Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Sunday, March 27, 2022

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/183/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8121210722
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2022:8121210722.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika,
zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902 konajúca na území SR
prostredníctvomBNPPARIBASPERSONALFINANCESA,pobočkazahraničnejbanky,IČO:47258713,
so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marek
Czompoly s.r.o., IČO: 47234547, so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava proti žalovanému: R. A.,
U..: XX.XX.XXXX, R. L. XXX, XXX XX L. o zaplatenie 1.661,31 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatneným pohľadávky vo výške

10,- Eur.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 379,71 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
5 % ročne zo sumy 379,71 Eur od 17.04.2019 až do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 10.12.2021 sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 1661,31
Eur (istina - 1414,90 €, úroky - 204,69 €, poistné - 31,72 €, náklady na vymáhanie pohľadávky - 10,00
€ ) spolu s úrokmi vo výške
- 30,00 % ročne zo sumy 1414,90 Eur od 17.04.2019 až do zaplatenia,
a úrokmi z omeškania vo výške
- 5,00 % ročne zo sumy 1651,31 Eur od 19.06.2018 až do zaplatenia.

1.1.Žalobcavžalobeuviedol,žesožalovanýmuzavreldňa11.08.2018zmluvuoúvere,zktorejpožaduje
zaplatenie vyššie uvedených nárokov.
1.2. V priebehu konania žalobca vzal žalobu v časti späť v rozsahu uvedenom vo výroku I. rozsudku
(náklady na uplatnenie pohľadávky - 10 €) a preto súd konanie čiastočne zastavil (§ 145 ods.2 C.s.p. - Ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.).

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

3. Výzvou zo dňa 18.01.2021 (č.l. 38) 24.02.2022 (č.l. 44) požiadal súd žalobcu okrem iného o
- zaslanie všetkých dokladov a výstupov z registrov, ktorými sa overovala bonita žalovaného,- preukázanie postupu podľa § 53 ods.9 a § 565 OZ pri predčasnom zosplatnení,
- preukázanie účtovaných položiek: poist platieb BP - 2 x 10,00 €, poplatok znovu vydanie PIN - 5,00
€, poistenie PIP1 - 2 x 0,90 €, poistenie druhá pomoc - 9,80 €, poplatok za info o dispo. - 2 x 1,00 €,

poplatok za sprac. zlož. - 0,80 €,
- zaslanie rozpisu splátok (na istinu, úroky a poplatky) splatných od dňa 10.05.2019, ktoré by žalovaný
bol povinný platiť, ak by ďalšiu sumu revolvingového úveu nečerpal a keby úver nebol predčasne splatne
zosplatnený (súd vychádza z toho, že pre neskúmanie bonity sa úver javí ako bezúročný, bez poplatkov
a bez možnosti platného predčasného zosplatnenia).

3.1. Na výzvu reagoval žalobca podaním zo dňa 10.03.2022 (č.l 46), v ktorom uviedol, že bonitu
žalovaného overoval, avšak žiaden doklad o uvedenom nepredložil. Súdu poskytol tabuľku s uvedením
splátok vo výške 90,00 € so splatnosťou od 10.05.2019 do 10.03.2020 a splátkou vo výške 61,33 €
splatnou dňa 10.04.2020. Zároveň uviedol, že iný rozpis k dispozícii nemá.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom a zistil nasledujúce:

4.1. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli dňa 11.08.2018 „Zmluvu o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb“ s
nasledujúcimi parametrami:
- aktuálna výška úverového rámca: 1400 €,
- RPMN: 34,49%,

- splatnosť 1. splátky: 10 deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bolo uskutočnené 1. čerpanie
revolvingového úveru,
- výška splátky: minimálne 5,00% z aktuálnej výšky úverového rámca,
- úroková sadzba: 30,00% ročne
- priemerná RPMN: 22,43%,

- poplatok za poistenie: 5,29%

5. Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:
Podľa § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
úverovej zmluvy - Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm.d) zákona č. 129/2010 Z.z. - zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.
(1) Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy
spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel

spotrebiteľského úveru.
(16) Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery
a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a
b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne

preukázať.
(17) Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ
a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

(20)Navýpočetukazovateľaschopnostispotrebiteľasplácaťspotrebiteľskýúversapoužijútietopoložky:
a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,c) výška splátky spotrebiteľského úveru a
d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
Podľa § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. - Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.

1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení
§ 7 ods. 19 až 42.
Podľa § 53 ods.9 OZ - Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 OZ - Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 679/18: Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať

ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí
pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto
povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa
uvedeného článku 23.
Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zn. C - 449/13: Z toho vyplýva, že veriteľ musí po prvé v každom

prípade a vzhľadom na osobitné skutočnosti prípadu posúdiť, či sú uvedené informácie primerané
a dostatočné na ohodnotenie úverovej bonity spotrebiteľa. V tejto súvislosti sa môže dostatočný
charakter uvedených informácií líšiť vzhľadom na okolnosti uzatvorenia zmluvy o úvere, osobnú
situáciu spotrebiteľa a výšku úveru. Toto ohodnotenie sa môže uskutočniť prostredníctvom dokumentov
preukazujúcich finančnú situáciu spotrebiteľa, ale nemožno vylúčiť, že veriteľ zohľadní aj staršie

informácie o finančnej situácii záujemcu na úver, ktorými môže disponovať. Obyčajné nepodložené
vyhlásenia spotrebiteľa však nemôžu byť samy osebe dostatočné, ak k ním nie sú pripojené dôkazy.

6. Bezúročnosť úveru a neplatnosť predčasného zosplatnenia úveru. Cieľom § 7 ako aj § 11 ods.2
zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na

zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať
(napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného
plnenia a pod.).
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru.
Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a
prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver
bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď

z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod.
Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí
nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať.
Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či
zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver.

Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ
vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z
informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie
zhromaždiť,vyhodnotiťichdostatočnosťarozhodnúť,čiaktoréinformáciejenevyhnutnéďalejoverovať.
Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný

získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii.
Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto
povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľapotrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o
spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť.
Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na

frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných
prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej
výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako
stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (tj. konkrétne
príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť

alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.
Podľa NSS ČR sp. zn. 1 As 30/2015 - Dle kasačního soudu je třeba uvedené závěry krajského
soudu chápat ve vzájemné souvislosti tak, že součástí odborné péče při posouzení úvěruschopnosti
spotřebitele je také posouzení rozhodujících listin a vynaložení patřičného úsilí, podloženého odborností
a profesionalitou, aby byly zjištěny všechny potřebné skutečnosti v nezbytném rozsahu. Proto je nutno

dovodit také požadavek na doložení tvrzení dlužníka o jeho majetkových poměrech. Samotné ničím
nedoložené prohlášení spotřebitele nemůže vést k řádnému prověření jeho schopnosti splácet úvěr,
neboť se dle slov krajského soudu jedná o situace, kdy by osoba jednající s odbornou péčí měla a
mohlamítpochybnostiopravdivostitvrzenýchskutečností.Smyslemzakotvenípovinnostiposkytovatelů
spotřebitelských úvěrů posuzovat úvěruschopnost spotřebitele (§ 9 odst. 1 zákona o spotřebitelském

úvěru) je především ochrana spotřebitelů před rizikovými úvěry a dále řešení problému rostoucího
zadlužeností domácností (viz důvodová zpráva k zákonu o spotřebitelském úvěru). Povinnost věřitele
posoudit před uzavřením smlouvy bonitu spotřebitele představuje pro spotřebitele i určitou záruku, že
věřitel bude při poskytování úvěru postupovat tak, aby jej do určité míry chránil před neschopností
splácet. Primárním chráněným zájmem je zde ochrana spotřebitele před neodpovědným poskytnutím

úvěru, které by vedlo k jeho insolvenci se všemi negativními následky, a to jak ekonomickými v podobě
ztráty majetku, tak společenskými v podobě společenské stigmatizace (viz Wachtlová, L., Slanina, J.:
Zákon o spotřebitelském úvěru. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2011, s. 99).
Podľa NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 - Povinnost posouzení úvěruschopnosti spotřebitele chrání
nejen spotřebitele samého před negativními důsledky neschopnosti úvěr splácet, ale zprostředkovaně

také společnost jako celek, neboť předchází negativním sociálním důsledkům předlužení a insolvence
v podobě pádu spotřebitele a osob na něm závislých do veřejné sociální sítě, narušení rodinných a
sociálních vztahů atd. V neposlední řadě chrání i pozici věřitelů samých, neboť odborné posouzení
úvěruschopnosti spotřebitele při žádosti o další úvěr snižuje riziko věřitelů, kteří témuž spotřebiteli
poskytli úvěry či jiné služby již dříve. Proto zákon, konkrétně zákon o spotřebitelském úvěru (jeho

§ 9 odst. 1) stanoví, že věřitel je povinen při posouzení úvěruschopnosti spotřebitele postupovat s
odbornou péčí. Lze přisvědčit odvolacímu soudu, že věřitel nedostojí povinnosti stanovené mu zákonem
ospotřebitelskémúvěru,tedynepostupujesodbornoupéčípřiposouzeníschopnostispotřebitelesplácet
spotřebitelský úvěr, vyjde-li z objektivně nedoloženého osobního prohlášení dlužníka o jeho osobních,
výdělkových a majetkových poměrech. Na tom nic nemění, že dlužník není evidován v databázích

dlužníků.
Podľa rozsudku KS v Prešove sp. zn. 20Co/72/2017 - V súvislosti so zisťovaním bonity spotrebiteľa
odvolací súd poukazuje na doplňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa Zákon č. 129/2010 Z.z., v ktorom sa okrem iného uvádza: „Zámer
finančného sprostredkovateľa je často presvedčiť nebonitného klienta, ktorý má problémy s kontrolou

vlastných finančných tokov a hospodárením, aby pristúpil na úver, u ktorého je v mnohých
prípadoch zjavné, že ho spotrebiteľ nebude vedieť splácať. Finančný sprostredkovateľ je motivovaný
zanedbať povinnosť skúmania spotrebiteľovej schopnosti splácať úver vidinou peňažnej prémie za
sprostredkovanie a subjekt poskytujúci úver si je vedomý, že v prípade neschopnosti splácať majetok
môže siahnuť za pomoci štátneho donútenia na majetkové hodnoty dlžníka, napríklad obydlie. Prípadný

argument zo strany veriteľa, že exekúcia majetku u nebonitných klientom je prirodzeným následkom
nedodržania povinnosti splácať úver neobstojí. Je tak z dôvodu, že v prípade hrubého porušenia
povinnosti skúmať spotrebiteľovu schopnosť splácať úver veriteľom z dôvodu vidiny majetkových
hodnôt spotrebiteľa vstupuje veriteľ do zmluvného vzťahu v zlej viere (malé fide), keďže si je dopredu
vedomý toho, že spotrebiteľ pri svojej úrovni bonity s veľkou pravdepodobnosťou nebude môcť splácať

úver. Veriteľ si je teda vedomý faktu, že hlavnou časťou zmluvného plnenia, ktorú od spotrebiteľa
obdrží nebudú splátky úveru, ale poplatky za omeškanie platieb a uspokojenie z majetkových hodnôt
spotrebiteľa v dôsledku spotrebiteľovej platobnej neschopnosti. .... Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch možno považovať povrchné skúmanie schopnosti splácaťúver bez údajov o sociálno-ekonomickej situácii spotrebiteľa v rozpore s odbornou starostlivosťou
alebo účelové použitie dokladov o platobnej schopnosti spotrebiteľa na vytvorenie zdania väčšej bonity
spotrebiteľa, ako tomu v skutočnosti je, aby mu bol poskytnutý väčší úver, ako je schopný splácať.

7. Medzi stranami sporu došlo k vzniku záväzkového právneho vzťahu, ktorý má nepochybne
spotrebiteľský charakter. Keďže tento záväzkový vzťah bol založený zmluvou o spotrebiteľskom
úvere, je okrem občianskeho zákonníka normovaný aj lex specialis právnym predpisom - zákonom o
spotrebiteľskýchúverochvovyššiecitovanomznení.Jednouzpovinnostísúdupriposudzovanítakéhoto

právneho vzťahu a nárokov z neho plynúcich je ex offo skúmanie splnenia povinnosti dodávateľa -
veriteľa posudzovať bonitu dlžníka s odbornou starostlivosťou. Žalobca na výzvu súdu uviedol iba
všeobecné tvrdenia o skúmaní bonity ale žiadne doklady o skúmaní bonity žalovaného nepredložil. Je
tak zrejmé, že vyššie uvedeným spôsobom zodpovedajúcim odbornej starostlivosti pri skúmaní bonity
dlžníka žalobca nepostupoval (nezaujímali ho príjmy a ani výdavky žalovaného a to, či po ich úhrade
má dostatočnú finančnú rezervu na splácanie úveru; nepreveril ho v úverových registroch a pod.). Súd

teda robí záver, že poskytnutý úver v zmysle § 11 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. nebolo možné platne
predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods.9 OZ a § 565 OZ a tento úver je zároveň bez úrokov
a bez poplatkov. Predčasné zosplatnenie úveru je teda neplatným právnym úkonom. Hrubé porušenie
povinnosti odbornej starostlivosti umožňuje aplikáciu oboch zákonom predpokladaných sankcií na
základe aplikácie pravidla „argumentum a maiori ad minus“ (od väčšieho k menšiemu; od silnejšieho k

slabšiemu - závažnejšie porušenie v sebe obsahuje aj porušenie menej závažné). Naviac, žalobca pri
predčasnom zosplatnení nepreukázal zaslanie ani tzv. upozorňujúcej výzvy podľa § 53 ods. 9 OZ, ktorá
je nevyhnutnou podmienkou pre aplikáciu predčasného zosplatnenie podľa § 565 OZ.

8. Zo žalobcom predloženej platobnej histórie vyplýva, že splátky mali anuitný charakter.

Podľa www.wikipedia.sk anuita ( z lat. annuus - ročný) je pravidelné
(periodické) plynutie pevne stanovených platieb počas určitej špecifikovanej doby. Anuitná
splátka zostáva
počas celej doby splácania rovnaká. Skladá sa z istiny
a splátky úroku

. Výška anuitnej splátky sa nemení. Plynule sa mení výška
a pomer istiny a úroku . Z toho vyplýva , že na začiatku
úverového vzťahu najväčší podiel celej splátky bude tvoriť úrok a naopak na konci bude najväčší podiel
splátky predstavovať istina, čiže každou ďalšou splátkou sa úrok znižuje a istina sa zvyšuje. Úrok a
istina sa platia v pravidelných časových intervaloch , najčastejšie

mesačne počas celej platnosti úveru.
8.1. Vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru sa splátky úveru modifikujú tak, že sú tvorené
iba časťou pripadajúcou pôvodne na istinu a poistným. V splátkach za čas od 10.09.2018 do 10.04.2019
predstavovala istina sumu 404,80 € a poistné sumu 34,91 €. Zaplatenú sumu 61,19 € započítal súd
vychádzajúc zo žalobcom predloženej čiastočnej amortizačnej tabuľky nasledujúco:

- splátka splatná dňa 10.09.2018: istina 41,23 € + poistné 3,17 € - zaplatené,
- splátka splatná dňa 10.10.2018: istina 15,60 € zaplatená a ostala dlžná istina 24,89 € a dlžné poistné
3,97 €.
Z istiny uvedenej v amortizačnej tabuľke (splátky od 10.09.2018 do 10.04.2019) v celkovej sume 404,80
€ tak po zaplatení sumy 56,83 € ostala dlžná istina 347,97 € a táto bola žalobcovi priznaná.

Z poistného uvedeného v amortizačnej tabuľke (splátky od 10.09.2018 do 10.04.2019) v celkovej sume
34,91 € tak po zaplatení ostalo dlžné poistné 31,74 € ale žalobca uplatňuje 31,72 € a toto bolo žalobcovi
priznané.
Spolu tak bola priznaná suma 379,71 €.
Ostatné poplatky priznané neboli pre nepreukázanie dôvodnosti ich účtovania.

8.2. Pokiaľ ide o tvrdenie, že žalobca nemá k dispozícií amortizačnú tabuľku požadovanú súdom súd
uvádza, že ho nemôže akceptovať vzhľadom na § 9 zákona č. 129/2010 Z.z.
ods.3 - Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú obsahuje dohodu o amortizácii istiny, je veriteľ
povinný poskytnúť spotrebiteľovi výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

ods.5 - Amortizačná tabuľka podľa odseku 3 uvádza splátky, ktoré sa majú zaplatiť, a lehoty a podmienky
ichúhradyvrátanerozpisukaždejsplátkysuvedenímamortizácieistiny,úrokovvypočítanýchnazáklade
úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a prípadne i dodatočné náklady; ak úroková sadzba nie je fixná
alebo sa dodatočné náklady podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere môžu zmeniť, amortizačná tabuľkazrozumiteľne a stručne uvádza, že údaje v nej uvedené budú platné len do najbližšej zmeny úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru alebo dodatočných nákladov v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere.

8.3. Amortizačnú tabuľku teda žalobca musí mať k dispozícii (podľa nej by bol predsa pokračoval v
priraďovaní platieb žalovaného) a svojou nevôľou ju poskytnúť sám spôsobil, že žalobe nemohlo byť
vyhovené vo väčšom rozsahu. Súd totiž nevedel aká časť istiny je ako splatná dlžnou ku dňu jeho
rozhodnutia.
8.4. Amortizačná tabuľka bola nevyhnutná z dôvodu, že žalovaný bol povinný splácať iba istinu a poistné

zo sumy pôvodnej splátky. Jeho čas splácania teda dotknutý vzhľadom na neplatnosť predčasného
zosplatnenia skrátený nemôže byť. Naopak, ak by splátka ostala v pôvodnej výške 90 € (teda vo výške
pôvodne obsahujúcej aj úroky postihnuté sankciou bezúročnosti), tak napriek neplatnému predčasnému
zosplatneniu úveru a jeho bezúročnosti by žalovaný musel splácať vyššiu sumu istiny v splátke (celá
splátka by bola tvorená istinou a prípadne poistným) ako bolo pôvodne stanovené a v podstatne kratšom
čase (podľa tabuľky žalobcu do 10.04.2020), čo by negovalo zákonnú sankciu neplatnosti predčasného

zosplatnenia, keďže je zrejmé, že splácanie malo trvať podstatne dlhšie.

9. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka - výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
9.1. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 17.04.2019 vo výške 0,00% ročne, čo predstavuje

výšku úrokov z omeškania 5,00% ročne.

10. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené
výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10.1. Žalobca v konaní prevažne neúspešný nárok na náhradu trov konania nemá a prevažne
úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.