Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 26, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/97/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417209023
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417209023.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.

Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: S., , L. J. I. V. X. H. V. XX,
XXXXX P.-J., K. G., G. Č.. XXX XXX XXX, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky: S. U., L.
Z. X., I. XX, X., N.: XX XXX XXX, proti žalovanému: H. K., B.. XX. X. XXXX, X. Z. XXX, T., zast.
Martinou Farkašovou, bytom Bratislava - Devínska Nová Ves o zaplatenie 2.795,63 eur s prísl., a o
vzájomnej žalobe, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 31. júla 2018
č. k. 40Csp/93/2017- 97, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol (výrok II.) a vo výroku

ktorým žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.568,15 eur s 5,5 % úrokom z omeškania
od 22. 10. 2016 do zaplatenia (výrok III. ), p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie v časti o zaplatenie 13,39 % úrokov

ročne zo sumy 2.795,63 eur od 29. 4. 2017 do zaplatenia a v časti o zaplatenie 5 % úrokov z omeškania
zo sumy 2.795,63 eur od 21. 12. 2016 do 28. 4. 2017 ( výrok I. ). Žalobu žalobcu zamietol ( výrok II. ).
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 2.568,15 eur spolu s 5 %úrokmi z omeškania od
22. 10. 2016 do zaplatenia ( výrok III ). Vzájomnú žalobu žalovaného vo zvyšnej časti zamietol ( výrok
IV ). Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu ( výrok V ).

2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že dňa 16. 4. 2013 strany uzavreli zmluvu o

úvere č. XXXXX, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému úver za účelom kúpy
konkrétne určeného motorového vozidla. Výška poskytnutého úveru bola 6.239 eur, výška mesačnej
splátky 184,45 eur a počet splátok bol stanovených na 60. Prvá splátka bola splatná dňa 20. 5. 2013.
Ročná úroková sadzba úveru bola dohodnutá vo výške 13,39 %, jednorazový spracovateľský poplatok
vo výške 1.363,47 eur, poistenie spôsobilosti splácať úver pre prípad smrti a úplnej invalidity 84,60
eur, poistenie spôsobilosti splácať úver v prípade nezamestnanosti a pracovnej neschopnosti 218,40
eur. Ročná percentuálna miera nákladov ( RPMN ) bola stanovená vo výške 25,40 %, priemerná

hodnota RPMN 23,22 %, celková čiastka na úhradu 11.067 eur. Listom zo dňa 29. 3. 2017 žalobca
upozornil žalovaného, že nakoľko nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy o úvere, v prípade, ak bude
v omeškaní s platbou jednej splátky viac ako tri mesiace, vyhlási úver spolu s jeho príslušenstvom a
všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú, za splatný. Listom zo dňa 20. 4. 2017 žalobca oznámilžalovanému, že úver spolu s jeho príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú,
vyhlasuje za splatný k 28. 4. 2017. Z prehľadu úhrad žalovaného súd prvej inštancie zistil, že žalovaný
uhradil na úver spolu sumu 8.277,26 eur. Z príkazu na úhradu a výpisu z účtu žalovaného pripojeného

spisu 7C/125/2016 zistil, že žalovaný dňa 6. 3. 2014 uhradil na úver aj sumu 650 eur a dňa 11. 1.
2016 sumu 127,06 eur. Ministerstvo spravodlivosti SR, odbor ochrany spotrebiteľa, na základe žiadosti
žalovaného o posúdenie úverovej zmluvy listom zo dňa 16. 8. 2016 žalovanému oznámilo, že predmetná
zmluva a všeobecné podmienky zo dňa 16. 4. 2013 obsahujú neprijateľné podmienky. Z listu Národnej
banky Slovenska zo dňa 26. 6. 2017 vyplynulo, že na základe žiadosti žalovaného Národná banka

Slovenska oznámila žalovanému, že ročná percentuálna miera nákladov podľa kontrolného prepočtu v
rámci prešetrovania úverovej zmluvy č. XXXXX predstavovala 28,39%, čiže ročná percentuálna miera
nákladov bola v úverovej zmluve uvedená nesprávne v jeho neprospech. Z predžalobnej výzvy zo dňa
16. 9. 2016 ( č. l. 36 pripojeného spisu 7C/125/2016) vyplýva, že žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie
rozdielu medzi istinou úveru a vzniknutým preplatkom na jeho strane do 30 dní od doručenia výzvy.
Žalobca potvrdil žalovanému, že jeho predžalobnú výzvu prijal dňa 21. 9. 2016.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že poskytnutý úver je úverom spotrebiteľským v zmysle
§ 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, z čoho vyplýva, že uzavretá zmluva musí okrem
všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 tohto zákona. Zmluva
o úvere neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 2 písm. f/

zákona o spotrebiteľských úveroch ). V zmluve je uvedený iba údaj o dobe trvania zmluvy, čo nie
je totožný pojem ako termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je tiež uvedená
celková čiastka na úhradu 11.067 eur, pričom v zátvorke je uvedené "celkové náklady dlžníka spojené
so spotrebiteľským úverom", čo sú však dva rozdielne pojmy ako to vyplýva aj z legálnej definície
týchto pojmov v zmysle § 2 písm. g/, h/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Celkovými nákladmi

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú podľa súdu prvej inštancie všetky náklady vrátane
úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby

získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Celkovou čiastkou, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, je naproti tomu súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových
nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Pokiaľ teda žalobca uvedené dva rozdielne
pojmy spojil do jedného a vyjadril ich jednou čiastkou, postupoval nesprávne. Okrem toho je v zmluve
uvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospechžalovanéhoakospotrebiteľa.Túto

skutočnosť konštatovala aj Národná banka Slovenska, pričom podľa jej kontrolného prepočtu v rámci
prešetrovania úverovej zmluvy ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 28,39 %, namiesto v
úverovej zmluve uvedenej hodnoty 25,40 %. Aj podľa kontrolného prepočtu ročnej percentuálnej miery
nákladov vykonaného súdom prvej inštancie skutočná hodnota RPMN bola vyššia ako tá, ktorá bola
uvedená v zmluve o úvere. Absencia vyššie uvedených náležitostí, resp. uvedenie ročnej percentuálnej

miery nákladov nesprávne v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa má v zmysle § 11 ods. 1 písm.
b/, d/ zákona o spotrebiteľských úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov.

4. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba nie je dôvodná. Keďže v konaní

bolo preukázané, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 6.239 eur, pričom žalovaný uhradil na
úver celkovo sumu 9.054,32 eura ( 8.277,26 eur podľa prehľadu úhrad predloženého žalobcom na č.
l. 16 spisu + 650 eur + 127,06 eur podľa príkazu na úhradu a výpisu z účtu žalovaného na č. l. 31-32
pripojeného spisu 7C/125/2016 ), je zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi o 2.815,32 eur viac, ako
predstavoval poskytnutý úver. S poukazom na tieto skutočnosti súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako

nedôvodnú zamietol a naopak vyhovel vzájomnej žalobe žalovaného, ktorou žalovaný proti žalobcovi
uplatnil zaplatenie sumy 2.568,15 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia získaného plnením bez
právneho dôvodu. Žalovaný si uplatnil z dlžnej sumy úrok z omeškania vo výške 8,05 %, keďže však
výška úrokov z omeškania predstavovala v zmysle § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 Obč. zák. v spojení
s § 3 nar. č. 87/1995 Z.z. výšku 5 % ročne ( o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania ), súd prvej inštancie vzájomnú
žalobu v časti o zaplatenie úrokov z omeškania prevyšujúcich výšku 5 % ročne zamietol. Súd prvej
inštancie zamietol vzájomnú žalobu aj v časti úrokov z omeškania uplatnených za deň 21. 10. 2016,
keďže žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie rozdielu medzi istinou úveru a vzniknutým preplatkomna jeho strane do 30 dní od doručenia predžalobnej výzvy zo dňa 16. 9. 2016, ktorá bola žalobcovi
doručená dňa 21. 9. 2016, čo žalobca potvrdil v odpovedi na predžalobnú výzvu ( č. l. 37 pripojeného
spisu 7C/125/2016 ) a preto sa žalobca dostal do omeškania až dňa 22. 10. 2016.

5. Súd prvej inštancie napokon konštatoval, že nepovažoval za potrebné vysporiadavať sa so všetkými
namietanými skutočnosťami zo strany žalovaného, keďže už nesplnenie jednej z náležitostí zmluvy
o úvere vyžadovanej obligatórne zákonom o spotrebiteľských úveroch malo za následok, že úver sa
považoval za bezúročný a bez poplatkov, resp. rovnaký následok spôsobila už samotná skutočnosť, že v

zmluve bola uvedená ročná percentuálna miera nákladov nesprávne v neprospech spotrebiteľa. Napriek
tomu súd prvej inštancie poukázal na to, že text zmluvy o úvere ( predovšetkým v časti obsahujúcej
odkaz na všeobecné podmienky) je písaný takým drobným písmom, že je iba ťažko čitateľný. Je
podľa súdu prvej inštancie nekorektné, ak veriteľ, ktorý zmluvu vopred jednostranne formulárovým
spôsobom predpripravil a naformuloval, vrátane zvolenia veľkosti písma a umiestnenia jednotlivých
náležitostí zmluvy, umiestnil odkaz na všeobecné podmienky, ktoré by mali tvoriť súčasť zmluvného

vzťahu týkajúceho sa spotrebiteľského úveru požívajúceho zvýšenú ochranu spotrebiteľa ako slabšej
strany zmluvného vzťahu, do časti zmluvy písanej drobným a ťažko čitateľným písmom. Navyše odkaz
na finančný plán, ktorý nie je ani jednou zmluvou stranou podpísaný, nie je v zmluve vôbec obsiahnutý.
Takéto konanie možno za vyššie uvedených okolností považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Čo sa týka poukazu žalobcu na § 1b nar. vlády SR č. 141/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktoré stanovuje minimálnu veľkosť písma v spotrebiteľských zmluvách a
súvisiacich dokumentoch, súd prvej inštancie uviedol, že toto ustanovenie nadobudlo účinnosť až dňa
1. 1. 2015, preto táto argumentácia žalobcu nebola dôvodná.

6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.

1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný (žaloba žalobcu bola voči
nemu zamietnutá a zároveň bolo vyhovené jeho vzájomnej žalobe, pričom neúspech mal len v časti
príslušenstva ) priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. V častiach, v ktorých žalobca vzal žalobu späť, súd prvej inštancie konanie zastavil v zmysle § 145

ods. 2 C.s.p.

8. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výroky II. a III. napadnutého
rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil
tak, že žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania, prípadne aby rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutých výrokoch zrušil a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie. Nesúhlasil s
názorom súdu prvej inštancie, že preskúmavaná zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch.
Naopak mal za to, že zmluva tento údaj obsahuje. Poukázal v tejto súvislosti na čl. II zmluvy, kde v
rámci dohodnutých podmienok úveru obsahuje vymedzenie počtu mesačných splátok, deň splatnosti

prvej mesačnej splátky, ako aj deň splatnosti ostatných mesačných splátok a tiež dobu trvania zmluvy.
Žalovaný sa žalobcovi zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s príslušenstvom v rámci 60-tich mesačných
splátokvovýškepo184,45eursosplatnosťouvždyk20.dňuvmesiaci,pričomsplatnosťprvejmesačnej
splátky bola stanovená ku dňu 20. 5. 2013. Splatnosť poslednej mesačnej splátky tak bola stranami
stanovená ku dňu 20. 4. 2018, ktorý je totožný s dobou trvania zmluvy a teda aj s termínom konečnej

splatnosti úveru. Splatnosť poslednej mesačnej splátky nielenže vyplýva z článku II. predmetnej Zmluvy
o úvere, ale zároveň je jej splatnosť uvedená vo Finančnom pláne, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
úverovej zmluvy. Za nesprávny považoval aj záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalobca spojil do
jedného pojmu celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom a celkovú čiastku, ktorú
musí spotrebiteľ zaplatiť, postupoval nesprávne. Poukázal v tejto súvislosti na to, že Zmluva o úvere

v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia zmluvy obsahuje
výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Z ust. § 2 písm. h/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinného
v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že celková čiastka, ktorú ma spotrebiteľ zaplatiť, predstavuje súčet
celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa. Z tohto dôvodu žalobca v
rámci vymedzenia výšky celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, v zátvorke uvádza aj pojem

„celkové náklady dlžníka“, ktoré sú do celkovej čiastky zahrnuté. V súvislosti s údajom o RPMN žalobca v
odvolaní uviedol, že pre jej výpočet využil v súlade s čl. 5. Všeobecných podmienok zmluvy kvalifikovaný
vzorec spolu s vysvetlením jednotlivých komponentov dosadzovaných do tohto vzorca, pričom tento
vychádza z prílohy č. 2 k zákonu č. 129/2010 Z. z. Národná banka Slovenska sa síce vyjadrila, žev predmetnej zmluve je výška RPMN uvedená nesprávne, ale bližšie nešpecifikovala spôsob výpočtu
RPMN, ani jednotlivé náležitosti spotrebiteľského úveru, ktoré pri svojom výpočte zohľadnila a do
výpočtu aj zahrnula. Rozhodnutia, resp. vyjadrenia Národnej banky Slovenska nie sú záväzné a preto

podľa žalobcu na ne nemožno v konaní prihliadnuť. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je zrejmé, ktoré údaje vyplývajúce z úverovej zmluvy využil pri kontrolnom prepočte výšky ročnej
percentuálnej miery nákladov a akým spôsobom dospel k svojmu kontrolnému výpočtu. Pokiaľ súd prvej
inštancie vykonal prepočet RPMN prostredníctvom kalkulačky nachádzajúcej sa na internetovom portáli,
takýto prepočet nemožno považovať za relevantný a hodnoverný dôkaz, pretože internetové kalkulačky

pre výpočet RPMN poskytujú len približný a orientačný výpočet, pričom získaný výsledok môže byť
chybný. Napadnutému rozhodnutiu ďalej vytkol, že z jeho odôvodnenia nevyplýva výsledná výška
RPMN, ku ktorej súd prvej inštancie dospel, keďže v odôvodnení napadnutého rozsudku sa obmedzil len
na tvrdenie, že výška RPMN mu vyšla vyššia než je uvedená v úverovej zmluve. Preto je žalobca toho
názoru, že súd prvej inštancie náležite nezdôvodnil údajnú nesprávnosť výšky RPMN v zmluve o úvere,
pričom jeho závery sa neopierajú a objektívne a hodnoverné skutočnosti. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu

žalovaného, podľa žalobcu ju žalovaný neuplatnil v súlade s Civilným sporovým poriadkom, pretože
nedodržal písomnú formu. Jediným podaním žalovaného, ktorým žalobca disponuje, je vyjadrenie
žalovaného datované dňa 28. 8. 2017, v ktorého závere žiada, aby súd prvej inštancie žalobu zamietol
a žalobcovi uložil povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie. Toto podanie nemožno považovať za
vzájomnú žalobu, ale len za procesnú obranu žalovaného. Z tohto podania žalovaného nie je zrejmé,

na akom skutkovom základe malo bezdôvodné obohatenie vzniknúť, pretože bližšie nekonkretizoval
skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia a ani nepreukázal existenciu zákonných predpokladov
zakladajúcich bezdôvodné obohatenie v súlade s ust. § 451 Obč. zák. Podľa žalobcu neboli preukázané
žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by spôsobovali bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného
úveru. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ktoré skutočnosti predkladané sporovými

stranami pokladal súd prvej inštancie za sporné a ktoré za nesporné, akými úvahami sa pri rozhodovaní
spravoval, ktoré dôkazy predkladané stranami vykonal, a ktoré nevykonal.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

10. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu zotrval na svojej argumentácii uvedenej
v odvolaní.

11. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

12. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe zistil
správne skutkový stav veci a vec po právnej stránke správne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý
rozsudok riadne odôvodnil a odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého

rozsudku a konštatuje ich správnosť ( § 387 ods. 2 C.s.p. ). V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že
odôvodnenie napadnutého rozsudku je v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 C.s.p. a
odvolacia argumentácia žalovaného týkajúca sa nedostatkov odôvodnenia napadnutého rozsudku teda
nie je dôvodná.
13. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/, y/. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Ust. § 9
ods. 2 citovaného zákona stanovuje základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom podľa
§ 9 ods. 2 písm. j/ tohto zákona zmluva musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú

čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťvypočítanúnazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy.

14. Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvej inštancie, že údaj RPMN uvedený v
predmetnej úverovej zmluve nie je správny. Vzhľadom na to je predmetný úver bezúročný a bez
poplatkov, keď v úverovej zmluve absentujú údaje podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských

úveroch. Odvolací súd na doplnenie správnosti záverov súdu prvej inštancie o nesprávnom uvedení
RMPN v spornej zmluve uvádza, že podľa výpočtu na základe vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, ktorý je uvedený aj v čl. 5 VOP, správny údaj o výške RPMN je 28,53
%. Keďže v predmetnej úverovej zmluve je uvedená RPMN vo výške 25,40 %, je uvedená nesprávnev neprospech spotrebiteľa, nastáva dôsledok v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ zákona o spotrebiteľských
úveroch. Spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanému sa tak považuje v zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. b/ a d/ zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bezpoplatkov, z čoho vyplýva, že

žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov,
ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného.

15. Odvolací súd poukazuje na § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého sa
poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere

neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, pričom na naplnenie uvedenej sankcie
postačuje, ak zmluva neobsahuje čo i len jednu z uvedených náležitostí. Preto nebolo potrebné sa
zaoberať ďalšími odvolacími námietkami žalobcu. Totiž ani prípadné nesprávne závery súdu prvej
inštancieoabsenciidátumukonečnejsplatnostiúveru,činesprávneuvedenejvýškecelkovýchnákladov,
by nemali vplyv na to, že úver je potrebné považovať na bezúročný a bezpoplatkový. Inými slovami,
bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru je spôsobená už nesprávnym uvedením výšky

RPMN v úverovej zmluve.

16. Nedôvodná je aj odvolacia argumentácia žalobcu vo vzťahu k existencii vzájomnej žaloby. Ust.
§ 125 ods. 1 C.s.p. je potrebné ( aj s použitím čl. 3 ods. 2 C.s.p. ) vykladať v tom zmysle, že
súd môže akceptovať aj podania urobené stranou alebo jej zástupcom ústne do zápisnice súdu na

pojednávaní, pokiaľ predstavujú jednoduché spresnenie, doplnenie, rozšírenie alebo späťvzatie žaloby.
V danom prípade žalovaný podanie, v ktorom si uplatnil vzájomnou žalobou vydanie bezdôvodného
obohatenia, podal v písomnej podobe a toto podanie doplnil na pojednávaní konanom dňa 17. 4. 2018
do zápisnice o uvedenie konkrétnej sumy. Na tomto pojednávaní žalovaný odstránil vady vzájomnej
žaloby podanej písomne na súde prvej inštancie dňa 30. 8. 2017, keď uviedol výšku ním požadovaného

bezdôvodného obohatenia žalobcu a rovnako navrhol aké dôkazy navrhuje na preukázanie jeho tvrdení,
odkazomnaspisvedenýpodsp.zn.7C/125/2016,ktorýsúdprvejinštancienáslednevykonalakodôkaz.
Nebolo povinnosťou žalovaného vo vzájomnej žalobe uvádzať, o akú skutkovú podstatu bezdôvodného
obohatenia ide. Právne posúdenie veci je totiž vecou súdu.

17. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu výrokom II. zamietol.
Preto odvolací súd tento výrok napadnutého rozsudku potvrdil podľa § 387 ods. 1 C.s.p. Keďže žalovaný
bol povinný zaplatiť žalobcovi iba úverovú istinu vo výške 6.239 eur, pričom ale v skutočnosti zaplatil
žalobcovi sumu 9.054,32 eur, žalobca sa na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil v rozsahu 2.815,32
eur ( 9.054,32 - 6.239 = 2.815,32 eur ). Žalovaný si však vzájomnou žalobou uplatnil iba sumu 2.568,15

eur a súd prvej inštancie bol týmto vyčíslením bezdôvodného obohatenia vo vzájomnej žalobe viazaný.
Toto bezdôvodné obohatenie je žalobca povinný žalovanému vydať v zmysle § 456 prvá veta Obč. zák. V
toho je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny aj vo výroku III., ktorým bola žalobcovi
uložená povinnosť zaplatiť žalovanému z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu 2.568,15 eur
s prísl. Preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil aj tento výrok napadnutého rozsudku.

Odvolateľ vo vzťahu k úrokom z omeškania v odvolaní neuviedol, v čom vidí nesprávnosť výroku o
úrokoch z omeškania a odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preto správnosť tohto
výroku napadnutého rozsudku nepreskúmaval.

18. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie, ktorými bolo konanie zastavené ( výrok I.) a ktorým bola

vzájomnážalobažalovanéhovozvyškuzamietnutá(výrokIV.),nebolinapadnutéodvolanímanadobudli
právoplatnosť.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

plnom rozsahu.

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /
dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).