcu a žalovaného, pričom potom, ako žalobca prezentoval
svoje negatívne stanovisko k dodatočnému povoleniu stavby el. prípojky žalovaného, mal žalobca

opustiť rokovanie potom, ako mu žalovaný adresoval slová cit. „Tieto táraniny eštebáckeho udavača ...“.

13. Podľa žalovaným predloženej perspektívnej, rozsiahlej fotodokumentácie o situácii na mieste
samom, t.j. na mieste zriadenia stavby el. prípojky sa skutková situácia na mieste samom ohľadom
priebehu stavby el. prípojky zhoduje s vyššie graficky popísanou situáciou, pričom parcela žalobcu CKN

XXXX je burinou zarastenou roklinou, resp. kanálom, s viditeľným hĺbkovým rozdielom oproti s ňou
susediacou parcelou žalobcu CKN XXXX/X, ktorá je súčasne od z druhej strany susediacich parciel
(CKN XXXX/XX Z. X. XXXX/XX) oddelená plechovým plotom, pričom šírka tejto parcely žalobcu CKN
XXXX nie je po celej jej dĺžke rovnaká a v jej najužšom mieste, ponad ktoré vzduchom prechádza aj
stavba el. prípojky a ktoré susedí s parcelou žalovaného CKN XXXX/XX, je široká iba 1,65 m, pričom pri

jej vyústení na hlavnú cestu sa nachádza pri nej plynová prípojka a súčasne ponad túto parcelu žalobcu
CKN XXXX už z iného el. stĺpa umiestneného na susednej parcele CKN XXXX/XX vedie ďalších cca
5 iných od stavby el. prípojky žalovaného, iných NN káblov. Parcela žalobcu X. XXXX/X je priamo bez
oplotenia po celej jej šírke prístupná priamo z príjazdovej cesty.14. Emailom z 13.03.2019 žalobca oznámil žalovanému, že s halou, ktorú žalobca dal žalovanému, si
žalovaný môže robiť čo chce, ale má si byť vedomý, že ak by ju predal, tak ju predá v nepoužiteľnom

stave bez infraštruktúry, pretože žalobca nikomu nesprístupní žiadny zdroj energie a nedá ani súhlas s
jej prenosom cez žalobcovi patriace parcely.

15. Listom z 02.07.2020 žalovaný vyzýva žalobcu, aby rešpektoval vecné bremeno „in rem“ zaťažujúce
parcelu žalobcu CKN XXXX/X, ktoré je zapísané na LV XXXXX a ktoré je zriadené v prospech

žalovaného ako aktuálneho vlastníka parciel CKN XXXX/X a CKN XXXX/XX a ktoré spočíva v práve
prechodu a prejazdu osobnými motorovými vozidlami, nákladnými motorovými vozidlami a pešo cez
parcelu žalobcu CKN XXXX/X; ďalej aby žalobca nevstupoval do prevádzok ani inak neohrozoval
prevádzky nájomníkov žalovaného v stavbe žalovaného, postavenej na parcele CKN 3798/6 s tým, že v
opačnom prípade sa žalovaný bude domáhať svojich finančných nárokov zo strát na zisku voči žalobcovi
súdnou cestou.

16. Uznesením o neodkladnom opatrní č.k. 5 C 32/2020-30 z 31.07.2020 okresný súd vo veci žalobcu
V.. G.M. R., I. (v tomto konaní má postavenie žalovaného, pozn. okresného súdu) proti žalovanému
V.. D. R., X.. (v tomto konaní má postavenie žalobcu, pozn. okresného súdu), okrem zamietnutia časti
žalobného nároku a nepriznania žiadnej zo strán náhrady trov konania, tiež takto rozhodol cit.

„- žalovaný je povinný zdržať sa vo vzťahu k žalobcovi, jeho zamestnancom, dodávateľom, obchodným
partnerom, nájomcom a návštevám žalobcu konaní, ktorými by priamo alebo nepriamo znemožňoval,
sťažoval alebo inak obmedzoval:
1. vstup uvedených subjektov do areálu bývalých C. nachádzajúceho sa na adrese: S. XX, H. cez
ktorýkoľvek z existujúcich vstupov,

2. vjazd motorových vozidiel uvedených subjektov do areálu bývalých C. nachádzajúceho sa na adrese:
S. XX, H. cez ktorýkoľvek z existujúcich vjazdov do areálu.
- žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým by znemožňoval alebo sťažoval donášku alebo dovoz
stravy do nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX pre k. ú. H., B.:
H., B.: H., vrátane požadovania predloženia alebo kontroly dokumentácie súvisiacej s prevádzkovaním

zariadenia poskytujúceho stravovacie služby, prípravou či donáškou stravy,
- žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým by znemožňoval alebo sťažoval doručovanie, donášku
alebo dovoz materiálov, surovín, výrobkov, technológií, poštových, kuriérskych alebo akýchkoľvek iných
zásielok doručovaných žalobcovi, jeho nájomcom alebo zamestnancom do nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX C. Y.. Ú.. H., B.: H., B.: H., vrátane otvárania alebo

kontroly týchto zásielok a súvisiacej dokumentácie,
- žalovaný je povinný zdržať sa konania, ktorým by znemožňoval alebo sťažoval dodávku elektrickej
energie, vody, plynu a kanalizácie do nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXXX C. Y.. Ú.. H., B. H., B.. H..“
V odôvodnení uznesenia okresný súd mimo iné tiež uviedol cit. „Súd trvanie nariadeného neodkladného

opatrenia neobmedzil len na určitý čas v zmysle § 330 ods. 1 C.s.p., keďže v čase jeho nariadenia nie
je možné určiť primeranú dobu, po ktorú by malo trvať vzhľadom na dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
Z dôvodu ochrany práv žalobcu súd nariadil neodkladné opatrenie bez presného časového vymedzenia
jeho trvania. V prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, súd
postupom podľa § 334 C.s.p. na návrh žalovaného alebo aj žalobcu toto neodkladné opatrenie zruší.

Záverom súd konštatuje, že žalobcovi neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v
zmysle § 336 ods. 1 C.s.p., pretože týmto neodkladným opatrením sa dosiahla úprava pomerov medzi
stranami v požadovanej miere. Podľa názoru súdu toto neodkladné opatrenie postačuje na poskytnutie
plnohodnotnej súdnej ochrany v rozsahu vymedzenom samotným účelom tohto neodkladného opatrenia
a v podstate procesne konzumuje vec samu. Z tohto dôvodu nepovažoval súd uloženie povinnosti podať

žalobu vo veci samej s totožným obsahom (§ 330 ods. 2 C.s.p.) za opodstatnené.“

17.KrajskýsúdvPrešove(ďalejlen„krajskýsúd“)svojimuznesenímsp.zn.22Co44/2020z30.09.2020,
označené uznesenie okresného súdu č.k. X X. XX/XXXX-XX F. XX.XX.XXXX o neodkladnom opatrení v
odvolaní napadnutom citovanom výroku potvrdil, pričom v odôvodnení okrem iného krajský súd uviedol

cit. „V rámci bežného obchodného styku je potrebné a priam aj nevyhnutné pre podnikateľskú činnosť
žalobcu a jeho nájomcov, aby do priestorov žalobcu mali vstup aj dodávatelia, obchodní partneri,
doručovatelia, donášky a iné návštevy, pričom je zrejmé že za týmto účelom bolo medzi žalobcom a
žalovaným zriadené predmetné vecné bremeno. Zamedzenie prístupu k nehnuteľnostiam, v ktorýchvykonáva žalobca a jeho nájomcovia podnikateľskú činnosť nepochybne bráni riadnemu výkonu jeho
podnikateľskej činnosti, čím je preukázaná bezprostredne hroziaca ujma aj vo forme možného vzniku
škody.

Vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktorým by znemožňoval alebo sťažoval
dodávku elektrickej energie, vody, plynu a kanalizácie do nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu odvolací
súd opätovne poukazuje na vyjadrenie spoločnosti B - commerce SK, s.r.o., ktorá potvrdila, že žalovaný
sa jej vyhrážal odpojením od inžinierskych sietí. Samotný žalovaný v e-maile zo dňa XX.XX.XXXX
adresovanom žalobcovi okrem iného uviedol, že žalobca od neho nedostane žiaden zdroj energie ani

súhlas na ich prenos cez jeho pozemky.
Odvolací súd prisvedčuje žalovanému, že zmluva o zriadení vecného bremena neobsahuje zmienku o
povinnosti žalovaného rešpektovať akékoľvek inžinierske siete, je však nepochybné, že pre podnikanie
žalobcu a jeho nájomcov sú plne funkčné inžinierske siete samozrejmosťou.“

18. Uznesením súdneho úradníka č. k. X X. XX/XXXX-XXX F. XX.XX.XXXX bolo konanie o odvolaní

podanom žalovaným (v tomto konaní má postavenie žalobcu, pozn. okresného súdu), pre nezaplatenie
súdneho poplatku zastavené.
Uznesením zákonného sudcu č. k. X X. XX/XXXX-XXX F. XX.XX.XXXX bola zamietnutá sťažnosť
žalovaného (v tomto konaní má postavenie žalobcu, pozn. okresného súdu) proti zastavujúcemu
rozhodnutiu súdneho úradníka č. k. X X. XX/XXXX-XXX F. XX.XX.XXXX.

19. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Vlastník je v medziach
zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s
ním.“

20. Podľa § 124 OZ „Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.“

21. Podľa § 126 ods. 1 OZ „Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.“

22. Podľa prvej vety § 127 ods. 1 OZ „Vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv.“

23. Podľa § 128 ods. 2 OZ „Vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť,

ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu“

24. Podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) „Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore
s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil

doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto
zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba
začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad
stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených
v stavebnom konaní.“

25. Podľa § 88a ods. 3 stavebného zákona „Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom
pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo
(§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí,

stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane
prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.“

26. Podľa § 88a ods. 8 stavebného zákona „Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej
jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a).“

27. Podľa § 139b ods. 8, písm. c) stavebného zákona „Za drobné stavby sa považujú aj prípojky stavieb
a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných
stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.“28. Podľa § 135c ods. 1, 2 a 3 OZ „Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo,
môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu

zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.“

29. Podľa § 137 písm. a) a d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok „Žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti; o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z
osobitného predpisu.“

30. Podľa § 151 ods. 1 a 2 CSP „Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.
Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.“

31. Podľa § 132 ods. 2 CSP „Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na

označené dôkazy.“

32. V danom prípade sa žalobca ako vlastník parcely CKN XXXX, podanou žalobou domáha voči
žalovanému ochrany svojho vlastníckeho práva k tejto parcele, ako aj ochrany atribútov vlastníckeho
práva a to podľa cit. § 135c OZ, ktoré upravuje možnosti resp. spôsoby úpravy vlastníckych vzťahov k

stavbám, medzi vlastníkom stavebného pozemku na jednej strane a stavebníkom neoprávnenej stavby
na strane druhej, pričom žalobca sa domáha aplikácie prvej z takto zákonom deklarovaných možnosti
úpravy týchto právnych vzťahov a to podľa cit. § 135c ods. 1 OZ odstránenia stavby el. prípojky
žalovaným na náklady žalovaného, dôvodiac tým, že žalovaný stavbou el. prípojky, ktorú postavil z časti
aj na žalobcovi vlastnícky patriacej parcele CKN XXXX, neoprávnene zasiahol do vlastníckeho práva

žalobcu k tejto parcele, pretože žalovaný tak činil bez súhlasu žalobcu, pričom predmetná stavba el.
prípojky žalobcu obmedzuje v užívaní jeho parcely CKN XXXX.

33. Z predikcie cit. § 135c ods. 1 OZ je zrejmé, že osobou, ktorá je oprávnená podanou žalobou
domáhať sa odstránenia neoprávnenej stavby, je vlastník stavebného pozemku a žalovaným je vlastník

neoprávnenej stavby, t.j. stavebník. Jedná sa tu totižto o hmotnoprávny vzťah medzi vlastníkom
pozemku, na ktorom je neoprávnená stavba a vlastníkom stavby. Aktívne vecne legitimovanou osobou
na podanie žaloby v zmysle cit. § 135c OZ teda nie je ten, kto nie je (spolu)vlastníkom pozemku,
na ktorom bola neoprávnená stavba zriadená. V danom prípade z vykonaného dokazovania (z
predložených LV XXXXX a LV XXXXX) mal okresný súd v prvom rade za preukázané, a medzi stranami

sporu sa ani nejednalo o vec spornú, že žalobca je skutočne vlastníkom parcely CKN XXXX D. Y..Ú..
H., na ktorej je čiastočne zriadená stavba el. prípojky a teda žalobcovi z tohto dôvodu svedčí aktívna
vecná legitimácia na podanie žaloby o jej odstránenie a na strane druhej žalovanému, ako stavebníkovi
el. prípojky, ktorým stavebníkom žalovaný je a to tak podľa vyjadrenia oboch sporových strán, ako aj
podľa záverov príslušného stavebného úradu, svedčí pasívna vecná legitimácia v spore o jej (rozumej

el. prípojky) odstránenie.

34. Jedným zo zákonných predpokladov, aby medzi vlastníkom stavby realizovanej na cudzom
stavebnom pozemku na jednej strane a medzi vlastníkom tohto stavebného pozemku na strane druhej
mohli byť upravené ich vzájomné pomery podľa cit. § 135c OZ je, aby sa jednalo o stavbu a aby

táto stavba bola stavbou neoprávnenou. Pre komplexnosť veci je podľa okresného súdu nevyhnutným
na tomto mieste uviesť vecný rozdiel medzi pojmami „neoprávnená stavba“ a „nepovolená stavba“.
Z hľadiska občianskeho práva môže zriadiť občan stavbu predovšetkým na základe vlastníckeho
práva k stavebnej parcele. Ak tento predpoklad nie je splnený, ide z občiansko-právneho hľadiska
o tzv. „neoprávnenú stavbu“. Vtedy súd rozhoduje podľa cit. § 135c OZ. Od neoprávnenej stavby

zriadenej podľa § 135c OZ je potrebné odlišovať „nepovolenú stavbu“, čiže tzv. „čiernu stavbu“, t.j. takú
stavbu, ktorá bola postavená v rozpore s príslušnými administratívnymi predpismi a bez potrebných
správnych rozhodnutí, t.j. ide o stavby bez stavebného povolenia alebo bez ich ohlásenia alebo o
stavbypostavenévrozporesostavebnýmipredpismi.Inýmislovami,odobčiansko-právnehooprávneniazriadiť stavbu je treba rozlišovať, či stavebník je oprávnený zriadiť stavbu i podľa predpisov správneho
práva a stavebných predpisov. Takže ak bola stavba postavená bez stavebného povolenia a pod., ide
o tzv. „(čiernu) nepovolenú stavbu“, ktorá je sankcionovaná stavebnými predpismi (stavebný zákon),

a pokiaľ chýba občiansko-právny titul ku stavbe na stavebnom pozemku z hľadiska občiansko-právnej
úpravy vlastníckeho práva, ide o stavbu neoprávnenú, ktorá je „sankcionovaná“, resp. pomery k nej sú
upravované podľa § 135c OZ. Teda neoprávnená a nepovolená stavba sú dva na sebe nezávislé právne
inštitúty, ktorých zásadné odlíšenie spočíva v tom, že u neoprávnenej stavby absentuje súkromno-
právne oprávnenie k stavebnému pozemku pre realizáciu stavby (t.j. súhlas spolu/vlastníka stavebného

pozemku alebo iné právo stavebníka s stavebnému pozemku), zatiaľ čo nepovolená stavba je postihnutá
absenciou verejno-právneho oprávnenia. Takže sa môžu vyskytnúť (i) prípady iba nepovolených stavieb,
t.j. postavených na vlastnom pozemku stavebníka alebo síce na cudzom pozemku avšak so súhlasom
jeho vlastníka, no v oboch prípadoch bez stavebného povolenia (v tom prípade je oprávneným v zmysle
cit. ustanovení stavebného zákona zasiahnuť stavebný úrad); alebo (ii) prípady iba neoprávnených
stavieb, t.j. stavieb postavených síce na základe stavebného povolenia avšak na cudzom pozemku bez

súhlasu jeho vlastníka (čo by mal byť menej obvyklý prípad, keďže v konaní o vydanie stavebného
povolenia, stavebný úrad zisťuje aj vlastníctvo k stavebnému pozemku a nemal by vydať stavebné
povolenie na výstavbu na cudzom pozemku bez súhlasu jeho vlastníka), prípade na cudzom pozemku
v rozpore so stavebným povolaním vydaným pre stavbu na inej stavebnej parcele; a napokon (iii) nie
je však vylúčené, že u tej istej stavby budú absentovať obidve oprávnenia (tak verejno-právny, ako aj

súkromno-právny) a stavba tak bude zároveň neoprávnenou i nepovolenou.

35. Vzhľadom na uvedené je tak neoprávnenou stavbou taká stavba, ktorú stavebník postaví na cudzom
pozemku bez toho, aby mal k tomu právny titul umožňujúci mu stavbu na cudzom pozemku postaviť,
pričom cudzím pozemkom je pre stavebníka každý pozemok, ku ktorému nemá (spolu)vlastnícke právo,

právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné (zmluvou založené) právo umožňujúce
zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len
sčasti, dokonca to platí aj vtedy, ak do cudzieho pozemku zasahuje stavba iba nadzemnou časťou napr.
obvodového plášťa, alebo ak presah do cudzieho pozemku spôsobuje časť konštrukcie napr. strechy,
pričom nie je významný ani rozsah tohto presahu a pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je

významné, ani to, či mal stavebník stavebné povolenie a rozhodujúcim nie je ani samotné vedomie
vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe (napr. Najvyšší súd SR sp. zn.
X I. F. XX.XX.XXXX).

36. V danom prípade, vzhľadom na znenie cit. § 139b ods. 8, písm. c) stavebného zákona, je zrejmým,

že el. prípojka je kvalifikovaná ako drobná stavba, keďže sa ňou či už stavba alebo pozemok pripája
na verejnú rozvodnú sieť elektriny, ktorá otázka nebola v konaní ani spornou a v podstate v konaní
nebolo sporným ani to, že sa jedná o stavbu neoprávnenú, keďže žalovaný nepopieral, že ju realizoval
na parcele žalobcu CKN XXXX bez súhlasu žalobcu, ktorý je vlastníkom stavebnej parcely CKN
XXXX a na margo, pre úplnosť veci je možné dodať, že v danom prípade je stavba el. prípojky aj

stavbou nepovolenou (t.j. realizovanou bez potrebného ohlásenia), z ktorého dôvodu aj žalovaný, ako
jej stavebník, inicioval na príslušnom stavebnom úrade konanie o jej dodatočnom povolení. Po ustálení
pre ďalšie konanie rozhodných skutočností a to, že žalovaným realizovaná el. prípojka je neoprávnenou
stavbou, okresný súd uzavrel, že v danom prípade mohol pristúpiť k úprave vzťahov medzi žalovaným
ako vlastníkom tejto neoprávnenej stavby el. prípojky na jednej strane a žalobcom ako vlastníkom

parcely CKN XXXX, na ktorej bola tiež predmetná stavba el. prípojky zrealizovaná bez jeho súhlasu, a
to podľa zákonných možností úpravy týchto vzťahov tak, ako tieto možnosti upravuje cit. § 135c OZ.

37. Skôr však, než by sa bol okresný súd zaoberal všeobecne, ako aj v konkrétnostiach veci, jednotlivými
možnosťami úpravy vzťahov k neoprávnenej stave a k stavebnému pozemku na ktorom bola táto

neoprávnená stavba el. prípojky zriadená, okresný súd považoval za nevyhnutné vyjadriť sa k námietke
žalobcu podľa ktorej, ak sa žalovaný cit. „... odvoláva na to, že má vecné bremeno na užívanie prípojky
elektrickejenergie,taknemôžežiadaťďalšievecnébremenoatozasituácie,keďmávydanéneodkladné
opatrenie.“ V uvedenej súvislosti okresný súd uvádza, že z rozhodnutia okresného súdu o neodkladnom
opatrení č. k. X X. XX/XXXX-XX F. XX.XX.XXXX a z k nemu potvrdzujúceho uznesenia krajského súdu

sp. zn. XX X. XX/XXXX F. XX.XX.XXXX, nevyplýva, žeby v prospech, či už priamo žalovaného alebo
v prospech žalovanému patriacej parcely CKN XXXX/XX D. Y..Ú.. H. bolo zriadené vecné bremeno
spočívajúce v užívaní el. prípojky, ktoré vecné bremeno by zaťažovalo parcelu žalobcu CKN XXXX, ale
týmito súdnymi rozhodnutiami boli iba neodkladne upravené užívacie vzťahy medzi stranami sporu ato aj ohľadne dodávky elektrickej energie a to tak, že žalobcovi bolo uložené, aby sa zdržal konania
ktorým by sťažoval alebo znemožňoval dodávku el. energie do nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného
evidovaných pre k.ú. H. T. X.. „. XXXXX“ [jedná sa o zrejmú chybu v písaní, pričom správne malo byť

uvedené LV XXXXX, keďže na „LV XXXXX“ je ako vlastník uvedená osoba odlišná od osoby žalovaného,
pozn. okresného súdu]. T.j. uvedeným neodkladným opatrením súdy usúdiac na základe v konaní
osvedčených skutočností, že žalobca (v konaní o neodkladnom opatrení bol žalovaným, pozn. súdu)
skutočne robil žalovanému (v konaní o neodkladnom opatrení bol žalobcom, pozn. súdu) napriek a
svojimi aktivitami znemožňoval aj dodávku el. energie do nehnuteľností patriacich žalovanému, ktorej

dodávka bola pre podnikanie žalovaného nevyhnutnou, upravili tieto užívacie vzťahy tak, že žalobcovi
uložili povinnosť, aby sa týchto aktivít poškodzujúcich žalovaného zdržal. Okresný súd síce prisvedčuje,
že núteného výkonu rozhodnutia o neodkladnom opatrení na ochranu svojich práv sa zaiste žalovaný
mohol domáhať tak, ako to naznačuje žalobca, avšak v tomto prípade tak žalovaný neučinil a ani učiniť
nemohol a to aj z objektívne zrejmého dôvodu, pretože ešte predtým, ako sa zmienené neodkladné
opatrenie (nadobudlo právoplatnosť 20.10.2020) mohlo vôbec v praxi realizovať, tak žalobca ihneď

po právoplatnom skončení konania o neriadení neodkladného opatrenia, ktoré právoplatne skončilo
20.10.2020, sa žalobou podanou okresnému súdu 24.11.2020 domáhal odstránenia stavby el. prípojky
skrze ktorú žalovaný el. energiu odoberal. Inými slovami povedané, žalovaný ani nemal možnosť v praxi
sa presvedčiť, či nariadené neodkladné opatrenie je spôsobilé ochrániť jeho záujmy ohľadne odberu
el. energie voči žalobcovi a teda či by bolo vôbec potrebným v prípade jeho sabotovania žalobcom,

domáhať sa jeho núteného výkonu. Okrem toho ak by sa aj žalovaný domáhal, a to už aj v čase
po podaní žaloby žalobcom, ktorou žalobca inicioval toto konanie, núteného výkonu neodkladného
opatrenia, tak v konečnom dôsledku by tento nútený výkon bol pre žalovaného len riešením dočasným
a nevyčerpávajúcim definitívnu úpravu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, resp. voči ich právnym
nástupcom, ohľadne realizácie stavby el. prípojky a teda skrz ňu dodávky el. energie, keďže, ako

už bolo uvedené označeným neodkladným opatrením v skutočnosti nebolo zriadené vecné bremeno
ohľadne stavby el. prípojky. Tak či onak, okresný súd poznamenáva, že je výhradne na vlastníkovi veci
aké, jemu zákonom priznané prostriedky ochrany svojich práv si vlastník napokon zvolí a túto jeho
voľbu nie je možné negovať s poukazom na to, že k dispozícii mal a teda mohol a mal použiť aj iný
prostriedok ochrany než ten, aký si napokon vlastník vybral. Je síce pravdou, že v danom prípade,

sa teda žalovaný mohol domáhať voči žalobcovi aj núteného výkonu neodkladného opatrenia, avšak
ochrana jeho záujmov mu môže byť tiež poskytnutá aj v konaní o úprave vzájomných vzťahov medzi ním
ako vlastníkom neoprávnenej stavby el. prípojky a žalobcom ako vlastníkom stavebnej parcely, ktoré
konanie mimochodom v zmysle cit. § 135c OZ môže začať iba na základe žaloby vlastníka pozemku (t.j.
v danom prípade žalobcu), keďže vlastník neoprávnenej stavby (t.j. žalovaný), na podanie takejto žaloby

nie je aktívne vecne legitimovaným (viď vyššie), a to samozrejme s prihliadnutím na okolnosti danej veci
a na ochranu práv a záujmov žalobcu ako vlastníka stavebného pozemku na ktorom bola zrealizovaná
neoprávnená stavba. Takže existencia neodkladného opatrenia iba o dočasnej úprave užívacích práv
ohľadne dodávky el. energie medzi žalobcom a žalovaným, nie je na prekážku tomuto konaniu, ktoré
napokonzačaloamohlozačaťibanazákladeiniciatívyžalobcuavktoromkonaníjemožnésdefinitívnou

platnosťou (nie iba dočasne) zákonne upraviť tieto vzťahy medzi žalobcom a žalovaným.

38. Zákonné možnosti regulácie vlastníckych vzťahov medzi vlastníkom neoprávnenej stavby na jednej
straneavlastníkomstavebnéhopozemkunastranedruhej,takakoichpoznácit.§135cOZsúvzhľadom
na ich právne dôsledky založené na rôznom princípe tejto úpravy. Pri aplikácii prvej z možností podľa cit.

§ 135c ods. 1 OZ, podľa ktorej súd „môže“ tieto vzťahy usporiadať tak, že uloží vlastníkovi stavby, aby na
svoje náklady neoprávnenú stavbu z cudzieho pozemku odstránil, tak v konečnom dôsledku dochádza
k navráteniu veci do pôvodného stavu, t.j. do stavu, ktorý tu bol pred zriadením neoprávnenej stavby a
teda už nedochádza k núteného obmedzovaniu vlastníka stavebného pozemku s tým, že v spojení s cit.
§ 135c ods. 2 OZ, podľa ktorého cit. „Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné ...“, musí súd pred tým,

nežbypristúpilkaplikáciitejtoprvejmožnostiskúmať,čitakýtopostupsmerujúcikobnoveniupôvodného
stavu vlastníckych vzťahov odstránením neoprávnenej stavby, či je vzhľadom na všetky okolnosti danej
konkrétnej veci postupom účelným. Inými slovami povedané, zo slovnej konštrukcie cit. § 135c ods.
1 a 2 OZ je zrejmé, že ak súd zistí, že stavebníkom zrealizovaná stavba je stavbou neoprávnenou,
t.j. postavenou na cudzom pozemku, automaticky to ešte bez ďalšieho neznamená, že súd musí dať

takúto neoprávnenú stavbu aj odstrániť, pretože súd tak iba „môže“ (§ 135c ods. 1 OZ) urobiť a to
za predpokladu, že odstránenie tejto neoprávnenej stavby je vzhľadom na okolnosti veci účelným (§
135c ods. 2 OZ). Účelom odstránenia neoprávnenej stavby je poskytnúť ochranu vlastníkovi stavebného
pozemku, ktorého stavebník neoprávnenej stavy obmedzil vo výkone jeho vlastníckeho práva k tomutopozemku a to bez jeho súhlasu, avšak na strane druhej je nutné zohľadniť, že je tu aj vlastnícke právo
stavebníka k stavbe, ktoré vlastnícke práva samozrejme nie sú kvalitatívne rovnocennými, pretože
ten kto staval na cudzom pozemku si musí byť vedomý následkov a rizík takéhoto konania (napr.

Najvyšší súd ČR sp. zn. XX X. XXXX/XXXX F. XX.XX.XXXX), avšak pri skúmaní účelnosti odstránenia
neoprávnenej stavy sa súdna prax vyvinula do štádia, že v rámci jej posúdenia, je potrebné prihliadať
k všetkým objektívnym okolnostiam, ktoré sprevádzali vznik neoprávnenej stavby na cudzom pozemku,
ako aj následky jej zriadenia a to tak na strane stavebníka, ako aj na strane vlastníka pozemku, t.j. napr.
či vlastník stavby vedel, že stavia na cudzom pozemku alebo bol v dobrej viere, že mu tento patrí; či

je neoprávnená stavba obývaná alebo nie; či vlastník pozemku vedel o neoprávnenej stavbe a ak o
nej vedel, či a prípadne prečo riadne nezakročil proti neoprávnenej stavbe na svojom pozemku v dobe
jej realizácie a tiež aká doba uplynula od zriadenia neoprávnenej stavby; v akom rozsahu je stavebný
pozemok zastavaný neoprávnenou stavbou a do akej miery neoprávnená stavba obmedzuje vlastníka
pozemku, t.j. či je stavebný pozemok neoprávnenou stavbou znehodnoteným a nepoužiteľným pre jeho
účel alebo nie je; k rozsahu straty, ktorá by odstránením neoprávnenej stavby vznikla, t.j. musí porovnať

hospodársku a inú stratu, ktorá by odstránením neoprávnenej stavby vznikla so zreteľom na jej ďalšie
využitie. Podporne v tomto smere okresný súd poukazuje na výstižné rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. XX X. XXX/XXXX F. XX.XX.XXXX, ktoré je aplikovateľné kvôli v čase jeho vyhlásenia identickému
Občianskemu zákonníku (v ČR až do roku 2012) a podľa ktorého cit. „Z § 135c ObčZ vyplývá, že nelze
nařídit odstranění stavby tam, kde to není účelné. Účelnost odstranění neoprávněně zřízené stavby je

třeba vždy hodnotit objektivně, tj. s přihlédnutím ke všem okolnostem a povaze každého jednotlivého
případu. V rámci této volné úvahy soud musí přihlížet také k tomu, zda by odstranění stavby nebylo
v rozporu s dobrými mravy (§ 3 odst. 1 ObčZ). Přihlíží se zejména k povaze a rozsahu hospodářské
ztráty, která by odstraněním stavby vznikla, k tomu, zda vlastník stavby a jeho rodina ve stavbě bydlí či
nikoliv, jaký je rozsah zastavěného pozemku, zda vlastník stavby věděl, že staví na cizím pozemku či

naopak, zda stavěl v dobré víře, že mu pozemek patří a teprve dodatečně podle geodetického zaměření
a podle provedené opravy zjistil opak. Soud musí v těchto případech porovnat hospodářskou a jinou
ztrátu, která by odstraněním stavby vznikla, se zájmem na dalším využití stavby. Je třeba přihlédnout i k
důvodům, pro které vlastník pozemku řádně nezakročil proti neoprávněné stavbě v době její realizace a
pokud vlastník pozemku o neoprávněné stavbě věděl též k době, která od zřízení stavby uplynula. Nelze

předvídat všechny okolnosti, které bude nutno při rozhodování o neoprávněné stavbě vzít v úvahu. Soud
musí pečlivě přihlédnout ke všemu, co vyšlo v řízení najevo, a vzniklou situaci komplexně zhodnotit.
V případě, že vlastník pozemku od počátku o neoprávněné stavbě věděl a bez vážného důvodu se u
stavebního úřadu nebo u soudu nedomáhal zastavení stavebních prací a brání se až po dokončení
stavby, je třeba zvážit, zda jeho jednání není šikanou a zda by rozhodnutí o odstranění stavby nebylo

v rozporu s dobrými mravy.
V této souvislosti bylo též nutno zvážit, jaká újma objektivně žalobkyni v důsledku neoprávněné
stavby vznikla a jak je omezena v užívání zbývající části pozemku. Bylo třeba přihlédnout i k dalším
kritériím rozhodování o neoprávněné stavbě, uvedeným shora. Pokud se soudy v nalézacím řízení
těmito hledisky nezabývaly, je jejich úvaha o tom, že na místě je jen rozhodnutí o odstranění stavby,

předčasná…“
Inými slovami povedané, okolnosti ako sú, či stavebník neoprávnenej stavby vedel alebo nie, že stavia
nacudzom;alebočivlastníkstavebnéhopozemkuvedeloneoprávnenejstavbeapod.(viďvyššie),ktoré
nemajú síce žiadny vplyv na zadefinovanie stavby ako neoprávnenej, avšak už majú vplyv pri posúdení
ďalšieho osudu neoprávnenej stavby, t.j. či je túto stavbu účelné alebo nie odstrániť a to s ohľadom k

objektívnym skutočnostiam, ktoré mali alebo mohli mať vplyv na vznik závadného právneho stavu, kedy
na cudzom pozemku vznikne neoprávnená stavba. V súvislosti s touto prvou, zákonnou možnosťou
úpravy vlastníckych vzťahov podľa cit. § 135c ods. 1 OZ, medzi stavebníkom neoprávnenej stavby na
jednej strane a vlastníkom stavebného pozemku na strane druhej, okresný súd ešte podotýka podstatné,
že súd v tomto konaní nie je viazaný návrhom žalobcu a teda môže rozhodnúť aj o odstránení len časti

neoprávnenej stavby, ak zistí, že len jej časť je zriadená na cudzom pozemku a ak je jej odstránenie
technicky možné (napr. Najvyšší súd SR sp. zn. X I. F. XX.XX.XXXX).

39.Vsúvislostisvporadídruhýmzákonnýmspôsobomúpravyvlastníckychvzťahovmedzistavebníkom
neoprávnenej stavby a vlastníkom stavebného pozemku podľa cit. § 135c ods. 2 OZ je nutné

poznamenať, že tak, ako to už bolo uvedené vyššie a ako je to zrejmé už aj z jeho znenia, podľa ktorého
cit: „Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.“, je jeho aplikácia podmienená (evokuje slovo „pokiaľ“)
tým, že do úvahy nebude prichádzať prvý už vyššie zmienený spôsob usporiadania týchto vzťahov. Pritomto druhom spôsobe, na rozdiel od prvého, nedochádza o navráteniu vecí do pôvodného stavu, ale
dochádza k zmene vlastníctva k neoprávnenej stavbe zo stavebníka na vlastníka pozemku, avšak keďže
nikoho nemožno donútiť, aby niečo vlastnil, t.j. nikomu nemožno vlastníctvo nanútiť, tak k tejto zmene

vlastníctva môže dôjsť len so súhlasom vlastníka pozemku a za primeranú náhradu za toto odňaté
vlastníctvo voči stavebníkovi.

40. Napokon, podľa v cit. § 135c ods. 3 OZ uvedeného tretieho spôsobu úpravy vlastníckych vzťahov
medzi stavebníkom neoprávnenej stavby a vlastníkom stavebného pozemku, ak nedôjde k ich úprave

podľa predchádzajúcich dvoch spôsobov, cit. „Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak ...“, t.j. môže aplikovať aj iný ako v prechádzajúcich dvoch prípadoch uvedený
postup, pričom zákonodarca príkladom hneď uvádza, že takýmto iným spôsobom by bolo napr. aj cit.
„...zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.“ V
uvedenej súvislosti okresný súd zhodne s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. X I. F. XX.XX.XXXX
podotýka, že cit. «Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie nie je prijateľné,

„musí“ preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c OZ.» Pri tomto
treťom zákonodarcom ponúkanom spôsobe vyporiadania však nedochádza k odstráneniu núteného
obmedzeniavlastníctvavočivlastníkovistavebnéhopozemku,takakojetomuvpredchádzajúcichdvoch
prípadoch, ale toto je ďalej vlastníkom stavebného pozemku trpené, avšak len za splanenia ústavných
a zákonných predpokladov, ktorým jedným z nich je akási „náhrada“ za toto strpenie obmedzenia

vlastníckeho práva.

41. V tomto konkrétnom prípade, má okresný súd za to, že okrem zohľadnenia objektívnych
okolností veci, na základe ktorých možno posúdiť účelnosť alebo neúčelnosť žalobcom navrhovaného
definitívneho riešenia vzťahov medzi ním a žalovaným tým, žeby bolo nariadené odstránenie

neoprávnenej stavby el. prípojky žalovaným, je nutným vnímať, že živnou pôdou pre vznik daného
sporu sú nepochybne do značenej miery obojstranne narušené rodinné vzťahy medzi žalobcom (B.) a
žalovaným (G.), k narušeniu ktorých zrejme v podstatnej miere prispel zámer, resp. úmysel žalovaného
predať výrobnú halu, ktorú mu žalobca, ako jeho otec, za symbolickú cenu previedol do vlastníctva a
ktorá výrobná hala sa nachádza spolu s ďalšími dvoma výrobnými halami [jedna ostala vo vlastníctve

žalobcu a druhú z nich žalobca taktiež previedol na druhého G. M., pozn.] na jednom veľkom „dvore“,
resp. na jednej veľkej parcele vo vlastníctve žalobcu (CKN XXXX/X), ktorý zámer žalovaného, žalobca
zrejme neschvaľoval a to či už z dôvodu, že tak by sa na jemu vlastnícky patriacom spoločnom „dvore“
mohol vyskytnúť cudzí subjekt alebo z iných žalobcovi známych dôvodov, keďže žalobca emailom
z XX.XX.XXXX žalovanému oznámil, že ak halu ktorú žalobca dal žalovanému, žalovaný predá tak

nech si je vedomý toho, že ju predá v nepoužiteľnom stave bez infraštruktúry, keďže žalobca „en bloc“
prehlásil, že nikto od neho nedostane žiadny zdroj energie, ani súhlas na jej prenos cez jeho pozemky.
Minimálne od uvedeného okamihu zrejme začal ohľadne uvedenej haly a jej prevádzkovania medzi
žalobcom a žalovaným spor, ktorý kulminoval v konaní oboch strán sporu, počnúc aktivitami žalobcu,
ktorými rôzne bránil alebo sťažoval žalovanému a jeho nájomcom vo výrobnej hale v prevádzkovaní ich

podnikateľskej činnosti, tým, že okrem iných im v 10/2019 mal preťať el. drôt, čím im odpojil dodávku
el. energie a následne v XX/XXXX mal žalobca takto odpojením prerušiť žalovanému aj dodávku plynu
a vody, pričom uvedené tvrdenia žalovaného žalobca, okrem prehlásenia o ich nepravdivosti, vecne v
konaní nerozporoval (napr. výsledkami priestupkových konaní a pod.) a napokon aj kvôli osvedčeniu
pravdivosti o týchto aktivitách žalobcu, bolo napokon okresným súdom vydané neodkladné opatrenie

sp. zn. X X. XX/XXXX F. XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. XX X. XX/
XXXX F. XX.XX.XXXX, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť týchto aktivít sa voči žalovanému
zdržať; nasledovali aktivity žalovaného, ktorý si jednako vybudoval na svojej parcele CKN XXXX/XX
neoprávnene studňu, ktorej výstavba mu bola až dodatočne povolená rozhodnutím stavebného úradu
č. B.-H.-B.-XXXX/XXXXXX-XXX F. XX.XX.XXXX (čl. 53 a nasl. spisu) a taktiež si žalovaný za účelom

užívania svojej parcely CKN XXXX/XX zriadil aj v tomto spore riešenú neoprávnenú el. prípojku, ktorá
však v jednej svojej časti vzduchom prechádza ponad parcelu žalobcu CKN XXXX, pričom existenciu
obidvoch neoprávnených stavieb žalovaného, oznámil stavebnému úradu žalobca.
Nadväzne na uvedené okolnosti je nutným dodať, že okresný súd mal za to, že v medzi stranami
sporu nastolenom trende nevraživosti, pokračovali obidve strany sporu aj v tomto konaní, keďže do

určitej miery fabulovali alebo si prispôsobovali určité okolnosti tak, aby preukázali pravdivosť nimi
prezentovaných tvrdení.
Na strane žalobcu tak možno mať napríklad, objektívne pochybnosti o presvedčivosti jeho tvrdení, že
má aj inú prácu, než robiť žalovanému naprieky, keďže, ako už bolo uvedené, aj v konaní sp. zn.X X. XX/XXXX okresný súd a stotožnil sa s ním aj krajský súd, mali za dostatočne osvedčené, že
žalobca neprijateľnou mierou svojimi aktivitami skutočne sťažoval alebo znemožňoval žalovanému a
jeho nájomcom ich podnikateľské aktivity vo výrobnej hale, objektívne nevyhnutným predpokladom

k vykonávaniu ktorých je samozrejme aj dodávka vody a energií. Taktiež možno mať objektívne
pochybnosti o dôvodnosti tvrdení žalobcu, ktorými zdôvodnil neudelenie svojho súhlasu na dodatočné
povolenie stavby el. prípojky žalovanému a ktoré dôvody napokon, v tomto súdnom konaní žalobca,
okrem všeobecného tvrdenia, že na parcele CKN XXXX má budúci investičný zámer, ani tento zámer
vo svojich vyjadreniach nekonkretizoval a konkrétnosti o tomto investičnom zámere žalobcu vyplývajú

iba z administratívneho spisu stavebného úradu a to konkrétne z listu žalobcu doručeného stavebnému
úradu XX.XX.XXXX, podľa ktorého žalobca chce na parcele CKN XXXX vybudovať cestu o šírke 4 m, v
zámere ktorom, by mu stavba el. prípojky žalovaného bránila. V tejto spojitosti okresný súd uvádza, že
je mu len ťažko uveriť neúčelovosti a pravdivosti tohto tvrdenia žalobcu, keďže z objektívneho merania
šírky parcely CKN XXXX na katastrálnej mape Úradu geodézie, kartografie a katastra SR je zrejmým,
že šírka parcely žalobcu CKN XXXX, ktorá je mimochodom evidovaná ako vodná plocha, je po celej

jej dĺžke iba 2 m, na ktorej šírke, nie je objektívne možné postaviť cestu o šírke 4 m, pretože tým
by žalobca už stavbou zasahoval do cudzieho pozemku a to konkrétne, do v jednej časti s parcelou
CKN XXXX susediacej parcely žalovaného CKN XXXX/XX, a vôbec za týchto podmienok nemožno
postaviť zjazdnú cestu za situácie minimálne stanovenej šírky auta 3 m a to tobôž za situácie, kedy s
parcelouCKNXXXXbezprostrednesusediacaparcelaCKNXXXX/X,ktorájetiežvovlastníctvežalobcu,

je bez problémov prístupná všetkými spôsobmi (pešo, autom, nákladným autom) priamo z verejnej
cesty s ktorou cestou táto parcela CKN XXXX/X bezprostredne susedí, takže žalobca objektívne nie je
odkázaným riešiť si prístup na celú svoju parcelu CKN XXXX/X na ktorej prevádzkuje žalobca a jeho
dvaja synovia podnikateľské aktivity, pretože tento prístup už žalobca objektívne má a to priamo zo
svojho majetku.

Pokiaľ ide o žalovaného, tak aj na jeho strane okresný súd zistil do určitej miery prispôsobenie si určitých
skutočností o ktorých možno mať pochybnosti, keďže navzájom kolidujú. Žalovaný na vysvetlenie
okolností, ktoré ho motivovali k postaveniu stavby el. prípojky uviedol, že tak konal po tom, ako mu v
XX/XXXX žalobca preťatím kábla el. vedenia prerušil do nehnuteľnosti žalovaného dodávku el. energie,
z ktorého dôvodu tak žalovaný nemal inú možnosť ako postaviť sporom dotknutú stavbu el. prípojky.

Zo žiadosti žalovaného o dodatočné povolenie stavby, ktorá žiadosť bola stavebnému úradu doručená
XX.XX.XXXXvšakvkolónkecit.„termínzačatiaaukončeniastavby“jeuvedenýdátumcit.„XX.X.XXXX“,
t.j. z uvedeného by potom vyplývalo, že žalovaný postavil sporom dotknutú el. prípojku ešte predtým,
ako žalobca preťal el. kábel a teda, že uvedená reakcia žalobcu preťatím el. kábla mohla byť reakciou
na to, že zistil, že žalovaný má už svoju el. prípojku tak nebude potrebovať odoberať el. energiu skrz

el. prípojku žalobcu. Tak, či onak, keďže sa nejedná o kolíziu objektívnych faktov, ale o kolíziu iba
v tvrdeniach samotného žalovaného, v tvrdeniach ktorých nemusel byť presným, alebo si ich už s
odstupom času nemusel presne pamätať (t.j. nemusel si pamätať kedy presne žalobca preťal el. kábel),
odhliadnuc od uvedených tvrdení je objektívne zrejmým a preukazným, že žalovaný zriadil stavbu el.
prípojky až v roku XXXX (XX.XX.XXXX), kedy jednako žalovaný tento rok a dátum označil v žiadosti

stavebnému úradu o jej dodatočné povolenie a jednako podľa listu z mestskej polície v tom čase,
konkrétne XX.XX.XXXX žalobca podal oznámenie o neoprávnenej stavbe el. prípojky žalovaného, t.j.
žalovaný túto stavu el. prípojky zriadil za situácie a potom, ako mu žalobca emailom z XX.XX.XXXX bez
konkretizácie dôvodov oznámil že žalobca nedá nikomu súhlas na pripojenie sa k jeho zdroju energie pre
účely haly vo vlastníctve žalovaného a nedá ani súhlas na prenos energie skrz nehnuteľnosti žalobcu.

Takže nepochybne žalovaný postavil stavbu el. prípojky za situácie, kedy mu už bol zo zmieneného
emailu známy postoj žalobcu k dodávke el. energie do výrobnej haly žalovaného na parcele CKN
XXXX/XX, ktorý záver, aj napriek možno zámerne možno nevedome odchýlnym tvrdeniam žalovaného
o okolnostiach vzniku el. prípojky, je napokon identickým s tým, ktorý žalovaný v konaní aj tvrdil a to, že k
postaveniu el. prípojky ho motivovalo správanie sa žalobcu, ktorý svojim postojom znemožňoval prívod

el. energie do nehnuteľností žalovaného, preto bol žalovaný nútený ohľadne toho prívodu el. energie
sa aj pre budúcnosť osamostatniť a ktorý postoj napokon žalobca prezentoval aj svojimi aktivitami
namierenými voči žalovanému a jeho nájomcom a ich podnikateľským aktivitám a to aj ohľadne dodávky
el. energie, čo napokon v XX/XXXX vyústilo až do súdom vydania neodkladného opatrenia.

42. Po vyjasnení, v spore najavo vyjdených kolidujúcich skutočností na obidvoch stranách sporu,
tak okresný súd v snahe zistiť, či je na daný prípad aplikovateľný prvý zo zákonom uvádzaných
spôsob vyporiadania vlastníckych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným a to nariadenie žalovanému
stavebníkovi spornú stavbu el. prípojky na svoje náklady odstrániť, ktorého spôsobu sa domáha žalobca,skúmalčitakýtospôsobvyporiadaniajeúčelnýmatojednakozhľadiskaobjektívnychokolnostízriadenia
tejto neoprávnenej stavby el. prípojky a jednako následkov jej zriadenia pre obidve strany sporu. Pokiaľ
ide o okolnosti zriadenia stavby el. prípojky žalovaným, okresný súd už bol vyššie uviedol, že za daných

skutkových okolností veci, nemal dôvod neuveriť tvrdeniam žalovaného, že k postaveniu el. prípojky
ho prinútilo správanie sa žalobcu, ktorý dal jasne najavo, že ak by chcel žalovaný so svojim majetkom
naložiť tak, žeby ho predal, tak žalovaný „en bloc“ nikomu neumožní pripojenie sa na jeho zdroj el.
energie a jej dodávku žalobca nedovolí ani skrz svoje nehnuteľnosti, ktorým správaním žalobca v
podstate obmedzil žalovaného v nakladaní s jeho majetkom do doby, kedy by si žalovaný tento problém

s dodávkou el. energie definitívne nevyriešil. Okrem toho neskôr žalobca vediac, že žalovaný už síce
postavil el. prípojku, ale súc si vedomý aj toho, že táto el. prípojka je nepovolenou a neoprávnenou, z
ktorého dôvodu, ju napokon žalobca aj nahlásil stavebnému úradu, t.j. žalobca vediac o tom, že žalovaný
má síce už postavenú el. prípojku, ale ju nemá zlegalizovanú, takže odber el. energie skrz ňu môže
byť nemožným, napriek tomu žalobca preťal prívod el. energie skrz na nehnuteľnostiach žalobcu už
existujúcu el. prípojku, a to aj napriek tomu, že, ako to v konaní o neodkladnom opatrení konštatoval aj

krajský súd, prívod el. energie bol pre podnikanie žalovaného a jeho nájomcov vo výrobnej hale životne
nevyhnutným. Vzhľadom na uvedenú situáciu je tak, podľa okresného súdu, nie len vznik stavby el.
prípojky zriadenej žalovaným, ale aj jej existencia nevyhnutne potrebnou a účelnou, pretože žalovaný
ako nevlastník žalobcom preťatej (znehodnotenej) el. prípojky, ktorá sa nachádza na nehnuteľnostiach
žalobcu,niejeoprávnenýmkjejoprave(t.j.žalovanýnemôžesvojvoľneopravovaťcudzímajetok),avšak

súčasne žalovaný nemá iný zdroj el. energie, ktorá je však, ako už bolo uvedené, pre jeho podnikanie
nevyhnutným predpokladom, inak by táto činnosť žalovaného bola znemožnená.
Pre ustálenie záveru, či by v danom prípade bolo účelným nariadiť žalovanému na svoje náklady
odstránenie stavby el. prípojky, sa okresný súd však musel zaoberať nie len objektívnymi okolnosťami
jej vzniku a existencie a objektívnym účelom jej využitia žalovaným, ako jej stavebníkom, ale musel sa

zaoberať aj technickou možnosťou jej odstránenia a samozrejme aj rozsahom v akom obmedzuje a či
vôbec obmedzuje žalobcu vo využívaní jeho pozemku.
Podľa okresného súdu, odstránenie stavby el. prípojky, resp. jej časti, nachádzajúcej sa vo vzduchu
nad parcelou žalobcu CKN XXXX, keďže vlastníci ostatných parciel ponad ktoré stavba el. prípojky
žalovaného taktiež vzduchom prechádza, dali už žalovanému bezodplatný súhlas na jej dodatočnú

legalizáciu, je síce teoreticky technicky možným, avšak obtiažne fakticky realizovateľným a to vzhľadom
jednako na potrebu vysokých nákladov nevyhnutných nie len na jej odstránenie ponad parcelu žalobcu,
ale hlavne nevyhnutných na realizáciu iného smeru jej vedenia, ktorý by obchádzal parcelu žalobcu
CKN XXXX, keďže, ako už bolo povedané, dodávka el. energie pre žalovaného je nevyhnutnou pre
jeho existenciu, takže aj v prípade odstránenia časti el. prípojky ponad parcelu žalobcu CKN XXXX, by

túto el. prípojku bolo potrebné a nevyhnutné aj tak zriadiť inde. Avšak keďže podľa katastrálnej mapy je
parcela žalovaného CKN XXXX/XX, pre potreby ktorej bola stavba el. prípojky žalovaným zriadená, je
situačne umiestnená tak, že je z každej strany obkolesená parcelami žalobcu a to buď parcelou CKN
XXXX/XaleboparcelouCKNXXXX,takobjektívnepriakejkoľvekzmenesmeruvedeniatejtoel.prípojky,
by zákonite vždy musel byť el. kábel vedený ponad niektorú z parciel žalobcu, čo danú situáciu vôbec

nerieši. V tomto smere je objektívne spochybniteľným aj na pojednávaní prednesený návrh žalobcu,
podľa ktorého by súhlasil s vedením el. prípojky žalovaného cez svoju parcelu CKN XXXX avšak iba
zemou, tj. po uzemnení el. kábla, čo však odhliadnuc od toho, žeby si to vyžadovalo jednako ďalšie
neúmerne náklady na postavenie nového el. stĺpa na parcele patriacej tretej osobe (CKN XXXX/XX
vo vlastníctve G. Y.), v ktorom dôsledku by sa legalizovanie a sprevádzkovanie el. prípojky nie len

predražilo, predĺžilo, ale aj skomplikovalo, pretože do stavebného konania by pristúpila ďalšia osoba,
ale došlo by k situácii vytvorenia akéhosi kombinovaného, tj. vzdušného a zemou vedeného el. vedenia,
ktoré by však malo byť v jeho uzemnenej časti vedené popod CKN XXXX, ktorá je vodnou plochou,
nad ktorou by naviac podľa tvrdenia o zámere žalobcu mala byť postavená cesta (?). V uvedených
súvislostiach okresný súd konštatuje, že k vytvoreniu danej situácie v konečnom dôsledku prispel sám

žalobca, keďže do vlastníctva žalovaného previedol parcely CKN XXXX/X Z. X. XXXX/XX - ku ktorej
bola zriadená el. prípojka, ktoré sa nachádzajú uprostred, obkolesené zo všetkých strán iba parcelami
žalobcu, z ktorej situácie môže teraz žalobca „ťažiť“, pričom je síce pravdou, že podľa zápisu v LV
XXXXX, bolo síce k parcelám žalovaného, na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným, zriadené
na parcele žalobcu CKN XXXX/X vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu žalovaného, či už

pešo alebo motorovým vozidlom k žalovaného označeným nehnuteľnostiam, avšak otázka infraštruktúry
týmto vecným bremenom riešená nebola, pričom podľa okresného súdu je objektívne uveriteľným
tvrdenie žalovaného, že bol v dobrej viere, že keď mu žalobca previedol do vlastníctva výrobnú halu,
na nevyhnutnú prevádzku ktorej sú el. energia, ako aj ďalšie siete nevyhnutnými, že teda mu tieto budúžalobcom aj umožnené využívať, veď napokon žalobca previedol do vlastníctva žalovaného halu za
účelom, aby v nej žalovaný podnikal, keďže podľa vlastného vyjadrenia žalobcu spolu s halou postúpil
žalovanému aj nájomnú zmluvu k hale so zahraničným klientom.

S ohľadom na uvedené, má okresný súd za to, že odstránením stavby el. prípojky by žalovanému vznikla
vzhľadom na okolnosti veci, neúmerne vysoká škoda, spočívajúca buď v nákladoch na jej odstránenie a
jej následné reorganizovanie, ktoré reorganizovanie by aj tak v konečnom dôsledku zasahovalo niektorú
z parciel žalobcu alebo v prípade len jej odstránenia bez následnej jej reorganizácie, by táto škoda
spočívala nie len v nákladoch na jej odstránenie, ale aj v ušlom zisku z, pre žalovaného zaniknutých

podnikateľských aktivít, ktoré bez dodávky aj el. energie nie je mysliteľné a možné.
Pokiaľ ide od rozsah zásahu stavby el. prípojky žalovaného do užívacích práv žalobcu k parcele CKN
XXXX, okresný súd má za to, že jednako (i) žalobca v skutočnosti parcelu CKN XXXX vôbec prakticky
nevyužíva, keďže že sa jedná o zarastený kanál slúžiaci na odvodnenie areálu, ktorá parcela má naviac
po celej svojej dĺžke iba šírku 2 m; (ii) jednako vzhľadom na charakter tejto parcely z hľadiska jej bonity,
umiestnenia, či rozmerov, je len ťažko uveriteľným, žaby na nej žalobca realizoval svoj prezentovaný

zámer,postaviťnanejcestu,naktorúnaviacžalobcaniejevôbecodkázaný(zhľadiskapotrebyprístupu)
a (iii) jednako aj keby žalobca na tejto parcele skutočne uvedený investičný zámer chcel realizovať [pri
4 m širokej ceste by musel nevyhnutne zasiahnuť do parcely žalovaného CKN XXXX/XX], tak podľa
okresného súdu zásah stavby el. prípojky je do parcely CKN XXXX iba nepatrný a navyše vzduchom,
takže ani táto el. prípojka by uvedenému plánu žalobcu neprekážala, keďže, ako už bolo uvedené, el.

drôty tejto el. prípojky prechádzajú aj ponad parcely iných podnikateľov, ktorí pod týmito drôtmi taktiež
majú haly, cesty či parkoviská a tieto riadne na ich účel aj využívajú (viď fotodokumentácia), tj. stavba
el. prípojky žalovaného nijako podstatne alebo neúnosne žalobcu neobmedzuje, aby svoju parcelu CKN
XXXX naďalej užíval na ním určený účel.
Po komplexnom zohľadnení všetkých uvedených skutočností, mal okresný súd za to, že v danom

prípade by nariadenie odstránenia neoprávnenej stavby el. prípojky, resp. jej časti, bolo neúčelným a v
rozpore s dobrými mravmi (k vzniku danej situácie prispel aj žalobca), preto okresný súd žalobu žalobcu
s týmto žalobným petitom zamietol, tak ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

43. V danom prípade na úpravu vzťahov medzi žalobcom a žalovaným nebolo možné aplikovať ani cit.

§ 135c ods. 2 OZ, pretože prikázanie stavby el. prípojky za náhradu do vlastníctva žalobcu by si jednako
vyžadovalo jeho súhlas, ktorý súhlas však žalobca nedal a navyše neoprávnenou stavbou, t.j. stavbou
postavenou na cudzom podzemku, bez súhlasu jeho vlastníka, je len časť spornej el. prípojky a to len jej
kus prechádzajúci ponad parcelu žalobcu, hodnota ktorého by bolo určiteľná s nie malými ťažkosťami,
takže aj v prípade súhlasu žalobcu by sa sporové strany museli dohodnúť na odpredaji celej el. prípojky,

ktorá situácia by však zasa uvrhla žalovaného do patového stavu, žeby nemal zabezpečenú dodávku
el. energie, ktorá je pre neho nevyhnutnou.

44. Keďže už aj vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. X I. F.
XX.XX.XXXX, podľa ktorého cit. „Pokiaľ súd dospeje k záveru, že žalobcom navrhnuté vyporiadanie

nie je prijateľné, musí preto upraviť vzťah medzi účastníkmi iným spôsobom vyplývajúcim z § 135c
OZ pri zachovaní zákonom stanoveného poradia.“, okresný súd po zamietnutí prvých dvoch spôsobov
vyporiadania vlastníckych vzťahov medzi sporovými stranami, pri zachovaní poradia ich prípustnosti,
musel rozhodnúť o úprave týchto vzťahov medzi sporovými stranami a to aj bez osobitného návrhu na
uplatnenie tretieho zo zákonných spôsobov upravených v cit. § 135c OZ, ktorý návrh resp. „protinávrh“

síce žalovaný podal, ale ktorý sa tak z tohto pohľadu, vzhľadom na deklarovanú povinnosť súdu
rozhodnúť, javí byť nadbytočným. Okresný súd dospel k záveru, že už aj vzhľadom na vyššie uvedené
okolnosti veci v tomto spore riešenej protiprávnej situácie, k vzniku ktorej prispeli svojou mierou
obidve strany sporu, kedy neoprávnená stavba el. prípojky žiadnym podstatným spôsobom žalobcu
neobmedzuje vo využívaní jeho parcely CKN XXXX na ním určený účel, keďže (i) jednako el. drôt

zmienenej el. prípojky prechádza vzduchom aj nad parcelami iných podnikateľov, ktorí pod týmito
el. drôtmi riadne prevádzkujú svoje výrobné haly ako aj parkoviská či cesty, takže aj žalobca ak má
záujem postaviť na parcele X. XXXX cestu, by nemal byť v tomto obdobne limitovaný; na cestu ktorú
mimochodom žalobca nie je odkázaný; (ii) jednako využiteľnosť parcely žalobcu CKN XXXX v ním
proklamovanom smere je pochybnou a to nie len z dôvodu už uvedených jej rozmerov či bonity, ale aj

z dôvodu, že v jej tesnej blízkosti sa nachádza plynová prípojka nehovoriac o tom, že neďaleko miesta,
kde táto parcela ústi do verejnej cesty sa nad touto parcelou žalobcu CKN XXXX už nachádza aj iný el.
stĺp z ktorého vedú ponad túto parcelu žalobcu CKN XXXX už aj iné tri el. drôty, ktoré však žalobcovi
paradoxne neprekážajú (viď fotodokumentácia).Vzhľadom na kumuláciu všetkých uvedených dôvodov, v danom prípade okresný súd vzhliadol
dôvodnosť zriadenia vecného bremena, v dôsledku ktorého bude žalobca v rozsahu 2 m vzdušnou
čiarou ponad parcelu CKN XXXX, nútene obmedzený vo výkone svojho vlastníckeho práva k tejto svojej

parcele, čím je splnená nie len podmienka, že sa tak bude diať cit. „... na základe zákona ...“, ktorým
zákonným podkladom pre takéto nútené obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu je práve cit. § 135c OZ
a vo verejnom záujme, čo najmenej zasahovať do súkromného vlastníctva osôb a ak, tak len v rozsahu
nevyhnutnom na umiestnenie stavby el. prípojky, tak ako je toto jej umiestnenie aktuálne zrealizované
podľa projektovej dokumentácie z 11/2019 vyhotovenej elektrotechnikom špecialistom na projektovanie

VTZ a bleskozvodov V.. N. I. v spojení s jej „Porealizačným zameraním NN vedenia“ č. XX/XXXX F. XX/
XXXX vyhotoveného V.. M. G., K. H., s.r.o. a kontrolovaného autorizovaným geodetom a kartografom V..
N. C., ktoré „Porealizačné zameranie NN vedenia“ č. XX/XXXX z XX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou
tohto rozhodnutia a to z dôvodu právnej istoty oboch sporových strán, ako aj ich právnych nástupcov na
ktorých by eventuálne v budúcnosti došlo k prevodu či prechodu práva k parcelám žalobcu a žalovaného
(t.j. aby mali aj pre budúcnosť vedomosť, iba v akom nevyhnutnom rozsahu môže byť časť stavby el.

prípojky realizovaná nad parcelou žalobcu) a to za primeranú náhradu.
Pokiaľ ide o primeranosť náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, podľa okresného súdu
túto primeranosť náhrady, je potrebné posudzovať ad hoc vzhľadom na okolnosti tej ktorej veci, pričom
v danom prípade na rozdiel napr. od neoprávnenej stavby plota či inej stavby postavenej pevným
základom na zemskom povrchu, čo nie je daný prípad, keďže stavba el. prípojky zasahuje do parcely

žalobcu vzduchom, v ktorom dôsledku žalobca nebude nastálo alebo už navždy (natrvalo) obmedzený
v užívaní časti svojej parcely nachádzajúcej sa pod týmto vedením (stále si tam môže zriadiť cestu ako
susedia) tak, ako by tomu bolo, keby sa jednalo o stavbu s pevným základom, preto mal okresný súd
za dôvodné priznať žalobcovi voči žalovanému, za toto nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva,
v dôsledku ktorého však žalobca bude stále môcť svoju parcelu aj využívať, jednorazovú náhradu

za toto obmedzenie v sume 24,- Eur. Pri výpočte tejto sumy náhrady okresný súd vychádzal z ceny
navrhnutej žalovaným za takéto obmedzenie a to 8,- Eur až 12,- Eur za 1 meter el. vedenia, ktoré sumy
žalobca, okrem svojho prehlásenia, že sa jedná o cenu nízku v podstate vecne nerozporoval (napr.
predložením vyjadrenia elektrárni a pod.), takže vzhľadom na cit. § 151 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak
strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o

predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné, mal okresný súd uvedené tvrdenia
žalovaného o obvyklej cene vecného bremena za zriadenie elektrického vedenia za žalobcom účinne
nepopreté a teda za východiskové, pričom strany sporu okresnému súdu, ktorý je v civilnom sporovom
konaní viazaný ich návrhmi na dokazovanie, iné dôkazy ohľadne ceny za zriadenie vecného bremena
uvedeného charakteru, nepredložili a ani nenavrhli vykonať. Keďže žalobca tvrdil, že ceny za zriadenie

vecného bremena obdobného charakteru je vyššia, okresný súd vychádzal aspoň z vyššej zo žalovaným
uvádzanýchsúm,takžeza2mel.kábluprechádzajúcehoponadparcelužalobcuCKNXXXXošírke2m,
tak napokon okresný súd zaviazal žalovaného k jednorazovej úhrade žalobcovi v sume 24,- Eur (2 x 12).

45. Záverom okresný súd uvádza, že vo veci nevykonal na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu

navrhovaný dôkaz vypočutia žalobcu, pretože okresný súd má za to, že poskytol žalobcovi dostatočný
priestor na vyjadrenie sa a to či už písomne alebo aj osobne, ústne na pojednávaní 16.03.2022, na
ktoré bol žalobca riadne a včas 04.02.2022 predvolaný, avšak žalobca túto možnosť nevyužil a na
pojednávanie sa kvôli pracovným povinnostiam nedostavil, ktoré pracovné povinnosti si však, vzhľadom
naodstupčasuodokamihu,odkedymalžalobcaopojednávanívedomosť,vzáujmeochranysvojichpáv

žalobca mal a mohol lepšie zmanažovať tak, aby sa pojednávania zúčastnil, prípadne sa mohol vyjadriť
aj písomne (v konaní a aj na pojednávaní bol žalobca kvalifikovane právne zastúpený) a to jednako
vzhľadom na hospodárnosť konania, ako aj vzhľadom na potrebu urgentnej úpravy vzťahov strán sporu.

46. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

47.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.“

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“49. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s
poslednou vetou § 255 ods. 1 CSP tak, že žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Aj

keď by sa v danom prípade na prvý pohľad mohlo javiť, že úspech v spore mal žalovaný, ktorý navrhol
upraviť jeho vzťahy so žalobcom zriadením vecného bremena za náhradu, tak ako už aj bolo uvedené,
takýto návrh jednako nebol potrebným, pretože v zmysle cit. judikatúry, ak súd nevyhovie návrhu žalobcu
na úpravu týchto vzťahov medzi vlastníkom stavebného pozemku a vlastníkom neoprávnenej stavby, tak
súd tak či onak, t.j. aj bez osobitného protinávrhu, musí rozhodnúť o úprave týchto vzťahov niektorým zo

zákonných spôsobov v § 135c OZ pri zachovaní ich poradia, ktoré rozhodnutie tak závisí od hodnotenia
a úvahy súdu, pri ktorom rozhodovaní je len ťažko konštatovať úspech či neúspech tej ktorej strany
sporu. Okrem toho žalovaný nebol úspešným pokiaľ ide o ním navrhovanú sumu náhrady a napokon,
ako to vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia na vzniku spornej situácie mali viac či menej svoj podiel
obe sporové strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné

spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť
výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak

odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého

rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa
odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.