Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 22, 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 20C/48/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118293189
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Židek

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6118293189.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Veronikou Židek v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia,

a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., , advokátska kancelária, Šoltésovej 14, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: T. Š., M..
XX.XX.XXXX, bytom XXX L. XXX XX, zastúpený splnomocneným zástupcom: Spotrebiteľské centrum,
Andyho Warhola 33, Medzilaborce, o zaplatenie 2 749,80 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2 749,80 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,00% ročne zo sumy 2 749,80 eura od 08.03.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou na Okresnom súde Banská Bystrica dňa 19.06.2018 domáhal zaplatenia
sumy 2 749,80 eura s úrokom z omeškania 5,00% ročne z istiny od 08.03.2017 do zaplatenia, z titulu
neoprávneného odberu plynu podľa § 82 Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších
predpisov.

2. Žalobu odôvodnil tým, že pri kontrole bolo zistené, že na plynomeri bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, a z tohto dôvodu išlo o neoprávnený odber plynu v období od
19.04.2016 do 01.02.2017. Porušenie plomby bolo potvrdené aj znaleckým posudkom znalca I.. U. C..
V prípade neoprávneného odberu zemného plynu zákon o energetike ukladá odberateľovi povinnosť
uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu spôsobenú neoprávneným odberom plynu. Konaním
žalovaného vznikla žalobcovi škoda vo výške 2 749,80 eura, ktorá bola vyčíslená v súlade s Vyhláškou
Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu (ďalej len „vyhláška“) a vyfakturovaná žalovanému

faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2017, splatná dňa 07.03.2017, znejúca na sumu vo výške
2 749,80 eura. Žalobca vyzval listom žalovaného na úhradu vyfakturovanej sumy. Žalovaný sumu
nezaplatil.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný včas
odpor, v ktorom uviedol, že je v danom konaní považovaný v zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa,
pričom vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní nie je prípustné. Žalobca nepredložil písomné

vyhotovenie zmluvy medzi ním a žalovaným, preto súd nemal možnosť preskúmať obsah spotrebiteľskej
zmluvy a neprijateľnosť zmluvných podmienok v nej obsiahnutých. Žalovaný v odpore ďalej odmietol
tvrdenia žalobcu o vzniku škody, ako aj o zodpovednosti žalovaného za jej vznik. Uplatnený nárok
žalobcu odmietol plniť, nakoľko je iba ním samým tvrdený, avšak žiadnym hodnoverným a relevantnýmspôsobom nebol preukázaný. Žalobca sa opiera o dokumenty a listiny, ktoré sám vyprodukoval a to i
napriek tomu, že sa reálne ešte nezaoberal otázkou zodpovednosti za údajne spôsobenú škodu. Výšku
škody je žalobca povinný nielen vypočítať, ale najmä preukázať, nakoľko v zmysle zákona o energetike

je odberateľ povinný nahradiť škodu žalobcovi, avšak iba v prípade, ak škoda reálne vznikla.

4. K odporu sa vyjadril žalobca svojím podaním zo dňa 16.08.2018. Vo svojom vyjadrení uviedol, že
predmetný spor nie je spotrebiteľským sporom. Spoločnosť žalobcu je prevádzkovateľom distribučnej
siete. Žalobca zmluvy neuzatváral, ani neuzatvára. Zmluvy o dodávke plynu uzatvárajú len dodávatelia.

Ohľadom spotrebiteľského sporu a aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobca poukázal
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/169/2015 zo dňa 17.05.2016, Okresného súdu
Bratislava III sp. zn. 12C/461/2015, Okresný súd Rimavská Sobota sp. zn. 3Cb/25/2013, Okresný súd
Trenčín sp. zn. 39Cb/205/2012, Okresný súd Zvolen sp. zn. 16Cb/11/2012. Ďalej uviedol, že v období
od 19.04.2016 do 01.02.2017 na odbernom mieste L. XXX, L. dochádzalo k neoprávnenému odberu
zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii bolo potvrdené znaleckým posudkom I.. U.
C. č. XXX/PL - XXXX zo dňa 15.02.2017. V posudkovej časti znalec uviedol že zistil, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.
Znalecsúčasneuviedol,ževokolíplombyzistilmechanoskopickéstopy,ktorébolivytvorenépredmetom
- nástrojom. Podľa vyjadrenia žalobcu absencia zaisťovacích prvkov znamená, že plombu bolo možné

ľubovoľne odnímať a opäť vkladať na miesto. Je teda zrejmé, že plomba svoj účel, zabezpečovať
meradlo,ďalejnebolaschopnáplniť.Vprípadeodstráneniaplombyjemožnéajbeznástrojamanipulovať
sčíselníkommeradla.Skutkovápodstataneoprávnenéhoodberujevdanomprípadenaplnenáodberom
plynu, ktorý je realizovaný meradlom s poškodeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii
(plomby). Vzhľadom na striktné definovanie formy neoprávneného odberu zemného plynu nie je

potrebné skúmať, či meradlo meria správne hodnoty plynu alebo správne tieto hodnoty nemeria. V
súvislosti s realizáciou znaleckého posudku je potrebné zaoberať sa len skutočnosťou, či bolo porušené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii meradla. Žalovaný nebol označený ako poškodzovateľ
zabezpečovacieho zariadenia plomby. Zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto konaním, resp.
takýmto stavom je založená na objektívnom princípe a odberateľ nesie zodpovednosť za to, že takýmto

meradlom odoberal plyn. Žalobca sa odvolal na uznesenie NS SR 3Obdo 51/2017 zo dňa 22.03.2018,
rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 24Co/140/2017 zo dňa 10.01.2018, Uznesenie NS SR
1Cdo 107/2008 zo dňa 27.10.2009, Rozsudok NS SR 4Cdo/102/2010 zo dňa 29.11.2011, Uznesenie
NS SR 3Cdo 99/2012 zo dňa 12.03.2015, Uznesenie NS SR 4Cdo/30/2009 zo dňa 28.10.2009. K
vzniku škody žalobca uviedol, že žalovanému nebola za predmetné obdobie neoprávneného odberu

fakturovaná spotreba zemného plynu zo strany jeho dodávateľa. Dôvodom bol zánik platnosti overenia
meradla. Nakoľko platnosť meradla zanikla pre poškodenie jeho zabezpečenia a nie je možné
akceptovať údaje na tomto meradle. Žalovaný v čase neoprávneného odberu zemného plynu žalovaný
za spotrebovaný plyn nezaplatil (dodávateľ v týchto prípadoch vystavuje buď vystavuje žalovanému
faktúry na 0,00 eur, prípadne žalovanému vznikne preplatok, ktorý dodávateľ vráti odberateľovi).

Žalovaný však takýto plyn odoberá de facto zadarmo, ale jeho odberom skutočne dochádza k
nespoplatňovanému znižovaniu množstva plynu v distribučnej sieti žalobcu. Majetok žalobcu sa tak
znížil o spotrebu zemného plynu žalovaného. Nakoľko medzi žalobcom a žalovaným neexistuje zmluvný
vzťah je potrebné, aby si žalobca tento úbytok majetku uplatnil ako škodu spôsobenú neoprávneným
odberom. K výpočtu výšky škody žalobca uviedol, že postupoval v súlade so zákonnou úpravou aj

vzhľadomnadoposiaľuvedenéskutočnostivpredmetnompodaní.Nakoľkonebolomožnéškoduvyčísliť
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, žalobca použil výpočet škody podľa všeobecne
záväzného nariadenia, a to vyhlášky č. 449/2012 Z. z.. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Trnave sp. zn. 24Co 140/2017 zo dňa 10.01.2018, rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo 102/2010 zo dňa
29.11.2011, uznesenia NS SR sp. zn. 3Obdo 512017 zo dňa 22.03.2018.

5. Žalovaný bol súdom vyzvaný, aby sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril. Výzva žalovanému zostala bez
odozvy.

6. Na pojednávaní dňa 13.02.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na dôvodoch uvedených

v žalobe, odkázal na všetky doručené listiny. Procesnú obranu žalovaného nepovažoval za relevantnú.
Škoda vznikla z toho titulu, že žalovanému zo strany dodávateľa nemohla byť fakturovaná reálna
spotreba plynu z dôvodu toho, že dodávateľ nemohol vychádzať z hodnôt na meradle, nakoľko tieto
hodnoty sú irelevantné a bezpredmetné s ohľadom na poškodenie plomby meradla. V podstate tu došloku stavu, že žalovaný odoberal energetickú komoditu - zemný plyn zadarmo, pričom táto energetická
komodita podlieha spoplatneniu. Poukázal na výšku škody, ktorá je v spise, z výpočtu je zrejmý
zákonný vzorec, ktorý žalobca použil pri výpočte škody. Na záver právny zástupca žalobcu poukázal

na rozhodnutie NS SR 5Obdo 32/2018, ktoré použitie podzákonného predpisu pri určovaní výšky škody
predpokladá v súvislosti s nemožnosťou zistenia reálnej spotreby plynu. Z uvedené má za to, že vznik
škody a aj jej výška sú preukázané.

7. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobným návrhom, a

to najmä z toho dôvodu, že žalovaný si nie je vedomý akéhokoľvek zásahu do meracieho zariadenia.
Tento spor je spotrebiteľský, nakoľko existuje uzatvorená zmluva medzi dodávateľom a žalovaným ako
spotrebiteľom o odbere zemného plynu. Konanie žalobcu, ktorý si uplatňuje nárok na náhradu škody,
pričom podľa zákona o energetike si taký istý nárok na náhradu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu môže uplatňovať aj dodávateľ prevádzkovateľ prepravnej siete a prevádzkovateľ
distribučnej siete. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete, a teda spor priamo vyplýva zo

spotrebiteľskej zmluvy. V súvislosti s povinnosťou nahradiť škodu uviedol, že tú je povinný žalobca
relevantnými a zákonnými spôsobmi preukázať, nakoľko povinnosť žalovaného nahradiť škodu v zmysle
§ 82 zákona o energetike žalovanému vyplýva iba v prípade, ak škoda vznikla. Žalobca podľa žalovanej
strany škodu nepreukázal iba ju odôvodnil vyhláškou. V tejto súvislosti je nevyhnutné poukázať, že
žalobca musí škodu vedieť preukázať, nielen odôvodniť. Vo vzťahu k podanej žalobe konštatoval aj tú

skutočnosť, že žalobca nepredložil žiaden listinný dôkaz, z ktorého by bolo nespochybniteľné a jasné,
aké plomby použil na meracom zariadení použitom na odbernom mieste žalovaného. Pokiaľ žalobca
tvrdí, že nie je možné považovať namerané hodnoty spotreby plynu na odbernom mieste z toho dôvodu,
že boli poškodené plomby merača, mali by to minimálne vedieť preukázať. Tvrdenia, ktoré žalobca
predniesol nie sú preukázané a nevyplývajú ani zo znaleckého posudku. V tom znalec konštatoval, že

plomba osadená v merači sa nezhoduje s overovacími kliešťami. Nikde v znaleckom posudku nie je
konštatované,ženezhodnosťodtlačkuplombyjespôsobilápoškodiťmeračnatoľko,abyznehoodčítané
hodnoty neboli relevantné pre odmeranie spotreby. Taktiež žalobca nepreukázal akú overovaciu plombu
použil v plynomeri, ktorý bol osadený na odbernom mieste žalovaného. V súvislosti s rozsudkom NS
SR, na ktorý sa odvoláva žalobca uviedol, že uplatnenie výpočtu vyhláškou je jedna z alternatívnych

možností ako si uplatniť škodu voči „čiernemu odberateľovi“, ktorý napr. odoberá plyn bez merača,
nemá uzatvorenú zmluvu o dodávke alebo iným spôsobom odoberá plyn neoprávnene. Žalovaný mal
uzatvorenú zmluvu o dodávke, zálohové platby riadne a včas platil a svoje meracie zariadenie vhodným
spôsobom zabezpečil proti neoprávnenej manipulácii. Spôsob, akým sa vedú spory voči odberateľom
zemného plynu a prepočítavaním si spotreby medzi dodávateľom a distribútorom je podľa názoru

žalovanej strany v rozpore so zákonom.

8. Na pojednávaní dňa 27.03.2019 bol vypočutý svedok, P. Y., výsluch ktorého navrhla strana
žalovaného. V rámci výsluchu svedok uviedol, že v uvedený deň, keď bol zistený neoprávnený odber

v obci L., fotili meradlá a zisťovali neoprávnený odber, či sú overovacie značky v poriadku. Meradlo v
prípade potreby vymenia pred odberateľom, ktorý to podpíše. Znalec potvrdí, či bolo manipulované s
číselníkom, s overovacou značkou. Tak tomu bolo aj v tomto prípade. Skrinka bola zamknutá, odberateľ -
žalovanýnámotvorilskrinku,boloodfotenémeradlo,overovacieznačky,bolotoskontrolované,lebobolo
podozrenie že bolo od spodu rýpané s meradlom - bolo vidno mechanické stopy zospodu overovacej

značky. Na základe toho bolo meradlo vymenené, zabalené do krabice, pričom to odberateľ podpísal.
Bolo dané nové meradlo, a bolo im dovolené odfotiť spotrebiče v pivnici - kotol a v byte - kombinovaný
sporák. Všetko bolo zdokumentované fotkami, odberateľovi bol ponechaný montážny list, ktorý tiež
podpísal. Vysvetlili mu, že meradlo ide na znalecké posúdenie. Za 4 mesiace bol u odberateľa -
priamo u neho, a aj na inom odbernom mieste patriace žalovanému na kontrole iný zamestnanec,

bolo zistené, že s meradlom bolo opäť manipulované v časti overovacej značky a na druhom chýbal
číselník, pričom skrinka na druhom mieste bola odomknutá. Svedok nevedel uviesť, aké sú straty
na distribučnej sieti. Takýmito informáciami nedisponuje. Na otázku, či môže bežný smrteľník urobiť
zásah do číselníka merača svedok odpovedal, že si myslí, že sú ľudia, ktorí to dokážu a vedia urobiť
zásah do merača číselníka. Svedok odpovedal na otázku, akým spôsobom prebiehajú náhodné kontroly,

pričom uviedol, že nemajú typy, idú od domu k domu. Keď nezastihnú odberateľa, snažia sa s ním
telefonicky skontaktovať a dohodnúť na termíne. Skontrolujú celú obec. Ohľadom totožnosti overovacích
plomb na meračoch svedok uviedol, že každý merač má inú plombu, svoju výrobnú značku meradla.
Je to rozdelené podľa typov a rokov. Svedok uviedol, že v mesiaci demontujú desať a niekedy aj viacplynomerov. Pri overení merača namontujú nový merač, pričom majú fotografiami zdokumentovaný aj
starý aj nový merač. Na otázku, či nie sú overovacie značky osadené v plynomeri svedok uviedol, že
overovacie značky dáva výrobca a úradná ciachovňa. Dávajú sa prevádzkové plomby, sú žltej farby na

prívode a na vývode plynomera. Splnomocnený zástupca nemal ďalšie otázky. Svedok viac k veci nemal
čo uviesť. Právny zástupca žalobcu nemal na svedka žiadne otázky.

9. Na pojednávaní dňa 22.05.2019 právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že žalobca
sa domáhal zaplatenia z titulu náhrady škody na tom skutkovom základe, že v odbernom mieste

žalovaného, ktoré je viazané na nehnuteľnosť dochádzalo k odberu plynu prostredníctvom meradla,
ktoré malo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tento skutkový stav bol
preukázaný znaleckým posudkom I.. U. C.B. v spojení so svedeckou výpoveďou p. P. Y., zamestnanca
žalobcu. Tento skutkový stav má za dostatočne preukázaný. Čo sa týka právnej kvalifikácie, tak
žalobca tento skutkový stav subsumoval pod ustanovenie § 82 ods. 1 písm. d) zákona o
energetike v spojení s ustanovením § 82 ods. 2 a ods. 3 tohto zákona. Za účelom preukázania tejto

právnej kvalifikácie žalobca poukázal a zároveň predložil na ustálenú rozhodovaciu prax Krajského
súdu v Trnave a zároveň Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. S ohľadom na uvedené si žalobca
dovoľuje mať svoj nárok za skutkovo preukázaný a správne právne kvalifikovaný. Čo sa týka procesnej
obrany žalovaného, túto považoval za nedostatočnú, nakoľko nepreukázal žiadne skutkové relevantné
okolnosti a súčasne nepoukázal na žiadnu zásadnú právnu argumentáciu, ktorá by bola v rozpore

s predloženou rozhodovacou súdnou praxou. Zásadnou námietkou žalovaného bol tvrdený status
spotrebiteľa žalovaného, avšak toto si považujeme za mylnú prezentáciu, nakoľko z podstaty veci
vyplýva, že uplatňovaný nárok je mimo zmluvného charakteru, a teda nejedná sa o vzťah medzi
spotrebiteľom a dodávateľom. Za týmto účelom zároveň žalobca poukázal v rámci svojich vyjadrení tiež
na relevantnú súdnu prax, ktorá sa touto otázkou viackrát zaoberala. Na základe skutkového stavu veci v

spojenísospisovýmmateriálom,žalobcapovažujesvojnárokzaúplnelegitímny.Sohľadomnauvedené
trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu a súdu navrhuje, aby tejto žalobe v plnom rozsahu vyhovel.

10. Splnomocnený zástupca žalovaného v rámci záverečnej reči uviedol, že žalovaný mal platne a
riadne uzatvorenú zmluvu o dodávke zemného plynu so svojim dodávateľom a tento zmluvný vzťah

je spotrebiteľským a z neho vyplýva aj tento spor a to takým spôsobom, že obchodné podmienky
dodávateľa plynu ustanovujú, akým spôsobom sa má postupovať v prípade, ak nemožno vychádzať z
nameranej spotreby zemného plynu meracím zariadením, na ktorom došlo k poškodeniu plomby proti
neoprávnenej manipulácii. Obchodné podmienky platné medzi žalovaným a jeho dodávateľom platia
taktiež aj pre žalobcu, ktorý síce nie je účastníkom tohto zmluvného vzťahu, avšak priamo si uplatňuje

nároky vyplývajúce zo zmluvy, pričom zákon o energetike predpokladá, že nárok na náhradu škody
si môže uplatniť dodávateľ, distribútor alebo prevádzkovateľ distribučnej siete. Nikde v zákone nie je
jasne uvedené alebo jednoznačne špecifikované, že nárok na náhradu škody spôsobenej údajným -
tvrdeným neoprávneným odberom zemného plynu si môže uplatňovať iba žalobca. Vo vzťahu k výške
škodysitvrdil,žežalobcaprijejustanovenínezohľadnilužžalovanýmuhradenépreddavkovéplatbyapri

výpočteškodypostupovalibaspôsobom,ktorýjeprenehoprijateľnejší,atedavypočítalfiktívnuškoduna
základe počtu, resp. spotreby plynových zariadení v domácností a typového diagramu (podľa vyhlášky).
Žalobca v tomto konaní však žiadnym spôsobom nepreukázal vznik škody. Škodu ako predpokladá § 82
ods. 2 zákona je povinný žalovaný nahradiť iba v prípade, ak objektívne a hodnoverne preukázateľným
spôsobom bola určená a ak vznikla. Máme za to, že zákonodarca týmto dodatkom v § 82 ods. 2 zákona

o energetike dáva žalobcovi - oprávneným osobám možnosť uplatňovať nárok na náhradu škody, dáva
povinnosť preukázať výšku spôsobenej škody a nielen ju fiktívne vypočítať. Žalobca si v tomto konaní
zjednodušil uplatňovanie nároku na náhradu škody a to tým, že požaduje náhradu škody mimo postupu,
ktorý si dohodli dodávateľ so žalovaným v obchodných podmienkach, ktoré sa odvolávajú na distribučný
poriadok, alebo prepravný poriadok žalobcu. Máme za to, že žalobca nevykonal žiadne dokazovanie,

ktoré predpokladá zákon na možnosť účtovať škodu, ak vznikla. Vznik škody totiž nemôže byť viazaný
výlučne na zistenie, že na meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. A to
i napriek tomu, že žalovaný je objektívne zodpovedný za technický stav merača a odberného miesta.
Žalobca v každom prípade musí škodu preukázať, ak vznikla. Vo vzťahu k odbernému miestu žalobca
pri výpočte škody nezohľadňoval spotreby odberného miesta za predchádzajúce obdobia, taktiež nebral

do úvahy zálohové platby uhradené žalovaným, ktoré si mal započítať spolu s dodávateľom a uplatňovať
iba škodu, ktorá mu objektívne a preukázateľne vznikla. Má za to, že žalobca škodu iba vypočítal, avšak
žiadnym spôsobom jej výšku nepreukázal. Na základe čoho žiada žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.11. Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov, výpoveďou svedka, oboznámením sa so
žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

12. Z predloženého Zápisu zo dňa 01.02.2017 súd zistil, že žalovaný odoberal zemný plyn na odbernom
mieste, ktoré je totožné s miestom jeho trvalého bydliska. Dňa 01.02.2017 bola vykonaná kontrola
odberného miesta. Následne bola vykonaná výmena meradla a meradlo bolo odoslané na expertízu v
zapečatenej krabici. Pri výmene bol žalovaný prítomný. Zápis žalovaný podpísal.

13. Z predloženého listinného dôkazu Znaleckého posudku č. XXX/PL - XXXX znalca I.. U. C. zo dňa
16.10.2014 súd zistil, že optickým skúmaním znalec potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích
klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Znalec na základe zistených
skutočností uviedol, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote možno predpokladať, že pôvodné
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou.
Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští bola znalcom zistená

tvarová a rozmerová nezhoda v špecifických znakoch sporných a kontrolných odtlačkov. K otázke, či
je kryt/meradlo nepoškodené, znalec uviedol, že optickým skúmaním povrchu zaisťovacieho plechu a
krytu číselníka v okolí plomby boli zistené mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom -
nástrojom. Znalecký posudok bol vypracovaný k dátumu 15.02.2017.

14. Z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.02.2017 súd zistil, že žalobca vyfakturoval škodu za
neoprávnený odber za obdobie od 19.04.2016 do 01.02.2017 vo výške 2 749,80 eura, ktorej prílohou
bol výpočet škody, znalecký posudok a sprievodný list a žiadosť o splátky.

15. Zo svedeckej výpovede vyplýva, že skrinka bola zamknutá, odberateľ - žalovaný otvoril skrinku, bolo

odfotené meradlo, overovacie značky, bolo to skontrolované, lebo bolo podozrenie že bolo odspodu
rýpané s meradlom, nakoľko bolo vidno mechanické stopy zospodu overovacej značky.

16. Z odpovede na žiadosť súdu Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (dodávateľ zemného
plynu žalovaného) odpovedal, že k príslušnému odbernému miestu zasielajú vyúčtovaciu faktúru č.

XXXXXXXXXX, ktorou bola vyúčtovaná spotreba za obdobie od 19.04.2016 do 18.04.2017. Zákazníkovi
bola za toto obdobie účtovaná spotreba 0,00 m3.

17. Z vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalovanému bol fakturovaný preplatok 629,30
eura, pričom dodané množstvo energie bolo uvedené 0,00 m3.

18. Súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu, s výnimkou výsluchu svedka L. U., ktorý sa
na výsluch nedostavil. Súd tento dôkaz v zmysle § 198 ods. 3 CSP zamietol.

19. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj

zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

20. Podľa § 420, ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

21. Podľa § 442, ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

22. Podľa § 2, písm. c), body 3, 4, 5, 6, 9, 11, 12, 18, 19, 20 a 22 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike
na účely tohto zákona sa rozumie

c) v plynárenstve
3. prepravou plynu doprava plynu prepravnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu,
4. distribúciou plynu doprava plynu distribučnou sieťou na účel jeho dopravy odberateľom plynu,
5. distribučnou sieťou plynárenské rozvodné zariadenie na časti vymedzeného územia vrátane
vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného územia,

okrem plynovodov, ktoré sú súčasťou iných sietí,
6. prepravnou sieťou sieť kompresorových staníc a sieť najmä vysokotlakových plynovodov, ktoré
sú navzájom prepojené a slúžia na dopravu plynu na vymedzenom území, okrem ťažobnej siete azásobníka a vysokotlakových plynovodov, ktoré slúžia primárne na dopravu plynu na časti vymedzeného
územia,
9. sieťou prepravná sieť, distribučná sieť, zariadenie na skvapalňovanie zemného plynu, zásobník,

zariadenie na poskytovanie podporných služieb a zariadenie potrebné na zabezpečenie prístupu do
siete,
11. odberným miestom miesto odberu plynu vybavené určeným meradlom,
12. dodávkou plynu predaj plynu vrátane ďalšieho predaja, ako aj predaj skvapalneného zemného plynu
odberateľom,

18. plynovým zariadením plynárenské zariadenie alebo odberné plynové zariadenie,
19. plynárenským zariadením zariadenie určené na prepravu plynu, distribúciu plynu, uskladňovanie
plynu vrátane zariadenia potrebného na poskytovanie podporných služieb, zariadenia potrebného na
zabezpečenie prístupu a prevádzkovania siete vrátane hlavného uzáveru plynu a priamy plynovod,
20. odberným plynovým zariadením zariadenie odberateľa plynu určené na odber plynu,
22.typovýmdiagramomdodávkyplynunáhradnámetódanaurčeniedennýchodberovplynu,zúčtovanie

odchýlok a na účely náhradného odpočtu u skupín koncových odberateľov plynu, ktorých údaje o odbere
plynu nie sú dodávateľovi plynu na dennej báze k dispozícii.
Podľa § 3, písm. c), body 4, 5, 9, 10, 11, 12 a 14 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike na účely tohto zákona
sa rozumie
c) v plynárenstve

4. prevádzkovateľom prepravnej siete plynárenský podnik oprávnený na prepravu plynu podľa tohto
zákona,
5. prevádzkovateľom distribučnej siete plynárenský podnik oprávnený na distribúciu plynu podľa tohto
zákona,
9. užívateľom siete osoba, ktorá plyn dodáva alebo plyn odoberá prostredníctvom siete alebo má s

prevádzkovateľom siete zmluvný vzťah,
10. odberateľom plynu osoba, ktorá nakupuje plyn na účel ďalšieho predaja alebo na účel vlastnej
spotreby,
11.koncovýmodberateľomplynuodberateľplynuvdomácnostialeboodberateľplynumimodomácnosti,
ktorý nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu,

12. odberateľom plynu v domácnosti fyzická osoba, ktorá nakupuje plyn pre vlastnú spotrebu v
domácnosti,
14. oprávneným odberateľom plynu osoba, ktorá je oprávnená na výber dodávateľa plynu.

23. Podľa § 47, ods. 1 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike zmluvou o dodávke plynu sa zaväzuje dodávateľ

plynu dodávať plyn v dohodnutom množstve odberateľovi plynu a odberateľ plynu sa zaväzuje zaplatiť
dodávateľovi plynu za dodaný plyn dohodnutú cenu.

24. Podľa § 71, ods. 2 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike odberateľ plynu v domácnosti je povinný
a) podieľať sa na úhrade oprávnených nákladov prevádzkovateľa distribučnej siete, ktoré sú spojené s

pripojením odberného plynového zariadenia do distribučnej siete; spôsob výpočtu týchto nákladov určí
úrad,
b) umožniť prevádzkovateľovi distribučnej siete montáž určeného meradla a umožniť prevádzkovateľovi
distribučnej siete prístup k určenému meradlu,
c) poskytnúť potrebné údaje dodávateľovi plynu na prípravu alebo uzatvorenie zmluvy o dodávke plynu,

d) udržiavať odberné plynové zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.

25. Podľa § 76, ods. 1, ods. 2, ods. 7, a ods. 11 zák.č. 251/2012 Z.z. o energetike dodávku plynu
je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému
odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje
namerané určeným meradlom.
Dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke
plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky. Na príslušnom
odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz

ročne. Vo faktúre sa prehľadne osobitne uvedie suma za regulované dodávky a služby v súlade s
rozhodnutím úradu a suma za neregulované dodávky a služby určené dodávateľom. Dodávateľ plynu je
povinný v každej faktúre za dodávku plynu uviesť číslo odberného miesta, pod ktorým je odberné miesto
evidované u príslušného prevádzkovateľa distribučnej siete.Odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené
meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

26. Podľa § 82, ods. 1, písm. d), ods. 2, ods. 3, a ods. 4 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike neoprávneným
odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti
neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom
siete.
Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi

prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu
so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne

záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným
na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet

škodyspôsobenejdruhýmaďalšímtakýmneoprávnenýmodberomplynunatomistomodbernommieste
sa použije postup podľa odseku 3.

27. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu
omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z

omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 08.03.2017 bola vo výške 0,00%.

29. Žalovaný mal v rozhodnom období (od 19.04.2016 do 01.02.2017) uzavretú zmluvu o dodávke

zemnéhoplynusdodávateľom(SPP,a.s.);dodávateľovižalovanéhododávalplynakodistribútoržalobca
- žalobca so žalovaným nie je v priamom vzťahu, teda je zrejmé že sa nemôže medzi stranami sporu
jednať o spotrebiteľský vzťah predmetný spor nie je spotrebiteľským sporom, kde by na jednej strane
vystupoval dodávateľ a na strane druhej spotrebiteľ. Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete.
Zmluvy s konečným odberateľom neuzatvára, zmluvy uzatvárajú dodávatelia. V danom prípade sa

nejedná o zmluvný vzťah medzi dodávateľom a odberateľom. Predmetné konanie sa týka nároku na
náhradu škody, ktorá vznikla z titulu neoprávneného odberu plynu meradlom, na ktorom bolo poškodené
zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa zákona o energetike. Neoprávneným odberom
plynu z plynovej sústavy vznikla škoda prevádzkovateľovi distribučnej siete, teda žalobcovi. Žalobca si
takvtomtokonaníneuplatňujenárokyzozmluvymedzidodávateľomažalovaným,alenároknanáhradu

škody podľa zákona o energetike.

30. V konaní žalovaný spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, avšak žiadnym spôsobom (ktorý by
právneobstál)nepreukázal,žežalobcaniejeoprávnenýmnauplatnenienáhradyškody;naopakžalobca
súdu dostatočne vysvetlil svoju legitimáciu v konaní tým, že ako distribútor dodáva plyn jednotlivým

dodávateľom, ktorí následne na základe ďalšej zmluvy, dodávajú plyn konečnému odberateľovi (v
súdenom prípade spoločnosť SPP, a.s. žalovanému), pričom dodávatelia platia za distribúciu skutočne
odobratého plynu odberateľmi v prípade, ak to bolo zistené platným meradlom - ak však meradlo nemalo
platné overenie, nejednalo sa o plyn ktorý patril konkrétnemu dodávateľovi/distribútorovi. Z uvedeného
vyplýva, že keď žalobca zistil chýbajúce zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, dodaný plyn

nepatril zmluvnému dodávateľovi žalovaného. V konaní nebolo sporné, že žalovaný v rozhodnom
období od 19.04.2016 do 01.02.2017 zemný plyn skutočne odoberal, dodaním plynu žalovanému ako
konečnému odberateľovi vznikla škoda na strane žalobcu. Žalobca poukázal na prax dodávateľov v
daných prípadoch, kedy po zistení neoprávneného odberu dodávateľ vráti časť preddavkov, resp. povyúčtovaní časť zaplatenej sumy prislúchajúcu predmetnému obdobiu odberateľovi. Na preukázanie
tohto tvrdenia žalobca požiadal súd, aby od dodávateľa plynu vyžiadal informáciu, či za predmetné
obdobie od 19.04.2016 do 01.02.2017 fakturoval žalovanému spotrebu plynu a v akej výške/ koľko m3

a či nebol žalovanému vyplatený prípadný preplatok. Uvedené súd vyžiadal, pričom dodávateľ plynu
žalovaného potvrdil, že žalovanému bola účtovaná spotreba plynu 0,00 m3 a vyrubený preplatok za
uvedené obdobie vo výške 629,30 eura, čo podporuje tvrdenia žalobcu.

31. Pri kontrole meradla zamestnanci žalobcu zistili za prítomnosti žalovaného, že na meradle bolo

poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, čo je zrejmé aj z výsluchu svedka a listinného
dôkazu - znaleckého posudku.

32. Dňa 01.02.2017 bola vykonaná kontrola odberného miesta žalovaného. Následne bola vykonaná
výmena meradla a pôvodné meradlo bolo odoslané na expertízu v zapečatenej krabici. Pri
výmene bol žalovaný prítomný, pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené

odstránené a nahradené inou plombou, v okolí plomby znalec a prítomný zamestnanec žalobcu zistil
mechanoskopické stopy, ktoré boli vytvorené predmetom - nástrojom. Súd považuje za preukázané,
že meradlo malo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom zákon predpokladá,
že v prípade akéhokoľvek porušenia zabezpečenia meradla ide o neoprávnený odber zemného
plynu a zodpovednosť odberateľa plynu (žalovaného) za odber meraný meradlom, na ktorom bolo

porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, má charakter objektívnej zodpovednosti
(odberateľ zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek).
Neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda, ktorá vznikla už len tým, že bol plyn odoberaný
poškodeným meradlom. Na vymáhanie takto vzniknutej škody potom neexistuje žiadny iný subjekt, ako

práve žalobca.

33.Základnýmipredpokladmivznikuzodpovednostizaškodujeporušenieprávnejpovinnosti,existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou. Z vyššie uvedeného je zrejmé,
že na strane žalovaného vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi škodu, ktorá je určovaná v zmysle

zák. č. 251/2012 Z.z., nakoľko v danom prípade sa jedná o škodu vzniknutú na základe objektívnej
zodpovednosti; úlohou súdu tak bolo určiť výšku škody. Súd konštatuje, že meradlo žalovaného nie
je verejne dostupné (nakoľko skrinka bola uzamknutá visiacim zámkom, a táto skutočnosť nebola ani
sporná), nebolo možné pri určovaní výšky škody postupovať v zmysle § 82 ods. 4 zák. č. 251/2012
Z. z. o energetike. Vzhľadom na to, že výšku škody nebolo možné spoľahlivo určiť podľa zákona § 82

ods. 4 zákona o energetike, bola žalobcom vyčíslená výška škody v súlade s vyhláškou č. 449/2012
Z. z.. Uvedený spôsob výpočtu je možný aj s ohľadom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obdo/32/2018
zo dňa 29.11.2018, v ktorom je uvedené: „Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo
plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku
skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie

proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za
použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych
spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú
spotrebu.“ Žalovaný síce vyslovil nesúhlas s výpočtom výšky škody a s jej výškou, avšak bolo na
žalovanom, aby preukázal, že spôsob výpočtu a výška škody vypočítaná žalobcom je nesprávny,

pričom žalovaný mal uviesť vlastný výpočet výšky škody. Tvrdenie žalovaného, že žalobca nesprávne
vypočítal výšku škody a nezohľadnil zálohové platby a spotrebu odberného miesta súd vyhodnotil iba
akoneúčinnúobranužalovaného,keďženeposkytolsúduvlastnývzorec,resp.postupprivýpočteškody.

34. V časti uplatneného príslušenstva súd dospel k záveru, že žalovaný má nárok na úrok z omeškania

vo výške 5,00% ročne v zmysle vyššie citovaných ustanovení, z priznanej sumy odo dňa splatnosti
faktúry, t.j. 08.03.2017 do zaplatenia.

35. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

36. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.37. Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi ako plne
procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

39. Súd podľa § 257 CSP, výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad
hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená
tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť
k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v
okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody

hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia
nároku na súde, či postup strany v konaní.

40. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne

postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto
dôvody neuviedla, rozhodol o trovách konania tak, ako je uvedené vyššie.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O dvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.