Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/123/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5419200444
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5419200444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého

a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v spore žalobcu: JUDr. K. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. K. XXX/XX, XXX XX L., proti žalovanému: Ing. I. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. D. XXXX/X, XXX XX K. T., zastúpeného spoločnosťou PUKAJ, advokátska kancelária
s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1661, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 53 029 623, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Dolný Kubín č. k. 6C/13/2019-238 zo dňa 09. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného k
nehnuteľnosti - pozemku zobrazenému ako parcela registra „C“ č. 670/94 trvalý trávny porast o výmere
728 m2, zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. a obec K. T. pod B3 na žalobcu v podiele 4/24-ín a pod
B2 na žalovaného v podiele 20/24-ín. Zároveň prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, v 1/1-ine,
novovytvorený pozemok zobrazený ako KN-C parcela č. 670/394 trvalý trávny porast o výmere 121 m2,
ktorý vznikol na základe geometrického plánu č. 37048201-47/2020 vyhotoveného dňa 13.03.2020 Ing.

I. N. - geodetická kancelária so sídlom Nám. A. Bernoláka 377, Námestovo, úradne overenom Okresným
úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom dňa 25.03.2020 pod č. 175/2020 z pôvodného pozemku
KN-C parcela č. 670/94 trvalý trávny porast o výmere 728 m2. Do výlučného vlastníctva žalovaného
prikázal, v 1/1-ine, novovytvorený pozemok zobrazený ako KN-C parcela č. 670/94 trvalý trávny porast
o výmere 607 m2, ktorý vznikol na základe geometrického plánu č. 37048201-47/2020 vyhotoveného
dňa 13.03.2020 Ing. I. N. - geodetická kancelária so sídlom Nám. A. Bernoláka 377, Námestovo, úradne
overenom Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom dňa 25.03.2020 pod č. 175/2020

z pôvodného pozemku KN-C parcela č. 670/94 trvalý trávny porast o výmere 728 m2. O nároku na
náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobca má voči žalovanému nárok na ich
náhradu v rozsahu 100 %. Okrem toho určil, že neoddeliteľnú súčasť rozsudku tvorí geometrický plán
č. 37048201-47/2020 vyhotovený dňa 13.03.2020 Ing. I. N. - geodetická kancelária so sídlom Nám. A.
Bernoláka 377, Námestovo, úradne overený Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálnym odborom
dňa 25.03.2020 pod č. 175/2020.

2. Súd prvej inštancie v spore nevykonal všetky dôkazy, pretože nevykonal dôkazy, ktoré boli navrhnuté
žalovaným na poslednom pojednávaní. Žalovaný na poslednom pojednávaní navrhol, resp. uviedol, že
zabezpečí: a) geometrický plán, b) odborné vyjadrenie k výške nákladov na vybudovanie prístupu, tak
ako navrhoval žalobca, s tým, že sa porovnajú náklady na vybudovanie prístupu, tak ako to navrhuježalovaný, c) odborné vyjadrenie projektanta k možnosti výstavby nehnuteľnosti na parcele 670/94, d)
meranieelektromagnetickéhožiareniazvysokéhonapätia,ktorésanachádzanaspodnejčastipozemku
a má vplyv na ďalšie využitie tohto pozemku. Žalovaný na otázku súdu prvej inštancie, čo žalovanému

bránilo navrhnúť uvedené dôkazy, prípadne ich súdu predložiť najneskôr na dnešnom pojednávaní,
uviedol, že vo vypracovávaní geometrického plánu mu bránili opatrenia súvisiace s koronavírusom,
keďže osoby mali obmedzenia a nemali záujem sa stretávať, a po uvoľnení týchto opatrení mali toľko
roboty, že nebolo v ich možnostiach a schopnostiach zabezpečiť vyhotovenie takéhoto plánu. Pokiaľ ide
o meranie žiarenia, ako aj ostatné navrhnuté dôkazy, vzhľadom na situáciu, ktorá nastala na území SR a

núdzový stav, žalovaný uviedol, že potrebuje ďalšie 3 mesiace, kde v tejto lehote, podľa vyjadrení, bude
schopný tieto dôkazy zabezpečiť. Po vyššie uvedenom zdôvodnení súd prvej inštancie na pojednávaní
rozhodol o tom, že dôkazy označené žalovaným až na pojednávaní dňa 09.06.2020 nevykoná, a to z
dôvodu, že boli podané oneskorene. V predmetnom spore bola žalovanému doručená žaloba žalobcu,
ktorou sa domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k spoločnému pozemku strán sporu a jeho
vyporiadania reálnym rozdelením podľa geometrického plánu, ktorý tvoril prílohu žaloby, doručená dňa

26.04.2020 spolu s prílohami a s uznesením, ktorým bol o.i. vyzvaný na označenie a predloženie
dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, pričom v rámci
poučeniaoprocesnýchprávachapovinnostiachstránsporubolžalovanýpoučený,že„stranysúpovinné
uplatniťprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany(najmäskutkovétvrdenia,popretie
skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany, návrhy na

vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky)
včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana
mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších

úkonov súdu.“ Vo vyjadrení k žalobe, ktoré žalovaný súdu doručil dňa 07.05.2019 žalovaný navrhol iné
reálne rozdelenie než navrhol žalobca, a to podľa situačného náčrtu Ing. G. C., ktoré pripojil k vyjadreniu
s tým, že žalovaný zároveň vo vyjadrení uviedol, že z dôvodu krátkosti času nemohol zabezpečiť
geometrickýplánatentosúdudoložídodatočne.Žalobcasreálnymrozdelenímpozemku,akohonavrhol
žalovaný v replike nesúhlasil. Replika bola žalovanému doručená dňa 11.07.2019 spolu s uznesením, v

ktorom bol o.i. vyzvaný na označenie a predloženie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení v lehote 10
dní od jeho doručenia. Zároveň bol žalovaný v uznesení poučený, že na neskôr predložené a označené
skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Dňa 22.07.2019 žalovaný, prostredníctvom už zvoleného
právneho zástupcu súdu doručil dupliku, s ktorou ako dôkazy priložil už súdu predložený náčrt Ing.
G. C., dva výtlačky fotografií, písomnú korešpondenciu. Ohľadne žalovaným navrhovaného rozdelenia,

odkázal na nákres, ktorý ako dôkaz nepredložil. Následne, na predbežnom prejednaní sporu právny
zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o geometrický plán, ktorý chce súdu predložiť, tak tento
predloží až po vykonanej obhliadke na mieste samom, ak to bude potrebné. Obhliadka sa uskutočnila
dňa 24.10.2019. Po vykonaní obhliadky a pred nariadeným termínom pojednávania, dňa 26.11.2019
žalobca súdu doručil znalecký posudok Ing. Pavla Kutláka, ktorým bola určená všeobecná hodnota

mernejjednotkypozemkovvytvorenýchgeometrickýmplánomtvoriacimprílohužalobyvrovnakejvýške,
a to 14,12 eur/m2. Na pojednávaní dňa 28.11.2019 došlo k prerušeniu konania za účelom rokovaní
o možnom vyriešení veci. Dňa 31.03.2020 žalobca súdu predložil návrh na pokračovanie v konaní, s
ktorým predložil aj geometrický plán Ing. I. N. č. 37048201-47/2020, podľa ktorého navrhol pripustiť
zmenu žaloby tak, že spoločná parcela bude rozdelená pozdĺžne (oproti pôvodne navrhovanému

priečnemu rozdeleniu). Tento geometrický plán a návrh na zmenu žaloby bol žalovanému, k rukám
jeho právneho zástupcu doručený dňa 09.04.2020 s tým, že do 30.4.2020 mu lehota 15 dní od jeho
doručenia na vyjadrenie sa k tomuto návrhu neplynie. Žalovaný sa však, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu vyjadril podaním, súdu doručeným dňa 22.04.2020, ku ktorému priložil náčrt ním
navrhovaného rozdelenia - príloha č. 1, pričom uviedol, že v priebehu mesiaca, maximálne dvoch

mesiacov žalovaný predloží návrh, ktorý bude vypracovaný za pomoci projektanta z odboru cestných
stavieb a za pomoci geodeta. S ohľadom na uvedené vyjadrenie, súd prvej inštancie vo veci určil termín
pojednávaniana09.06.2020,nazákladečohožalovanémuposkytolviacako1,5mesiacanapredloženie
avizovaného návrhu, resp. na podanie žiadosti o odročenie pojednávania, v prípade, že by tento návrh
zadal vypracovať a vypracovanie sa nestihlo do termínu pojednávania. Žalovaný na pojednávaní dňa

09.06.2020 tento návrh, ani iné dôkazy nepredložil, ani súdu netvrdil (nieto preukázal), že by vykonal
úkony smerujúce k ich zabezpečeniu (napríklad, že by si objednal vyhotovenie geometrického plánu,
resp. odborných meraní). Podľa názoru súdu prvej inštancie mal žalovaný dostatok časového priestoru
na to, aby ním avizovaný geometrický plán zabezpečil, keďže toto uviedol prvýkrát už 07.05.2019, t. j.pred viac ako rokom pred posledným pojednávaním. Podľa súdu prvej inštancie možno pochopiť postoj
žalovaného, že si nedal vypracovať geometrický plán, resp. jeho vypracovanie nenavrhol súdu do času
vykonania obhliadky, pretože právne posúdenie veci mohol súd v závislosti od výsledkov obhliadky

zmeniť. Nemožno však akceptovať následný postoj žalovaného, keď po obhliadke dňa 24.10.2019 a
potom čo bolo konanie dňa 28.11.2019 prerušené mu bolo už od 28.02.2020 jednoznačne zrejmé, že
sa so žalobcom nedohodne a napriek tomu do pojednávania dňa 09.06.2020 si geometrický plán a aj
ostatné dôkazy nezabezpečil, resp. o ich zabezpečenie nepožiadal súd. Pritom žalobca mal rovnaký
časovýpriestoravrámcinehosúdupredložilnovýgeometrickýplánaajznaleckýposudokIng.Františka

Králika. To isté tak mohol urobiť aj žalovaný. Súd prvej inštancie si bol vedomý toho, že od 16.03.2020
bol na území SR vyhlásený núdzový stav s čím boli spojené obmedzenia pri vykonávaní niektorých
pracovných, či podnikateľských činností, žalovaný však ani netvrdil, že by sa na niekoho konkrétneho
so svojou požiadavkou obrátil a táto nemohla byť zrealizovaná pre núdzový stav, resp. pre vládne
opatrenia prijaté na zabránenie šírenia koronavírusu. Každopádne zdôraznil, že tak ako si žalobca
dokázal zabezpečiť nový geometrický plán a znalecký posudok, tak isto to mohol urobiť žalovaný.

Zhrnúc doteraz uvedené, súd prvej inštancie by predloženie dôkazov ako včasných akceptoval, ak by
tieto boli predložené na poslednom pojednávaní, resp. ak by žalovaný pred pojednávaním oznámil,
že ich zabezpečuje, ale pre vládne opatrenia, resp. pre núdzový stav ich zabezpečiť na pojednávanie
nestihne alebo ak by pred posledným pojednávaním požiadal o zabezpečenie navrhovaných dôkazov
súd. Nakoľko k tomu nedošlo a žalovaným označené dôkazy by jednoznačne predstavovali dôvod na

odročenie pojednávania a nie na zanedbateľnú dobu (podľa vyjadrenia žalovaného cca 3 mesiace), súd
prvej inštancie uvedeným návrhom žalovaného na ďalšie dokazovanie nevyhovel, keď síce požiadavka
zákonnej koncentrácie bola dodržaná a dôkazy boli označené do vyhlásenia rozhodnutia o skončení
dokazovania
(§ 154 CSP), avšak v prípade tzv. sudcovskej koncentrácie tomu tak nebolo, keď žalovaný bol poučený

o tom, že na skutočnosti a dôkazy označené po uplynutí lehoty na podanie dupliky súd nemusí prihliadať
uždňa11.07.2019.Podľa§153ods.1a2CSP,„stranysúpovinnéuplatniťprostriedkyprocesnéhoútoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.“ Vychádzajúc z citovaného ustanovenia, súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaný nekonal starostlivo a so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania,
jeho návrhy na ďalšie dokazovanie ako prostriedky procesnej obrany neboli uplatnené včas a nakoľko
by ich vykonanie vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania a značné predĺženie konania, súd prvej

inštancie k uvedeným návrhom neprihliadal. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pokiaľ žalobca v
podaní, ktorým navrhol pokračovať v spore navrhol zmenu žaloby v časti vyporiadania spoluvlastníctva
iným reálnym rozdelením než v pôvodnej žalobe tak, že pozemok bude medzi strany sporu (vo výmere
zodpovedajúcej výške ich spoluvlastníckych podielov) rozdelený pozdĺžne, pričom žalobcovi pripadne
tá časť pozemku, ktorá susedí s jeho parcelou 735/2 a žalovanému pripadne tá časť, ktorá susedí s

miestnou komunikáciou, súd prvej inštancie takéto rozdelenie považoval za účelné pre využitie takto
vydelených pozemkov. Súčasne takéto rozdelenie súd prvej inštancie považoval za spravodlivé v tom
smere, že žalobca a žalovaný budú mať vydelené pozemky obaja súčasne v jeho spodnej časti, čím
sa budú približne rovnako podieľať na obmedzeniach, ktoré vyplývajú z toho, že na daných miestach
sa nachádzajú VN a NN vedenia, ako aj podperné body (dodržanie ochranného pásma pri výstavbe).

Takto bude rovnomerne vyvážené ich postavenie aj v tom smere, že každý z nich bude vlastniť pozemky
v tej časti pozemku, ktorá znižuje jeho celkovú hodnotu. Ak súd hovorí, že sa na obmedzeniach budú
strany podieľať približne rovnako, tak preto, že pokiaľ ide vzdialenosť od stĺpa vedenia VN táto bude
dlhšia vo vzťahu ku novo vyčlenenému pozemku žalovaného a bližšia ku novo vyčlenenému pozemku
žalobcu. Návrh žalovaného, vyplývajúci z jeho náčrtu, podľa ktorého by mal byť pozemok rozdelený

tak, že žalobca by mal vydelenú časť v tzv. hrdle pozemku vo výmere 12 m2 a v spodnej časti by
mal vydelenú časť pozemku vo výmere 109 m2, podľa názoru súdu prvej inštancie nezodpovedá
spravodlivému usporiadaniu, pretože pri takomto rozdelení, by žalobcovi prislúchala časť (vo výmere
109 m2), kde je pozemok najmenej hodnotný a kde pri prípadnej výstavbe treba dodržať ochranné
pásma vyplývajúce z existencie VN a NN vedenia, pričom žalovaný by v tejto časti svoj pozemok

vôbec nemal. Skutočnosť, že by mal žalobca, podľa návrhu žalovaného svoju časť aj v tzv. hrdle, podľa
názoru súdu, vzhľadom na výmeru tejto časti 12 m2, vyššie uvedený nepomer nemôže dostatočne
vyvážiť. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že aj keby žalovaný včas predložil geometrický
plán, ktorým by bol predmetný pozemok rozdelený podľa uvedeného náčrtu, súd by pri vyporiadanípodielového spoluvlastníctva podľa neho nepostupoval. Vykonanie takéhoto dôkazu by bolo v tomto
smere nadbytočné/nepotrebné. Ako nedôvodnú súd prvej inštancie vyhodnotil aj obranu žalovaného,
ktorá spočívala v námietke voči rozdeleniu podľa posledného (t. j. v poradí druhého) geometrického

plánu predloženého žalobcom, týkajúcej sa toho, že pri takomto rozdelení žalovanému vzniknú náklady
na vybudovanie cesty, resp. prístupu k jeho pozemku a pozemok by mal byť rozdelený tak, že v
hornej časti by bol zachovaný prístup obidvoch strán sporu, kde v tejto časti sú najmenšie náklady
na vybudovanie prístupovej cesty a v spodnej časti by žalobcovi bolo prikázaná do jeho výlučného
vlastníctva parcela, kde v tejto spodnej časti sa nachádza vysoké napätie a takýmto spôsobom by

obidve strany získali lukratívnejšiu časť v hornej časti a aj horšiu časť (náčrt na č. l. 227 spisu). Taktiež
žalovaný poukázal na to, že v prípade výstavby rodinného domu by bol takto odsunutý smerom k
mestskej komunikácii, kde sklony a prevýšenie predstavuje 2,7 m, čím sa vybudovanie akejkoľvek
nehnuteľnosti predražuje. K tomu súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ ide o prístup na novovytvorené
pozemky strán sporu, cez tzv. hrdlo, toto nie je nevyhnutne jediným možným a súčasne najvhodnejším
prístupom, ako to aj vyplýva z návrhu odborného posudku Ing. V. T. č. 1/2020 (prílohová obálka spisu),

ktorý vyhodnotil najvhodnejšie dopravné sprístupnenie pozemku s napojením na miestnu komunikáciu
(z hľadiska zásahu do terénu a záberu pozemkov) mimo, resp. vedľa tohto tzv. hrdla pozemku (k tomu
viď grafickú časť predmetného posudku). Súd prvej inštancie zdôraznil najmä to, že v tzv. hrdle je podľa
geometrického plánu šírka pozemku 1,68 m. Takáto šírka neumožňuje samostatný prístup ani jednej
zo strán sporu, pretože len na vjazd motorovým vozidlo je potrebná šírka cca 3 m. Rozdelenie tzv.

hrdla pozdĺžne by pre žalovaného, podľa výšky jeho spoluvlastníckeho podielu, predstavovalo prístup v
šírke len 1,40 m. Potom sa súdu javilo ako vhodnejšie, aby tzv. hrdlo pripadlo žalobcovi, pretože týmto
sa vydelená časť pričlení k jeho susednému pozemku a takýmto rozdelením bude táto časť účelnejšie
využitá než v prípade, ak by pripadla žalovanému, pretože šírka 1,4 m je možná len peší prístup, ktorý
však žalovaný má po celej dĺžke novo vyčleneného pozemku. Ak by sa tzv. hrdlo rozdelilo priečne,

podľa náčrtu žalobcu na č. l. 226 spisu a náčrtu žalovaného na č. l. 227 spisu, každá zo strán sporu by
mala v hrdle rovnako dlhú časť, avšak šírka 1,68 m by ostala nezmenená. Vo vzťahu k sklonu pozemku
súd prvej inštancie uviedol, že jeho existencia v konaní nebola sporná a obhliadka jeho existenciu
popod mestskú komunikáciu potvrdila. Existencia sklonu vyplýva aj z odborného posudku Ing. T.. Súd
prvej inštancie nerozporoval, že v prípade, ak by žalovaný alebo niekto iný na pozemku, ktorý mu bol

vyčlenený staval rodinný dom, výstavbu môže tento sklon predražiť. K tomu však súd prvej inštancie
uviedol, že by bolo v rozpore s účelným využitím daného pozemku, aby bola žalobcovi vyčlenená aj
alebo iba časť v tzv. sklone (čo napokon ani žalovaný nežiadal), pretože vyčlenená časť by nemala
žiadne využitie. Naproti tomu vyčlenenie časti pre žalobcu podľa posledného geometrického plánu pri
pozemku, ktorý má žalobca vo výlučnom vlastníctve, sa súdu prvej inštancie javilo ako logické a vhodné

na to, aby pozemok slúžil nejakému účelu. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na analýzu
využitia pozemku uvedenú na str. 7 znaleckého posudku Ing. Pavla Kutláka, kde sa uvádza, že parcela
670/348 vytvorená GP č. 437400707-5/2019 (ktorá tak ešte okrem hrdla zaberala aj ďalšiu časť hornej
časti sporného pozemku) má nepravidelný a nevhodný tvar na prípadné využitie možnej zástavby a
túto parcelu je možné využiť len v spojitosti s parcelou 670/174, ktorú vlastní žalobca. Pokiaľ ide o

zbytkovú parcelu 670/94, ktorá mala podľa GP pripadnúť žalovanému, znalec uviedol, že v spodnej
časti je vzdušné vedenie VN 22kV a SSD, a.s. požaduje dodržanie 10 m ochranného pásma, takže
parcelu by bolo možné v budúcnosti využiť na prípadnú zástavbu a zostatková časť by mohla byť využitá
ako dvor, záhrada a pod. Vzhľadom na vyhovenie žaloby čo do zrušenia podielového spoluvlastníctva,
ako aj čo do spôsobu jeho vyporiadania a napokon aj čo do, naposledy navrhovaného, konkrétneho

rozdelenia spoločného pozemku, súd prvej inštancie dospel k záveru, že úspech žalobcu v spore bol
úplný. S poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP mu tak voči žalovanému priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že čo sa týka návrhu na

ďalšie dokazovanie zo strany žalovaného, kedy na poslednom pojednávaní konanom v predmetnej
veci uviedol, že geometrický plán sa vyhotovuje, avšak z dôvodu štátnych opatrení na zamedzenie
šírenia nebezpečnej vírusovej choroby Covid-19 nebolo možné tento geometrický plán do plánovaného
pojednávania zabezpečiť. Podľa odvolateľa uvedená skutočnosť bola prezentovaná súdu, kde bolo
zároveň uvedené, že tento geometrický plán na základe objednávky vyhotovuje Ing. G. K., so sídlom

E. XXX, XXX XX E.. Teda nie je pravdou ako súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vôbec neuviedol
či uskutočnil objednávku na geometrický plán, kde jasne žalovaný, resp. jeho právny zástupca na
poslednom pojednávaní uviedol, že geometrický plán dal vyhotoviť avšak z vyššie uvedeného dôvodu
nebolomožnégeometrickýplánpredložiť,pretožegeodetmuselzdôvoduzamedzeniašíreniapandémiesvoju kanceláriu zatvoriť. Ďalej odvolateľ uviedol, že v prípade ak by nenastali skutočnosti, ktoré
nemohol žalovaný žiadnym spôsobom odvrátiť, zmienený geometrický plán, ktorý by mohol slúžiť
ako podklad na rozhodnutie by predložil. Teda nastala objektívna skutočnosť, ktorej vznik a ani

priebeh žalovaný nemohol obmedziť a s ktorou nemohol ani počítať. Je preto zamietnutie doplnenia
dokazovania o geometrický plán na strane žalovaného výrazným zásahom do jeho práv. V prípade
ak by bolo v konaní preukázané, že žalovaný si vlastnou vinou zapríčinil, že geometrický plán nedal
vyhotoviť, resp. nepredložil ho na poslednom pojednávaní z vlastného zavinenia, potom postup súdu
prvej inštancie možno vyhodnotiť ako správny. Avšak ako bolo preukázané, ak by nenastali udalosti

objektívnej povahy, ktoré nemohol žalovaný žiadnym spôsobom ovplyvniť, tak zmienený geometrický
plán by bol predložený na poslednom pojednávaní. Odvolateľ mal za to, že súd konal arbitrárne,
keď aj napriek uvedeniu skutočnosti, že z dôvodu zamedzenia šírenia Covid - 19 geodet nemohol
zmienený geometrický plán včas vyhotoviť, súd prvej inštancie tento dôvod neuznal a tak zamietol
návrh žalovaného na jeho predloženie. Nemožno neočakávané rozširovanie pandémie vzniknutej s
nebezpečnej choroby Covid -19 dávať za vinu žalovaného, keďže nemohol očakávať a nemohol

ovplyvniť s tým vzniknuté komplikácie. Preto zamietnutie doplnenia dokazovania zo strany súdu
bolo rozhodnutím, ktoré výraznou mierou zasiahlo do práv žalovaného, kde takýto postup vzhľadom
na objektívne vzniknutú situáciu nemohol ovplyvniť. Uvedený geometrický plán predkladá v rámci
odvolacieho konania. Na základe geometrického plánu žalovaný má záujem požadovať vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva tak, aby po jeho vyporiadaní ostala žalovanému ako majoritnému

podielovému spoluvlastníkovi plnohodnotná parcela, ktorú bude možné využiť na prípadnú stavbu
rodinného domu. Odvolateľ napriek tomu, že sa môže javiť tá skutočnosť, že predmetný pozemok je
možnérozdeliť,pooboznámenísaspredloženýmilistinnýmidôkazmi,najmävýškopisomapolohopisom
ako aj jeho obhliadkou, je evidentné vzhľadom na jeho členitosť, že predmetný pozemok nie je možné
len tak rozdeliť, so zachovaním jeho účelnosti využitia. Aby jeho účelnosť využitia bola zachovaná,

možnosť reálneho rozdelenia je obmedzená, kde takéto rozdelenie musí zodpovedať výške podielov
podielových spoluvlastníkov a následne možnosti reálneho využitia novovzniknutých parciel. Čo v
danom prípade súd opomenul a neprihliadol na potreby a účelnosť využitia novovzniknutej parcely
u žalovaného ako majoritného podielového spoluvlastníka. Na základe vyššie uvedených skutočností
žiadal odvolací súd, aby rozhodnutie prvostupňového súdu (Okresného súdu Dolný Kubín) vedeného

pod sp. zn.: 6C/13/2019 zo dňa 09. júna 2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

4. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, žalovaný spolu so svojim odvolaním predložil
geometrický plán, ktorý, podľa jeho tvrdení, nemohol súdu prvej inštancie predložiť skôr. Je toho názoru,

že v tomto prípade ide o dôkaz, ktorého predloženie v odvolacom konaní ako tzv. novotu nie je prípustné.
V danom prípade nie je naplnený žiadny z dôvodov výnimky z tohto pravidla uvedených v § 366 CSP.
Žalovaný mal jednoznačne dostatok času, aby aspoň súdu preukázal, že takýto dôkaz si dal vypracovať
(písomne). Podľa žalobcu nie je pravdou, že by zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 09.06.2020
uvádzal súdu prvej inštancie meno konkrétneho geodeta, u ktorého si mal tento geometrický plán údajne

objednať. Zástupca žalovaného iba uviedol, že GP si mal údajne objednať (neuviedol kedy, nepredložil
súdu potvrdenie o tejto skutočnosti), ale z dôvodu pandémie koronavírusu nemohol byť GP do času
pojednávania vyhotovený. Domnieva sa, že žalovaný nemal v čase pojednávania žiadny GP objednaný,
urobil tak urýchlene až potom, čo „spoznal“ právny názor súdu prvej inštancie, nakoľko na pojednávaní
dňa 09.06.2020 bol aj vyhlásený rozsudok a súd prvej inštancie svoje rozhodnutie na tomto pojednávaní

aj odôvodnil. Uviedol tiež, že predkladať dôkazy v odvolacom konaní potom, čo sa oboznámil s názorom
súdu nebolo prípustné ani podľa Občianskeho súdneho poriadku, nieto podľa Civilného sporového
poriadku, ktorý je v otázke koncentrácie konania a povinnosti predkladať dôkazy stranami sporu ešte
prísnejší. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu potvrdil a priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v

rozsahu 100 %.

5. V replike sa žalovaný vyjadril tak, že v prípade ak by neboli pandemické opatrenia, geometrický
plán by bol predložený súdu riadne a včas. Ani samotný súd nevzal do úvahy uvedenú skutočnosť.
Pritom zo zvukového záznamu je nepochybné, že právny zástupca žalovaného dával na vedomosť súdu

dôvodnepredloženiageometrickéhoplánuzdôvoduuzavretiageodetickýchkanceláriíatýmnemožnosti
dodania geometrického plánu, ktorý mal tvoriť podklad na rozhodnutie. Podľa žalovaného nemôže byť
na jeho škodu žalovaného, ak z dôvodu objektívnych skutočností boli geodetické kancelárie uzavreté,
kde v čase uzatvorenia týchto kancelárií, a v danom prípade kancelárie geodeta neboli vyhotovovanégeometrické plány. Na tom podľa odvolateľa nič nemení, že požiadavka bola zadaná aj niekoľko týždňov
po ostatnom pojednávaní, keďže geodet sa vyjadril, že má dostatok času na jeho vyhotovenie, tak aby
mohol byť použitá pred súdom. V tom čase nemohol predpokladať, že jeho kancelária bude povinné

uzatvorená z dôvodu šírenia COVID - 19. Súd prvej inštancie tak za bezdôvodne odmietol vykonať
dôkaz,ktorýbolzmarenývdôsledkuopatreníprotišíreniuCOVID-19.Opätovnenavrholzrušiťrozsudok
súdu prvej inštancie a vec vrátiť na nové konanie.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania

žalovaného v rozsahu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 CSP a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdil.

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v

dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Pre úplnosť odvolací súd k odvolacím dôvodom uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie
podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov
je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti

pre rozhodnutie. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi
predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje
sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.

9. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu

žalovaného, formulovanú v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej
apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami súdu prvej inštancie. Krajský súd zároveň
poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s
nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (ustanovenie § 380
ods. 1 CSP).

10. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo
argument, vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd

poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria
jeden celok, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové
a právne závery súdu prvej inštancie.

11. Pokiaľ žalovaný namietal, že na poslednom pojednávaní konanom v predmetnej veci uviedol, že

geometrický plán sa vyhotovuje, avšak z dôvodu štátnych opatrení na zamedzenie šírenia nebezpečnej
vírusovej choroby Covid-19, nebolo možné geometrický plán do pojednávania zabezpečiť, odvolací súd
túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že súd prvej inštancie
sa touto otázkou podrobne zaoberal vo svojom odôvodnení v bodoch 20. až 28., keď uviedol, že si bol
vedomýtoho,žeod16.03.2020bolnaúzemíSRvyhlásenýnúdzovýstav,sčímbolispojenéobmedzenia

pri vykonávaní niektorých pracovných či podnikateľských činností, avšak žalovaný ani netvrdil, že by sa
na niekoho konkrétneho zo svojou požiadavkou obrátil a táto nemohla byť zrealizovaná pre núdzový
stav, resp. pre vládne opatrenia prijaté na zabránenie šírenia koronavírusu. Taktiež súd prvej inštancie
zdôraznil, že ak si žalobca dokázal zabezpečiť nový geometrický plán a znalecký posudok, tak tak
isto to mohol urobiť aj žalovaný. Podľa krajského súdu je správny aj záveru súdu prvej inštancie o

tom, že by predloženie dôkazov ako včasných bolo akceptovateľné, ak by tieto boli predložené na
poslednom pojednávaní, resp. ak by žalovaný pred pojednávaním oznámil, že ich zabezpečuje, ale
pre vládne opatrenia, resp. pre núdzový stav ich zabezpečiť na pojednávanie nestihne, alebo ak by
pred posledným pojednávaním požiadal súd o ich zabezpečenie. Nakoľko k takémuto postupu zo stranyžalovaného nedošlo a žalovaným označené dôkazy by predstavovali dôvod na odročenie pojednávania
po dobu viac ako troch mesiacov, súd prvej inštancie potom správne návrhom na doplnenie dokazovania
nevyhovel, odvolávajúc sa na ust. § 153 ods. 1,2 CSP o sudcovskej koncentrácii konania, keďže

žalovaný bol poučený o tom, že na skutočnosti a dôkazy označené po uplynutí lehoty na podanie
dupliky nemusel prihliadať, t.j. od 11.07.2019. Aj podľa odvolacieho súdu do posledného pojednávania
žalovaný nepredložil a ani súdu prvej inštancie nepreukázal, že jeho vypracovanie si skutočne objednal
u konkrétneho geodeta. Na uvedenom nič nemení ani predloženie potvrdenia vyhotoveného geodetom
o neskoršej realizácii vyhotovenia geometrického plánu, že ide o novú skutočnosť a nie je žiadny dôvod

na uplatnenie výnimky podľa ust. § 366 CSP. Žalovaný mal dostatok časového priestoru na to, aby súdu
prvej inštancie preukázal, že takýto dôkaz si dal skutočne vypracovať.

12. Pokiaľ žalovaný predložil spolu s odvolaním geometrický plán, odvolací súd konštatuje, že v tomto
prípade sa jedná o dôkaz, ktorého predloženie v odvolacom konaní možno považovať za neprípustné,
keďže ide o novotu v odvolacom konaní. V danom prípade nebol uplatnený žiadny z dôvodov výnimiek

z tohto pravidlá uvedených v ust. § 366 CSP. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný
mal dostatok časového priestoru, aby súdu prvej inštancie preukázal, že takýto dôkaz si dal vypracovať.
Zároveň odvolací súd konštatuje, že odvolateľ nepreukázal ani relevantné dôvody, že si bez svojej viny
nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie navrhovaný dôkazný prostriedok.

13. Aj podľa názoru krajského súdu Občiansky zákonník a ani judikatúra neuvádza, že pri reálnom
rozdelení spoločnej veci má súd prihliadať výlučne na veľkosť spoluvlastníckych podielov, resp. že
tomu má byť tak, ako tento výklad mieni žalovaný. To, že je žalovaný väčšinovým spoluvlastníkom
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom daného sporu, neznamená, že má byť z tohto titulu zvýhodnený oproti
žalobcovi ako menšinovému spoluvlastníkovi, resp. že rozhodnutie vo veci zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva by sa malo javiť ako „spravodlivejšie“ len voči žalovanému a primárne by
malo sledovať len záujem žalovaného ako väčšinového spoluvlastníka. Aj podľa odvolacieho súdu súd
prvejinštanciedostatočnezdôvodnilpozdĺžnerozdeleniespoločnéhopozemku,ktoréjemožnépokladať
za účelné, ako aj spravodlivé, a teda neznevýhodňujúce žiadnu zo sporových strán.

14. Ďalšie argumenty žalovaného v odvolacom konaní odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci
už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vyporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať

odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku nastolenú stranou, je potrebné, aby bolo reagované
len na podstatné a relevantné argumenty strán konania (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.
zn. II. ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími irelevantnými
okolnosťami prejednávanej veci, už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

15. Odvolací súd konštatuje, že v súdenej veci však súd prvej inštancie rozhodnutie odôvodnil zákonu
zodpovedajúcim spôsobom, pričom právo na súdnu ochranu nemožno zamieňať s právom strany sporu
byť pred súdom úspešnou, prípadne s právom na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami
a právnymi názormi. Z uvedeného dôvodu potom, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu,

nedochádza k porušeniu daného práva. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných
základných práv podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2010 dosahuje len také
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

16. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie dôsledne uviedol rozhodujúci skutkový stav,
primeraným spôsobom opísal výsledky vykonaného dokazovania, riadne citoval právne predpisy, ktoré
na prejednávaný prípad aplikoval a z nich vyvodil svoje právne závery, ktoré riadne vysvetlil, pričom
dostatočne a presvedčivo objasnil, z akých úvah vychádzal. Jeho rozhodnutie tak nemožno považovať

za také, ktoré by bolo v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pri výklade aplikácie právnych predpisov sa
súd prvej inštancie neodchýlil od znenia príslušných ustanovení, nepoprel ich účel ani podstatu, a preto
rozhodnutie odvolací súd považoval za ústavne konformné. Nakoľko odvolacie dôvody žalovaného boli
neopodstatnené, odvolací súd tento napadnutý rozsudok potvrdil.17. Krajský súd zároveň potvrdil aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorý vykazuje
vecnú správnosť, nebol napadnutý odvolacími námietkami, ktoré by produkovali relevantnú odvolaciu

argumentáciu vo vzťahu k nároku na náhradu konania.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396
ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na náhradu trov odvolacieho konania
má žalobca v plnom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní proti žalovanému úspešný.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)