Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 22, 2021

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719200929
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2021:6719200929.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobkyne H.

Ď., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. P. Z. XXX, XXX XX L., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ivom Osvaldom,
advokátska kancelária so sídlom Trhová 1, 960 01 Zvolen, proti žalovanej T. B., P.. XX.XX.XXXX, X. Y.
H. L. XX, XXX XX H. L., právne zastúpenej advokátom Mgr. Jaroslavom Plžikom, advokátska kancelária
so sídlom Nám. Š. Moysesa 17/A, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 4.119,34 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.756,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.756,67 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.362,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 4.119,34 Eur od 20.02.2019 do 17.04.2019 a s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy
1.362,67 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

IV. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť znalkyni z odboru: stavebníctvo, z odvetvia: pozemné stavby,
odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác Ing. Jarmile Dobaiešovej, Vajanského
17, 984 01 Lučenec, evidenčné číslo znalkyne 910558, náhradu znalečného v rozsahu 100 %, do 3 dní
od právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady znalečného.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 04.02.2019 doručenou súdu dňa 20.02.2019, domáhala voči žalovanej
zaplatenia sumy 4.119,34 Eur s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 5,00 % ročne od podania
žaloby na súd t.j. odo dňa 20.02.2019 až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451

ods. 1 Občianskeho zákonníka a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že s priateľom našla
inzerát, ktorý podala žalovaná na internete (stránka Bazoš) začiatkom mesiaca jún 2018, na základe
ktorého žalovaná inzerovala, že predáva rodinný dom vo J.Ľ., S.. V. Č.. XX/X (ďalej len „rodinný dom“).
Išlo o starší rodinný dom s tým, že ho ponúkala na predaj za kúpnu cenu 35.000,- Eur. Na základe
tohto inzerátu kontaktovali s priateľom žalovanú telefonicky. Následne sa stretli v rodinnom dome s
tým, že má záujem o tento rodinný dom a že by si ho prerobila. Namietala, že kúpna cena je vysoká.
Po vzájomnej dohode so žalovanou sa ústne dohodli na kúpnej cene za rodinný dom 32.500,- Eur.

Dojednali sa so žalovanou ústne s tým, že táto jej odovzdala od rodinného domu kľúče, aby mohla
začať s rekonštrukčnými prácami, s čím žalovaná súhlasila. Všetko sa udialo v mesiaci jún 2018.
Žalovaná vedela, aj videla, že sa rodinný dom prerába. Na tieto rekonštrukčné práce uzatvorila zmluvu
o dielo dňa 07.06.2018 so spoločnosťou KAMAART s.r.o., so sídlom Podkonice 9. Pri jednaní o kúperodinného domu bola prítomná len ona, žalovaná a jej priateľ G. Š.. Samotná kúpna zmluva ako i
výplata kúpnej ceny za rodinný dom sa mala uskutočniť až v mesiaci júli 2018 a to z dôvodu, že v
tomto mesiaci malo uplynúť 5 rokov od nadobudnutia rodinného domu žalovanou. Žalovaná by takto

neplatila daň z príjmu. Rodinný dom prerábala, na rodinnom dome boli vykonané rekonštrukčné práce,
ktorých cena a špecifikácia je uvedená vo faktúre č. 2018003 zo dňa 27.06.2018, ktorou faktúrou jej
spoločnosť KAMAART, s.r.o., ktorá rekonštrukčné práce na základe zmluvy o dielo vykonávala, jej
cenu týchto prác včítane dodaného materiálu vyfakturovala. Zakúpila si aj kuchynskú linku a kompletné
vybavenie kúpeľne. Veľké bolo jej prekvapenie, keď prišla žalovaná po tom, ako jej telefonovala, že sa

údajne tam chce nasťahovať, keď „skladá nábytky“, čo nebola pravda. Zložila do rodinného domu len
časť kuchynskej linky, nasťahovať sa do rodinného domu nedalo, pretože jeho rekonštrukcia nebola
dokončená. Na základe tohto jej žalovaná oznámila, že navyšuje kúpnu cenu na 35.000,- Eur a to
na podnet svojej rodiny. Ona s tým nesúhlasila, pretože pôvodne sa dohodli na nižšej kúpnej cene
32.500,- Eur. Následne na to žalovaná vymenila všetky zámky na rodinnom dome, odňala jej kľúče,
čím jej zamedzila prístup do rodinného domu a znemožnila pokračovať v rekonštrukcii. Kontaktovala

viackrát žalovanú, ale od tejto doby jej nedvíhala telefón. Vyhýbala sa jej. Keď odmietla kúpnu cenu
35.000,- Eur, tak jej žalovaná ďalej oznámila, že rodinný dom má dať do pôvodného stavu. To už nie je
možné, pretože boli vymenené komplet rozvody elektriny, vody, vystierkované steny, rodinný dom týmito
prácami zhodnotila. Žiadala preto od žalovanej vrátiť to čo zaplatila za práce a materiál, ale viac sa jej už
nepodarilo s ňou skontaktovať. Týmto sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila, pretože nedošlo

k uzavretiu kúpnej zmluvy. Žalobou požadovala vrátiť vynaložené finančné prostriedky do rodinného
domu. Po celej tejto udalosti žalovaná podala nový inzerát na stránke Realitné centrum, na základe
ktorého predávala rodinný dom so započatou vnútornou aj vonkajšou rozsiahlou rekonštrukciou, čo
vykonala ona a aj zaplatila. Rodinný dom ponúkala žalovaná na predaj v tomto inzeráte za 46.900,- Eur.
Už z uvedeného vidno špekulatívne konanie žalovanej voči nej, ktorá ju oklamala a využila jej dôveru.

Z týchto dôvodov požadovala od žalovanej vydať bezdôvodné obohatenie.

2. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 02.05.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 02.05.2019 k žalobe
uviedla, že nárok žalobkyne neuznáva, čo do dôvodu a výšky, považuje ho za neoprávnený. Považovala
za nesporné, že mala záujem o predaj predmetného rodinného domu v jej výlučnom vlastníctve, čo

zverejnila cez inzerát bez súčinnosti akejkoľvek realitnej kancelárie prostredníctvom internetovej stránky
www.bazos.sk a to za kúpnu cenu 35.000,- Eur. Na inzerát ju kontaktovala
žalobkyňa, ktorá spolu so svojim priateľom prejavila záujem o predmetný rodinný dom, pričom sa
vyjadrila, že vzhľadom na potrebu úpravy rodinného domu podľa jej predstáv s priateľom, je navrhovaná
cena rodinného domu privysoká, snažila sa o jej zníženie. V snahe pomôcť vyšla v ústrety a so

žalobkyňou sa ústne dohodli na znížení kúpnej ceny o sumu 2.500,- Eur. So žalobkyňou na predaji
rodinného domu sa dohodli len ústne, bez záväznej rezervácie v písomnej forme resp. bez toho, aby bola
uzatvorená kúpna zmluva. Od žalobkyne neobdržala žiadnu zálohu, v dôsledku čoho záväzok žalobkyne
kúpiť rodinný dom resp. jej záväzok predať rodinný dom žalobkyni za kúpnu cenu 32.500,- Eur nebol
nijakýmspôsobomzabezpečený.Napriektýmtoskutočnostiaminzerátnapredajrodinnéhodomustiahla

a ďalej ho neponúkala tretím osobám na kúpu žiadnym spôsobom. Aj z tohto dôvodu mala záujem
na čo najskoršej úhrade kúpnej ceny, pričom aj v tomto prípade vyšla žalobkyni v ústrety a ponechala
termín uzatvorenia kúpnej zmluvy a lehotu splatnosti kúpnej ceny výlučne na žalobkyni o čom svedčí
SMS správa zo dňa 23.05.2018, v ktorej žalobkyňa uvádza, že o dva týždne môže vyplatiť kúpnu cenu.
Z textu SMS správy jednoznačne vyplýva, že lehota splatnosti kúpnej ceny bola výlučne ponechaná

na žalobkyňu, nakoľko sa nejedná o otázku žalobkyne, ale o oznámenie, a teda je zrejmé, že nemala
žiadny záujem kalkulovať v súvislosti so zaplatením, aby sa vyhla prípadnému zdaneniu kúpnej ceny.
Napriek oznámeniu prostredníctvom SMS zo dňa 23.05.2018 žalobkyňa o dva týždne ju nekontaktovala
za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy a úhrady kúpnej ceny, ale ju len ústne požiadala, či by predmetný
rodinný dom nesprístupnila zástupcovi zhotoviteľa, ktorý mal podľa vyjadrení žalobkyne vykonávať

rekonštrukciu spomínanej nehnuteľnosti t.j. rodinného domu. Ako dôvod žiadosti žalobkyňa uviedla,
že je to za účelom posúdenia rozsahu prác potrebných na vykonanie rekonštrukcie a vypracovania
predpokladaného súpisu potrebného materiálu na rekonštrukciu rodinného domu. V žiadnom prípade
žalobkyňa ju neinformovala, že by s rekonštrukciou rodinného domu chcela aj začať. Nakoľko pracuje
v zahraničí a ostatní členovia jej rodiny majú vlastné povinnosti, na účely vykonania posúdenia stavu

rodinného domu odovzdala žalobkyni v dobrej viere kľúče od rodinného domu a to opätovne bez toho,
aby obdržala od žalobkyne akúkoľvek zálohu alebo bez toho, aby došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. V
tomto čase nemala vedomosť a nebola zo strany žalobkyne informovaná, že spolu s priateľom plánujú aj
rekonštrukciu rodinného domu hneď začať. Je úplne logické, že by minimálne bez záväznej rezervácierodinného domu, súhlas so začatím rekonštrukcie svojho majetku v žiadnom prípade nedala, nakoľko
by nemala istotu, že k predaju naozaj dôjde. O to viac by trvala na uzatvorení nejakej právnej záväznej
a vynútiteľnej dohody medzi ňou a žalobkyňou, nakoľko sama predmetný rodinný dom nikdy nemala

v pláne užívať a nemala, a ani v súčasnosti nemá žiadny zámer finančné prostriedky do rodinného
domu investovať. V domnení, že žalobkyňa ju bude ohľadom ďalšieho postupu kontaktovať bezodkladne
po obhliadne rodinného domu zástupcom zhotoviteľa, odcestovala do zahraničia. Tu ju telefonicky
kontaktovala jej dcéra, ktorá ju informovala o tom, že okolo rodinného domu sú vykopané základy a sú
na rodinnom dome vykonávané exteriérové stavebné práce. Preto kontaktovala žalobkyňu a upozornila

ju na skutočnosť, že spolu s priateľom prerábajú jej nehnuteľnosť, jej rodinný dom bez akéhokoľvek
súhlasu. Žalobkyňa toto odignorovala, nevypýtala si dodatočný súhlas, resp. nenavrhla uzatvorenie
záväznejzmluvyorezerváciinehnuteľnosti,kdebydohodlasňouajkonečnúkúpnucenu,neinformovala
juorozsahuvykonanýchprác,lenjuubezpečila,abysanebála.Ponávratedomovnavštívilasvojrodinný
dom a zistila, že stavebné práce neprebiehajú len v exteriéri, ale aj v interiéri (odstránenie pôvodnej
kuchynskej linky, odstránenie ostatného zariadenia rodinného domu, odstránenie zariadenia kúpeľne

vrátane vytrhania obkladu, odstránenie toalety, vybúranie priečok a podobne). Z tohto dôvodu požiadala
žalobkyňu o poskytnutie zálohy vo výške 1.000,- Eur, ktorá by sa následne započítala s dohodnutou
kúpnou cenou vo výške 32.500,- Eur. Žalobkyňa tento návrh odmietla s odôvodnením, že momentálne
s priateľom nemajú žiadne finančné prostriedky a že keď predajú svoju nehnuteľnosť, všetko vyplatia.
Prístup žalobkyne sa jej od tohto momentu nepozdával. Stratila voči nej a jej priateľovi dôveru pričom

sa domnieva, že od začiatku ju chceli zneužiť, nakoľko s prihliadnutím na všetky okolnosti neboli nútení
opustiť svoju nehnuteľnosť, z predaja ktorej chceli financovať kúpu predmetného rodinného domu a
zároveň nemali dôvod ponáhľať sa s ukončením rekonštrukčných prác. Vzhľadom na odmietnutie zálohy
a neurčité odkladanie termínu uzatvorenia kúpnej zmluvy a lehoty splatnosti kúpnej ceny zo strany
žalobkyne, oznámila jej, že ak má dôjsť k uzatvoreniu kúpnej zmluvy až po predaji jej nehnuteľnosti,

trvá na pôvodnej kúpnej cene uvedenej v inzeráte, teda 35.000,- Eur. K tomuto jej návrhu žalobkyňa
sa vyjadrila prostredníctvom SMS zo dňa 09.07.2018, v ktorej uviedla, že nemá záujem kúpiť rodinný
dom z dôvodu navýšenia kúpnej ceny, ďalej že kľúče od rodinného domu necháva v schránke a
investované finančné prostriedky si bude nárokovať súdnou cestou. Na základe tohto žalobkyňa z
vlastného rozhodnutia, bez akéhokoľvek súhlasu alebo povolenia z jej strany investovala tieto finančné

prostriedky do cudzej nehnuteľnosti, do jej rodinného domu. Ide o nerozvážne konanie, ktoré nesmie byť
vykladané v jej neprospech a to najmä s prihliadnutím na aktuálny stav predmetnej nehnuteľnosti, ako
aj na skutočnosť, že ona sama nikdy nemala záujem akýmkoľvek spôsobom investovať do zhodnotenia
rodinného domu. Napriek tomu, že žalobkyňa mala možnosť chrániť svoju investíciu, z jej strany k
takémuto návrhu nikdy nedošlo. Rozporovala tvrdenie ďalej žalobkyne, nakoľko sama je príliš dôverčivá,

vždy na ňu dohliadal niektorý z členov jej rodiny a preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že pri
jednaní o kúpe rodinného domu bola prítomná len ona, jej priateľ a samotná žalobkyňa. K tvrdeniam
ohľadne kľúčov od rodinného domu žalovaná poukázala na správu žalobkyne zo dňa 09.07.2018, z
ktorejjezrejmé,žekľúčeodrodinnéhodomuodovzdalažalobkyňadobrovoľne,nevynímajúcskutočnosť,
že jej konanie bolo nezodpovedné a mohlo ním dôjsť k vzniku oveľa závažnejších škôd. Je to práve

žalobkyňa, ktorá sa vyhýba osobnému stretnutiu s ňou. Poukázala na to, že do momentu odstúpenia
od záujmu uzatvoriť kúpnu zmluvu, nikdy žalobkyni neodoprela prístup k rodinnému domu a to napriek
skutočnosti, že žalobkyňa na to nemala právo. Žalobkyňa začala s rekonštrukciou rodinného domu bez
akéhokoľvek oprávnenia. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe ďalej uvádza, že nateraz predáva rodinný dom
za kúpnu cenu vo výške 46.900,- Eur, je síce tomu tak, rozdiel medzi pôvodnou ponukovou kúpnou

cenou 35.000,- Eur je spôsobený tým, že rodinný dom je ponúkaný na predaj realitnou kanceláriou, a k
navýšeniu kúpnej ceny došlo po konzultácii s odborníkmi. V súvislosti s vykonanými prácami žalobkyňou
však zdôraznila, že tieto práce majú práve za následok zníženie kúpnej ceny rodinného domu a jej
zhoršenú predateľnosť, nakoľko rodinný dom je v súčasnosti neobývateľný. V čase zverejnenia inzerátu
na internetovej stránke www.bazos.sk bol rodinný dom funkčný a obývateľný, po

zásahu žalobkyne je rodinný dom neobývateľný a to z dôvodu odstránenia zariadenia v jej vlastníctve
a bez jej súhlasu, ako aj nedokončenia začatej rekonštrukcie, pričom v súčasnosti nespĺňa ani tie
najzákladnejšie ľudské potreby. Prípadný záujemca o kúpu by tak musel investovať nemalé finančné
prostriedky do dokončenia už začatej rekonštrukcie nevynímajúc skutočnosť, že rekonštrukcia začatá
žalobkyňou je subjektívna, čo vyhovuje jej, nemusí vyhovovať niekomu inému. Nesúhlasila preto s

tvrdením žalobkyne, že jej konaním došlo k zhodnoteniu rodinného domu. Naopak mala za to, že
konaním žalobkyne jej bola spôsobená škoda spočívajúca v znehodnotení a odstránení jej majetku
a zároveň v nákladoch potrebných na uvedenie nehnuteľností do obývateľného stavu. Vzhľadom na
skutočnosť, že nikdy nemala a ani nemá záujem investovať do rodinného domu, je vyčíslenie tohtonároku komplikované. Pokiaľ by súd neprihliadol na tieto skutočnosti a považoval by uplatnený nárok
žalobkyne za oprávnený, vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnila kompenzačnou námietkou svoj nárok
na náhradu škody. Z uvedených dôvodov žiadala žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov

konania.

3. Žalobkyňa reagovala na vyjadrenie žalovanej vyjadrením zo dňa 18.06.2019, ktoré bolo doručené
súdudňa21.06.2019.Vovyjadrenízotrvalanatom,žerodinnýdomzačalaprerábaťsvedomímsamotnej
žalovanej. Na kúpnej cene so žalovanou v čiastke 32.500,- Eur sa dohodli z dôvodu, že pri obhliadke

rodinného domu za prítomnosti žalovanej boli zistené nedostatky, nebola riadne funkčná voda kvôli
potrubiu, ktoré bolo zahrdzavené, v rodinnom dome boli vlhké steny. Z týchto dôvodov okolo rodinného
domu sa uskutočnili výkopové práce za účelom osadenia drenáže. Je pravdou, že spočiatku nemala
finančné prostriedky na kúpu rodinného domu, lebo v tomto čase predávala svoju domovú nehnuteľnosť
vo V. H., ktoré finančné prostriedky po odpredaji chcela použiť na kúpu rodinného domu od žalovanej.
Žalovaná o tomto bola informovaná. Uvádzala, že hneď nepotrebuje peniaze za rodinný dom, že to má

čas z dôvodu, že ešte neuplynula 5 ročná lehota ako nadobudla rodinný dom a že nechce z tohto dôvodu
platiť daň. Pokiaľ ide o finančnú zálohu, mala záujem ju zložiť a to za účelom rezervácie rodinného
domu, ale žalovaná nepredložila žiadnu zmluvu, a ani nedala nikomu takúto zmluvu zhotoviť. Počas
rekonštrukčných prác chodila osobne žalovaná aj s manželom do rodinného domu, chodili tu aj jej
ostatní príbuzní a teda vedeli, že sa práce vykonávajú. Nikto jej vo vykonávaní týchto prác nebránil,

žalovaná s ich rozsahom súhlasila, nevyzvala ju ani jej priateľa na ukončenie týchto prác, nemala žiadne
námietky, že sa tieto práce vykonávajú. Preto tvrdenia žalovanej o tom, že práce začala vykonávať bez
jej vedomia a bez jej súhlasu sú nepravdivé. Žalovaná veľmi dobre vedela, že ona má vážny záujem
o kúpu rodinného domu. Rekonštrukčné práce začala vykonávať preto, lebo sa dohodli na odpredaji
rodinného domu, ako aj na cene za rodinný dom. Kľúče od rodinného domu jej odovzdala žalovaná

dobrovoľne, ale nie na obhliadku, ale za účelom vykonania rekonštrukčných prác. Žalovaná vedela aké
sú závady na rodinnom dome, sama si odniesla z rodinného domu niektoré hnuteľné veci s tým, že
ostatné,ktorésinevzalaaktoréonasamanechce,môževyhodiťokremobývačky,čoakceptovala.Kľúče
od rodinného domu odovzdala do schránky žalovanej po tom, čo zistila, že na domovej nehnuteľnosti
sú vymenené zámky. Žalovanej nebola spôsobená žiadna škoda jej investíciami do rodinného domu.

Naopak rodinný dom investíciami zhodnotila. Žalovaná ju vlastne z rodinného domu vyhodila a jediným
dôvodov bolo to, že zvýšila kúpnu cenu oproti tej, na ktorej sa dohodli. Sama má vážne zdravotné
problémy, je ZŤP, pričom konanie žalovanej sa značne podpísalo aj na jej psychiku. Rekonštrukciou
rodinného domu žalovanej nespôsobila žiadnu škodu. Vďaka jej investíciám žalovaná predáva rodinný
dom cez realitnú kanceláriu za navýšenú kúpnu cenu. So žalovanou mala záujem uzavrieť i rezervačnú

zmluvu a uhradiť jej zálohu. Preto požiadala a prizvala do rodinného domu žalovanej realitnú maklérku z
realitnej kancelárie vo Zvolene „Pekné reality“. Táto ich upozornila, že na pozemku ako súčasť rodinného
domu je čierna stavba bez stavebného povolenia t.j. garáž a že je potrebné túto zlegalizovať a dať
zapísať do katastra s tým, aby žalovaná tak urobila a s tým, že jej táto v tom pomôže. Až potom je
možné urobiť samotnú zmluvu. Žalovaná sa nahnevala a presviedčala realitnú maklérku, že tento stav

je dávno, a že to nie je podstatné. Žalovaná odmietla spoluprácu s tým, že si to neskôr vybaví sama.
Prostredníctvom SMS správ dala žalovanej na vedomie, že sa idú robiť rekonštrukčné práce aj z dôvodu,
že jej priateľ mal ísť do nemocnice a on jej v tomto pomáhal. Z týchto dôvodov trvala na podanej žalobe.

4. Na vyjadrenie žalobkyne reagovala žalovaná vyjadrením zo dňa 08.08.2019, ktoré bolo doručené

súdu dňa 09.08.2019. Vyjadrenie žalobkyne považovala za všeobecné, bez konkrétnych skutočností.
Podľa jej názoru žalobkyňa nepredložila žiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré
sú klamlivé a zavádzajúce. Tiež ani v žalobe, ani vo vyjadrení relevantným spôsobom nepreukázala,
v čom má spočívať bezdôvodné obohatenie a na akom základe si uplatňuje svoj nárok po právnej
stránke. Už len samotná výška bezdôvodného obohatenia určená žalobkyňou nie je vyčíslená v súlade

s § 458 Občianskeho zákonníka. Mala za to, že ak aj na jej strane došlo k bezdôvodnému obohateniu,
jeho výška pozostáva výlučne z rozdielu hodnoty predmetnej nehnuteľnosti t.j. rodinného domu ako
takého pred údajným zhodnotením a z hodnoty rodinného domu po ňom. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalobkyňa len začala s niektorými prácami, a tieto nedokončila a nechala v rozpracovanom stave,
dôvodne nemožno hovoriť o zhodnotení rodinného domu, ale naopak o znehodnotení. Podstatným

faktom je skutočnosť, že od začiatku rekonštrukčných prác žalobkyňa nedisponovala nielen s jej
súhlasom, ale ani s akýmkoľvek rozhodnutím stavebného úradu, resp. oznámením, že sa nejaké
práce v predmetnej nehnuteľnosti idú vykonávať. Tým žalobkyňa konala protiprávne minimálne v
dvoch rovinách. Vstúpila do cudzej nehnuteľnosti a bez predchádzajúceho súhlasu zasiahla do jejvlastníckeho práva tým, že bez jej vedomia rozkopala obvodové múry rodinného domu, odstránila
pôvodnú kuchynskú linku, ostatné zariadenie rodinného domu, zariadenie kúpeľne, toaletu a vybúrala
priečky v rodinnom dome. Ide o rozsiahle zásahy do podstaty rodinného domu, ktoré si v zmysle § 55

a nasl. zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon vyžadujú vydanie stavebného povolenia. V nedodržaní
spomínaných ustanovení Stavebného zákona, spočíva druhá rovina protiprávnosti konania žalobkyne.
Práve vzhľadom na skutočnosť, že k akémukoľvek plneniu zo strany žalobkyne došlo v súvislosti
s jej protiprávnym konaním, nemá žalobkyňa žiaden nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalobkyňa nekonala v omyle a nakoľko nedisponovala s jej výslovným súhlasom, mala a musela si byť

vedomá, že akékoľvek plnenie z jej strany poskytuje bez právneho dôvodu. V konaní žalobkyne ide
tak o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu. Preto súd by mal žalobu zamietnuť. K
skutkovým okolnostiam tvrdeným žalobkyňou uviedla, že inzerát na predaj nehnuteľnosti bol zverejnený
prostredníctvom internetovej stránky www.bazos.sk dňa 08.05.2018. Na tento
žalobkyňa reagovala telefonicky dňa 15.05.2018. Tu si dohodli obhliadku predmetnej nehnuteľnosti.
Obhliadka sa uskutočnila dňa 20.05.2018 za prítomnosti žalobkyne, jej priateľa G. Š., jej ako vlastníčky

rodinného domu, ďalej za účasti jej dcéry G. B. a jej partnera E.. Z. O.. Po vykonaní obhliadky a
predbežnej dohode na výške kúpnej ceny žalobkyňa pred prítomnými osobami ju požiadala, či by jej
bola ochotná zapožičať pred uzatvorením kúpnej zmluvy a to jednak za účelom postupného sťahovania
nábytku z rodinného domu, v ktorom žalobkyňa bývala a ktorý v tom čase predávala a zároveň za
účelomposúdeniarozsahuaohodnoteniaplánovanýchakoajpotrebnýchrekonštrukčnýchprácodborne

spôsobilou osobou, ktorá by ich na základe objednávky žalobkyne vykonávala. Nakoľko mala však v
tom čase dohodnutú obhliadku rodinného domu s ďalším záujemcom, k odovzdaniu kľúčov došlo až
v nasledujúcich dňoch na prelome mája a júna 2018. Kľúče žalobkyni odovzdala výlučne na vyššie
spomenuté účely a s akýmikoľvek rekonštrukčnými prácami na jej rodinnom dome nedala žalobkyni
vopred žiaden súhlas. V súvislosti s tvrdením žalobkyne, záujem zložiť nejakú finančnú zálohu, ale

že ona jej nepredložila žiadnu zmluvu k tomu uviedla, že rovnakú možnosť, ak nie povinnosť, najmä
v prípade, ak žalobkyňa plánovala vykonať značné investície, mala využiť práve žalobkyňa. Poprela
tvrdenia žalobkyne o tom, že od počiatku mala vedomosť o vykonávaní rekonštrukčných prác. O
rozsiahlych rekonštrukciách na rodinnom dome sa dozvedela až dňa 10.06.2018 od svojej dcéry G. B.,
keďže sa v tom čase nachádzala pracovne mimo územia Slovenskej republiky. O vykonávaní týchto prác

sa dozvedela jej dcéra G. B. len prostredníctvom SMS, ktorú jej zaslala žalobkyňa, pričom ju žiadala
o kľúče od podkrovia, ktoré jej neboli odovzdané. Nakoľko ani jej dcéra nemala vedomosť o súhlase
s akýmikoľvek prácami, išla skontrolovať stav rodinného domu a následne jej zaslala prostredníctvom
internetu fotky prác vykonávaných v exteriéri. Na to sa bezodkladne pokúsila so žalobkyňou telefonicky
spojiť, aby jej danú skutočnosť vysvetlila, k čomu došlo až v nasledujúcich dňoch, kedy ju žalobkyňa

upokojovala, aby sa nebála. Po návrate domov navštívila svoj rodinný dom a zistila, že stavebné práce
neprebiehajú len v exteriéri, ale aj v interiéri. Nakoľko videla, že žalobkyňa má finančné prostriedky na
to, aby vykonávala stavebné práce prostredníctvom tretej osoby, tiež že mala finančné prostriedky na
zakúpenie nových spotrebičov a iného zariadenia, požiadala ju o poskytnutie zálohy vo výške 1.000,-
Eur, ktorá by sa započítala s dohodnutou kúpnou cenou vo výške 32.500,- Eur. Žalobkyňa tento návrh

odmietla s tým, že nemá finančné prostriedky a že keď predá svoju nehnuteľnosť, všetko vyplatí. Preto
považovala tvrdenia žalobkyne ohľadom záujmu žalobkyne uzatvoriť rezervačnú zmluvu a poskytnúť
rezervačnú zálohu za klamlivé. Stratila voči žalobkyni akúkoľvek dôveru najmä vzhľadom na neurčité
odkladanie termínu uzatvorenia kúpnej zmluvy zo strany žalobkyne a lehoty splatnosti kúpnej ceny.
Preto jej oznámila, že požaduje kúpnu cenu tak ako bola zverejnená pôvodne v inzeráte 35.000,- Eur. K

tomuto návrhu sa vyjadrila žalobkyňa dňa 09.07.2018 prostredníctvom SMS správy s tým, že v takomto
prípade nemá záujem kúpiť rodinný dom z dôvodu navýšenia kúpnej ceny. Ďalej tu uviedla, že kľúče od
rodinného domu necháva v schránke a že investované finančné prostriedky si bude nárokovať súdnou
cestou. Pokiaľ žalobkyňa tiež poukazuje na údajnú čiernu stavbu a jej neochotu zapísať do katastra aj
postavenú garáž, ktorá v tom čase nebola právne vysporiadaná, v tejto súvislosti uviedla, že ihneď po

tomto pristúpila k potrebným právnym úkonom, aby sa skutočný stav zhodoval aj so zapísanými údajmi.
Aj po všetkých obvineniach zo strany žalobkyne prejavila ochotu sa s ňou dohodnúť na mimosúdnom
ukončení sporu a to odpredajom rodinného domu za pôvodne dohodnutú cenu vo výške 32.500,- Eur
s tým, že by všetky trovy konania znášala žalobkyňa.

5. Žalobkyňa na predmetný návrh nepristúpila z dôvodu, že tento sa medzičasom stal bezpredmetným.
Po predaji svojho rodinného domu totiž finančné prostriedky použila na zakúpenie bytu, v ktorom v
súčasnosti býva. Prejavila ochotu rokovať o výške nároku.6. Súd pred otvorením pojednávania sa pokúsil viesť strany sporu k zmieru (§ 148 ods. 1 zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“).

7. K zmieru medzi stranami nedošlo, preto súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu,
listinami, výpoveďami svedkov, ďalej vykonal znalecké dokazovanie, keď zistil tento skutkový a právny
stav:

8. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že žalovaná o rekonštrukčných prácach vedela. Vedela to z toho, že

jej a jej priateľovi odovzdala kľúče od rodinného domu, pri rekonštrukčných prácach bola táto osobne.
Kedy prebiehali rekonštrukčné práce, to si nepamätala. Žalovaná vedela o výkopových prácach, keď sa
robili okolo rodinného domu, ako aj o tom, že firma KAMAART tieto rekonštrukčné práce vykonávala,
videla robotníkov tejto firmy. Kedy odovzdala kľúče od rodinného domu žalovanej, to si nepamätala.
Trpí takou poruchou, že si nepamätá čísla. So žalovanou sa osobne stretli viackrát s tým, že keď
videla, že sa robia prerábky izieb, ako aj voda, ktorá bola nefunkčná, tak sa vyjadrila, že aj oni to

tak chceli urobiť, a že to ukáže svojim deťom keď to bude hotové. Keď sa stretla so žalovanou, bol
pri tom jej priateľ Jaroslav Šulek, tiež manžel žalovanej a dcéra žalovanej, ako aj robotníci, ktorí v
rodinnom dome tieto práce vykonávali. Aj títo žalovanú videli, keď bola navštíviť nehnuteľnosť počas
vykonávaniarekonštrukčnýchprác.Žalovanáimodovzdalakľúčezatýmúčelom,abyvidelivakomstave
je rodinný dom, pričom žalovaná si bola vedomá, že má spolu s priateľom záujem o kúpu rodinného

domu. Kľúče od rodinného domu jej vrátila z dôvodu, lebo keď malo prísť už k uzatvoreniu kúpnej zmluvy,
žalovaná navýšila kúpnu zmluvu, čo bolo pre ňu a pre priateľa neprijateľné. Žalovaná nepožadovala od
nej 1.000,- Eur ako zálohu na kúpu nehnuteľnosti. Bola to práve ona, ktorá oslovila realitnú maklérku
za účelom toho, aby bola uzatvorená riadna kúpnopredajná zmluva. Realitná maklérka odhalila čiernu
stavbu a snažila sa žalovanej s tým pomôcť. Pri prvej obhliadke rodinného domu bola ona, G. Š. a

žalovaná. Nepamätala si, či žalovaná odovzdala kľúče pri prvej alebo pri druhej obhliadke. Poprela
tvrdenia žalovanej, že kľúče od rodinného domu jej boli odovzdané len za účelom posúdenia rozsahu
potrebných rekonštrukčných prác. Bolo to za tým účelom, o čom žalovaná bola informovaná, že oni
tam budú vykonávať rekonštrukčné práce, že jej priateľ ide na vážnu operáciu a že nemôžu v takýchto
podmienkach bývať. V zásade im odovzdala kľúče, že si tam môžu robiť čo chcú. V rodinnom dome

v rámci rekonštrukcie prerábali elektrinu, vodu, robili stierky v jednej izbe a podlahu, potom sa robila
kuchyňa, nosné priečky sa nenarušili, urobil sa len otvor, aby sa priestor kuchyne zväčšil. Plastové okná
bolimenenévkuchyniavkúpeľni.Poprelatvrdeniažalovanej,ževkuchynibolakuchynskálinka.Boltam
len sporák, ktorý si žalovaná odviezla. Rekonštrukčné práce, ktoré si objednala sa nedokončili, pretože
sa navýšila kúpna cena. Jedna izba bola prerobená kompletne, robili sa výkopové práce, v kúpeľni sa

urobila nakomplet nová voda, prípojky na práčku, na umývadlo, na vaňu. V kuchyni sa tiež robila voda,
dávalo sa nové potrubie. S Z. O. sa ona nikdy nerozprávala, len ho raz videla, keď z garáže vynášal
nejaké veci. G. B., manžela žalovanej, tiež videla, robil nejaké veci v garáži, nerozprávala sa s ním. S
nikým sa nerozprávala z rodiny žalovanej len s jej dcérou po telefóne G. B.. Keď prišli s priateľom pozrieť
domovúnehnuteľnosť,niktovnejnebýval.Dalobysavnejbývať,alebezvody.Keďsadojednalinakúpe

za kúpnu cenu 32.500,- Eur, bola pri tom ona, jej priateľ G. Š. a žalovaná. Jednali a dohodli sa na tom
v jej rodinnom dome, v obývačke. Faktúra, ktorá bola vystavená spoločnosťou KAMAART neobsahuje
všetky práce a materiál, pretože elektrinu si robili svojpomocne. Aj vodu si robili svojpomocne. Pri prvej
obhliadke rodinného domu samozrejme nevedela, aké rekonštrukčné práce bude treba, to vedela až po
tom, keď oslovila firmu KAMAART, ale vedela, že iste bude potrebné nanovo urobiť vodu a elektrinu. Aj

firma KAMAART bola pri obhliadke rodinného domu, či pri tom bola žalovaná, alebo niekto z jej rodinných
príslušníkov, to si nepamätala. Na otázku, či mala písomný súhlas od žalovanej, a to na vykonávanie
rekonštrukčných prác uviedla, že všetko bolo na ústnej dohode, či predaj domu, či tieto rekonštrukčné
práce. Žalovaná to nepožadovala. Ani ona s priateľom to nepožadovali, lebo si dôverovali. Boli v tom, že
žalovaná rodinný dom predá a predá ho im, keď mali za týmto účelom snahu s priateľom prizvať i realitnú

maklérku, aby sa spísala aj rezervačná zmluva. Chceli zložiť zálohu, a aj to, aby bola uzatvorená riadna
kúpnopredajná zmluva. Myslí si, že žalovaná urobila chybu, keď si na obhliadku neprizvala kompetentnú
osobu, aby s nimi uzatvorila riadnu zmluvu, aby do budúcna nenastali takéto problémy. Mala to byť
predovšetkým jej snaha, keďže mala byť predávajúcou. Všetko, čo firma KAMAART vykonala, to je na
papieri, a je to vyplatené. O žiaden úver v súvislosti s rekonštrukciou nepožiadali. Realitná maklérka

chcela uzatvoriť na ich žiadosť riadnu kúpnopredajnú zmluvu, ale zistila čiernu stavbu, čo oznámila
žalovanej, že teda to môže urobiť, ale že všetko musí byť čisté a naporiadku v katastri. Keď sa to „vyčistí“,
potom sa uzavrie riadna zmluva. Teraz ju mrzí, že vynaložila vlastné finančné prostriedky do rodinného
domubezpredbežnejzmluvy,abezpísomnéhosúhlasužalovanejnarekonštrukčnépráce.Kedyoslovilas priateľom realitnú maklérku o spísanie zmluvy, to si nepamätala. Rekonštrukcia nebola dokončená,
stav si vyžaduje dokončenie začatej rekonštrukcie. Či ju žalovaná kontaktovala v súvislosti s tým, čo v jej
nehnuteľnosti robia, to si nepamätala, žalovaná bola raz v zahraničí, raz doma. K navýšeniu kúpnej ceny

zo strany žalovanej uviedla, že nechápe z akého dôvodu im navýšila kúpnu cenu. Žalovaná neodmietla
v zásade uzavretie písomnej kúpnopredajnej zmluvy, ale nepričinila sa o to, aby bola písomnou formou
uzatvorená riadna kúpnopredajná zmluva.

9. Žalobkyňa v konaní predložila Zmluvu o dielo na prípravu a realizáciu prác, ktorá bola uzatvorená

podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka dňa 07.06.2018 medzi zhotoviteľom KAMAART, s.r.o.,
Podkonice 91, IČO: 50 088 181 a žalobkyňou ako objednávateľom. Predmetom zmluvy o dielo bolo
vykonanie diela - stavebných prác a to konkrétne rekonštrukcia vnútorných priestorov v rodinnom dome
objednávateľa na adrese V. XX/X, J.. Cena diela stranami bola dojednaná na sumu 7.500,- Eur. Dielo
malo byť dodané v období od 07.06.2018 do 01.07.2018.

10. Faktúrou č. 2018003 zo dňa 27.06.2018 splatnou dňa 20.07.2018 dodávateľ, firma KAMAART, s.r.o.,
fakturovala žalobkyni za použitý stavebný materiál a vykonané stavebné práce na stavbe V. XX/X, J.
na základe Zmluvy o dielo - „rekonštrukcia vnútorných priestorov v rodinnom dome“ sumu 4.119,34 Eur,
keď faktúru žalobkyňa prevzala dňa 27.06.2018 osobne. Vo faktúre je uvedená špecifikácia dodaného
materiálu a prác v rámci vykonávanej rekonštrukcie zhotoviteľom diela. Túto faktúru uhradila žalobkyňa

dňa 19.07.2018 hotovosťou v čiastke 4.119,24 Eur, o čom svedčí príjmový pokladničný doklad firmy
KAMAART, s.r.o., č. 3/2018 zo dňa 19.07.2018.

11. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o tom, že žalovaná po tom, čo ona zabezpečila resp.
vykonala rekonštrukciu rodinného domu, ponúkala rodinný dom na predaj za čiastku 46.900,- Eur

predložila inzerát z internetovej stránky „realitné centrum“, cez ktorý bolo zverejnené, že predmetný
rodinný dom sa ponúka na predaj za čiastku 46.900,- Eur. V inzeráte je ďalej uvedené, že na
nehnuteľnosti sa začali rozsiahle vnútorné, aj vonkajšie rekonštrukčné práce. Vonkajšie obvodové múry
sú obkopané pre zvislú izoláciu. V miestnostiach sú inštalované nové elektrické aj vodovodné rozvody.
V rámci rekonštrukčných prác sú vymenené niektoré okná, čiastočne nivelizované podlahy a čiastočne

stierkované steny. Dom má 4 izby, kúpeľňu, komoru na potraviny a garáž so súpisným číslom. Voda z
obecného vodovodu, odpad je vedený do žumpy. Do nehnuteľnosti je privedený plyn, kúrenie je nutné
vybudovať.Predávasavstavezapočatejrekonštrukcie,keďkinzerátubolapripojenáfotodokumentácia.
V cene je zahrnutý kompletný právny a katastrálny servis, realitný maklér je tu uvedený Ing. Roman
Cerha, keď inzerát obsahuje aj telefónne číslo realitného makléra (č.l. 11-13 spisu).

12. Žalobkyňa na svoje tvrdenia o tom, že pred začatím rekonštrukčných prác si odfotila dcéra žalovanej
stav vodomeru, plynomeru a elektromeru, a že to isté vykonala aj ona po tom, čo jej žalovaná odmietla
predať domovú nehnuteľnosť a pokračovať v rekonštrukčných prácach, predložila fotodokumentáciu (č.l.
59-60 spisu), a na dôkaz svojich tvrdení o vykonaní rekonštrukčných prác v rodinnom dome predložila

fotodokumentáciu (č.l. 61-66 spisu).

13. Žalovaná pri výsluchu uviedla, že dali predaj rodinného domu „na bazoš“. Prihlásila sa na inzerát
žalobkyňa aj s priateľom. Bola tam obhliadka, po nich prišla na obhliadku ďalšia rodina. Žalobkyňa s
priateľom prejavili záujem, že sú spokojní so všetkým „že si to berú“. Pri prvej obhliadke bola prítomná

ona, jej dcéra G. s priateľom Z. O.. Bol prítomný i priateľ žalobkyne G. Š.. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že Z.
O. pri obhliadke nebol, nie je to tak, tento ešte s G. Š. hovoril o tom, z akej tehly je rodinný dom stavaný.
Vtedy ju poprosili, či by im nezapožičala kľúče, aby si tam mohli priviesť majstra, ktorý by im pomeral
a popísal, čo tam treba všetko robiť. Ona im povedala, že nemá pri sebe rezervný kľúč a že prídu ešte
na obhliadku ďalší záujemcovia, takže nemá im vtedy ako kľúč požičať. Následne sa ozvala SMS-kou

žalobkyňa, že sa im to páči, že to berú a že o dva týždne ju vyplatia. Pri prvej obhliadke bola dojednaná
kúpna cena 35.000,- Eur. Potom prišla druhá obhliadka. Pri prvej obhliadke sama vedela, že je to starý
rodinný dom a že sa tam bude musieť investovať, keď v tomto smere viacej komunikovala s partnerom
žalobkyne, než so žalobkyňou. Vyjadrila sa, že preto sa môžu dohodnúť na inej cene, ale pri prvom
stretnutí sa na inej cene nedohodli. Pri druhom stretnutí im v dobrom úmysle kľúče od nehnuteľnosti

odovzdala. Tu boli prítomní len ona, žalobkyňa a jej partner G. Š.. Vtedy apelovali, že sú chorí, že partner
žalobkyne ide na operáciu, a aby sa nemuselo stále behať z L. I. J., tak im v dobrej viere kľúč dala.
Žiadna zmienka tam nebola o rekonštrukcii, o prestavbe rodinného domu. Síce zo všetkého tohto to
vyplývalo, ale malo to byť až po spísaní kúpnopredajnej zmluvy. Išlo o starý dom, rekonštrukčné prácetam preto boli treba. Do konca života jej tety, po ktorej dom zdedila však v dome bola funkčná voda,
všetko sa používalo. Ona rodinný dom nadobudla v roku 2013. V rodinnom dome sa kúrilo plynom,
bola zavedená elektrina. Následne išla do zahraničia. O dva týždne jej volala dcéra, že okolo rodinného

domu sa robia výkopové práce. Žalobkyňa ju požiadala o kľúč od povaly, ktorý žalobkyňa nemala. Na
základe tohto jej dcéra tam išla a videla, že aj múr je vybúraný, že sú dve priečky rozbúrané. Dcéra
jej to oznámila. Hneď v ten deň vytáčala na telefón celý deň žalobkyňu, táto jej nedvíhala. Potom jej
zodvihla, vtedy hnusne kričala, čo nezvykne, že ako si to dovolili v jej rodinnom dome bŕľať a bez jej
vedomia. Vtedy ju žalobkyňa ubezpečila, že ju vyplatia, aby sa nebála, že sa blíži operácia jej partnera,

že si to chcú poopravovať. Z ľudského hľadiska ich nechala, ale vyzvala ich, aby jej dali aspoň nejakú
zálohu. Najskôr si pýtala 1.000,- Eur. Povedala, že pôjdu na obecný úrad alebo k notárovi a že to tam
podpíšu. Tiež povedala, že sa odráta od kúpnej ceny. Žalobkyňa s partnerom jej oznámili, že peniaze
nemajú. Preto znížila zálohu na 500,- Eur, ale ani 500,- Eur nemali. Svedkom je realitná maklérka, veľmi
s ňou o tomto komunikovala. Táto realitná maklérka ju tiež prosila, aby od nich nepýtala zálohu, lebo
že nemajú. Toto prebiehalo v období 6 až 8 týždňov. Keď ju dcéra informovala, že prebiehajú výkopové

práce, bola v Rakúsku. Keď prišla domov, všetko bolo rozbŕľané. Ubezpečili ju, že o týždeň idú do banky,
že podpíšu zmluvu a že peniaze dostane. Keď prišla zo zahraničia, videla že tam je nejaká firma, behali
tam cudzí chlapi. Je tiež pravda, že vtedy nepovedala, aby zastavili rekonštrukčné práce. Z Rakúska z
práce sa vrátila o týždeň skôr. Mala prísť o dva týždne, prišla o týždeň. Prechádzala večer autom okolo
a v dome sa svietilo. Nedalo jej to, išla sa tam pozrieť, čo sa tam robí. Bola tam firma, rozprávala sa

s mužmi z firmy, či vedia kto ich objednal. Povedali jej, že žalobkyňa, ktorá ich ale nevyplatila, preto
týždeň nepracovali. Následne ich vyplatila, tak sa začalo rýchlo robiť. Vtedy zistila, že sú tam zložené
nábytky, spotrebiče, vaňa do kúpeľne, vtedy jej to „trklo“, že oni sa jej tam nasťahujú a ona im ešte
bude musieť hľadať nejaké bývanie. Tak zavolala realitnej maklérke, že ako je to možné, že peniaze
pre robotníkov mali a na zloženie zálohy pre ňu nemali. Vtedy jej realitná maklérka povedala, že im

vybavila peniaze pre firmu, aby mohli robiť. Nakoľko na zálohu pre ňu nemali, tak zavolala partnerovi
žalobkyne a povedala, že končí, že je rozhorčená a teda, že keď dom chcú, tak len za 35.000,- Eur
tak ako bola ponuka zverejnená na internete. Po SMS, že končia, kľúče jej hodili do schránky. Na to
vymenila zámky na dome. Nehnuteľnosť už neponúka na predaj, boli záujemcovia 4 o nehnuteľnosť, ale
táto vyžaduje investíciu najmenej 20.000,- Eur. Bývať sa tam nedá. So žalobkyňou sa uskutočnili dve

obhliadky. Nevedela, že garáž nie je zaznačená, povedala, že si to vie vybaviť aj sama, nechcela za to
platiť realitnej maklérke. So žalobkyňou sa nedohodli na konkrétnom dátume uzavretia kúpnopredajnej
zmluvy. Dohodli sa na vyplatení kúpnej ceny tak, že ju vyplatia do 2 týždňov po prvej obhliadke. Predávali
rodinný dom v H.. O týždeň po predaji mali ísť do banky s tým, že jej vložia peniaze na účet, ale nič
sa takéto nestalo. Preto sa to zase presunulo dva týždne. Teta zomrela v roku 2016, tri roky tam nikto

nebýval, nekúrilo sa tam, keď boli zimy, išli do rodinného domu zakúriť kvôli vode, aby nezamrzla. V
čase prvej obhliadky nehnuteľnosť bola obývateľná. Pokiaľ ide o stretnutie s realitnou maklérkou, bolo
v rodinnom dome. Zostala prekvapená, že prečo bola prizvaná účasť realitnej kancelárie, ale nechala
to potom tak. Prítomná pri tomto stretnutí bola žalobkyňa, realitná maklérka, jej dcéra O. N. G. Š., ktorý
však odišiel do vedľajšej miestnosti, povedal, že je to rodinný dom žalobkyne. Stretnutie bolo za tým

účelom, že žalobkyňa povedala, že im realitná maklérka predáva dom v H., tak že im pomôže spísať
zmluvu. Priateľ jej dcéry bol v rodinnom dome pri prvej obhliadke, jej dcéra išla tam ohľadne kľúčov, keď
boli žiadané od povaly, a jej manžel tam bol s ňou, keď vypratávali z rodinného domu ešte nejaké veci. Je
pravdou, že keď boli vykonávané rekonštrukčné práce, tak jej rodina do rodinného domu resp. do danej
nehnuteľnosti takto chodila. Videla aj sama, že rekonštrukčné práce na rodinnom dome prebiehajú, za

každým však žalobkyňu upozornila, prečo sa tam rekonštrukčné práce robia. Vedela, že kúpna cena
za rodinný dom jej bude vyplatená po tom, čo žalobkyňa s priateľom odpredajú rodinný dom vo V. H.,
ale klamali, zavádzali ju, že o dva týždne kúpnu cenu vyplatia, pričom nemali ani na zálohu. Na robotu
však finančné prostriedky mali. Po všetkom tomto je pravdou, že ponúkla rodinný dom na ďalší predaj
cez realitnú kanceláriu. Koľko bola kúpna cena to presne nevedela uviesť, kúpnu cenu navýšil realitný

maklér aj o svoju províziu, presnú sumu si nepamätala, bola 43.000,- Eur alebo 45.000,- Eur.

14. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila SMS komunikáciu datovanú dňom 23.05.2018,
z ktorej vyplýva, že žalobkyňa oznámila SMS správou žalovanej, že boli na obhliadke rodinného domu
vo J., a že o dva týždne ju môžu vyplatiť s tým, že požiadala žalovanú, aby jej zavolala (č.l. 82-83 spisu),

ďalej SMS komunikáciu zo dňa 10.06.2018 (č.l. 84 spisu), v ktorej žalobkyňa žiadala „pani“, aby sa jej
ozvala, kedy príde na J., že nemajú kľúče na povalu, pričom súrne potrebujú vidieť povalu, nakoľko
murári robia nové stierky. V SMS správe je uvedené, že žalobkyňa sa nemohla dovolať. Žalovaná ďalej
predložila SMS komunikáciu medzi ňou a dcérou G. B. zo dňa 11.06.2018 (č.l. 85-86 spisu), z ktorejvyplýva, že dcéra žalovanej G. B. zaslala žalovanej foto výkopových prác okolo rodinného domu, pričom
medzi dcérou žalovanou a žalovanou prebehla komunikácia vo forme SMS aj s textom „určite tak neprišli
mi takí, že by chceli oklamať alebo niečo“. Z ďalšej SMS komunikácie zo dňa 06.07.2018 (č.l. 87-88)

vyplýva, že žalobkyňa žalovanej oznámila, že peniaze zašlú pozdejšie, ďalej SMS komunikáciu zo dňa
09.07.2018(č.l.89-90spisu),ktoroužalobkyňaoznámilažalovanej,ženemázáujemkúpiťrodinnýdomz
dôvodunavýšeniakúpnejcenyažekľúčeodbránkyarodinnéhodomuzanechávažalovanejvschránke.
Súčasne žalobkyňa oznámila žalovanej v tejto SMS správe, že peniaze, ktoré vložila do rodinného domu
si bude nárokovať súdnou cestou.

15. Na návrh žalobkyne súd v konaní vypočul svedka G. Š., priateľa žalobkyne. Tento v svedeckej
výpovedi uviedol, že na bazoši so žalobkyňou našli tento rodinný dom. So žalovanou sa dohodli po
telefóne, či by si mohli dom prísť pozrieť. Pri tomto stretnutí, na ktoré išli bola len žalovaná, on a
žalobkyňa. Pri tomto stretnutí sa rozprávali, že majú záujem o dom, ale že tam treba dosť veľa robiť. Keď
sa otvoril kohútik, tak z hlavného prívodu striekala voda, ostatné kohútiky boli nefunkčné. Dohodli sa so

žalovanou, že si to môžu pomaly dávať do poriadku, ak chcú. Im to vyhovovalo. Žalovaná tvrdila, že to
chcela dať niekedy deťom, ale že deti to nechceli. Ešte povedala, že keď tú rekonštrukciu tam urobia, že
potom zavolá deti, aby si to tam išli pozrieť, o čo prišli. Kúpna cena bola 35.000,- Eur, on sa však osobne
dohodol so žalovanou na kúpnej cene 32.500,- Eur. Nevie prečo žalovaná znížila kúpnu cenu, možnože
preto lebo avizoval, že je v rodinnom dome veľa roboty. Bolo potrebné urobiť vodu, boli popraskané

múry, robila sa stierka, robili sa nové rozvody elektroinštalácie v kuchyni aj v kúpeľni, sanita v kuchyni
ako aj v kúpeľni. Žalovaná netrvala na písomnej zmluve, hovorila, že peniažky aby boli vyplatené po
tom, čo jej uplynie 5 ročná lehota od nadobudnutia nehnuteľnosti. Dohodli sa na kúpe nehnuteľnosti už
pri prvom stretnutí. Povedala, že veď sú ľudia, že sa nejako dohodnú. Do nehnuteľnosti sa dostali tak,
že žalovaná im odovzdala kľúče. Zdalo sa mu, že žalovaná kľúče odovzdala hneď pri prvom stretnutí.

On sa opýtal, či môžu začať s jej súhlasom rekonštrukciu. Reagovala tak, že si môžu začať kľudne
prerábať. Nedohodli sa, kedy jej vyplatia kúpnu cenu, ani dátumom, ani žiadnou udalosťou. Rodinný
dom vo V. H. sa predal v auguste minulého roku (poznámka súdu august 2018). Počas rekonštrukcie
rodinného domu došlo k ďalším stretnutiam, chodila tam žalovaná, jej manžel, ako i dcéra žalovanej.
Oni predtým odfotili stav vodomeru, bol nulový, ako i stav elektromeru. Prečo nedošlo ku kúpe, to bol

telefonát žalovanej žalobkyni a to s krikom, že navyšuje kúpnu cenu, lebo že sa tam chcú oni nasťahovať
bez vyplatenia a teda že tých 32.500,- Eur je málo. Oni tam doviezli len novú kuchynskú linku, novú vaňu
a starú chladničku. Podľa toho asi usúdila, že tam chcú bývať. Tieto veci tam priviezli preto, lebo ich
nemali kde zložiť. Nehnuteľnosť v H. chceli predať. On potom kontaktoval žalovanú, bola neoblomná,
trvala na 35.000,- Eur a že neustúpi. Preto nedošlo ku kúpe. Rekonštrukčné práce museli preto ukončiť,

kľúče od domu žalobkyňa odovzdala žalovanej. S rekonštrukčnými prácami museli prestať preto, lebo
žalovaná oznámila, že to tam zamkne a že sa tam nedostanú. Vyčítala im, že sa tam cítia ako doma, že
tam chodia ako domov. Museli tam však chodiť, lebo im to robila firma. Firmu zavolali na obhliadku asi
dva alebo tri týždne po tom, ako sa stretli so žalovanou. Keď tam robili robotníci, boli v nehnuteľnosti i
príbuzní žalovanej, a to viackrát, brali si odtiaľ sporák, vypratávali garáž. Chceli robiť aj strechu, tak im

umožnili prístup aj na strechu, aby si to majstri pomerali. Vtedy prišla dcéra žalovanej aj s priateľom.
Otvorili im povalu, aby to firma mohla premerať, ešte si odtiaľ pobrali z povaly aj nejaké veci a povalu
uzamkli. V dome sa robila nová elektroinštalácia do kúpeľne a do kuchyne, elektroinštalácia na všetky
prípojky spotrebičov v kuchyni. Pokiaľ ide o realitnú maklérku, táto si vytiahla list vlastníctva a zistila
nedostatky. Na liste vlastníctva nebola uvedená garáž ako stavba. Realitná maklérka navrhla, že to dá

do poriadku na katastri, žalovaná s tým nesúhlasila, že do poriadku si to dá sama. Písomný súhlas na
vykonávanie rekonštrukcie od žalovanej nemali, všetko to bolo ústnou dohodou. O rezervačnej zmluve,
ani o zmluve o budúcej zmluve, ani o „ostrej kúpnej zmluve“, keď začali s rekonštrukčnými prácami
sa nehovorilo, pretože žalovaná nechcela vyplatiť kúpnu cenu do tých 5 rokov. Rezervačnú zmluvu
mala urobiť realitná maklérka. Bolo tiež chybou, že pristúpili k vykonaniu rekonštrukčných prác bez

toho, aby si poistili zabezpečenie kúpy tejto nehnuteľnosti. Ale žalovaná zo začiatku netrvala na žiadnej
písomnej zmluve, len na ústnej dohode. O tom, že by ich žalovaná upozorňovala na to, že rekonštruujú
cudziu nehnuteľnosť, o tom nemal žiadnu vedomosť. Ubezpečovala však táto, že sú ľudia, že sa nejako
dohodnú. Písomný súhlas na rekonštrukčné práce od žalovanej nepožadovali. Dohodli sa, že môžu
začať rekonštruovať hneď pri prvom stretnutí. Či z rozhovorov žalovaná mohla mať vedomosť o tom, v

akom rozsahu chcú rekonštrukčné práce vykonávať, k tomu uviedol, že mal nakreslený plánik, a že jej
ho aj ukazoval, hovorili spolu, že chcú prepojiť kuchyňu s obývačkou, čo schvaľovala a vonku odborníci
navrhli, že sú vlhké múry, že by bolo dobré obkopať to a zaizolovať proti vlhkosti. Žalovaná sa vyjadrila,
že aj oni do budúcna chceli urobiť také veci. Z firmy keď prišli tak sa vyjadrili, že nové stierky na vlhkémúry nebudú dávať, že je dobré tie múry obkopať. Žalovaná o tom vedela, že sa to tam robí. Pokiaľ ide
o kľúče, to bolo medzi žalobkyňou a žalovanou. Žalovaná povedala, že nehnuteľnosť zamkne, na čo
žalobkyňa odovzdala kľúče od rodinného domu do schránky. Hnuteľné veci, ktoré si uložili v rodinnom

dome si z rodinného domu so žalobkyňou vzali pred výmenou zámkov zo strany žalovanej na danej
nehnuteľnosti.

16. Na návrh žalovanej súd vypočul svedkov G. B., dcéru žalovanej a G. B., manžela žalovanej, tiež
O. B., druhú dcéru žalovanej.

17. Svedkyňa G. B. v svedeckej výpovedi uviedla, že inzerát na bazoš.sk dávala ona, rodinný dom bol
ponúkaný na predaj za kúpnu cenu 35.000,- Eur. Na inzerát reagovala žalobkyňa, ktorá sa skontaktovala
s jej matkou s tým, že by prišla s partnerom na obhliadku. Pri tejto obhliadke bola prítomná ona, jej
priateľ Z. O., taktiež jej matka, žalobkyňa a jej priateľ. Išlo o prvú obhliadku. Žalobkyni a jej partnerovi sa
tu páčilo, hneď si začali plánovať, aké zmeny by tu urobili. Teda akú rekonštrukciu by vykonali. Nepáčila

sa im cena, že údajne je tu veľa závad a že je potrebná rozsiahla rekonštrukcia. Povedali, že dajú
ešte vedieť, tiež apelovali na zníženie kúpnej ceny. Po tejto obhliadke prišli ďalší záujemcovia o kúpu
rodinného domu. Pri prvej obhliadke so žalobkyňou sa nič nehovorilo o inej kúpnej cene. Platila 35.000,-
Eur, tak ako to bolo v inzeráte. Po prvej obhliadke sa ozvala žalobkyňa asi o týždeň s tým, že majú s
priateľom záujem o dom. Uskutočnila sa druhá obhliadka. Ona bola prítomná aj pri tejto druhej obhliadke.

Bola tu aj jej matka, sestra, a asi aj otec. Na obhliadku túto druhú žalobkyňa prišla znovu so svojim
priateľom. Tu komunikovala žalobkyňa už s jej matkou a to ohľadne ceny. Matka súhlasila s kúpnou
cenou 32.500,- Eur, pretože oni ako rodina mali záujem rodinný dom predať. Ešte sa tu hovorilo o tom,
že žalobkyňa s partnerom predáva rodinný dom vo V. H., že peniaze na kúpu tohto rodinného domu
vo J. nemajú, a že vyplatia kúpnu cenu potom, keď predajú rodinný dom vo V. H.. Pri druhej obhliadke

žalobkyňa ich požiadala, či by jej nemohli dať kľúče od nehnuteľnosti, aby mohol prísť majster a pomerať
to, čo im všetko tam treba, aby potom, keď predajú rodinný dom vo V. H. sa sem do tohto rodinného
domu mohli nasťahovať. Jej matka s tým súhlasila. Dala im kľúče, aby si tam mohli zavolať majstra,
aby tento mohol pomerať čo všetko im tam treba robiť. Dom bol obývateľný, predtým tam žila jej krstná
matka, o ktorú sa starali. Vtedy matka nechala žalobkyni aj telefónny kontakt na ňu, že keby sa niečo

stalo, aby ju kontaktovali, ako jej dcéru, keďže ona je v zahraničí. Na to prišla SMS od žalobkyne, či by
im neposkytla kľúče aj od povaly, že si chcú pozrieť strechu, či aj tam nie je potrebné niečo robiť. Preto
išla na J. a všimla si, že sa začali nejaké rekonštrukčné práce, teda že boli už obkopané múry okolo
domu. Vtedy tam nikto nebol. Odfotila si to a poslala matke a vzápätí jej telefonovala, či o tom niečo vie.
Matka o ničom nevedela. Požiadala ju, aby dom išla pozrieť aj dnu. Preto išla a zistila, že rekonštrukcie

prebiehajúajvovnútrirodinnéhodomu.Potommatkatelefonovalažalobkynizatýmúčelom,žeakomohli
začať s rekonštrukčnými prácami. Tieto informácie má od matky. Kľúče od povaly žalobkyni nedala, lebo
neskoršie chceli povalu vypratať. Vypratať povalu chceli preto, lebo vedeli, že žalobkyňa s partnerom
majú záujem o kúpu. Povalu aj boli vypratať, bolo už vtedy, keď žalobkyňa tam už mala robotníkov.
Neskôr vypratávali aj garáž. To už rekonštrukčné práce boli urobené. Ešte priateľ žalobkyne im vtedy

povedal, že to nemusia robiť, že oni si to vypracú. Pri vypratávaní garáže bola ona, jej priateľ, otec
i matka. Bola pri tom asi aj žalobkyňa. Rekonštrukčné práce vtedy už boli vykonané. Veľakrát bola
osobne pri tom, keď ich matka upozorňovala, či si uvedomujú, že robia jej rodinný dom bez akejkoľvek
zálohy. Požadovala zálohu. Žalobkyňa s partnerom ich ubezpečovali, že si požičiavajú peniaze, že majú
vyčkať, že ich vyplatia. Na domovej nehnuteľnosti sa ťažko odomykali dvere, tak žalobkyňa vymenila

zámok, aby sa ľahšie odomykali. Dosť dlho nemohli dostať kľúče po výmene, preto tam raz prišla po tie
nové kľúče. Boli tam robotníci. Títo sa jej pýtali, čo tam robí, povedala, že prišla pre kľúče. Títo potom
kontaktovali žalobkyňu, ktorá po telefóne s nimi dohodla, aby jej kľúče odovzdali. Keď bola prítomná
realitná maklérka, aj ona tam bola. Táto si robila aj fotky z nehnuteľnosti. Čo si pamätá, riešil sa s ňou
predaj rodinného domu, ktorý patril žalobkyni v H. a to, že by ich už mohli vyplatiť. Keď žiadali zálohu,

čo by bola prvá zmluva, tak nemali. Vtedy tam zaťahovali zdravotný stav partnera žalobkyne, ďalej to,
že peniaze nemajú, a že predávajú rodinný dom v H.. K zmluve nedošlo preto, lebo prišli pozrieť do
domu čo sa robí, a boli tam už zbúrané priečky, nasťahované nové spotrebiče. Matka sa nahnevala,
pretože na nové spotrebiče a na firmu čo to tam robila mali peniaze, ale na zálohu nie. Vtedy matka
povedala, že keď ju ťahajú za nos, a klamú, tak že zostáva na pôvodnej kúpnej cene 35.000,- Eur. S

tým už žalobkyňa nesúhlasila. S jej partnerom sa však dohodlo, že kúpna cena teda bude 35.000,- Eur.
Následne však prišla SMS od žalobkyne, že kľúče necháva v schránke a že si bude vymáhať to, čo tam
dala. Keď zistili, že tam už prebiehajú rekonštrukčné práce, nevedeli to stopnúť, avšak ďalej verili, že
ich neoklamú a že to budú chcieť kúpiť.18. Svedkyňa O. B. v svedeckej výpovedi uviedla, že prvé sedenie, keď bolo, a ktorého bola sama
účastná, bolo sedenie, keď prišla realitná maklérka. Túto zabezpečila žalobkyňa. Tam sa jednalo, že

realitná maklérka spisovala nejaké papiere a údaje od jej matky. Niečo tam bolo ohľadne stanovenia
ceny, tá bola 35.000,- Eur. Žalobkyňa požadovala znížiť kúpnu cenu, matka jej vyhovela s tým, že kúpna
cena bude „33.500,- Eur“. Žalobkyňa s touto cenou súhlasila. Vôbec nevedela, prečo si realitnú maklérku
tam zavolali a čo táto mala urobiť. V nehnuteľnosti bola minimálne trikrát s matkou, keď matka jednala
so žalobkyňou. Ohľadne rekonštrukčných prác vie toľko, že žalobkyňa s partnerom vyvolávali matke,

aby požičala kľúče od nehnuteľnosti. Túto informáciu získala od matky, pretože sa o takýchto veciach
doma rozprávajú. S matkou išla do nehnuteľnosti, matka sa rozčuľovala, že čo tam robia bez jej súhlasu.
Rozčuľovala sa, že prečo rekonštruujú jej dom, na ktorý nedali ani zálohu. Ešte bola v nehnuteľnosti, keď
vypratávali garáž. Vtedy tam bola matka, otec, jej sestra a jej priateľ Z. O.. Partner žalobkyne tam určite
bol, či tam bola aj žalobkyňa, to nevedela uviesť. Garáž vypratávali preto, lebo žalobkyňa s partnerom
chceli dom kúpiť. Či v tomto období už boli vykonané nejaké rekonštrukčné práce, to si nepamätala.

Žalobkyňa ubezpečovala matku, že všetko majú vybavené, že predajú dom a že sa všetko vyplatí.

19. Svedok G. B. v svedeckej výpovedi uviedol, že na nehnuteľnosti sa stretol s partnerom žalobkyne,
bola tam i manželka, či tam bola aj žalobkyňa, to si nespomenul, a nevedel presne ani uviesť, či tam
bolo niektoré z detí. Predmetom stretnutia bolo to, že žalobkyňa s partnerom si chceli pozrieť dom, že by

si to chceli pomerať. Tu sa už hovorilo o kúpe. Chceli si pomerať miestnosti, že keď si to budú prerábať,
aby s tým vedeli oboznámiť majstrov, firmu. O prerábke nebola reč, len chceli vedieť, aké sú rozmery
miestností a že koľko ich to bude stáť. Nevie o akej konkrétnej kúpnej cene sa vtedy hovorilo. Partnerovi
žalobkyne pomohol pomerať miestnosti a potom sa rozišli. Ešte bolo druhé stretnutie, kde bol prítomný.
Tu sa vypratávali niektoré veci. Tiež sa dohodlo, čo si tam nechajú z vecí, a čo si majú stadiaľ zobrať.

Kľúče od domu im manželka v dobrej vôli dala, ale či pri tomto stretnutí bol osobne, to si nepamätal. On
už nebol na nehnuteľnosti, keď boli nejaké rekonštrukčné práce urobené. Keď sa zbadalo, že sú tam
nejaké rekonštrukčné práce, čo zbadala dcéra G., tak sa dalo vedieť manželke. Ona v tom čase bola v
zahraničí. Prišla domov skôr o týždeň a išla to riešiť. On pri tomto riešení osobne nebol. V čase prvej
obhliadky rodinný dom bol obývateľný. Teraz je neobývateľný, poprerábaný.

20. Žalobkyňa v priebehu konania predložila ďalšiu fotodokumentáciu ohľadne rodinného domu (č.l.
184-190), keď tvrdila, že fotodokumentácia sa týka stavu domovej nehnuteľnosti pred rekonštrukciou
a po rekonštrukcii.

21. Na návrh žalobkyne súd vypočul v konaní ďalších svedkov Z.. Y. Y., realitnú maklérku, D.. D. D.,
konateľa spoločnosti KAMAART s.r.o., a G. J., ktorý na základe dohody vykonával pre spoločnosť
KAMAART s.r.o. stavebné práce v rodinnom dome vo J..

22. Svedkyňa Z.. Y. Y., v svedeckej výpovedi uviedla, že žalobkyni predávala rodinný dom vo V. H.. Bola

informovaná a požiadaná žalobkyňou, že si s partnerom našli rodinný dom vo J., keď bola požiadaná
žalobkyňou o vyhotovenie kúpnej zmluvy. Na základe tohto prišla do rodinného domu so žalobkyňou vo
J.. Bolo to dávnejšie. Pri tomto stretnutí bola žalobkyňa, G. Š. a žalovaná s dcérou. Rodinný dom otvoril
G. Š., ktorý mal kľúče od rodinného domu. V tomto čase v rodinnom dome prebiehala už rekonštrukcia.
Došlo tu k rokovaniu, a to v tom smere, že nakoľko žalobkyňa predávala dom, že kedy budú peniaze

z tohto predaja rodinného domu patriaceho žalobkyni, aby sa mohli vyplatiť peniaze za kúpu domu od
žalovanej. Padla aj otázka o kúpnej cene, bolo to 35.000,- Eur. Ona ako realitná maklérka kúpnu cenu
nedohadovala, žalobkyňa a žalovaná sa na kúpnej cene dojednali. K uzavretiu kúpnej zmluvy v danom
prípade nedošlo. Nedošlo preto, lebo žalovaná navýšila kúpnu cenu s čím druhá strana, teda žalobkyňa
nesúhlasila. O iné požiadaná nebola. Mala riešiť len túto kúpnu zmluvu. O zálohe nepadlo nič. Raz

telefonickyjejžalovanápovedala,žemalazobraťnanehnuteľnosťzálohu,onatamvšakzatýmtoúčelom
nebola, bola za tým účelom, aby spísala kúpnu zmluvu. Všetky si dohadovali medzi sebou žalobkyňa
a žalovaná. Pokiaľ išlo o garáž, tak táto nebola zapísaná v katastri nehnuteľností, na čo upozornila
žalovanú, pričom ju požiadala, aby sa to dalo do poriadku s tým, že realitná kancelária spolupracuje s
geodetickou firmou, ktorá by mohla urýchlene zamerať garáž a aby sa to mohlo zapísať do katastra.

Vyžadoval to prevod, teda aby sa prevod mohol uskutočniť. Pokiaľ vo svojej výpovedi uviedla, že keď
vstúpili do nehnuteľnosti, že v nej prebiehali už rekonštrukčné práce, usúdila to z toho, že sa tam ťahali
stierky, robili elektrina, robilo sa to po častiach. Bolo to viditeľné. Pri tomto stretnutí si nepamätala, že by
sa jednalo o zloženie zálohy zo strany žalobkyne na nehnuteľnosť. Neskôr po tomto stretnutí žalovanátelefonicky tlačila na to, aby sa záloha poskytla. Koncom júla sa mala zmluva podpísať, vedelo sa, že
peniaze z predaja domu žalobkyňa bude mať až v júli, pričom žalovaná chodila preč, takže sa pozerali
dátumy, kedy tu bude a malo to byť teda koncom júla. Strany jej nič nehovorili, že by mali záujem

uzavrieť zmluvu o zaplatení zálohy alebo zmluvu o budúcej zmluve. V tomto prípade ani žalobkyni,
ani žalovanej nepredložila žiaden konkrétny návrh zmluvy. O tom, že žalobkyňa začala v nehnuteľnosti
vykonávať rekonštrukčné práce vedela preto, lebo v nehnuteľnosti bola a videla to. Všetko si dohadovali
medzi sebou žalobkyňa a žalovaná, ona o tom vedomosť nemala. Žalobkyňa stratila záujem o kúpu
nehnuteľnosti po tom, čo došlo k zvýšeniu kúpnej ceny. Bolo to v priebehu mesiaca júl. K predaju

nehnuteľnosti patriacej žalobkyni došlo. Bolo to v priebehu mesiaca júl. Z akých finančných prostriedkov
zabezpečovala rekonštrukčné práce žalobkyňa, k tomu sa nevedela vyjadriť, o tom vedomosť nemala.

23. Svedok D.. D. D., konateľ spoločnosti KAMAART s.r.o. v svedeckej výpovedi uviedol, že o
vykonanie rekonštrukčných prác v rodinnom dome vo Vígľaši požiadala žalobkyňa. Kedy to bolo, to si
nepamätal. On ako konateľ spoločnosti KAMAART jednal za spoločnosť so žalobkyňou. Kedy prebiehali

rekonštrukčné práce, to si tiež nepamätal, na rekonštrukčné práce bola uzatvorená písomná zmluva o
dielo. Pokiaľ ide o stavebné práce a dodávku materiálu, robili sa úpravy stien, a to v troch štvrtinách
miestností rodinného domu, konkrétne sieťovanie, omietanie, v jednej miestnosti sa nanovo robil poter,
podlahy, a robili sa vo vnútorných častiach rodinného domu dva otvory. V kúpeľni sa vymenilo okno.
Poslednú vec, ktorú začali robiť boli hydroizolácie okolo domu. Odkopala sa zemina od základov

rodinného domu do hĺbky približne od 50 do 70 cm. To bolo asi všetko. Pokiaľ ide o vonkajšie práce
okolo domu, tieto neboli ukončené, pretože sa už do domu nedostali. On osobne sa podieľal na
vykonávaní týchto prác. Na týchto prácach sa podieľal i G. J. a to na základe dohody. Tento nie je
zamestnancom spoločnosti KAMAART s.r.o.. So žalovanou sa osobne stretli na stavbe asi dvakrát. Pri
týchto stretnutiach žalovaná väčšinou komunikovala so žalobkyňou a pri poslednom stretnutí vyjadrila

svoju nespokojnosť s tým, že nemá doriešené finančné záležitosti so žalobkyňou. Vyslovene, že by ich
niekto z tadiaľ vyháňal to nebolo, to sa nestalo. Spoločnosť za práce a materiál vystavila faktúru, ktorá
bola riadne uhradená. V zmluve o dielo bola dohodnutá vyššia cena, faktúra je vystavená na nižšiu
cenu z toho dôvodu, že k dokončeniu stavebných rekonštrukčných prác nedošlo. Preto nebol dôvod
vyúčtovať konečnú cenu diela. Z jeho pohľadu, keď prišli do nehnuteľnosti, nehnuteľnosť obývateľná

nebola, nebola schopná obývania. Keď tam prišli, tak tiekla voda. Rekonštrukciu vodovodného potrubia
si zabezpečovala žalobkyňa sama. Už pri prvom stretnutí so žalovanou, ako i pri druhom stretnutí so
žalovanou už zo strany spoločnosti KAMAART s.r.o. prebiehali v domovej nehnuteľnosti rekonštrukčné
práce. Pokiaľ ide o výkopové práce okolo rodinného domu, tieto neboli predmetom písomnej zmluvy o
dielo, tieto sa dohadovali dodatočne a nakoľko celá situácia sa vyvinula tak, ako sa vyvinula, tak tieto

výkopové práce žalobkyni nefakturovali. Pred podpísaním zmluvy o dielo sa uskutočnila obhliadka na
mieste samom. Bolo to zhruba týždeň pred vykonávaním prác. Žalovaná sa nikdy u neho nesťažovala,
že v jej nehnuteľnosti sú vykonávané práce, ktoré si ona neobjednala. Jediné rozhorčenie bolo pri
poslednom stretnutí v tom, že či im žalobkyňa už niečo za práce zaplatila. Zo svojich skúseností vie,
že stavebné povolenie na takéto práce nie je potrebné. Pokiaľ ide o ohlásenie, bolo by dobré ohlásenie

takýchtoprácnapríslušnomstavebnomúrade.Žalobkyňabolaprítomnáskorokaždýdeňnastavbe,mali
preto prístup k nehnuteľnosti. Občas sa zjavila aj žalovaná, takže nepotreboval sa pýtať žalovanej, či tam
môžu pracovať, keďže ich videla, že tam pracujú. O celej situácií žalobkyne žalovaná bola uzrozumená,
z ich komunikácie, ktorú videl a počul sa mu javilo, že ich vzťah je korektný. Či boli ich práce prerušené
na domovej nehnuteľnosti to si nepamätal, potom doplnil, že nie. Kedy ukončili práce, presný dátum si

nepamätal, k ukončeniu prác došlo preto, lebo prišli do danej nehnuteľnosti a už bol na nej vymenený
zámok. Žalobkyňa im oznámila, že už ďalšie práce pre ňu vykonávať nebudú, lebo sa so žalovanou
nedohodli. Keď opúšťali nehnuteľnosť, keď si nepamätal dátum, kedy to bolo, stav nehnuteľnosti bol
taký, že boli ukončené steny a stropy v izbe, ktorá sa nachádzala po vstupe do domu hneď vpravo.
Boli ukončené steny a stropy i v kuchynskej časti, a v ďalšej miestnosti, do ktorej sa vchádzalo hneď

z kuchyne. Keby sa ukončili podlahy v miestnostiach, ktoré prerábali oni, tak by nehnuteľnosť bola
obývateľná a schopná obývania. Z priebehu prác firma zhotovila i fotodokumentáciu.

24. Svedok G. J., vykonávajúci stavebné práce na rodinnom dome na základe dohody so spoločnosťou
KAMAART s.r.o. v svedeckej výpovedi uviedol, že stavebné práce na domovej nehnuteľnosti vo J. riešil

D. D.. Nemal možnosť nahliadať do kontraktov medzi firmou KAMAART a žalobkyňou. Stavebné práce
prebiehali v lete, bližší termín nevedel uviesť. V nehnuteľnosti boli vykonávané búracie práce, omietky,
vyrovnávania stien. Bolo to v troch alebo štyroch miestnostiach. Žalovanú pozná z tejto rekonštrukcie,
prišlatamasidvakrát.Niečosatamkomunikovalo,alečo,tonevedeluviesť.Rekonštrukčnépráceneboliukončené. K ukončeniu nedošlo preto, lebo sa tam nedostali. Žalovaná vymenila zámky. Keď vykonávali
rekonštrukčné práce, či tam chodili i rodinný príslušníci žalovanej v tomto čase, k tomu uviedol, že tam
bola asi aj jej dcéra. Keď tam prišli a začali robiť rekonštrukčné práce, nehnuteľnosť obývateľná nebola.

Nedalo sa tam žiť. Bola tam aj iná firma, ktorá mala robiť strechu. Boli niečo pozerať, ale tieto práce
na streche neprebehli.

25.Žalovanávpriebehukonaniapredložiladvecenovéponukynastavebnépráce,nazákladektorýchby
sa uviedla nehnuteľnosť t.j. rodinný dom do pôvodného stavu a to od spoločnosti DTbau s.r.o., A. Hlinku

1, 962 12 Detva, IČO: 51 066 386 zo dňa 27.10.2019, ktoré boli vypracované touto spoločnosťou pre
žalovanú, keď jedna cenová ponuka bola vypracovaná na sumu 2.801,00 Eur a druhá cenová ponuka
na sumu 4.216,89 Eur.

26. Na návrh žalobkyne súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie uznesením Sp.zn.: 14C/6/2019-299
zo dňa 18.06.2020, a to na zodpovedanie otázok uvedených v tomto uznesení. Pred nariadením

znaleckého dokazovania spoločnosť KAMAART, s.r.o., predložila v zmysle procesného návrhu
žalobkyne fotodokumentáciu k rekonštrukcii rodinného domu, ktorá bola vyhotovená touto spoločnosťou
v čase dohodnutom v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 07.06.2018 (č.l. 274-288 spisu).

27. Vo veci bol podaný znalecký posudok č. 10/2021 zo dňa 27.01.2021 vypracovaný znalkyňou Ing.

Jarmilou Dobaiešovou, Vajanského 17, 984 01 Lučenec, pre odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné
stavby, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác. Zo znaleckého posudku
vyplýva, že obhliadka a zameranie skutkového stavu nehnuteľnosti bolo dňa 21.10.2020. Po obhliadke
nehnuteľnosti žalovaná rodinný dom predala kúpnou zmluvou č. V1926/2020 zo dňa 21.12.2020, keď
vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti podľa výpisu z LV č. XXX E. A. I., A. J. a katastrálne územie J. zo

dňa27.01.2021súE.D.v1-iciaH.U.v1-ici.PodľavýpisuzO.Č..XXXE.A.I.,A.J.akatastrálneúzemie
J.Š. zo dňa 20.10.2020 výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v 1/1-ine bola žalovaná titulom darovacej
zmluvy č. V1231/2013, teda od roku 2013. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa
zhodnotila domovú nehnuteľnosť - rodinný dom súpisné číslo XX situovaný na pozemku parc.č. XXX/
X, S.. V. X, U..Ú.. J., A. J., A. I. na základe vykonaných rekonštrukčných prác o sumu 2.756,67 Eur.

Investície vynaložené na tieto rekonštrukčné práce do domovej nehnuteľnosti sú v treťom štvrťroku/2018
3.923,12 Eur s DPH.

28. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

29. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

31. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa

poskytnúť peňažná náhrada.

32. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

33. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

34. Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený
požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

35. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.36. Podľa § 147 ods. 2 CSP, vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje
svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca;
inak súd posudzuje takýto prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

37. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná v časti o
zaplatenie sumy 2.756,67 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne z tejto sumy od 18.04.2019
do zaplatenia, v zvyšujúcej časti súd posúdil žalobu žalobkyne za nedôvodnú, v zvyšujúcej časti ju
zamietol.

38. Žalobkyňa v konaní uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej.
Ustanovenie § 451 ods. 2, ako aj ustanovenie § 454 Občianskeho zákonníka definuje, čo sa považuje
za bezdôvodné obohatenie. Je ním majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, z
neplatného právneho úkonu, z právneho dôvodu, ktorý odpadol, z nepoctivých zdrojov, tiež tým, že
sa za neho plnilo, hoci podľa práva mal plniť sám. Pod majetkovým prospechom sa rozumie získanie

majetkových hodnôt vyjadriteľných v peniazoch. Ide o predovšetkým o stav, keď sa doterajší majetok
obohateného rozmnoží. Za majetkový prospech obohateného je treba považovať aj stav, že sa doterajší
jeho majetok nezmenší, hoci bez jeho získania by k tomu došlo. Za majetkový prospech sa považuje aj
prospech spočívajúci vo výkonoch bez právneho dôvodu (ktoré je možné finančne vyjadriť) realizovaný
v prospech obohateného, ako aj v peniazoch vyjadriteľný akýkoľvek vzťah, ktorý je na prospech

obohateného, ak sa tak stalo za podmienok uvedených v ustanoveniach § 451 ods. 2, resp. § 454
Občianskeho zákonníka, alebo za podmienok uvedených v osobitných právnych úpravách. Treba
zdôrazniť, že preto, aby ten, kto získal majetkový prospech, bol povinný tento vydať, nie je rozhodujúce,
či je naplnená subjektívna stránka obohateného, teda či tento vznikol zavinením obohateného. Stačí, že
došlo k jeho obohateniu (pozri napr. vec pod R25/1986). Občiansky zákonník v ustanovení § 451 ods.

2 Občianskeho zákonníka definuje, že za bezdôvodné obohatenie sa považuje aj majetkový prospech
získaný plnením bez právneho dôvodu. Charakteristickým znakom pre plnenie bez právneho dôvodu
je skutočnosť, že niekomu bolo niečo dané, alebo bolo v prospech niekoho konané, pričom touto
činnosťou došlo k nadobudnutiu majetkových hodnôt, prípadne nedošlo k zníženiu majetkových hodnôt
obohateného, ku ktorému by inak došlo, pričom išlo napríklad o plnenie v omyle, alebo, ak šlo o plnenie

neexistujúceho dlhu.

39. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia závisí totiž jedine
na naplnení znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy. Predpokladom zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie nie je protiprávny úkon obohateného, ani jeho zavinenie, ale objektívne

vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva.

40. V prejednávanej veci bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že na základe ústnej dohody z
mesiaca jún 2018 medzi žalobkyňou a žalovanou malo dôjsť v budúcnosti k uzatvoreniu kúpnej zmluvy
predmetom ktorej mal byť rodinný dom nachádzajúci sa vo J., S.. V. XX/X (ďalej len „rodinný dom“),

patriaci žalovanej. Kúpna zmluva mala byť uzatvorená medzi žalobkyňou ako kupujúcou a žalovanou
ako predávajúcou. Žalobkyňa reagovala na ponuku žalovanej na predaj rodinného domu zverejnenú
na internetovej stránke www.bazos.sk , kde žalovaná ponúkala rodinný dom na
predaj za kúpnu cenu v sume 35.000,- Eur. Tieto skutočnosti v konaní neboli medzi stranami sporné.
Spornou nebola ani tá skutočnosť, že účastníčky tohto ústneho zmluvného vzťahu sa dojednali aj na

kúpnej cene za predmetný rodinný dom v nižšej čiastke, než bola žalovanou zverejnená pri internetovej
ponuke. Obidve strany sporu v konaní potvrdili, že ústne sa dohodli na kúpnej cene za rodinný dom v
sume32.500,-Eur.Zvykonanéhodokazovaniaďalejvyplynulo,žežalobkyňaažalovanásanedohodlina
konkrétnom termíne uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy, práva a povinnosti z ústnej dohody nepodporili
ani rezervačnou zmluvou, ani zmluvou o budúcej kúpnej zmluve v písomnej forme. V dôvodoch, prečo

si strany nedojednali konkrétny termín uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy sa žalobkyňa a žalovaná
rôznili. Žalobkyňa tvrdila, že termín uzavretia riadnej kúpnej zmluvy žalovaná podmieňovala tým, aby
uplynulo 5 rokov od nadobudnutia rodinného domu od jej právnej predchodkyne, keď v takomto prípade
prevod by nepodliehal daňovej povinnosti žalovanej. Žalovaná tvrdila, že žalobkyňa pri stanovení
termínu riadnej kúpnej zmluvy bola ovplyvňovaná tým, kedy získa finančné prostriedky z rodinného

domu, ktorý žalobkyňa predávala vo V. H., pretože žalobkyňa iné finančné prostriedky nemala a na
vyplatenie kúpnej ceny za rodinný dom vo J.Í. mali slúžiť práve tieto finančné prostriedky. Pre posúdenie
opodstatnenosti, či neopodstatnenosti nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia však nie
je vyriešenie tejto spornej otázky podstatné. Právne významné je, že k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvymedzi stranami nedošlo. K obidvom tvrdeniam strán sporu súd však dodáva, že obidve tvrdenia majú
oporu vo vykonanom dokazovaní. O tvrdeniach žalovanej resp. ich pravdivosti svedčí SMS žalobkyne
zo dňa 06.07.2018, výpoveď svedkyne G. B., ktorá uviedla, že pri rokovaní o uzavretí riadnej kúpnej

zmluvy žalobkyňa uvádzala, že peniaze na kúpu rodinného domu nemá, a že vyplatí kúpnu cenu po
tom, čo predá rodinný dom vo V. H., a napokon i z výpovede svedkyne Z.. Y. Y., ktorá uviedla, že kúpna
zmluvasamalapodpisovaťkoncomjúla,keďsavedelo,žepeniazezpredajarodinnéhodomužalobkyne
budú až v júli. O pravdivosti tvrdení žalobkyne zase svedčí výpoveď G. Š., ktorý uviedol, že žalovaná
nechcela vyplatiť kúpnu cenu do 5 rokov, ako nehnuteľnosť nadobudla, aby bola oslobodená od daňovej

povinnosti,keďnapodporutvrdenížalobkynesvedčíivýpiszLVohľadnepredmetnéhorodinnéhodomu,
konkrétneLVč.XXXE.U..Ú..J.zodňa08.08.2019(č.l.111spisu),zktoréhotitulunadobudnutiavyplýva,
že žalovaná nadobudla rodinný dom darovacou zmluvou č. V1231/2013, teda v roku 2013 a v roku 2018
by teda uplynulo 5 rokov od nadobudnutia nehnuteľnosti.

41. Ako súd už dôvodí, podstatné pre posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného

obohatenia je nesporná skutočnosť, že k predaju rodinného domu zo strany žalovanej žalobkyni
nedošlo. Posúdenie tohto nároku neovplyvňuje ani zistenie, že strany zmluvy neuzatvorili ani riadnu
písomnú zmluvu o budúcej zmluve o predaji nehnuteľnosti, a ani rezervačnú zmluvu. Predpokladom
zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je totiž objektívne vzniknutý stav obohatenia, ku ktorému
došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. Po tom, čo strany sa ústne dojednali, že v budúcnosti

uzatvoria kúpnu zmluvu o predaji rodinného domu v písomnej forme, žalovaná žalobkyni odovzdala
kľúče od rodinného domu. Aj táto skutočnosť vyplynula z vykonaného dokazovania. Po odovzdaní
kľúčov od rodinného domu, čo bolo niekedy v mesiaci jún 2018, žalobkyňa za účelom rekonštrukcie
rodinného domu uzatvorila so spoločnosťou KAMAART s.r.o., Podkonice písomnú zmluvu o dielo dňa
07.06.2018, predmetom ktorej bol záväzok tejto spoločnosti ako zhotoviteľa vykonať pre žalobkyňu ako

objednávateľa dielo v podobe stavebných prác, konkrétne v podobe rekonštrukcie vnútorných priestorov
v rodinnom dome na adrese V. XX/X, J.. O tejto skutočnosti svedčí žalobkyňou predložená zmluva o
dielo. Rekonštrukčné práce v rodinnom dome boli sčasti zhotoviteľom vykonané. Svedčí o tom faktúra
zhotoviteľa č. 2018003 zo dňa 27.06.2018 splatná dňa 20.07.2018, ktorou zhotoviteľ žalobkyni vyúčtoval
cenu stavebných prác a dodaného materiálu pri rekonštrukcii vnútorných priestorov rodinného domu s

presnou špecifikáciou týchto stavebných prác a dodaného materiálu. Touto faktúrou bola fakturovaná
suma 4.119,34 Eur, ktorú sumu žalobkyňa zhotoviteľovi uhradila dňa 19.07.2018 v hotovosti, o čom
svedčí žalobkyňou predložený príjmový pokladničný doklad vyhotovený zhotoviteľom pod č. 3/2018.
Že za vykonanie týchto rekonštrukčných prác žalobkyňa zaplatila vyplýva i zo svedeckej výpovede D..
D. D., konateľa tejto spoločnosti. Tým, že zaplatila za práce a materiál do rodinného domu žalovanej,

teda do cudzej veci, žalovaná získala na jej úkor majetkový prospech bez právneho dôvodu. K úplnému
naplneniu zmluvy o dielo nedošlo, pretože žalobkyňa oznámila zhotoviteľovi, že tento ďalšie práce
vykonávať už nebude, lebo že sa so žalovanou nedohodli na kúpe. Tiež rekonštrukčné práce boli
ukončené i z dôvodu, že na danej nehnuteľnosti už bol vymenený zámok, takže zhotoviteľovi sa do
nehnuteľnosti nedalo dostať, keď i táto skutočnosť vyplynula z výpovede svedka D.. D. D., konateľa

zhotoviteľa. Pri rekonštrukčných prácach vo vnútorných priestoroch rodinného domu vyvstala potreba
rekonštrukčných prác i v exteriéri pri rodinnom dome, išlo o naviac práce nad zmluvu o dielo. S týmito
prácami bolo tiež započaté, neboli však ukončené. Za tieto výkopové práce zhotoviteľ nevyúčtoval
žalobkyni žiadnu cenu diela. Ani tieto práce neboli dokončené z dôvodu, ktorý uviedol zhotoviteľ diela,
teda z dôvodu, že žalobkyňa sa so žalovanou ďalej nedohodli, a z dôvodu, že zhotoviteľ nemal prístup

už do danej nehnuteľnosti po výmene zámku. Skutočnosť, že rekonštrukčné práce zhotoviteľ vykonával
v rodinnom dome vyplynula i z ďalších vykonaných dôkazov, z výpovedí svedkov G. Š., G. B., O. B., G.
B., Z.. Y. Y., N. M. G. J.. Napokon v konaní nebol spor, že na žiadosť žalobkyne rekonštrukčné práce boli
vykonávané, keď boli vykonávané bez toho, že by žalobkyňa právne nadobudla vlastníctvo k rodinnému
domu.

42. Žalovaná neuznávala nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že žalobkyni neudelila
ani ústny, ani písomný súhlas na vykonávanie týchto rekonštrukčných prác. Tiež poukazovala na
protiprávnosť konania žalobkyne v tom, že žalobkyňa na tieto rekonštrukčné práce nemala príslušné
stavebné povolenia, prípadne si nesplnila v tomto ohľade svoju oznamovaciu zákonnú povinnosť v

zmysle zákona č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona (ďalej len „Stavebný zákon“). Žalobkyňa popierala
tvrdenia žalovanej v tom, že by nemala ústny súhlas od žalovanej na vykonávanie rekonštrukčných prác.
Nepoprela tvrdenia, že tento súhlas nebol daný písomne, a ani tvrdenia, že na rekonštrukčné práce
nepožiadala o stavebné povolenie a ani ich vykonávanie neoznámila príslušnému stavebnému úradu.43. Z vykonaného dokazovania v konaní ďalej vyplynulo, že žalovaná žalobkyni odovzdala po tom,
čo sa ústne dohodli, že uzavrú v budúcnosti riadnu kúpnu zmluvu a po tom, čo sa dohodli na kúpnej

cene za nehnuteľnosť 32.500,- Eur, kľúče od rodinného domu. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaná jej
kľúče od rodinného domu odovzdala s tým, aby si mohla začať robiť rekonštrukčné práce, s čím
žalovaná súhlasila. Žalovaná tvrdila, že kľúče od rodinného domu žalobkyni odovzdala len za účelom
zamerania týchto rekonštrukčných prác, neudelila ústny súhlas žalobkyni na to, aby aj začala s týmito
rekonštrukčnými prácami. Obidve strany v konaní navrhli na túto spornú skutočnosť medzi nimi vypočuť

sebe blízke osoby, žalobkyňa svojho partnera, žalovaná svoje dcéry, manžela. Z výpovede svedka
G. Š. vyplynulo, že sa žalobkyňa so žalovanou dohodli, že si to môžu pomaly dávať do poriadku,
ak chcú. Povedala, že si to môžu kľudne začať prerábať. Z výpovede svedkyne G. B.U. vyplýva, že
žalobkyňa požiadala matku, t.j. žalovanú, či by nemohla dať kľúče od nehnuteľnosti, aby mohol prísť
majster a pomerať to, čo žalobkyni bolo v dome treba, aby potom, keď táto predá rodinný dom v H., sa
mohla do rodinného domu nasťahovať. Matka t.j. žalovaná s tým súhlasila. Z výpovede svedka G.P. B.

vyplynulo, že po stretnutí, kde sa hovorilo už o kúpe rodinného domu žalobkyňa s partnerom si chceli
nehnuteľnosť pomerať. Chceli si pomerať miestnosti, aké majú dĺžky, že keď si to budú prerábať, aby s
tým vedeli oboznámiť firmu. Dokonca pomohol partnerovi žalobkyne pri premeraní miestností. Tvrdil, že
o prerábke nebola reč. Kľúče žalobkyňa s partnerom požadovali preto, aby si to mohli pozrieť majstri.
Výpovede svedkov sa ohľadne tejto spornej skutočnosti rôznili, každý svedok vypovedal v prospech

strany, ktorá ho v konaní navrhla na vypočutie na túto spornú skutočnosť. Výpovede týchto svedkov
bolo nevyhnutné súdom vyhodnotiť preto v kontexte aj s ostatnými dôkazmi vykonanými v konaní a v
kontexte s ostatnými zistenými skutkovými okolnosťami daného prípadu. Z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že potom, čo žalovaná odovzdala kľúče od rodinného domu žalobkyni, mala táto vedomosť
z vlastného poznania, ako aj z informácii od svojich príbuzných, konkrétne svojej dcéry G. B., že v

rodinnom dome prebiehajú rekonštrukčné práce. Z výpovedí svedkov, ktorí zabezpečovali vykonávanie
týchto rekonštrukčných prác vyplynulo, že žalovaná najmenej dvakrát bola osobne prítomná v rodinnom
dome počas vykonávania týchto rekonštrukčných prác. Nikdy realizátorov týchto rekonštrukčných prác
nevyzvala na ukončenie stavebných prác, ani na vypratanie z danej nehnuteľnosti. Takúto výzvu
žalovaná nesmerovala ani k žalobkyni. Naopak po zistení, že sa vykonávajú tieto rekonštrukčné práce,

za účasti realitnej maklérky, ktorú zabezpečila žalobkyňa za účelom uzatvorenia riadnej kúpnej zmluvy
rokovala so žalobkyňou o uzavretí riadnej kúpnej zmluvy. Z výpovede realitnej maklérky vyplynulo, že k
uzavretiu tejto kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že realitná maklérka zistila právnu vadu príslušenstva
(garáže) rodinného domu. Ďalej z výpovede tejto realitnej maklérky vyplynulo, že po tomto rokovaní
žalovaná žiadala realitnú maklérku o zabezpečenie od žalobkyne zálohy na danú nehnuteľnosť. Bolo

to období, keď žalovaná mala vedomosť o rekonštrukčných prácach, a jej prejav vôle stále smeroval
k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. K uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodu, že žalovaná navýšila
kúpnu cenu po tom, čo žalobkyňa tvrdila, že nemá finančné prostriedky na zálohu, hoci žalovaná
videla, že financuje rekonštrukciu rodinného domu. Sama žalovaná potvrdila, že mala objektívny záujem
na pokračovaní v rekonštrukčných prácach, keďže už s rekonštrukčnými prácami bolo započaté.

Za takéhoto zistenia skutkového stavu, aj keby žalobkyňa pri začatí rekonštrukčných prác nemala
udelený ústny súhlas zo strany žalovanej na vykonávanie týchto rekonštrukčných prác, skutočnosť, že
žalovaná mala vedomosť o tom, že rekonštrukčné práce prebiehajú, skutočnosť, že mala záujem na
ich ukončení, ďalej skutočnosť, že žalobkyňu nevyzvala na odovzdanie nehnuteľnosti, na odovzdanie
kľúčov od nehnuteľnosti, nevyzvala na vypratanie nehnuteľnosti firmu, ktorá rekonštrukčné práce

vykonávala, nemôže ísť na úkor žalobkyne, ktorá dôvodne potom mohla byť v tom, a to i mylne, že
rekonštrukčné práce v rodinnom dome môže ďalej vykonávať a dokončiť. Takýmto konaním žalovanej
došlo ku konvalidovaniu skutočnosti, ak by žalobkyňa nemala udelený ústny súhlas na rekonštrukčné
práce. Žalovaná trpela, že žalobkyňa ďalej pokračuje v rekonštrukčných prácach a tým zhodnocuje jej
nehnuteľnosť. Žalovaná síce v konaní tvrdila, že viackrát upozorňovala žalobkyňu na to, že rekonštruuje

jej nehnuteľnosť, ale nepodnikla žiadne právne kroky k tomu, aby tomuto ďalej zabraňovala, naopak
trpela, že žalobkyňa pokračuje v rekonštrukčných prácach a ďalej jej nehnuteľnosť zhodnocuje. Tým
protiprávnosť prípadného konania žalobkyne odpadla. Žalobkyňa vykonaním rekonštrukčných prác v
domovej nehnuteľnosti žalovanej, plnila bez právneho dôvodu, čím sa žalovaná na jej úkor obohatila.
Žalobkyňa za rekonštrukčné práce riadne zaplatila, rekonštrukčné práce ako majetková hodnota

zhodnotili majetok žalovanej, čím bola naplnená skutková podstata plnenia žalobkyne žalovanej bez
právneho dôvodu. Žalobkyňa sa nestala vlastníčkou rodinného domu, tak ako vyplynulo z dokazovania,
v priebehu súdneho konania žalovaná rodinný dom predala inému kupujúcemu. Žalovaná tak musí
podľa zásad o vydaní bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníkatoto bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ žalovaná namietala
protiprávnosť konania žalobkyne v súvislosti s vykonávaním rekonštrukčných prác i v tom, že žalobkyňa
vykonávanie rekonštrukčných prác neohlásila stavebnému úradu, prípadne si nezadovážila stavebné

povolenie v zmysle stavebného zákona, táto otázka v konaní nebola predmetom dokazovania, pretože
pre právne posúdenie nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia nebola zásadná. Či
žalobkyňa v tomto ohľade porušila stavebný zákon, toto patrí vyhodnotiť príslušnému stavebnému
úradu s prípadnou možnou sankciou pre žalobkyňu. Žiadne takéto rozhodnutie však nebolo vydané,
čo v konaní nebolo sporné, pričom podľa názoru súdu táto okolnosť nemá vplyv na právne posúdenie

nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanej, pretože na posúdenie, či medzi
účastníkmi vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia je právne významné, či došlo k naplneniu znakov
skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy upravujúcej tento nárok. Musí ísť o objektívne vzniknutý stav
obohatenia, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. V danom prípade išlo o
nárok resp. vzťah z bezdôvodného obohatenia, ktorým je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu. Žalobkyňa zhodnotila nehnuteľnosť patriacu žalovanej, preto žalovaná musí toto

bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať. Žalobkyňa vzhľadom na konanie žalovanej podľa názoru súdu
nedisponovala subjektívnou vedomosťou o tom, že jej plní bez právneho dôvodu. Bola dohodnutá
so žalovanou na odkúpení rodinného domu, žalobkyňa so žalovanou sa dohodli na tom, čo bude
predmetom kúpy, aká bude kúpna cena za nehnuteľnosť. Žalobkyňa pri rokovaní o kúpnej zmluve a
obhliadke rodinného domu prezentovala jednoznačne svoj zámer rekonštruovať danú nehnuteľnosť, tiež

žalovaná mala vedomosť o tom, že žalobkyňa je viazaná, pokiaľ ide o výplatu finančných prostriedkov
žalovanej z titulu kúpnej ceny predajom rodinného domu, ktorý žalobkyňa vlastnila vo V. H. a že iné
finančné prostriedky nemá, a že žalobkyňa po predaji rodinného domu otázku bývania mieni riešiť práve
kúpou rodinného domu od žalovanej. Tým, že žalovaná žalobkyňu po zistení, že sa rekonštrukčné
práce vykonávajú nevyzvala na ukončenie, nevyzvala na odovzdanie kľúčov od nehnuteľnosti a trpela

prebiehajúcu rekonštrukciu, vyvolala, že žalobkyňa nemohla mať subjektívnu vedomosť o tom, že plní
žalovanej bez právneho dôvodu, a teda v žiadnom prípade takéto konanie žalobkyne nemožno posúdiť
ako „dar“ pre žalovanú, ako sa to snažila prezentovať v konaní žalovaná.

44. Na ustálenie výšky bezdôvodného obohatenia súd na návrh žalobkyne vykonal vo veci

znalecké dokazovanie. Znalkyňa Ing. Jarmila Dobaiešová v znaleckom posudku č. 10/2021 zo dňa
27.01.2021 ustálila na základe podkladov uvedených v znaleckom posudku, obhliadky a zamerania
skutkového stavu nehnuteľnosti, ktoré bolo vykonané dňa 21.10.2020, že žalobkyňa zhodnotila domovú
nehnuteľnosť žalovanej o sumu 2.756,67 Eur. Žalovaná síce namietala nesprávny spôsob výpočtu
zhodnotenia domovej nehnuteľnosti zo strany znalkyne v tom, že znalkyňa do predmetného vzorca

doplnila technickú hodnotu bez DPH zodpovedajúcu cenovej úrovni pri treťom štvrťroku/2020 a nie
pre tretí štvrťrok/2018, čím by zhodnotenie nehnuteľnosti potom predstavovalo sumu 2.585,67 Eur, k
týmto námietkam sa však znalkyňa vyjadrila tak, že podľa opätovného svojho posúdenia na postupe a
výsledkoch uvedených v znaleckom posudku nič nemení. Na základe zodpovedania odbornej otázky
znalcom, keď práve na túto otázku bolo nariadené znalecké dokazovanie súd mal za to, že táto

odborná otázka bola znalkyňou zodpovedaná tak, že si jej závery bolo dôvodné súdom osvojiť pre
rozhodnutie o výške nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaná v konaní po
podaní znaleckého posudku nepredložila žiaden dôkaz, z ktorého by pre súd vyplynula iná výška
bezdôvodného obohatenia. Súd preto zo záverov odborného znaleckého posudku pre ustálenie výšky
bezdôvodného obohatenia v konaní vychádzal a ustálil, že žalovaná sa bezdôvodne obohatila na úkor

žalobkyne o sumu 2.756,67 Eur tým, že žalobkyňa zhodnotila o túto sumu nehnuteľnosť, konkrétne
rodinný dom pôvodne patriaci žalovanej. Preto súd uložil povinnosť žalovanej túto sumu žalobkyni
zaplatiť. V zvyšujúcej časti o zaplatenie sumy 1.362,47 Eur potom nárok žalobkyne voči žalovanej na
vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol.

45. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný plniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

46. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

47. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

48. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, podľa § 3 ktorého výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

49. Občiansky zákonníka pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia neurčuje a neupravuje,
dokedysabezdôvodnéobohateniemusívydať.Podpornetrebavychádzaťvtomtoohľadezustanovenia
§ 563 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že bezdôvodné obohatenie sa musí vydať po tom,
čo o toto plnenie veriteľ požiadal. Žalobkyňa v konaní nepredložila žiadnu predžalobnú výzvu o vydanie
bezdôvodnéhoobohateniaadresovanúžalovanej.Pretozatakútovýzvutrebapokladaťsamotnúžalobu,
ktorá bola žalovanej doručená dňa 17.04.2019. Žalovaná tak bola povinná plniť po doručení žaloby, keď

neplnila dňa 18.04.2019, dostala sa v tento deň do omeškania a preto odo dňa 18.04.2019 žalobkyni
patria voči žalovanej z bezdôvodného obohatenia i úroky z omeškania z prisúdenej sumy 2.756,67
Eur a to až do zaplatenia. Tieto úroky z omeškania žalobkyni patria vo výške 5 % ročne v zmysle § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Z uvedených dôvodov potom súd žalobu žalobkyne o zaplatenie
úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.119,34 Eur od 20.02.2019 do 17.04.2019 a s úrokom

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.362,67 Eur od 18.04.2019 do zaplatenia zamietol.

50. Pokiaľ žalovaná vo vzťahu k nároku žalobkyne uplatnila kompenzačnou námietkou nárok na náhradu
škody s odôvodnením, že rekonštrukčnými prácami žalobkyňa znehodnotila nehnuteľnosť, k tomuto
súd dodáva, že ak zo záverov dokazovania vyplynulo, že sa žalovaná na úkor žalobkyne vykonaním

rekonštrukčných prác obohatila, nemohla súčasne žalobkyňa vykonaním týchto rekonštrukčných prác
v rodinnom dome spôsobiť žalovanej škodu. Navyše žalovaná pri kompenzačnej námietke neuviedla v
akej výške jej škoda mala byť spôsobená, nepreukázala žiadne predpoklady zodpovednosti žalobkyne
za škodu, nepreukázala porušenie právnej povinnosti, nepreukázala škodu, ani príčinnú súvislosť medzi
porušenímprávnejpovinnosti,čiužzákonnejalebozmluvnejaškodou,nepreukázala,žepritejtočinnosti

žalobkyne malo dôjsť k zmenšeniu majetku žalovanej. Žalovaná na svoje tvrdenia o škode nepredložila
žiadne dôkazy, napriek tomu, že sa jednalo o rodinný dom pôvodne jej patriaci. Cenové ponuky, ktoré
predložila žalovaná na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu neznamenajú, že týmito došlo ku
škode na strane žalovanej. Žalovaná nepreukázala, že vynaložila finančné prostriedky na nehnuteľnosť
zaúčelomodstráneniaprípadnýchškôd.Naopakihneďpovykonaníznaleckéhodokazovanianazistenie

výšky bezdôvodného obohatenia rodinný dom predala ďalším záujemcom. O tom, že žalovanej škoda
nevznikla svedčí aj dôkaz, ktorý predložila žalobkyňa v konaní, keď potom, čo ku kúpe medzi žalobkyňou
a žalovanou nedošlo, žalovaná predávala predmetný rodinný dom cez realitnú kanceláriu za sumu
46.900,- Eur, teda o sumu 14.400,- Eur vyššiu, než sa dohodla na kúpnej cene so žalobkyňou. Cez
realitnú kanceláriu žalovaná prezentovala, že predáva rodinný dom po začatí rozsiahlych vnútorných

aj vonkajších rekonštrukčných prácach, v stave započatej rekonštrukcie, neupozorňovala v ponuke,
že týmito rekonštrukčnými prácami mala byť nehnuteľnosť znehodnotená. Takúto obranu žalovanej v
konaní súd preto vyhodnotil za nedôvodnú a neprihliadol na ňu. Pokiaľ žalovaná navrhla v prípade,
ak to súd uzná za vhodné určiť výšku škody znaleckým posudkom, k tomuto súd dodáva, že pre
takýto procesný postup zo strany súdu nebol žiaden dôvod s poukazom na § 185 ods. 2 CSP, z

ktorého vyplýva, ktoré dôkazy súd môže vykonať aj bez návrhu. Žalovaná v priebehu súdneho konania
nevzniesla jednoznačný návrh na nariadenie znaleckého dokazovania na výšku škody. Pokiaľ žiadala
zodpovedať tieto otázky v rámci znaleckého dokazovania, ktoré na návrh žalobkyne nariadil súd,
žalobkyňa na tento dôkaz zaplatila preddavok, tento dôkaz riadne navrhla, ak žalovaná mala záujem
v konaní preukazovať výšku škody, mohla a mala právo takýto dôkaz znaleckým posudkom riadne

navrhnúť, zaplatiť preddavok na takýto dôkaz, prípade mohla si zadovážiť súkromný znalecký posudok,
keďjejvtomtoohľadevtomtopostupeničnebránilo,keďžejevlastníčkouresp.bolavlastníčkoudomovej
nehnuteľnosti. Tento dôkaz súdom nebolo dôvodné nariadiť už aj z toho dôvodu, že výška škody je
len jedným z predpokladov nároku na náhradu škody. Žalovaná nepreukázala žiaden z predpokladov,
a preto nariadenie znaleckého dokazovania na výšku škody bez preukázania ostatných predpokladov

tohto nároku by bolo nehospodárne a neúčelové, pretože všetky predpoklady na náhradu škody musia
byť splnené kumulatívne. Ak čo len jeden chýba, nárok na náhradu škody nie je daný. Z uvedených
dôvodov na kompenzačnú námietku žalovanej z titulu náhrady škody súd v konaní neprihliadol.51. O nároku strán sporu na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola do základu
nároku úspešná, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jej bol priznaný. Výška tohto nároku

závisela od znaleckého posudku, preto bolo dôvodné v súlade s ustálenou judikatúrou priznať žalobkyni
nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako plný
úspech vo veci. Preto žalovaná má povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

52. V konaní vznikli trovy konania i na znalečnom, ktoré neboli v plnej miere kryté preddavkom. Ak pri

dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má táto osoba tie isté práva
a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok (§ 259 CSP). Ak súd nariadi vo veci znalecké dokazovanie,
pri rozhodovaní o náhrade výdavkov spojených s vykonaním tohto dôkazu sa riadia ustanoveniami
osobitného predpisu (§ 260 CSP). V konaní vznikli trovy znalečného, ktoré neboli kryté preddavkom
vzhľadom na vyúčtovanie znalečného znalkyňou Ing. Jamilou Dobaiešovou, ktorá na základe nariadenia
súdom vo veci podala znalecký posudok v rámci znaleckého dokazovania. Podľa zásady úspechu a

neúspechu vo veci zdôvodnenej vyššie, súd preto uložil povinnosť žalovanej tieto trovy konania znalkyni
v podobe náhrady znalečného zaplatiť v rozsahu 100 %. Z čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP totiž
vyplýva, že ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto
zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec
čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

53. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí (§ 262 ods. 1 CSP).

54. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov).