Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 17, 2021

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120212920
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2021:8120212920.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: K. P., Z..

XX.XX.XXXX, B. V. C. XX, XXX XX X. zast. opatrovníčkou: P.. A. O., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. X, XXX XX
X., právne zastúpená: Mgr. Oto Saloky, advokát, IČO: 42419174, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov
proti žalovanej: B. I., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. V. L. XXX, XXX XX L. V. žaloba o vypratanie nehnuteľnosti,
takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalovanej na vydanie predbežného opatrenia týkajúceho sa zákazu manipulácie s predmetným
bytom a jeho zablokovania zo strany opatrovníčky P.. A. O. a zakázania jej svojvoľného vstupu do bytu
bez prítomnosti nájomníčky I. B. z a m i e t a.

II. Žalovaná j e p o v i n n á vypratať a odovzdať byt č. XX, Z. X. X.. bytového domu so súpisným číslom
XXXX, postaveného na parcele registra CKN č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX
F., V. Č. XX nachádzajúci sa na ulici V. C. XX V. X., vedený Katastrálnym odborom Okresného úradu
Prešov a zapísaný na LV č. XXXX X. A.. Ú.. X., a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní

odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu 1. inštancie o výške týchto trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou súdu dňa 12.11.2020 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej vypratania a odovzdania
bytu č. XX Z. X. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, postaveného na parcele registra C
KN číslo XXXX, vchod č. XX, nachádzajúceho sa na ulici V. C. XX V. X., vedený Katastrálnym odborom
Okresného úradu Prešov na LV č. XXXX X. A.. Ú.. X..
X.X. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je vlastníčkou predmetného bytu a tento v zastúpení opatrovníčkou
P.. A. O. prenajala na základe nájomnej zmluvy zo dňa 28.01.2017 žalovanej do dočasného užívania.
Dňa 01.02.2017 bol predmetný byt žalovanej odovzdaný o čom bol spísaný záznam obsahujúci aj

odovzdané príslušenstvo bytu. Žalobkyňa prostredníctvom svojej opatrovníčky zistila, že žalovaná v
priebehu trvania nájomného vzťahu založeného vyššie uvedenou nájomnou zmluvou neoprávnene
odstránila časť vnútorného vybavenia bytu, a to bez vedomia a súhlasu žalobkyne. Z uvedeného dôvodu
sa žalobkyňa rozhodla vypovedať vyššie uvedenú nájomnú zmluvu v zmysle ustanovenia § 711 ods. 1
písm. c) Občianskeho zákonníka. Zákonná 3 - mesačná výpovedná lehota v zmysle ustanovenia § 710
ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula ku dňu 30.11.2019.

2. Žalovaná sa k žalobe prvýkrát vyjadrila podaním zo dňa 18.06.2021 (č.l. 37-38), v ktorom uviedla, že
má uzatvorenú nájomnú zmluvu so žalobkyňou v zastúpení jej opatrovníčkou P.. O. zo dňa 28.01.2017.
Uviedla, že byt v čase prenájmu bol starý, nehygienický a nesúci na okamžité nasťahovanie, a preto
došlo k jeho vymaľovaniu, rekonštrukcii a čiastočnej výmene nepotrebného zariadenia. S tým všetkýmopatrovníčka žalobkyne mala súhlasiť. Čo sa týka tvrdenej výpovede z nájomnej zmluvy, táto výpoveď
jej doručená nebola. Následne predmetom vyjadrenia sú vzťahy žalovanej a jej matky na jednej strane s
opatrovníčkou žalobkyne P.. O. na strane druhej, pričom tieto tvrdené skutočnosti nemajú žiaden vzťah

k predmetu konania.

3. Na vyjadrenie žalovanej reagovala žalobkyňa podaním zo dňa 22.07.2021 (č.l. 56-57), kde uviedla,
že výpoveď z nájmu bytu bola dôvodná a bola daná pre hrubé poškodzovanie bytu žalovanou. Žalovaná
totižto v priebehu trvania nájomného vzťahu bez vedomia a súhlasu žalobkyne postupne odstránila

časť vnútorného vybavenia bytu. Jediné, čo opatrovníčka žalobkyne dovolila žalovanej vykonať v
predmetnom byte, bolo jeho vymaľovanie, čo však financovala opatrovníčka. Iné zmeny v byte jej
žalobkyňa nedovolila vykonávať ani ich neodsúhlasila. Pokiaľ ide o doručovanie výpovede žalobkyňa
poukázala na § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka a § 106 - 112 C.s.p. Vzhľadom na to, že zásielky
obsahujúce výpoveď boli žalobkyni vrátené ako nedoručené, považuje ich za doručené. To, že si ich
žalovaná skutočne neprebrala je irelevantné, pretože podstatné je to, že sa dostali do jej dispozičnej

sféry. Žalobkyňa ďalej označuje tvrdenia žalovanej vo vzťahu k opatrovníčke za nepravdivé s tým, že
spor medzi opatrovníčkou a žalovanou nastal vtedy, kedy jej odmietla predať byt za sumu 55 000 €,
keďže na základe znaleckého posudku vypracovaného na podnet opatrovníčky bola suma stanovená
na 70 000 € a túto sumu žalovaná nebola ochotná zaplatiť. Žalobkyňa tiež prehodnotila svoje doterajšie
právne názory na prejednávanú vec a dospela k záveru, že uzatvorenie nájomnej zmluvy nebolo bežnou

vecou v zmysle § 28 Občianskeho zákonníka, pričom nájomná zmluva nebola schválená súdom, a preto
takýto právny úkon je neplatný.

4. Vo veci sa podaním zo dňa 13.09.2021 (č.l. 76-78) znova vyjadrila žalovaná. Zopakovala svoje
tvrdenie o tom, že výpoveď zmluvy o nájme bytu jej doručená nebola a znova svoje tvrdenia o postupe

pri výmene zariadenia bytu a o súhlase P.. O. s týmto postupom. Následne poukázala na to, že pokiaľ
ide o výpoveď z nájmu, nejde o bežnú vec podľa § 28 Občianskeho zákonníka, pričom táto výpoveď
nebola schválená súdom, a preto je neplatná.

5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 18.11.2021 za prítomnosti opatrovníčky a

právneho zástupcu žalobkyne a za prítomnosti žalovanej. Čo sa týka žalobkyne samotnej, súd oznámil
právnemuzástupcovižalobkyne,žejejúčasťnazákladevyjadreniaošetrujúcejpsychiatričkynepovažuje
za potrebnú. Psychiatrička MUDr. Gabriela Husovská vo svojej správe zo dňa 05.08.2021 (č.l. 74)
uviedla, že u menovanej, čiže u žalobkyne ide o „mentálnu retardáciu s poruchami správania a konania
a obsedantno - kompulzívnú poruchu. Menovaná nie je schopná pochopiť súčasnú situáciu medzi jej

opatrovníčkou a odporkyňou v prebiehajúcom spore o vypratanie nehnuteľnosti, peňažné hodnoty sú
pre ňu nepodstatné, je precitlivená až depresívna a veľmi ovplyvniteľná. Jej účasť na pojednávaní by
mohla viesť k neprimeraným emočným reakciám a k radikálnemu zhoršeniu jej zdravotného stavu.“

6. Z vykonaných dôkazov súd zistil nasledujúce:

6.1. Žalobkyňa je vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na X. podlaží vchodu XX, bytového domu
súpisné číslo XXXX Z. R. V. C., postaveného na parcele č. XXX.
6.2. Dňa 28.01.2017 bola medzi žalobkyňou ako prenajímateľom v zastúpení opatrovníčkou P.. A. O.
a žalovanou ako nájomcom uzatvorená zmluva o nájme tohto bytu. Nájomná zmluva sa uzatvorila na
dobu neurčitú a nájomné bolo dohodnuté vo výške 160 € mesačne vrátane úhrad za služby spojené

s užívaním bytu a za energie. Na základe dodatku číslo 1 zo dňa 24.05.2018 bola výška nájomného
vrátane úhrad za služby spojené s užívaním bytu a za energie zvýšená na sumu 180 € mesačne.
6.3. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 24 Ps/14/2005-34 zo dňa 13.09.2005 bola žalobkyňa
obmedzená v spôsobilosti na právne úkony tak, že: „Nie je spôsobilá si vybavovať svoje záležitosti
písomné ani iné, nie je spôsobilá vystupovať pred súdmi a inými orgánmi a nie je spôsobilá k právnym

úkonom majetkovej povahy prevyšujúcej hodnotu 500 SK.“ Zároveň bolo upustené od doručenia
rozsudku žalobkyni a za opatrovníčku jej bola stanovená jej matka F. K., Z.. XXXX. Z tohto rozsudku
vyplýva, že obmedzenie sa udialo na základe znaleckého posudku, v ktorom znalec skonštatoval,
že žalobkyňa trpí duševnou poruchou - mentálnou retardáciou v pásme imbecility ľahkého stupňa s
poruchami správania. Jej choroba nie je prechodného charakteru. Stav je trvalý a nie je ho možné

liečbou ovplyvniť. V dôsledku ťažkej duševnej poruchy žalobkyňa nie je schopná sama si vybavovať
svoje záležitosti.
6.4. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27Ps/3/2016-26 došlo k zmene opatrovníka, kde tejto
funkcie bola zbavená F. K. a za opatrovníka bola stanovená P.. A. O..6.5. Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 29Ps/21/2020-43 zo dňa 28.06.2021 zamietol návrh F. Q., Z..
XXXX (matka žalovanej) na zmenu opatrovníctva P. K. tak, že tejto funkcie bude zbavená P.. A. O. a za
opatrovníka bude stanovená F.J. Q.. Z tohto rozsudku sa podáva, že P. K. je chodiaca, trpí nadváhou,

ktorá jej spôsobuje pomalú chôdzu, nízku obratnosť a z toho dôvodu potrebuje neustály dohľad pri
všetkých úkonoch sebaobsluhy - osobnej hygiene a celkovom kúpeli, pri obliekaní a vyzliekaní, pri
dodržiavaníliečebnéhorežimuapriorientáciivprostredí.Vrámcizákladnýchsociálnychaktivítpotrebuje
žalobkyňa sprievod na lekárske vyšetrenie ako aj na vybavenie úradných záležitostí. Trpí vývojovou
zaostalosťou a nosí načúvací strojček - je nepočujúca. Je ľahko ovplyvniteľná a precitlivená, úzkostlivá

až depresívna.
Z tohto rozsudku ďalej vyplynulo, že A. O. si svoje povinnosti opatrovníčky plní a jej spolupráca s DSS
Sabinov je bezproblémová. Z rozsudku tiež vyplýva, že P. K. je v psychiatrickej evidencii od roku 1981
s diagnózou mentálna retardácia s poruchami správania a konania a v anamnéze je generalizovaná
úzkostná porucha a obsedantno-kompulzívná porucha.
Súd dospel k záveru, že niet dôvodu k zmene opatrovníka, pričom z konania F. Q. je zjavný zištný úmysel

a to snaha získať byt pre svoju dcéru (v tomto konaní žalovanú).
6.6. Z výpovede zo zmluvy o nájme bytu (č.l. 12) vyplýva, že táto výpoveď bola daná z dôvodu
uvedeného v § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého prenajímateľ môže vypovedať
nájom bytu, ak nájomca alebo ten kto je členom jeho domácnosti hrubo poškodzuje prenajatý byt, jeho
príslušenstvo, spoločné priestory alebo spoločné zariadenia v dome alebo sústavne narušuje pokojné

bývanie ostatných nájomcov alebo vlastníkov bytu, ohrozuje bezpečnosť alebo porušuje dobré mravy v
dome. Skutkovo bola výpoveď odôvodnená tým, že v priebehu trvania nájmu došlo zo strany žalovanej
k jednostrannému vopred neoznámenému konaniu a to odstráneniu časti zariadenia a skríň, či výmene
kuchynskej linky. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu preukázala, že výpoveď bola zasielaná
žalovanej na všetky do úvahy prichádzajúce adresy a to na X. Č.. XX, pričom túto adresu si samotná

žalovaná uvádza ako korešpondenčnú adresu. Ďalej na adresu prenajatého bytu V. C. Č.. XX, tiež na
adresu trvalého pobytu V. L. Č.. XXX a znova aj na adresu X. Č.. XX s upresnením u F. Q.. Tieto zásielky
boli vrátené odosielateľovi s poznámkou adresát je neznámy s výnimkou zásielky adresovanej na adresu
X. Č.. XX u pani F. Q., ktorá bola vrátená ako neprevzatá v odbernej lehote.
6.7. Ďalej sa v súdnom spise nachádza komunikácia, o ktorej je tvrdené, že je komunikáciou medzi

žalovanou,resp.jejmatkouažalobkyňouakoajlisty,oktorýchjetvrdené,žeichmalapísaťžalobkyňaaz
ktorých vyplýva, žeby mala vyjadrovať svoju vôľu vrátiť sa bývať do bytu, ktorý je predmetom tohto sporu.
Táto komunikácia však vo vzťahu k rozhodnutiu súdu nemá význam, preto ju súd bližšie oboznamovať
nebude. Rovnako sa súd nebude zaoberať ani tvrdeniami žalovanej voči opatrovníčke žalobkyne.

7. Pri svojom rozhodovaní sa súd riadil nasledujúcimi právnymi úvahami:
Podľa § 28 občianskeho zákonníka (OZ) - Ak zákonní zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých,
ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.
Podľa § 126 OZ
(1) Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje;

najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
(2) Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.
7.1. Kritériá na rozlíšenie bežných vecí a vecí presahujúcich obvyklé hospodárenie zákon neustanovuje.
Interpretácia týchto pojmov je teda vecou posúdenia konkrétneho prípadu. V zásade sa bude vyžadovať
schválenie súdu pri prevodoch nehnuteľností, prevodoch spoluvlastníckych podielov, pri dedičských

dohodách, pri právnych úkonoch týkajúcich sa vecí väčšej hodnoty a pod.
V podaní zo dňa 13.09.2021 (č.l. 76 - 78) sama žalovaná uviedla, že zákon nevymedzuje pojem „bežná
vec“, preto každý prípad treba posudzovať osobitne a to v závislosti od konkrétnej veci, jej hodnoty,
účelu, zamýšľanej dispozície s ňou. Podľa ustálenej súdnej praxe sa za „bežné“ považujú, napr. nákupy
spotrebnýchpredmetov,platenienájomného,plnenierôznychplatobnýchpovinností(inkasoapodobne).

Naopak za „ostatné veci“ treba považovať, napr. kúpu, predaj nehnuteľnosti, uzavretie nájomnej zmluvy.
„Bežnou vecou“ taktiež nie je, napr. poskytnutie bytu do nájmu alebo výpoveď z nájmu bytu, ktorý
spravuje opatrovník.
7.2. S vyššie uvedeným právnym názorom žalovanej súd súhlasí a súhlasí s ním aj žalobkyňa. Súd
teda má zato, že v konkrétnej veci uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu vo vlastníctve žalobkyne na

dobu neurčitú za prima facie (na prvý pohľad) nízke nájomné zahŕňajúce v sebe aj náklady spojené
s užívaním bytu energie a podobne vo výške 160, resp. neskôr 180 € je záležitosťou, ktorú nemožno
nazvať záležitosťou bežnou. Je tomu tak preto, že do užívania nájomcu sa zveruje majetok v značnejhodnoteatodokoncanadobuneurčitú,čovsebezahŕňavprípadedaniavýpovedezurčitýchzákonných
dôvodov aj povinnosť zabezpečenia náhradného bytu alebo náhradného ubytovania.
Podľa názoru súdu tak uzatvorenie nájomnej zmluvy k bytu na dobu neurčitú je treba považovať za

záležitosť,ktorániejezáležitosťoubežnouanatakétokonanieopatrovníkomzaopatrovancajepotrebné
schválenie súdu. Schválenie súdom v tomto prípade nesporne dané nebolo a preto nájomná zmluva
vrátanejejdodatkujeneplatnáatoabsolútne,pričomnaneplatnosťprávnehoúkonusúdprihliadaexoffo
(§ 39 Občianskeho zákonníka - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.). Tento záver v sebe nesie aj záver ďalší a

to, že neplatná nájomná zmluva nemohla byť platne vypovedaná, preto je neplatná aj výpoveď z tejto
nájomnej zmluvy, čo však pre rozhodnutie vo veci samej už nie je podstatné.
7.3. Vzhľadom na ustanovenie § 126 OZ je teda potrebné poskytnúť žalobkyni ochranu jej vlastníckeho
práva, keďže z dôvodu neplatnej nájomnej zmluvy nastal stav, že ide o užívanie bytu žalobkyne
žalovanou na základe neplatného právneho úkonu. Na základe uvedeného súd žalobe vyhovel a
rozhodol tak, že žalovaná je tento byt povinná vypratať a odovzdať žalobkyni do 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

8. V podaní zo dňa 13.09.2021 (č.l. 76 - 78) žalovaná navrhla, aby súd vydal predbežné opatrenie: „Na
zákaz manipulácie s predmetným bytom a jeho zablokovania zo strany opatrovníčky P.. A. O., zakázal
jej svojvoľný (bezdôvodný) vstup do bytu bez prítomnosti nájomníčky I. B..“.

8.1. Podľa § 325 ods.2 C.s.p. - Neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ...
Vzhľadom na to, že žalovaná požadovala nariadenie určitých povinností osobe, ktorá nie je stranou
sporu (je iba zákonným zástupcom strany sporu - žalobkyne), vydanie neodkladného opatrenia do úvahy
neprichádzalo.
Keďže súd žalobu vo veci samej zamietol, tak prípadné nariadenie neodkladného opatrenia by

odporovalo aj § 335 ods.1 C.s.p. - Neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej
súd prvej inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým
konanie vo veci samej zastavuje.

9. Pokiaľ ide o zamietnutie dôkazného návrhu žalovanej, ktorá v konaní chcela vypočuť svoju matku,

vzhľadom na zaujatý predbežný právny názor súdu uvedený na pojednávaní, ktorý sa stotožňuje s
právnym názorom uvedeným aj v tomuto rozsudku nebolo potrebné matku žalovanej ako svedka
vypočúvať.

10.Podľa§251C.s.p.-Trovykonaniasúvšetkypreukázané,odôvodnenéaúčelnevynaloženévýdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
10.1. Žalobkyňa v konaní plne úspešná má proti neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.