Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Simona Vráblová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Odmietajúce odvolanie
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 24C/1/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522200091
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Simona Vráblová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2022:2522200091.1
Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnom spore navrhovateľa: X. S. X..W. - D., E.. X.XX.XXXX, I. B., D. Š. (S. F.
H.), B. W.: Z..F.. I. XXXX, B., D. Š. (S. F. H.), zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Baláž,
nar. 29.6.1944, bytom Hlboká 2990/18, Piešťany, proti osobe povinnej z neodkladného opatrenia: W. U.
A. U. W. O., X.. W. O., E.. XX.X.XXXX, I. W. R., D. Š. (S. F. H.), B. W.: Z..F.. I. XXXXX, W. R., D. Š. (S.
F. H.), o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Povinnému z neodkladného opatrenia náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Podaním zo dňa 10.1.2022, doručeným Okresnému súdu Piešťany dňa 14.1.2022, označeným ako:
Návrh na vyslovenie zákazu nakladať s majetkom, sa domáhal navrhovateľ vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zakázal W. U. A. U. W. O. nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na liste vlastníctva (ďalej aj
ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie S., okres Z., konkrétne s pozemkom s parc. č. XXX/XX -
ostatná plocha o výmere 241 m2 a s pozemkom s parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha o výmere 348
m2, na ktorej sa nachádza rodinný dom súp. č. XXX (zrejme dom súp. č. XXX - pozn. súdu). Zároveň
žiadal priznať náhradu trov konania.
2. Návrh odvodzoval navrhovateľ od čl. III, bod b) kúpnej zmluvy zo dňa 17.7.2019, na základe ktorej
došlo k prevodu (vlastníctva - pozn. súdu) predmetných nehnuteľností, v ktorej sa zaviazal W. U. A. U.
W. O. k povinnosti zaplatiť na účet navrhovateľa sumu 100.000,- eur do šiestich mesiacov od podpisu
zmluvy, ktorý záväzok si nesplnil. Navrhovateľ uviedol, že má dôvodnú obavu, že W. U. A. U. W. O. ďalej
odpredá zakúpené, ale doteraz nezaplatené, nehnuteľnosti, a tak považoval za potrebné požiadať súd
o vyslovenie zákazu pre W. U. A. U. W. O., aby nakladal s predmetnými nehnuteľnosťami.
3. Na preukázanie svojich tvrdení označil navrhovateľ ako dôkaz kúpnu zmluvu a výpis z LV č. XXXX
pre kat. úz. S., ktoré pripojil k návrhu.
4. Podľa § 124 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v znení neskorších
predpisov (ďalej ako len „CSP“), každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
5.Podľa§137CSP,žaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäoa)splnenípovinnosti,b)nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem;
naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení
právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.6. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami
alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými
prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 (pozn. odmietnutie návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia), nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1,
inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.
15. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania, počas konania aj po jeho skončení
vtedy, ak je potrebné neodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V
civilnom sporovom konaní je neodkladné opatrenie inštitútom, ktorý, okrem iného, umožňuje poskytnúť
bezodkladnú ochranu porušeným alebo ohrozeným právam a oprávneným záujmom do času, kým sa
spravidla definitívne nerozhodne vo veci samej. Podľa súčasnej právnej úpravy neodkladné opatrenia
nie sú nevyhnutne viazané na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej
súdnej ochrany. Pre tento inštitút je v sporovom konaní charakteristický dispozičný princíp, teda že
ho súd môže nariadiť iba na návrh. Špecifikom neodkladného opatrenia je zjednodušený a zrýchlený
procesný postup pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie, keďže súd o ňom rozhodne spravidla
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Požiadavka odôvodnenosti potreby
neodkladnej úpravy pomerov (pozn. ktoré musia mať povahu právnych vzťahov), bezprostredne súvisí s
vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,
ktoré má povahu osvedčovania.16. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.
18. Predmetný návrh nebolo možné subsumovať pod žiadne ustanovenie § 137 CSP, ktoré vymedzuje
druhy žalôb, nakoľko navrhovateľ sa návrhom nedomáha a) ani splnenia povinnosti, b) ani usporiadania
práv a povinností strán vyplývajúceho z osobitného predpisu, c) ani určenia, či tu právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem, d) ani určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného
predpisu, a e) nemá ani povahu inej žaloby, s ktorou by zákon počítal. V súlade s ust. 124 ods. 1 CSP
posúdil súd predmetný návrh podľa obsahu ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust.
§ § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, keďže sa ním domáhal navrhovateľ určenia zákazu nakladania s
nehnuteľnosťamiosobe,ktorázkúpnejzmluvy,nazákladektorejpredmetnénehnuteľnostinadobudlado
vlastníctva, bola, okrem iného, povinná zaplatiť na účet navrhovateľa časť kúpnej ceny v sume 100.000,-
eur, a túto povinnosť si nesplnila ani v lehote určenej v zmluve, ani neskôr. Potrebu súdneho zákazu
nakladania s nehnuteľnosťami odôvodnil navrhovateľ tvrdením, že má dôvodnú obavu, že osoba, proti
ktorej návrh smeruje, tieto nehnuteľnosti, za ktoré ešte nezaplatila, ďalej predá tretej osobe.
19. Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. S., obec S., okres Z., vyplýva, že výlučným vlastníkom
predmetných pozemkov, ako aj rodinného domu so súp. č. XXX postavenom na pozemku s parc. č.
XXX/XXX je osoba, proti ktorej návrh smeruje, teda W. U. A. U. W. O.. Vklad vlastníckeho práva bol
povolený pod č. V-XXXX/XXXX na základe kúpnej zmluvy „právoplatnej“ dňa 17.7.2019. V časti C
(ťarchy) je zapísané právo prechodu pešo a vozom, právo vedenia a uloženia inžinierskych sietí, právo
vstupu na pozemok za účelom opráv a údržby týchto sietí cez parc. č. XXX/XX v celom rozsahu v
prospech každodobých vlastníkov parc. č. XXX/XX a XXX/XXX podľa zmluvy K. XXX/XX „právoplatnej“
dňa 8.4.2014. Iné vecné bremená ani práva z vecného bremena nie sú na predmetnom liste vlastníctva
zapísané.
20. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 17.7.2019 medzi S. G., X.. G. ako predávajúcou a W. U. A. U. W. O.,
X..O.akokupujúcimsúdzistil,žepredmetomzmluvybolzáväzokpredávajúcejpreviesťvlastníckeprávo
k predmetným nehnuteľnostiam v prospech kupujúceho a záväzok kupujúceho zaplatiť za prevádzané
nehnuteľnosti kúpnu cenu. V čl. III. zmluvy sa zaviazal kupujúci zaplatiť za prevádzané nehnuteľnosti
kúpnu cenu v celkovej sume 350.000,- eur bez zariadenia s tým, že túto zaplatí v troch častiach, z toho a)
sumu 210.000,- eur predávajúcej do piatich pracovných dní odo dňa podpisu zmluvy na účet uvedený v
zmluve, vedený na meno predávajúcej, b) sumu 100.000,- eur za predávajúcu do šiestich mesiacov odo
dňa podpisu zmluvy na účet navrhovateľa, uvedený v zmluve, ktorý je záložným veriteľom predávajúcej,
za účelom úhrady jej záväzku (dlhu) zo zmluvy, ktorý jej vznikol voči veriteľovi na základe pôžičky podľa
záložnej zmluvy s vkladom povoleným pod sp. zn. K. XXXX/XXXX účinným dňa 18.7.2017 s tým, že
predmetné nehnuteľnosti sú predmetom tohto záložného práva, a c) sumu 40.000,- eur predávajúcej do
30. novembra (zrejme roku 2019 -pozn. súdu) na účet uvedený v zmluve, vedený na meno predávajúcej.
21. Nevyhnutným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je kumulatívne splnenie
týchto zákonných podmienok: 1.) osvedčenie existencie právneho vzťahu (nemusí ísť o právny vzťah
medzi stranami sporu), 2.) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu
bezodkladnejúpravypomerov,3.)uloženímpožadovanéhoobmedzenianeodkladnýmopatrenímmožno
objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha, 4.) navrhovaným
neodkladným opatrením sa nevytvorí nenávratný stav, 5.) právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzia iného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, a 6.) sledovaný účel nemožno
dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
22. Účelom zabezpečovacieho opatrenia podľa ust. § 343 ods. 1 CSP je zriadenie záložného
práva súdnym rozhodnutím na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Obava,
že exekúcia bude ohrozená, musí byť v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia riadne
popísaná, predovšetkým podrobným a vierohodným opisom správania druhej strany, priamo alebo
nepriamo týkajúceho sa jej majetku, z ktorého by bolo možné dôvodne predpokladať, že tátostrana by mohla v budúcnosti robiť ďalšie obdobné právne úkony, ktoré by mohli mať za
následok sťaženie vymoženia pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia. Rovnako aj
pohľadávka navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia musí byť špecifikovaná spôsobom dostatočným
na osvedčenie trvania peňažného nároku, jeho právneho dôvodu a výšky. Bez osvedčenia dôvodnosti
a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže
byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.
Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je teda posilnenie postavenia veriteľa zriadením záložného práva
v jeho prospech na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky, ktorá by
mohlabyťneskôrjudikovanáaleboužbolajudikovaná(priznanáexekučnýmtitulom,napr.vykonateľným
súdnym rozhodnutím).
23. Samotná skutočnosť, že osoba, proti ktorej návrh smeruje, vlastní nehnuteľnosť, na ktorú by
bolo možné zriadiť záložné právo, nie je sama osebe dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho či
neodkladného opatrenia, a to ani vtedy, ak takáto osoba, podľa tvrdenia navrhovateľa, nesplnila svoj
finančný záväzok voči navrhovateľovi riadne a včas. V opačnom prípade by súdy mali povinnosť
vyhovieť každému návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia na veciach, právach či iných
majetkových hodnotách osôb, proti ktorým smeruje návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
ktorá je, podľa tvrdenia navrhovateľa, jeho dlžníkom, čo nepochybne nie je účelom tohto inštitútu. Inak
povedané, samotné tvrdenie, že navrhovateľ má obavu, že exekúcia je ohrozená, a zároveň osoba, proti
ktorej návrh smeruje, je vlastníkom vecí či nositeľom práv alebo iných majetkových hodnôt, na ktoré by
bolo možné zriadiť záložné právo, sú na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nepostačujúce. Obava
z ohrozenia exekúcie musí byť reálna, t. j. dôvodne predpokladaná. Nestačí hypotetická, teoretická
rovina úvah o tom, že dlžník možno niekedy bude chcieť využiť svoje právo disponovať so svojím
majetkom, majetkovými právami či inými majetkovými hodnotami, a možno tým ohrozí vymožiteľnosť
pohľadávky navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia s cieľom, aby sa
zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa.
24. Vzťah medzi neodkladným opatrením a zabezpečovacím opatrením vyjadrený v ust. § 324
ods. 3 CSP je vzťahom subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu. Úprava
vzťahov prostredníctvom inštitútu zabezpečovacieho opatrenia má vždy prednosť pred ich reguláciou
neodkladným opatrením. Inak povedané, nariadenie neodkladného opatrenia je podmienené tým,
že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením podľa § 343 CSP. Pokiaľ súd
dospeje k zisteniu, že účel sledovaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia možno dosiahnuť
zabezpečovacím opatrením, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, pretože jeho
nariadeniu bráni ust. § 324 ods. 3 CSP.
25. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovateľ odvodzuje
potrebu neodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia formou zákazu povinného
z neodkladného opatrenia nakladať s nehnuteľnosťami s cieľom poskytnúť ochranu svojej peňažnej
pohľadávke proti povinnému z neodkladného opatrenia. Nakoľko sledovaný účel by bolo možné v
danom prípade dosiahnuť zriadením záložného práva na predmetné nehnuteľnosti, teda využitím
inštitútu zabezpečovacieho opatrenia, návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné
vyhovieť už len z toho dôvodu podľa § 324 ods. 3 CSP. Navrhovateľ ďalej nielenže neosvedčil, ale
ani neopísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce existenciu jeho reálnej obavy, že exekúcia jeho
pohľadávky bude ohrozená. Napokon navrhovateľ vôbec neosvedčil ani právny dôvod, ani existenciu
ním tvrdenej pohľadávky voči osobe, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
Navrhovateľ nebol totiž účastníkom kúpnej zmluvy, v ktorej sa kupujúci, W. U. A. U. W. O., zaviazal
k povinnosti zaplatiť za predávajúcu sumu 100.000,- eur na účet navrhovateľa, ktorý bol jej veriteľom
z pôžičky a súčasne záložným veriteľom. Týmto zmluvným dojednaním nevznikol nový záväzkový
právny vzťah medzi kupujúcim (W. U. A. U. W. O.) a navrhovateľom ako majiteľom účtu, na ktorého
účet sa zaviazal kupujúci za predávajúcu, teda nie sám za seba, zaplatiť časť kúpnej ceny v sume
100.000,- eur. Povinnosť zmluvnej strany zaplatiť peňažný záväzok, resp. jeho časť zo zmluvy na
účet, ktorého majiteľom nie je zmluvná strana, je dojednaním o platobnom mieste. Dojednaním o
platobnom mieste nevzniká nový záväzkový právny vzťah medzi zmluvnou stranou a majiteľom účtu,
ktorý nie je zmluvnou stranou, na ktorého účet je strana povinná plniť. Navrhovateľ preto neosvedčil
konajúcemu súdu, že by bol veriteľom W. U. A. U. W. O., pretože kúpnou zmluvou zo dňa 17.7.2019
nevznikla navrhovateľovi pohľadávka voči kupujúcemu W. U. A. U. W. O. ako jeho dlžníkovi. Navrhovateľ
ani netvrdil, že by medzi ním a kupujúcim z kúpnej zmluvy zo dňa 17.7.2019 bol aj iný záväzkovýprávny vzťah, z ktorého by bol navrhovateľ veriteľom a kupujúci dlžníkom. Pozornosti konajúceho súdu
neuniklo, že v čl. III. kúpnej zmluvy je navrhovateľ konkretizovaný ako záložný veriteľ predávajúcej,
ktorého záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam bolo zapísané do katastra nehnuteľností (ďalej
aj ako len „KN“) pod č. K. XXXX/XXXX, avšak v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia predmetné nehnuteľnosti už neboli zaťažené týmto záložným právom, čo
vzbudzuje dôvodné pochybnosti o existencii pohľadávky navrhovateľa proti predávajúcej, ktorá predala
predmetné nehnuteľnosti W. U. A. U. W. O..
26. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súdu neostávalo nič
iné, iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť podľa § 324 ods. 3 CSP z dôvodu
subsidiarity neodkladného opatrenia k zabezpečovaciemu opatreniu, keďže sledovaný účel by bolo
možné dosiahnuť v danom prípade zabezpečovacím opatrením za predpokladu, že by boli na jeho
nariadenie splnené ďalšie zákonné podmienky. Navrhovateľ však vôbec neosvedčil existenciu a právny
dôvod pohľadávky voči osobe, proti ktorej návrh smeruje, od ktorej pohľadávky odvodzuje predmetný
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Rovnako vôbec neopísal, a ani neosvedčil existenciu
reálnej obavy, že by exekúcia jeho pohľadávky bola ohrozená.
27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o nároku na náhradu trov konania o
neodkladnomopatrení.Keďženavrhovateľbolvkonaníonariadeníneodkladnéhoopatrenianeúspešný,
podľa § 255 ods. 1 CSP vzniklo povinnému z neodkladného opatrenia právo na náhradu trov konania
proti navrhovateľovi v plnom rozsahu. Nakoľko však povinnému z neodkladného opatrenia zo spisu
žiadne preukázateľné účelné trovy konania o neodkladnom opatrení nevznikli, za použitia základných
princípov podľa čl. 4 ods. 2 CSP (analógia) a čl. 17 CSP (hospodárnosť konania), v spojení s § 262 ods.
2 CSP, súd povinnému z neodkladného opatrenia náhradu trov konania proti navrhovateľovi nepriznal.
31. Záverom súd poznamenáva, že z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zákonnej sudkyne
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodla sudkyňa, ktorá je zastupujúcou sudkyňou
zákonnej sudkyne podľa Rozvrhu práce Okresného súdu Piešťany na rok 2022 v znení Dodatku č. 1.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Piešťany do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.