Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 10, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 17Pc/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321202527
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4321202527.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou v právnej veci navrhovateľky: T. F.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, Q., v konaní zastúpená SOPKO LEGAL s.r.o. so sídlom v Trnave
Paulínska 24, proti výživou povinnej osobe (manžel): N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. C. XX, K., v
konaní zastúpený JUDr. Zuzanou Jóžovou Boreckou, advokátkou so sídlom v Nitre, Sládkovičova 7, o
určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky na určenie výživného na manželku sa z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka (manželka) sa návrhom súdu doručeným dňa 10.06.2021 v spojení s jeho doplnením

zo dňa 14.10.2021 domáhala určenia výživného zo strany manžela vo výške 214,83,-eura mesačne
odo dňa podania návrhu na súd. Uviedla, že už krátko po uzavretí manželstva prestali s manželom
spoločne hospodáriť, dohodli sa, že ona bude prevádzkovať taxislužbu s čím má dlhodobé skúsenosti a
z tohto príjmu bude uhrádzať výdavky na domácnosť, ktorú v tom čase spoločne zdieľali, výdavky detí
ako aj jej osobné výdavky. Manžel si ponechával príjem z pneuservisu a mototechny, ktorý vynakladal
v prevažnej miere na stavbu rodinného domu v Mojmírovciach. Po narušení vzťahov s manželom
sa dohodli, že ona bude naďalej prevádzkovať taxislužbu prostredníctvom doposiaľ využívaných

motorových vozidiel s tým, že manžel tieto vozidlá na jej obchodnú spoločnosť, ktorú si za tým účelom
založí, prepíše. Uvedenú dohodu manžel odmietol splniť a podal na Okresný súd Levice návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal vydania predmetných vozidiel. V tejto veci na
ňu podal aj trestné oznámenie. Predmetné motorové vozidla boli manželovi vydané dňa 18.10.2021
za prítomnosti polície a jeho právneho zástupcu, až do ich odovzdania manželovi ich využívala na
prevádzkovanie taxislužby. Tvrdenia manžela o tom, že odovzdané motorové vozidlá boli pri odovzdaní
úplne zdevastované a nepojazdné poprela. Uviedla, že manželovi okrem toho, že jej zatajil zrušenie

koncesie zazlieva aj to, že ju držal v neistote a to aj napriek tomu, že prevádzkovala taxislužbu pod
hlavičkou jeho obchodnej spoločnosti a hradila aj všetky náklady spojené s prevádzkou motorových
vozidiel. Poukázala na to, že spolužitie s manželom prerušili v októbri 2020 , pričom manžel na jej
výživu, či výživu maloletých detí, ktoré pochádzajú z ich manželstva dobrovoľne neprispieval. Nepodieľal
sa ani na úhrade potrieb domácnosti. Výživné na maloleté deti začal uhrádzať až vo februári 2021.
Okrem súdom určeného výživného neprispieva naviac finančne ani vecne. K tvrdeniam manžela o
tom, že jej po prerušení spolužitia prenechal možnosť prevádzkovania taxislužby pod hlavičkou jeho

obchodnej spoločnosti uviedla, že manžel už nepoukázal na to, že z tohto príjmu musela uhrádzať aj
všetky náklady s tým spojené. V období kedy prevádzkovala taxislužbu pod obchodnou spoločnosťou
manžela využívala približne dvoch až troch zamestnancov. Mrzí ju, že manžel svojím správaním
odňal jej a deťom životný štandard na ktorý boli zvyknutí. Ohľadom svojich osobných, zárobkových,majetkových pomerov, výdavkov ako aj odôvodnených potrieb detí odkázala na doklady predložené
v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práva a povinností na čas po rozvode, ktoré
prebiehalo na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 17P102/2020. Uviedla, že je jedinou spoločníčkou

a konateľkou obchodnej spoločnosti Misetis, s.r.o., ktorej je zároveň aj jej zamestnancom. V októbri
2021 bola obchodnej spoločnosti Misetis, s.r.o. udelená koncesia na prevádzkovanie taxislužby, na tento
účel aktuálne využíva dve motorové vozidlá, z ktorých jedno je vo vlastníctve jej matky, ktorá si vzala
úver, ktorého splátky uhrádza výlučne navrhovateľka, na druhé spláca leasing. Obchodná spoločnosť
Misetis, s.r.o. vlastní motorové vozidlo Škoda Rapid zakúpené z peňazí darovaných jej rodičmi, ktoré

je využívané na súkromné účely. Vypláca si mzdu v sume 77,-eur mesačne, ďalší dvaja zamestnanci
dostávajú oficiálne príjem rovnaký, na ruku im je vyplácaná mzda 500,-eur mesačne. Uviedla, že v
dôsledku nedodržania dohody o prepise motorových vozidiel na jej obchodnú spoločnosť bola nútená
začať z ničoho, musela vynaložiť výdavky na reklamu, ciachovanie, či montáž meračov na taxíky.

2. Manžel s podaným návrhom nesúhlasil, označil ho podaný z pomsty, v rozpore s dobrými mravmi,

sledujúci jediný cieľ, ktorým je majetkové vyrovnanie manželov. Potvrdil, že s manželkou nehospodárili
ani v čase trvania manželstva, Tržby z podnikania jeho obchodnej spoločnosti si rozdelili tak, že on si
ponechávalpríjmyzprevádzkovaniaautoservisuapneuservisu,kýmmanželkapoichvzájomnejdohode
príjmy z taxislužby, ktoré používala na réžiu domu a svoju osobné výdavky. Po narušení vzájomných
vzťahov mu manželka navrhla prepísanie piatich motorových vozidiel používaných v rámci taxislužby

na jej obchodnú spoločnosť, ktorú si mienila za tým účelom založiť, s čím nesúhlasil. Manželkina
reakcia spočívala v tom, že mu spomínaných päť áut odmietla vydať, fyzicky mu boli odovzdané až po
dvoch rokoch za asistencie polície a jeho právneho zástupcu, pričom boli úplne zničené a nepojazdné.
Potvrdil, že koncesiu na prevádzkovanie taxislužby prostredníctvom spomínaných piatich motorových
vozidiel zrušil v júli 2021, dôvodom bola skutočnosť, že si manželka neplnila riadne svoje povinnosti

spočívajúce v riadnej evidencii zamestnanca do Sociálnej poisťovne, vydávaní blokov z registračnej
pokladne. Odovzdané motorové vozidlá sú predmetom a prebiehajúceho trestného stíhania pre prečin
poškodzovania cudzej veci, sú odstavené, čaká sa na podanie znaleckého posudku. Dôvodom, pre
ktorý po narušení vzájomných vzťahov s manželkou neprispieval na spoločnú domácnosť bolo to, že
manželka podľa dohody prevádzkovala taxislužbu, pričom všetky tržby si ponechávala. Poprel tvrdenia

manželky by zároveň uhrádzala aj všetky výdavky s tým spojené, sporadicky zaplatila poistky, odvody
za zamestnancov uhrádzal on. Výživné na maloleté deti uhrádza pravidelne vo výške určenej súdom.
Konštatoval výrazné problémy pri jeho styku s maloletým O., mal za to, že matka jeho styk s maloletým
svojím správaním sťažuje. Ohľadom svojich osobných, zárobkových, majetkových pomerov, či výdavkov
odkázala rovnako ako navrhovateľka na konanie o rozvod manželstva.

3. Na základe vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Z pripojeného spisu
tunajšieho súdu 17P/102/2020 vyplýva, že účastníci konania dňa 13.06.2015 uzavreli manželstvo v
Leviciach. Rozsudkom zo dňa 29.09.2021 pod č.k. 17P/102/2020-548 bolo ich manželstvo rozvedené,
maloletá K. X., nar. XX.XX.XXXX a mal. O., nar. XX.XX.XXXX boli na čas po rozvode zverení do osobnej

starostlivosti matke, otca súd zaviazal prispievať na výživu mal. K. X. sumou 150,-eur mesačne, a
mal. O. sumou 130,-eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaca vopred k rukám matky počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Rodičia zároveň dohodou upravili styk otca
s maloletým O., predmetná dohoda sa stala súčasťou rozsudku. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť vo všetkých jeho výrokoch s výnimkou výroku o výživnom na maloleté deti dňa

22.12.2021. Na tunajšom súde prebiehalo pod sp. zn. 7C/28/2021 konanie o nariadenie neodkladného
opatrenie na návrh žalobcu Autoslužby P s.ro., so sídlom Mojmírovce, Pod Vinohradmi 13, IČO:
46801634, v zastúpení konateľom N. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorým sa domáhal vydania motorových
vozidiel žalovanou - T. F.. Prvostupňový súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Proti
predmetnému uzneseniu podal žalobca odvolanie namietajúc nesprávnosť rozhodnutia a osvedčenia

potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Z dôvodu späťvzatia návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, odvolací súd pripustil späťvzatie návrhu a napadnuté uznesenie zrušil a konania zastavil.
Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2021.

4. Z pripojeného spisu 17P/102/2020 má súd preukázané, že manžel je jediným konateľom a

spoločníkom obchodnej spoločnosti Autoslužby P, s. r. o. , ktorá v zdaňovacom období roku 2019
vykázala základ dane 2.025,27,-eura, v roku 2020 vo výške 1.890,98,-eura. Označená obchodná
spoločnosť je vlastníčkou 5 motorových vozidiel využívaných na prevádzkovanie taxislužby. Táto okrem
taxislužby prevádzkuje aj mototechnu a pneuservis, pričom podľa zhodného vyjadrenia účastníkov,príjem z jej činnosti plynie manželovi a príjem z prevádzkovania taxislužby plynul navrhovateľke a to
až do zrušenia koncesie na jej prevádzkovanie manželom v auguste 2021. Podľa predloženého
potvrdenia o príjme manžela v zhode s jeho vyjadrením na pojednávaní je mu označenou obchodnou

spoločnosťou vyplácaná priemerná čistá mesačná mzda za rok 2020 (zohľadňujúc skutočnosť, že za
dva mesiace nebol vyplatený žiaden príjem) v sume 283,98,- eur a v roku 2021 (od januára do decembra
vrátane) v sume 324,66,-eura. Za obdobie od mája 2020 do júla 2021 vrátane bol obchodnej spoločnosti
Autoslužby P s.r.o. vyplatený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra príspevok v rámci projektu
Prvá pomoc, Opatrenie 3B v celkovej sume 12.198,98,-eura. V období od 19.02.2020 do 15.05.2020 bol

manžel jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Autoslužby NR, s.r.o., následne sa
jediným spoločníkom stal jeho brat a počnúc dňom 30.07.2021 sa stal aj jediným konateľom obchodnej
spoločnosti. Predmetná obchodná spoločnosť vykázala za zdaňovacie obdobie roku 2020 daňovú
stratu vo výške 13.029,72,-eura. Z výpovede manžela vyplynulo, že z činnosti konateľa spoločnosti
mu žiadny príjem alebo odmena neplynuli. Manžel má od roku 2010 otvorenú živnosť prevádzkovanú
pod obchodným menom N. F. Autoslužby R&P, IČO: 45571732, pričom za zdaňovacie obdobie roku

2019 vykázal príjmy 3.753,38,-eura, výdavky 3.250,60,-eura, za rok 2020 príjmy vo výške 3.279,02,-
eura, základ dane činil 2.839,75,-eura. Je výlučným vlastníkom pozemku v Mojmírovciach a podľa jeho
vyjadrenia spolu s bratom stavebníkom rozostavaného rodinného domu. Žije v spoločnej domácnosti s
rodičmi a bratom, ktorí sú zárobkovo činní. Matka manžela dosiahla v kalendárnom roku 2021 priemerný
čistý mesačný príjem v sume 850,50,-eura, jeho brat za sledované obdobie vo výške 324,34,-eura.

Vychádzajúc z výpovede manžela na pojednávaní rodičom na domácnosť prispieva sumou 120,-eur
mesačne, uhrádza náklady na mobil v sume 45,-eur mesačne.

5. Navrhovateľka bola od 28.05.2019 do 01.03.2019 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, za
obdobie od júna do decembra 2019 jej boli vyplatené dávky poistenia v nezamestnanosti v celkovej

sume 5.771,30,-eura. Dosahovala príjem z prevádzkovania taxislužby obchodnou spoločnosťou
Autoslužby P, s.r.o. a to až do zrušenia koncesie na jej prevádzku v auguste 2021, ktorého výška
bola podľa jej vyjadrenia v sume od 500 do 800,- eur v čistom mesačne (výpoveď manželky v konaní
vedenom pod sp. zn. 17P/102/2020), pričom tieto sumy boli vyplácané v hotovosti. Je podielovou
spoluvlastníčkou lesného pozemku v podiele 1, ktorý nevyužíva, za služby odborného lesného

hospodára uhrádza 67,20,-eura ročne. Vlastní traktor a príves. V priebehu konania o rozvod manželstva
založila za účelom prevádzkovania taxislužby obchodnú spoločnosť MISETIS, s. r. o., ktorej je jedinou
spoločníčkou, konateľkou (obchodná spoločnosť vznikla dňa 02.03.2021) a zároveň jej zamestnancom.
Zo zamestnaneckého pomeru jej podľa predložených výplatných pások plynie čistý mesačný príjem v
sume 77,94,-eura. Predmetná obchodná spoločnosť zamestnáva dvoch ďalších zamestnancov, ktorých

oficiálny čistý príjem je 77,94,-eura, v skutočnosti je im na ruku vyplácaná čistá mzda 500,-eur mesačne.
Napriek zrušeniu koncesie na prevádzkovanie taxislužby manželom naďalej pokračovala v identickej
podnikateľskej činnosti. Manželka si za účelom získania koncesie zabezpečila dve motorové vozidlá,
pričom vlastníkom jedného z nich je oficiálne jej matka, v skutočnosti splátky úveru vzatého na jeho kúpu
vo výške 120,-eur mesačne uhrádza navrhovateľka, ktorá predmetné vozidlo na podnikateľské účely

aj využíva a ktoré má obchodná spoločnosť MISETIS, s.r.o. v prenájme a druhé motorové vozidlo, na
ktoré uhrádza manželka splátky leasingu. Spoločnosť Misetis, s.r.o. je výlučnou vlastníčkou motorového
vozidla Škoda Rapid, r.v. 2015, ktoré podľa vyjadrenia navrhovateľky nie je doposiaľ využívané na
prevádzkovanie taxislužby, je využívané na súkromné účely a bolo zakúpené z peňažných prostriedkov
darovaných navrhovateľke jej rodičmi. Poberá prídavky na obe maloleté deti v celkovej sume 51,-eur.

Spolu s maloletými deťmi žije v rodinnom dome vo vlastníctve jej matky. Mesačne uhrádza za vodu 25,-
eur, elektriku 72,-eur, plyn 31,-eur, mobil od 70 do 100,-eur, sporenie maloletým deťom spolu 29,98,-
eura, splátka úveru 120,-eur, splátka leasingu motorového vozidla 138,38,-eur, poistné 34,04,-eura,
platba za parkovacie státie 120,-eur, GPS taxíky 59,40,-eur, odvody na zdravotné poistenie 25,20,-eura,
odvody na sociálne poistenie 62,26,-eura osobné výdavky súvisiace so stravou, hygienou, oblečením

odhadla navrhovateľka sumou 250,-eur mesačne. Účastníci majú vyživovaciu povinnosť k mal. K. X.,
nar. XX.XX.XXXX a mal. O., nar. XX.XX.XXXX.

6. Maloletá K. X. navštevuje siedmy ročník Katolíckej spojenej základnej školy v Leviciach, výdavky
spojené s návštevou školy pozostávajú z platby za stravu 40,-eur mesačne, príspevok ZRPŠ 50,-eur

ročne, rodičovský príspevok 25,-eur ročne, platby za pracovné zošity. Navštevuje Základnú umeleckú
školu, hudobný odbor, za čo matka uhrádza 147,-eur ročne, a jazykovú školu Prima, za ktorú matka
uhrádza 240,- eur ročne. Maloletý O. navštevuje materskú školu, má odklad nástupu povinnej školskej
dochádzky, školné činí 16,-eur mesačne, strava 40,48,-eur mesačne, príspevok ZRPŠ 50,-eur ročne,príspevok do triedneho fondu 30,-eur ročne. Maloletý navštevuje Športovú akadémiu Mateja Tótha,
platba zaň je 150,-eur ročne Navštevuje kurz plávania jedenkrát týždenne, poplatok za jednu hodinu
plávania je 5,-eur . Obe deti sú zdravé, maloletá K. nosí fixný zubný strojček, s tým sú spojené cestovné

výdavky do Zlatých Moravciach a výdavky súvisiace s jeho úpravou, čo je 20,-eur jeden až dvakrát v
mesiaci.

7. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň

oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

8. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa § 154 CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je
miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.

10. Podľa § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.

11. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

12. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

13. Podľa § 77 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje.

14. Z citovaného ustanovenia § 71 Zákona o rodine vyplýva zákonná vyživovacia povinnosť medzi
manželmi vychádzajúca z požiadavky, že manželia majú rovnakú životnú úroveň, čo je odôvodnené
okrem princípu solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach vyplývajúcich z

manželského zväzku. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená
podmienka odkázanosti, ako je pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom resp. vyživovacej povinnosti
medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia ostatných
potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového
hľadiska. Podľa ustanovenia § 19 Zákona o rodine majú manželia rozsiahlo koncipovanú povinnosť

starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom manželstva
alebo smrťou jedného z manželov. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa ,
aby mali rovnakú životnú úroveň. Návrh na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi je preto
možné nielen vtedy ak na strane jedného z manželov existuje sociálna odkázanosť, ale aj vtedy,

ak je spravodlivé dorovnať ich rozdielnu životnú úroveň. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je
preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť
svoje osobné potreby, avšak v dôsledku oddeleného hospodárenia vznikla disproporcia v ich celkovej
životnej úrovni. Pojem v zásade rovnaká životná úroveň manželov neznamená mechanickú rovnosť
v majetkovej oblasti, ale je potrebné vziať na zreteľ osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných,

zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Rozdielne potreby a náklady preto
môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života. Uvedená požiadavka
bude naplnená, pokiaľ každý z manželov bude mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje
potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.

15. V prejednávanej veci mal súd zo zhodných vyjadrení účastníkov preukázané, že manželia od
novembra 2020 nežijú v spoločnej domácnosti. Spoločne prestali hospodáriť už krátko po uzavretí
manželstva, príjem z prevádzkovania taxislužby pod obchodnou spoločnosťou manžela si ponechávala
manželka, ktorá z tohto príjmu po dohode manželov uhrádzala výdavky spojené s užívaním rodinnéhodomu, ktorý rodina obývala ako aj výdavky na úhradu potrieb maloletých detí ako aj výdavky manželky
určenénajejosobnúpotrebu.Manželsiponechávalpríjmyzprevádzkovaniamototechnyapneuservisu,
z ktorých v prevažnej miere financoval stavbu rodinného domu v obci Mojmírovce. Po prerušení

spolužitia manželov sa manžel odsťahoval do domácnosti svojich rodičov, na výžive maloletých detí sa
spočiatku nepodieľal, svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť si začal plniť vo februári 2021. Rovnako sa
nepodieľal na financovaní nákladov domácnosti manželky s maloletými deťmi dôvodiac uvedené tým, že
na základe vzájomnej dohody takýmto spôsobom hospodárili ak za trvania manželstva. Po oboznámení
sa s obsahom spisu, výpoveďami účastníkov na pojednávaní ako aj pripojenými spismi mal súd za to, že

návrh na určenie výživného na manželku nie je dôvodne podaný. Navrhovateľka počas celého konania
neprodukovala ani neoznačila dôkazy, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že jej manžel mal v
rozhodnom období vyššiu životnú úroveň ako ona sama. Po prerušení spolužitia manželov sa zdroj ich
príjmov nezmenil, manželka naďalej pod obchodnou spoločnosťou Autoslužby P, s.r.o. prevádzkovala
taxislužbu využívajúc na tieto účely vozidlá vo vlastníctve označenej obchodnej spoločnosti. Aj napriek
rozporným tvrdeniam navrhovateľky k tomu do akého času využívala na podnikateľské účely motorové

vozidlá vo vlastníctve obchodnej spoločnosti (vychádzajúc z vyjadrenia matky v spise 7C/28/2021 a
17P/102/2020 tieto vozidlá využívala do 24.08.2021 kedy došlo k zrušeniu ich koncesie manželom,
z jej výpovede na pojednávaní vo veci 17Pc/25/2021 tieto využívala až do času ich odovzdania
manželovi dňa 18.10.2021) je nepochybné, že aj napriek zrušeniu koncesie vozidlám používaným na
účel prevádzkovania taxislužby navrhovateľka naďalej pokračovala v poskytovaní týchto služieb, či už

prostredníctvom vozidiel vo vlastníctve obchodnej spoločnosti manžela alebo dvoch motorových vozidiel
využívanými výlučne spoločnosťou Misetis, s.r.o., ktorým bola neskôr koncesia udelená. Súd nemohol
prisvedčiť tvrdeniam navrhovateľky o výške jej príjmu, ktorý deklarovala v sume 77,94,-eura mesačne
poukazujúc jednak na výšku ňou pravidelne vynakladaných výdavkov týkajúcich sa bežných výdavkov
spojených s vedením domácnosti, pravidelnými platbami, financovaním potrieb maloletých detí ako aj

s poukazom na pásky dennej uzávierky a písomné vyjadrenia vodičov taxislužby o výške ich tržieb a
počte odjazdených hodín, ktorí zhodne uvádzali, že priemerne denne jeden taxík zarobil 700-800,-eur
(spis Okresného súdu Levice 17P/102/2020). Nie je uveriteľné, aby príjem ostatných zamestnancov
obchodnej spoločnosti predstavoval v čistom 500,-eur mesačne, kým príjem navrhovateľky, ktorá je
zároveň spoločníčkou a konateľkou spoločnosti by dosahoval výšku 77,94,-eura mesačne. Rovnako tak

na strane bývalého manžela mal súd za to, že jeho príjem deklarovaný predloženými opismi daňových
priznaní, či mzdovými listami nezodpovedá jeho skutočnému príjmu. Manžel vykonáva podnikateľskú
činnosť dlhodobo, od roku 2010 má otvorenú živnosť, je spoločníkom a konateľom v obchodnej
spoločnosti, ktorá má vzhľadom na pomerne široký rozsah predmetu činnosti predpoklad dosahovať
vyšší príjem než deklaruje. Skutočnosť, že sa účasti v obchodnej spoločnosti Autoslužby NR s.r.o.

bez primeraného dôvodu vzdal (najskôr ako spoločník, neskôr aj ako konateľ) v prospech blízkej
osoby-brat, pričom jej založenie dôvodil svojou odbornou spôsobilosťou na prevádzkovanie taxislužby,
súd vyhodnotil podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine ako vzdanie sa majetkového prospechu, pričom
dôvodom, pre ktorý k tomu došlo nemohol súd vyhodnotiť ako konzistentný a objektívny. Manželovi
nič nebránilo vo vykonávaní podnikateľskej činnosti aj prostredníctvom tejto obchodnej spoločnosti,

rovnako ako nič nebránilo prípadnému vstupu jeho brata do tejto spoločnosti. Aj napriek skutočnosti,
že predmetné obchodné spoločnosti podľa predložených daňových priznaní vykázali stratu prípadne
prípadne nízky príjem, majú predpoklady na dosahovanie potencionálneho príjmu jednak s ohľadom
na široký rozsah predmetu ich činnosti, v ktorých sú spoločnosti oprávnené podnikať, ale aj s ohľadom
výšku deklarovaných výnosov z činnosti týchto spoločností, poukazujúc pri tom na finančné transakcie a

ich výšku na podnikateľskom účte manžela. Súd má za to, že ako jediný spoločník a konateľ obchodnej
spoločnosti Autoslužby P s.r.o. môže hospodárenie spoločnosti v oblasti vynakladania prostriedkov
na hospodársku a finančnú činnosť výrazne ovplyvňovať rovnako ako ju môže ovplyvňovať aj v
oblasti dosahovania hospodárskych výsledkov. Existenciu jeho reálnych nielen deklarovaných príjmov
preukazujú aj transakcie na jeho podnikateľskom účte (príkladmo v mesiaci september 2021 manžel

z účtu vybral celkovú sumu 13.174,-eura, v mesiaci august sumu 5.800,-eur, v mesiaci január 2021
na tento účet vložil sumu 4.502,40,-eur, 3.052,80,-eura, 2.347,20,-eura, február 2021 sumu 4.800,-
eur, 3.918,34,-eura), či suma vyplateného peňažného príspevku zo strany Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra. Je nepochybné, že v prípade kompenzačného príspevku nejde priamo o príjem
manžela, ale o finančné prostriedky účelovo viazané na úhradu časti mzdových nákladov na každého

zamestnanca, ktorých výška je však vyplácaná v závislosti od poklesu tržieb zamestnávateľa, ktorá je
však taktiež do istej miery ukazovateľom výnosov manžela z podnikateľskej činnosti. S poukazom na
výšku vyplatenej kompenzácie má súd za to, že výnosy z podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti
Autoslužby P, s.r.o. sú vyššie než manžel deklaruje.16.Majúczapreukázané,žemanželiaužzatrvaniamanželstvahospodárilioddelene,včomkontinuálne
bezo zmeny pokračovali po prerušení spolužitia na základe ich vzájomnej dohody, pričom aj napriek

zrušeniu koncesie manželkou využívaným motorovým vozidlám vo vlastníctve obchodnej spoločnosti
manžela tieto podľa jej vyjadrenia na pojednávaní naďalej na tento účel používala, neskôr taxislužbu
prevádzkovala aj prostredníctvom ďalších motorových vozidiel zabezpečených spoločnosťou Misetis,
s.r.o. mal súd za to, že v životnej úrovni manželov do času právoplatnosti rozsudku o rozvode ich
manželstva nenastala disproporcia tak ako to predpokladá Zákon o rodine v ustanovení § 71 odsek 1.

Porovnaním životnej úrovne manželov v čase ich spolužitia a ich životnej úrovne po tom, čo spolužitie
prerušili súd konštatuje, že nezistil relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa javilo spravodlivé životnú
úroveň jedného z manželov dorovnať. S poukazom na vyššie uvedené súd návrh na určenie výživného
na manželku ako nedôvodný zamietol.

17. Súd nevykonal ďalšie dôkazy navrhované účastníkmi konania spočívajúce v zabezpečení všetkých

výpisov z účtov bývalého manžela, vyžiadaní nadobúdacích dokladov od vozidiel navrhovateľkou
využívaných ako aj dokladov svedčiacich o jej majetkových a zárobkových pomeroch, nakoľko mal súd
za to, že s poukazom na doposiaľ vykonané dokazovanie tak v tomto konaní ako aj v konaní vedenom
na tunajšom súde pod sp. zn. 17P/102/2020 a 7C/28/2021 sa javí nadbytočné a nehospodárne.

18. Manžel si v priebehu konania uplatnil náhradu trov konania dôvodiac uvedené zjavnou
nedôvodnosťou nároku ako aj jeho rozporom s dobrými mravmi. K uvedenému súd uvádza, že náhrada
trov konania plní v civilnom procese funkciu sankčnú a preventívnu. Uvedené zásady však nie je možné
uplatňovať v konaní podľa Civilného mimosporového poriadku a to vzhľadom na okruh vecí, ktoré sú
v režime tohto zákona prejednávané ako aj z dôvodu prítomnosti verejného záujmu. V týchto konania

vo všeobecnosti platí, že každý z účastníkov platí svoje trovy sám bez nároku na ich náhradu od iného
účastníka. Konania podľa Civilného mimosporového poriadku sú spravidla uskutočňované vo verejnom
záujme a aj navrhovateľovi, pokiaľ sa konanie začalo na návrh, nemožno klásť na ťarchu vyvolanie
konania, hoci si nebol istý, či súd jeho návrhu vyhovie. Toto všeobecné pravidlo je prelomené len v
dvoch prípadoch, ktoré predpokladá ustanovenie § 53 a 55 CMP. Majúc za to, že v tomto konaní neboli

splnené podmienky pre aplikáciu ani jedného z týchto ustanovení, nakoľko nešlo o zákonom vymedzené
konania, v ktorých náhrada trov prichádza do úvahy a taktiež sa náhrada trov konania s ohľadom na
okolnosti nejavila ako spravodlivá, súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísanéhosúdunaKrajskýsúdvNitrevdvochpísomnýchvyhotoveniach. Odvolaniemusíobsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť tým,
že :

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205 a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.