Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 21, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 32C/52/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221204418
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2022:1221204418.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava II v právnej veci žalobcu: L.. S. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. Ľ. XXXX/X, Z.,
zastúpeného: advokátska kancelária JUDr. ANDREA TAKÁTS ILČÍKOVÁ, s. r. o., so sídlom Palisády 14,
Bratislava, IČO: 50 167 057, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová
21, Bratislava, IČO: 00 603 155, o žalobe na obnovu konania, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu na obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/17/2020 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.09.2021 sa žalobca domáhal vydania rozsudku,
ktorým by súd povolil obnovu konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/17/2020, ktoré
bolo právoplatne skončené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.09.2020, č. k. 21C/17/2020-90,
právoplatným dňa 19.11.2020 a vykonateľným dňa 05.12.2020. Predmetným rozsudkom súd zaviazal
žalobcu zaplatiť žalovanému (v pôvodnom konaní v pozícii žalobcu) sumu 6.517,- eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.517,- eur od 04.03.2020 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobu na obnovu konania žalobca odôvodnil tým, že o rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 30.09.2020,
č. k. 21C/17/2020-90, ktorým súd zaviazal žalobcu (v pôvodnom konaní v pozícii žalovaného) na
zaplatenie sumy 6.517,- eur s príslušenstvom žalovanému a ktorým priznal žalovanému nárok na

náhradu trov v celom rozsahu, sa dozvedel až z listu žalovaného zo dňa 09.07.2021, č. B. XXX-X/XXXX/
PKO, označeného ako "výzva na uhradenie dlhu", ktorý bol žalobcovi doručený dňa 15.07.2021 (ďalej
ako "výzva"). Z predmetnej výzvy sa žalobca súčasne dozvedel, že je povinný zaplatiť žalovanému aj
náhradu trov konania vo výške 321,- eur, o ktorej rozhodol tunajší súd uznesením zo dňa 18.12.2020, č.
k. 21C/17/2020-99. Po doručení výzvy právny zástupca žalobcu nahliadol do súdneho spisu v právnej
veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 21C/17/2020, pričom zistil, že súd doručoval

žalobcovi žalobu a ostatné písomnosti na adresu Ľ. X, XXX XX Z.. Túto adresu žalobcu uviedol žalovaný
(v pôvodnom konaní žalobca) v ním podanej žalobe zo dňa 04.03.2020 napriek tomu, že mu bola známa
iná adresa, na ktorej je žalobca zastihnuteľný a na ktorú mu pravidelne zasiela korešpondenciu (Y. X,
XXX XX Z.). Žalobca ďalej argumentoval tým, že z dokumentov založených v spise právny zástupca
žalobcu zistil, že po tom, ako sa zásielka adresovaná žalobcovi, obsahom ktorej bola žaloba a výzva
súdu,abysažalobca(vpôvodnomkonanívpostavenížalovaného)kpodanejžalobevyjadril,súduvrátila

ako neprevzatá z dôvodu neznámeho adresáta, požiadal konajúci súd Obvodné oddelenie Policajného
zboru Petržalka Juh o súčinnosť podľa § 108 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej ako "CSP") s tým, aby žalobcovi doručili žalobu na adresu uvedenú v žalobe a aby u susedov
zistili, či sa žalobca na danej adrese zdržuje. Po tom, ako vyslaná policajná hliadka na adrese trvalého
bydliska žalobcu nič nezistila, súd dňa 15.06.2020 zverejnil oznámenie o podanej žalobe na jeho úradnej
tabuli. Zisťovanie skutočného pobytu žalobcu súd nevykonal. Preto sa žalobca o podanej žalobe, jej

doplnení, o vytýčení pojednávania ani o súdnych rozhodnutiach nedozvedel.Vzhľadom na uvedené skutočnosti bol žalobca toho názoru, že súd pri doručovaní žaloby nepostupoval
podľa ustanovenia § 116 ods. 1 CSP a neurobil žiadne úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu
žalobcu. Súd mohol napr. nahliadnutím do obchodného registra zistiť, že žalobca je spoločníkom a

konateľom v dvoch spoločnostiach s ručením obmedzeným (AITEC, s. r. o. a AITEC - distribúcia a
logistika, s. r. o.), a mal sa teda pokúsiť zistiť jeho skutočný pobyt dopytom v uvedených spoločnostiach,
čiprípadnekontaktovaťSociálnupoisťovňuzaúčelomzistenia,čiakdeježalobcazamestnanýapokúsiť
sa zistiť skutočný pobyt žalobcu u jeho zamestnávateľa. Tým, že súd celkom opomenul jeho povinnosť
zisťovať skutočný pobyt žalobcu pre účely doručenia žaloby, bolo žalobcovi odopreté jeho ústavné právo

na prístup k spravodlivosti (žalobca o podanej žalobe nevedel, nemohol preto bez svojej viny uplatniť
jemu patriace procesné práva a v súdnom spore sa brániť). Pokiaľ by žalobca o podanej žalobe vedel,
mohol by uplatniť takú procesnú obranu v danom súdnom spore, ktorá by mu privodila priaznivejšie
rozhodnutie vo veci.
V závere žaloby sa žalobca vyjadril k nárokom žalovaného (v pôvodnom konaní v pozícii žalobcu)
uplatneným v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 21C/17/2020. Žalobca sa domáhal, aby súd po

povolení obnovy konania a po následnom posúdení veci vydal rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu
zamietne a žalovanému uloží povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
Žalobca v žalobe takisto požiadal súd o povolenie odkladu vykonateľnosti rozsudku tunajšieho súdu zo
dňa 30.09.2020, č. k. 17C/21/2020-90 a uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.12.2020, č.
k. 17C/21/2020-99, a to z dôvodu, aby dané právoplatné a vykonateľné rozhodnutia súdu neboli riadnym

exekučným titulom, ktorý by mohol byť podkladom pre vykonanie exekúcie voči žalobcovi.

3. Podľa § 397 písm. a) CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak
sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu

privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

4. Podľa § 399 CSP žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo
zrušenie možno dosiahnuť inak.

5. Podľa § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané.

6. Podľa § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov, odkedy sa
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho

mohol uplatniť.

7. Podľa § 403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch rokov od
právoplatnosti rozhodnutia.

8. Podľa § 406 CSP v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie
označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy konania,
skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby
preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.

9. Podľa § 409 CSP na konanie o žalobe na obnovu konania sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie.

10. Podľa § 410 CSP žalobu na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvej inštancii.

11. Podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak je zjavne
nedôvodná.

12. Podľa § 413 ods. 2 CSP, ak sa postupuje podľa odseku 1, žalobu na obnovu konania netreba
doručovať ostatným subjektom na vyjadrenie.

13. Súd posúdil prípustnosť žaloby na obnovu konania v zmysle citovaných ustanovení zákona, pričom
dospel k záveru, že vo veci nie sú dané zákonné dôvody na povolenie obnovy konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 21C/17/2020 a že žaloba na obnovu konania je zjavne nedôvodná.14. Súd v prvom rade uvádza, že žaloba na obnovu konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý
má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia. Vzhľadom na

prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu stranám sporu, je jeho prípustnosť vo
viacerých smeroch obmedzená. Civilný sporový poriadok pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému
rozsudku len za splnenia niektorého zo v zákone explicitne a taxatívne vymedzených dôvodov. Prísnosť
a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná. Zrejmým záujmom a snahou zákonodarcu bolo
prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne

rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných špecifických podmienok.
Túto koncepciu zákona je nevyhnutné mať na zreteli v prípade rozhodovania o tom, či je daný dôvod
na obnovu konania. Konanie o žalobe na obnovu konania prebieha v dvoch fázach. Podaním žaloby
na obnovu konania sa iniciuje konanie o povolenie obnovy. V tejto prvej fáze (iudicium rescidens) súd
skúma, či je obnova konania procesne prípustná, posúdi podanú žalobu a na základe záverov o splnení
podmienok prípustnosti rozhodne o tom, či žalobu na obnovu konania pripustí alebo ju zamietne. V

prípade, ak súd vysloví záver, že žaloba na obnovu konanie je opodstatnená a povolí ju, konanie sa
dostáva do druhej fázy (iudicium rescissorium), v ktorej už prebieha samotné prejednanie veci.

15. Súd sa teda v prvom rade zaoberal tým, či žaloba spĺňa všetky zákonné náležitosti a či je žaloba
na obnovu konania prípustná.

16. Súd preskúmal, či žaloba spĺňa náležitosti podľa § 406 CSP, pričom dospel k záveru, že z
pohľadu naplnenia formálnych náležitostí žaloba žalobcu obsahuje všetky náležitosti, ktoré predpokladá
ustanovenie § 406 CSP, a preto nebolo potrebné pristúpiť k odstraňovaniu vád podania.

17. Žaloba na obnovu konania bola podaná oprávnenou osobou, a to žalobcom, ktorý vystupoval v
pôvodnom konaní v postavení žalovaného a ktorému rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.09.2020, č.
k. 21C/17/2020-90 bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému (v pôvodnom konaní v pozícii žalobcu)
sumu 6.517,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.517,- eur od 04.03.2020
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. V pôvodnom konaní teda bolo rozhodnuté

v neprospech žalobcu.

18. Súd taktiež skúmal, či bola žaloba podaná v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby na
obnovu konania. Žaloba bola podaná v subjektívnej premlčacej lehote troch mesiacov od kedy sa mal
žalobcadozvedieťodôvodeobnovykonania.Odôvodochobnovykonaniasamalžalobcadozvedieťdňa

15.07.2021, keď bol žalobcovi doručený list žalovaného zo dňa 09.07.2021, č. B. XXX-X/XXXX/PKO,
označenýako"výzvanauhradeniedlhu",zktoréhovyplývalo,žesaprotižalobcoviviedlosúdnekonanie,
ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.09.2020, č. k. 21C/17/2020-90.
Žaloba na obnovu konania bola súdu doručená dňa 08.09.2021, t. j. v zákonom stanovenej subjektívnej
lehote troch mesiacov.

19. Súd sa ďalej zaoberal tým, či žaloba na obnovu konania smeruje voči rozhodnutiu, voči ktorému ju
zákon pripúšťa. Aj táto podmienka bola splnená. Žalobca podal žalobu na obnovu konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 21C/17/2020, ktoré bolo skončené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa
30.09.2020, č. k. 21C/17/2020-90, právoplatným dňa 19.11.2020 a vykonateľným dňa 05.12.2020.

20. Súd napokon skúmal, či žaloba na obnovu konania nie je zjavne nedôvodná, pričom zistil, že ide o
prípad zjavne nedôvodnej žaloby na obnovu konania, pretože skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe
nie sú dôvodom na obnovu konania podľa § 397 písm. a) CSP (a ani podľa § 397 písm. b) až f) CSP). V
zmysle predmetného ustanovenia je proti právoplatnému rozsudku prípustná žaloba na obnovu konania,

ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania,
ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak
môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca podanie žaloby na obnovu konania
odôvodniltým,žesúdpridoručovanížalobynepostupovalpodľaustanovenia§116ods.1CSPaneurobil
žiadne úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalobcu, v dôsledku čoho bolo žalobcovi odopreté

jeho ústavné právo na prístup k spravodlivosti - žalobca (v pôvodnom konaní žalovaný) o podanej žalobe
nevedel, nemohol preto bez svojej viny uplatniť jemu patriace procesné práva a v súdnom spore sa
brániť. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky obsiahnutú v rozhodnutí sp. zn. 1ObdoV/16/2012 zo dňa 27.09.2012 a najmä v rozhodnutísp. zn. 1Obdo/54/2017 zo dňa 22.03.2018 (zverejnenom v zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov
SR pod č. R 77/2018), z ktorých vyplýva, že skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe na obnovu
konania nemôžu byť spôsobilým dôvodom na povolenie obnovy konania. Ak by totiž tvrdenia žalobcu

boli pravdivé, napadnutý rozsudok nikdy nenadobudol právoplatnosť. Žalobou na obnovu konania pritom
možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie. Žalobca odôvodňuje svoju žalobu na obnovu konania
procesnými vadami v pôvodnom konaní spočívajúcimi v absencii riadneho doručenia žaloby a následne
aj rozsudku a uznesenia o náhrade trov konania. Takéto procesné pochybenia súdu je však možné
napraviť len na základe riadneho opravného prostriedku - odvolania.

21. Inak povedané, žalobcom zvolený procesný postup (podanie žaloby na obnovu konania) nerieši
jeho situáciu spôsobom, ktorý by mu mohol privodiť priaznivý výsledok. Pokiaľ by námietka žalobcu o
nedodržaní postupu pri doručovaní žaloby v pôvodnom konaní bola dôvodná, potom doručenie rozsudku
na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP (t. j. na adresu trvalého pobytu žalobcu) nemohlo viesť k
záveru o účinnom doručení rozsudku žalobcovi (v pôvodnom konaní v pozícii žalovaného), a tento by

tak ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Pokiaľ totiž súd vskutku neurobil všetky
úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného (v zmysle § 116 ods. 1 CSP), potom neboli
splnené podmienky na postup súdu podľa § 116 ods. 2 CSP (zverejnenie oznámenia o podanej žalobe
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu) ani na postup súdu podľa § 116 ods. 3 CSP (doručovanie
ďalších písomností - vrátane rozsudku - na adresu žalovaného podľa § 106 ods. 1 písm. a) CSP).

Záver o absencii riadneho doručenia rozsudku potom vylučuje možnosť napadnúť tento (neprávoplatný)
rozsudok žalobou na obnovu konania, keďže súd v konaní o žalobe na obnovu konania skúma, či žaloba
na obnovu konania smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu. Žaloba na obnovu konania je prípustná
len proti právoplatnému rozhodnutiu. Rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý nenadobudol právoplatnosť,
možno napadnúť len riadnym opravným prostriedkom - odvolaním.

22. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd žalobu
na obnovu konania podľa § 413 ods. 1 písm. e) CSP ako zjavne nedôvodnú odmietol.

23. Keďže súd žalobu na obnovu konania odmietol, nerozhodoval o návrhu žalobcu na odloženie

vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava II v lehote 15 dní od jeho
doručenia.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.