Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, March 25, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/46/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814208195
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7814208195.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudkýň
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu Home Credit Slovakia a.s., so sídlom
v Piešťanoch, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ERASMUS
LEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Justičná 9, proti žalovanej I. Y., Z. I., P.. XX.XX.XXXX, bývajúcej
v Y. Č.. X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Taragel a Akram, s.r.o., so sídlom v Spišskej Novej Vsi,

Starosaská 11, o zaplatenie úrokov z omeškania, o trovách konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava č. k. 8C/239/2014-101 zo dňa 6.4.2020, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie takto :

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej náhradu trov prvostupňového konania vrátane odvolacieho
konania Krajského súdu v Košiciach pod sp. zn. 2Co/413/2015 v rozsahu 36%.

Priznáva žalobcoviprotižalovanejnáhradutrovodvolaciehokonaniasp.zn.2Co/16/2018,vedeného
na Krajskom súde v Košiciach v rozsahu 100%.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanej náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava uznesením č. k. 8C/239/2014-101 zo dňa 6.4.2020 žalobcovi priznal náhradu
trov konania v rozsahu 36%. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodnou žalobou sa žalobca
domáhal od žalovaného Y. Y. zaplatenia sumy 1.437,66 € s príslušenstvom titulom neuhradeného
úveru, pričom v časti o zaplatenie istiny žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že žalovaný uhradil túto
časť a domáhal sa už len zaplatenia kapitalizovaného ročného úroku z omeškania od 13.2.2010 do
9.5.2014 vo výške 667,50 € a náhrady trov konania. Pôvodná žaloba sa viedla v konaní Okresného súdu

Rožňava pod sp. zn. 8C/73/2014, pričom súd uznesením zo dňa 22.5.2014 zastavil konanie o späťvzatú
časť istiny a o konanie o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 667,50 € vylúčil na
samostatné konanie s tým, že v tomto konaní rozhodne aj o trovách konania. Vylúčené konanie sa
viedlo už pod sp.zn. 8C/239/2014. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 7.9.2017 žalobu o zaplatenie
kapitalizovaného denného úroku z omeškania zamietol a vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na
náhradu trov konania. V uvedenom rozsudku rozhodol súd o trovách podľa § 255 ods. 1 Civilného

sporového poriadku (CSP). Konštatoval, že žalovaný Y. Y. bol v konaní úspešný, a preto má nárok
na náhradu trov konania v plnom rozsahu, no vzhľadom na to, že si žalovaný náhradu trov neuplatnil,
žiadnej zo strán súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2.Len proti výroku uvedeného rozsudku č. k. 8C/239/2014-75 zo dňa 7.9.2017 podal odvolanie žalobca,
Krajský súd v Košiciach konštatoval, že je dôvodné, napadnutý výrok rozsudku o trovách konania zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vytkol súdu prvej inštancie, že
v predmetnej veci pri rozhodovaní o trovách konania sa neriadil ustanoveniami § 255 ods. 1, 2 a § 256ods. 1 CSP a nevzal do úvahy, že žalobca čiastočne vzal svoju žalobu čo do zaplatenia istiny späť po
úhrade tejto sumy žalovaným po začatí konania a v tejto časti možno hovoriť o procesnom úspechu
žalobcu. Naopak, úspech žalovaného bol v časti zamietnutej sumy vo výške 667,50 € a súd teda pri

rozhodovaní mal zohľadniť a dať do pomeru úspech sporových strán, pretože aj keď išlo o dve spisové
značky a dve konania (po vylúčení nároku), mal zohľadniť úspech žalobcu v celkovom ponímaní.

3.Súd prvej inštancie po zrušení výroku rozsudku o trovách konania odvolacím súdom vec právne
posúdil podľa ustanovení § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že v konaní 8C/73/2014

žalobca vzal žalobu späť pre správanie sa žalovaného, ktoré spočívalo v úhrade žalovanej istiny
1.437,66 €, a to po začatí konania, preto procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti, ide teda o
procesný úspech žalobcu. Na druhej strane zamietnutá žaloba, čo sa týka nároku žalobcu vo výške
667,50 € predstavuje neúspech žalobcu v tejto časti a úspech žalovaného. Pri pomere úspechu a
neúspechu sporových strán (68% úspech žalobcu a 32% úspech žalovaného) predstavuje percentuálny
podiel úspechu žalobcu 36%. V takejto výške preto aj žalobcovi priznal náhradu trov konania.

4.Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
h/ CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že prizná žalovanému náhradu trov
konania pred súdom prvej inštancie v rozsahu 36 %, náhradu trov odvolacieho konania, ktoré prebiehalo
pred odvolacím súdom pod sp. zn. 2Co/413/2015 v rozsahu 100 % a náhradu trov odvolacieho konania,

ktoré prebiehalo pred odvolacím súdom pod sp. zn. 2Co/16/2018 v rozsahu 100 %. Zároveň žiadal
náhradu trov tohto odvolacieho konania taktiež v rozsahu 100 %. Poukázal na ust. § 396 ods. 3 CSP,
z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie je povinný vo svojom konečnom rozhodnutí rozhodnúť aj o
náhrade trov odvolacieho konania, pričom on v odvolacích konaniach jednoznačne úspech mal. Ide
pritom o konania odvolacieho súdu Krajského súdu v Košiciach 2Co/413/2015, ale aj 2Co/16/2018.

5.Keďže pri doručovaní predmetného, t.j. odvolaním žalobcu napadnutého uznesenia súdu prvej
inštancie zo dňa 6.4.2020 bolo zistené, že žalovaný Y. Y. zomrel dňa 7.7.2019, súd prvej inštancie
uznesením 8C/239/20014-127 zo dňa 6.10.2020 na návrh žalobcu rozhodol, že pokračuje v konaní
s dedičkou žalovaného I. Y. poukazujúc na uznesenie o dedičstve Okresného súdu Rožňava sp. zn.

15D/189/2019,Dnot/214/2019zodňa17.2.2020.Uvedenéuznesenieopokračovanívkonanísdedičkou
pôvodne žalovaného nadobudlo právoplatnosť 19.10.2020.

6.Dňa 20.11.2020 bola súdu prvej inštancie elektronicky doručené podanie žalovanej označené ako
vyjadrenie k uzneseniu 8C/239/2014-127 a k jeho prílohám. Z obsahu tohto vyjadrenia možno usúdiť,

že ide aj o vyjadrenie k odvolaniu žalobcu ohľadne trov konania s tým, že podľa nej celá žaloba na sumu
1.437,66 € istiny musela byť nedôvodná, ale aj premlčaná, napriek tomu však žalovaný žalobcovi túto
sumu zaplatil. Z odôvodnenia rozsudku vo veci samej súdu prvej inštancie (bod 28) vyplýva, že žalovaný
zaplatil žalobcovi z úverovej zmluvy sumu 4.001,01 €, hoci istina úveru, na zaplatenie ktorej mal žalobca
nárok bola len 2.655,51 €. Evidentne teda nárok žalobcu dôvodný nebol a keďže išlo o spotrebiteľský

úver, súd mal u žalovaného ako u spotrebiteľa ex lege skúmať, či je žaloba dôvodná. Podľa názoru
žalovanej žalobca teda v spore nemal žiadny úspech a nemá nárok ani na náhradu trov konania. Ďalej
vytýkala súdu prvej inštancie, že pre nepriznanie nároku na náhradu trov žalobcovi sú dané u nej dôvody
aj podľa § 257 CSP, t.j. dôvody hodné osobitného zreteľa na jej strane, pre ktoré môže súd výnimočne
nepriznať náhradu trov konania, pretože je matkou štyroch maloletých detí. Momentálne žije a pracuje v

Rakúsku a jej majetkové pomery sú také, že okrem rodinného domu v Y. a osobného motorového vozidla
Renault Megane Scenic a Chevrolet Spark nemá hodnotnejší majetok. Potom vyčíslila svoje náklady,
ktoré doložila aj príslušnými dokladmi, tak isto aj svoje príjmy.

7.K vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalobca s tým, že je nepochybné, že v časti sumy 1.437,66 € bol

úspešný procesne pri uplatňovaní svojho nároku a v časti kapitalizovaných úrokov z omeškania vo
výške 667,50 € úspech nemal. K takémuto záveru napokon došiel aj odvolací súd vo svojom uznesení
2Co/16/2018 zo dňa 18.1.2018. Poukazoval pritom aj na známu a platnú judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, napríklad rozhodnutie sp. zn. 7MCdo/1/2014. Je teda evidentné, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania tým, že po začatí konania uhradil žalobcovi žalovanú istinu. Čo

sa týka zo strany žalovanej žiadaného použitia ust. § 257 CSP, žalobca uviedol, že na to nie je dôvod,
pretože nejde o žiaden výnimočný prípad, ani dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre všetko je právne
významnépráveust.§470anasl.Občianskehozákonníkastým,žededičzodpovedázadlhyporučiteľa,
t.j. pôvodne žalovaného. V ďalšom žalobca poukazuje na to, že žalovaná navrhla rozhodnúť, abyodvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že žalobcovi náhradu trov konania neprizná. Poukázal
na to, že uznesenie okresného súdu znie, že žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 36
%, proti tomuto uzneseniu však podal odvolanie iba žalobca, nie žalovaná. V odvolacom konaní preto

nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre žalobcu ako stranu, ktorá riadne a včas uplatnila opravný
prostriedok. Naďalej zotrvával na svojom odvolacom návrhu.

8.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd vec prejednal na základe podaného odvolania podľa ust.
§ 385 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania. Po konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a

oprávnenou osobou preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379, a § 380 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v prevažnej časti
dôvodné.

9.Žalobca použil odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný
tak, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením
je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy,
ak súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale
nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

10.Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov konania súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

11.Podľa § 255 ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

12.Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

13.Uznesením súdu prvej inštancie č. k. 8C/73/2014-44 zo dňa 22.5.2014 bolo čiastočne zastavené
konanie o zaplatenie istiny 1437,60 € z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom, pričom k

späťvzatiu došlo z dôvodu, že žalovaný Y. Y. v priebehu konania uhradil túto sumu a nárok na zaplatenie
kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 667,50 € vylúčil na samostatné konanie s tým, že v tomto
konaní rozhodne aj o trovách konania. Rozsudkom č. k. 8C/239/2014-75 zo dňa 7.9.2017 bol vylúčený
nárok zamietnutý a o trovách konania rozhodnuté tak, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu.

14.Odvolací súd konštatuje, že ešte rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 8C/239/2014-15 zo dňa
25.3.2015 bola žaloba o zaplatenie 667,50 € zamietnutá a o trovách konania rozhodnuté tak, že žiadna
zo strán nemá nárok na ich náhradu. Tento rozsudok bol v celom rozsahu v dôsledku odvolania žalobcu
zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15.Keďže žalovaný uhradil sumu 1437,60 € až v priebehu konania a v tejto výške došlo k čiastočnému
späťvzatiu žaloby žalobcom, žalovaný procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Zavinenie
je pritom potrebné posudzovať len z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva. Preto v
zásade platí, že ak sa žaloba vzala späť, pretože (aj keď čiastočne) sa žalovaný zachoval v zmysle
žalobnej požiadavky a plnil v priebehu sporu, zavinil zastavenie konania a nesie procesný následok v

podobe povinnosti platiť trovy konania (v tejto časti). Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom
vyplývajúcim nie z hmotného ale z procesného práva, otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je
nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska, teda z hľadiska vzťahu výsledku správania žalovaného
k požiadavkám žalobcu. Ide o to, či sa žalobca domohol k uplatnenému nároku alebo nie, pričom súd
neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie ( NS SR sp.zn. 7M Cdo 1/2014, 3Sžo

225/2010). Žalovaný Y. Y. jednoznačne po podaní žaloby časť uplatneného nároku žalobcovi uhradil,
zavinil zastavenie konania a žalobca má v tejto časti nárok na náhradu trov konania (§256 ods. 1CSP).
V prevyšujúcej časti bola žaloba žalobcu zamietnutá, v tejto časti ide o úspech žalovaného vo veci,
náhrada trov konania sa riadi ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Pomer úspechu a neúspechu súd prvej
inštancie ustálil správne, t.j. ohľadne konaní 8C/73/2014 a 8C/239/2014 (išlo o jeden nárok , ktorého časť

bola vylúčená na samostatné konanie) vrátane odvolacieho konania Krajského súdu v Košiciach pod
sp. zn. 2Co/413/2015. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka žalobcu ohľadne osobitného priznania
náhrady trov odvolacieho konania 2Co/413/2015.16.Iná situácia je pri odvolacom konaní po právoplatnom skončení konania v meritórnom ponímaní,
keď v konaní sp. zn. 2 Co/16/2018, vedeného na Krajskom súde v Košiciach bol už zrušený len výrok
rozsudku o trovách konania a v tomto odvolacom konaní bol žalobca teda plne úspešný.

17.Odvolací súd v súvislosti s tým, že žalovaná nepodala odvolanie proti predmetnému uzneseniu, svoje
argumenty uviedla len vo vyjadrení k odvolaciu žalobcu, nemožno žalobcovi v odvolacom konaní priznať
menej, než tak urobil súd prvej inštancie (36% náhrady). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania
sp. zn. 2 Co/16/2018 a tohto odvolacieho konania nie je namieste argumentovať možným použitím

ustanovenia § 257 CSP, keď žalovaná pokračuje v konaní ako dedička po nebohom pôvodne žalovanom
Y. Y., keď konanie vo veci samej bolo ešte za jeho života právoplatne skončené. Zodpovedá do výšky
zdedeného majetku a nemožno preto posudzovať jej majetkové pomery ako výnimočný prípad.

18.Podľa 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

19.Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozhodnutia.

20.Vzhľadom k tomu, že v tomto odvolacom konaní mal žalobca vo veci plný úspech, súd mu priznal

proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie ( § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 225 ods. 1 CSP).

21.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).