Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, January 24, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/151/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8710209513
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:8710209513.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň

JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Brikera Wood, s.r.o., so sídlom v
Prešove, Prostějovská 26, IČO: 36 478 211, právne zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom,
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Ul. 1. mája č. 113/19, proti žalovanému R.. R. Š., W.. XX.XX.XXXX,
F. L. XXX, súdnemu exekútorovi, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves zo dňa 22. októbra 2020 sp. zn. 2C/197/2010

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 22. októbra 2020 č.k.
2C/197/2010-286.

Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 22.
októbra 2020 č.k. 2C/197/2010-286 žalobu zamietol (výrok I.) a stranám sporu nárok na náhradu trov
konania nepriznal (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému pôvodne zaplatenia sumy
1.800.293,10 € (30.375.838,07 Sk) titulom náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

súdneho exekútora a náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 31.3.2004 vydal
žalovaný,akoexekútor,upovedomenieozačatíexekúcieprikázanímpohľadávkyapredajomhnuteľných
vecí povinného Brikera Wood, s.r.o. (žalobca) na základe exekučného titulu, ktorým bol platobný
rozkaz Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 7Rob/190/2003. Pohľadávka spolu s trovami exekúcie
predstavovala 178.309,40 Sk. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo riadne doručené oprávnenému
a povinnému. Následne došlo k súpisu hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v prenajatých priestoroch
žalobcu, ktoré boli po tomto úkone zapečatené páskami exekútorského úradu. Upovedomenie o verejnej

dražbe vydal exekútor dňa 27.4.2004 a následne dňa 29.4.2004 vydal upovedomenie o výške ceny
spísaných vecí, ktoré listiny doručoval spoločne, takže na poštovú prepravu mohli byť podané najskôr
vo štvrtok 29.4.2004. Dražba sa konala už v pondelok 3.5.2004 o 7.30 hod. a nasledujúceho dňa
4.5.2004vydražilhnuteľnévecivydražiteľspoluzacenu418.283Sk.Nievšetkyhnuteľnévecivšakpatrili
povinnému a zároveň išlo o dražbu nad rámec vymáhanej pohľadávky. Exekútor týmto spôsobom, ktorý
bol preukázaný aj v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 3T/115/05 (v
ktorom bol obžalovaný R.. R. Š. oslobodený spod obžaloby pre skutok zneužívania právomoci verejného

činiteľa z dôvodu, že skutok, ktorý sa stal, nie je trestným činom) porušil ust. § 125 ods. 2 Exekučného
poriadku tým, že si nesplnil oznamovaciu povinnosť o termíne dražby povinnému a zároveň vykonal
dražbu nad rámec vymáhanej pohľadávky, čím došlo k ďalšiemu porušeniu jeho povinnosti. Časť nároku
uplatnenéhotitulomnáhradyzapoškodenieobchodnéhomenavovýške165.969,59€boladňa5.4.2011vylúčená na samostatné konanie. Predmetom tohto konania ostal nárok na náhradu škody v celkovej
výške 842.323,51 €, ktorý žalobca špecifikoval nasledovne:
-priamaškodanamajetkužalobcuvovýške719.954Sk=23.886,14€,ktorápozostávajednakzhodnoty

majetku spoločnosti v čase výkonu dražby určenej znaleckým posudkom po odpočítaní hodnoty strojov
vo vlastníctve spoločnosti Interro GmbH (ďalej iba ako „Interro“) nezahrnutých v majetku spoločnosti
(1.970.309,20 Sk) a po odpočítaní celkovej vymáhanej sumy v exekučnom konaní (178.309,40 Sk), ako
aj z hodnoty iného odcudzeného majetku žalobcu počas exekúcie vo výške 124.000 Sk,
- ušlý zisk spoločnosti pri výlučnej produkcii pre spoločnosť Interro za obdobie od 1.5.2004 do 30.4.2009

celkom v sume 792.340,98 € = 23.870.064,36 Sk, vypočítaný vo výške 22 % z ročného objemu pri
produkcii pre Interro,
- škoda na zabudovaných investíciách (stavebných a technických) vo výške 26.096,39 € = 786.179,85
Sk.

3. Právne vec posúdil podľa § 2, § 3, § 5, § 33 ods. 1, § 61b a § 125 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom v
čase činnosti súdneho exekútora, z ktorej mala škoda vzniknúť (ďalej iba Exekučný poriadok).

4. Pretože žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania, súd prioritne posudzoval, či táto
námietka bola uplatnená v konaní dôvodne. V danom prípade žalobca odvodzuje uplatnenú majetkovú

škodu od skutočnosti, že nebol exekútorom včas informovaný o termíne dražby. Ak by informovaný bol,
bolbyvymáhanúsumuzaplatilakdražbe,tedaanikuškodebynedošlo.Okamih,sktorýmžalobcaspája
vznik škody je teda dražba (predaj hnuteľných vecí v rámci exekúcie), ktorá sa uskutočnila dňa 4.5.2004,
a o ktorej sa žalobca preukázateľne dozvedel v rovnaký deň, avšak až po jej vykonaní. Dňom dražby je
tak daný začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby, kedy žalobca mal takú vedomosť o škode, ktorá

mumalavzniknúť,vdôsledkuktorejsimoholnároknasúdeuplatniť.Zároveňmalajvedomosťosúdnom
exekútorovi, ktorý dražbu vykonal, teda o tom, kto mu mal škodu spôsobiť. K uplynutiu subjektívnej
premlčacej doby teda došlo dňom 5.5.2006. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby treba považovať deň, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, čo je v danom prípade rovnako
deň vykonania dražby 4.5.2004.

5. Žalobca si nárok na náhradu škody proti žalovanému prvýkrát uplatnil v rámci trestného konania dňa
11.6.2004 (5 týždňov po vykonaní dražby), kedy si výslovne uplatnil iba nárok titulom priamej škody
na hnuteľných veciach vo výške 5.000.000 Sk. Neskôr v priebehu trestného konania, konkrétne dňa
4.5.2007 (deň pred uplynutím objektívnej premlčacej doby) žalobca upravil výšku nároku na náhradu

škody na majetku spoločnosti na sumu 653.594 Sk (z čoho 124.000 Sk je škoda na inom odcudzenom
majetku spoločnosti). Zároveň si uplatnil škodu titulom ušlého zisku vo výške 15.204.234,20 Sk za
obdobie od 3.5.2004 do 30.4.2007 a tiež nemajetkovú ujmu vo výške 5.000.000 Sk, ktoré dovtedy v
rámci trestného konania neuplatnil a rovnako ich neuplatnil ani žalobou v civilnom konaní.

6. Konštatoval, že pre posúdenie námietky premlčania v danom prípade, vzhľadom na uplatnenie
viacerých nárokov v rámci náhrady škody, je potrebné zohľadniť, že nárok na náhradu skutočnej škody
a nárok na náhradu ušlého zisku sú dva samostatné, rovnocenné, na sebe nezávislé nároky, ktoré môžu
vzniknúť z rovnakej udalosti, a to tak samostatne, ako aj oba súčasne, pričom existencia jednej z nich
nie je podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy.

7. Uplatnením nároku na náhradu škody žalobcom v trestnom konaní dňa 11.6.2004 došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby (§ 112 Občianskeho zákonníka). Uvedený dôsledok podľa súdu prvej inštancie
nastal iba vo vzťahu ku skutočnej škode, avšak nenastal vo vzťahu k ušlému zisku, ktorý žalobca
prvýkrát uplatnil dňa 4.5.2007. Nárok na náhradu ušlého zisku žalobca síce uplatnil v rámci objektívnej

premlčacej doby, ale až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula dňa 5.6.2006. Nárok na
náhradu ušlého zisku, ktorý si žalobca v tomto konaní uplatnil vo výške 792.340,98 € = 23.870.064,36
Sk, preto súd vyhodnotil ako premlčaný a ako taký ho žalobcovi nepriznal (v danej časti žalobu z dôvodu
premlčania zamietol).

8. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal aj na právny názor vyslovený odvolacím súdom v
uznesení zo dňa 27.11.2019 sp. zn. 6Co/322/2018 (ktorým odvolací súd zrušil skorší rozsudok súdu
prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V uznesení odvolací súd okrem
iného vyslovil názor o nemožnosti akceptovať námietku žalobcu, že celý svoj nárok na náhradu škodysi uplatnil v trestnom konaní dňa 11.6.2004 a dňa 4.5.2007, v trestnom konaní len upresnil už ním
uplatnený nárok. Odvolací súd poukázal na to, že súd v adhéznom konaní rozhoduje o náhrade škody
iba v prípade, ak si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas v rámci trestného konania

uplatnil. To znamená, že súd nerozhoduje o tejto otázke z vlastnej iniciatívy, z úradnej moci, bez návrhu
oprávnenej osoby -R II/1962, R II/1967, R 5/1968). Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody
takou formou, z ktorej je takéto uplatnenie zrejmé a zároveň musí požiadať, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Trestný poriadok v
§ 46 ods. 3 výslovne upravuje, že poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody najneskoršie do

skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Ďalšou podmienkou na rozhodnutie o nároku
poškodeného v adhéznom konaní je označenie dôvodu, na základe ktorého si poškodený uplatňuje
náhradu škody. Zároveň § 46 ods. 3 Trestného poriadku vyžaduje, aby poškodený uviedol výšku
uplatneného nároku na náhradu škody. Iba takéto riadne uplatnenie škody v adhéznom konaní môže
mať za následok spočívanie premlčacej lehoty. S uvedeným názorom sa súd plne stotožňuje.

9. Žalobca v konaní argumentoval, že o tom, kto za škodu zodpovedá, sa objektívne dozvedel až
z trestného rozsudku právoplatného dňa 22.5.2009. S uvedenou argumentáciou sa súd nestotožnil,
nakoľko žalobca si mohol urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu zodpovedá už v
deň vykonania dražby, ktorý je zhodný s dňom jeho vedomosti o jej vykonaní. Dátum právoplatnosti
rozhodnutia v trestnom konaní s vedomosťou poškodeného o škode a škodcovi priamo nesúvisí. Ako

nedôvodné súd posúdil aj tvrdenie žalobcu, že ušlý zisk za obdobie dvoch rokov pred podaním žaloby
na súd nemôže byť premlčaný. Žalobca si totiž uplatňuje ušlý zisk ako zisk pri výlučnej produkcii pre
spoločnosť Interro, ktorej výlučne mal brikety na základe kooperačnej zmluvy dodávať. Dokazovaním
mal súd preukázané, že táto zmluva bola uzatvorená v roku 2003 a žalobca mal v čase začatia exekúcie
výrobu pozastavenú a do vykonania dražby ju neobnovil (ani potom). Všetky okolnosti podstatné pre

vyčíslenie ušlého zisku tak museli byť žalobcovi známe už v čase začatia plynutia premlčacích dôb
(4.5.2004), plynutím času sa nemenili, ani nevznikali nové, preto žalobca mohol ušlý zisk vyčísliť a teda
aj uplatniť ihneď po vykonaní dražby.

11. Vo vzťahu k nárokom predstavujúcim skutočnú škodu (vrátane škody na zabudovaných stavebných

a technických investíciách do nehnuteľností prenajímateľa výrobných priestorov, keďže podľa tvrdenia
žalobcu išlo o formu preplateného nájomného) súd vyhodnotil námietku premlčania ako nedôvodnú.
Túto škodu si žalobca uplatnil ako poškodený v trestnom konaní dňa 11.6.2004, čo spôsobilo prerušenie
plynutia premlčacích dôb až do právoplatného skončenia trestného konania, teda do 25.2.2009. Po
skončení trestného konania ich plynutie pokračovalo a keďže civilná žaloba bola na súd podaná dňa

10.9.2010, je zrejmé, že bola podaná v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby.

12. Pri nárokoch predstavujúcich skutočnú škodu (t.j. mimo ušlého zisku vo výške 792.340,98 € =
23.870.064,36 Sk, ktorý nárok považoval prioritne za premlčaný a sekundárne za nepreukázaný), Súd
prvej inštancie vychádzal z úvahy, že zodpovednosť exekútora za škodu spôsobenú ním alebo jeho

zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku je zákonom
upravená ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Exekútor sa zbaví zodpovednosti
ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho možno
požadovať. Zákonnými predpokladmi zodpovednosti súdneho exekútora je kumulatívne splnenie troch
podmienok: 1. výkon exekučnej činnosti (činnosť súvisiaca s výkonom exekúcie), 2. vznik škody a

3. príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a výkonom exekučnej činnosti. Predpoklady vzniku
zodpovednosti musí preukázať poškodený (žalobca), t.j. dôkazné bremeno ohľadne vzniku škody, ale
aj ohľadne jej rozsahu, ako aj dôkazné bremeno ohľadne príčinnej súvislosti medzi výkonom exekučnej
činnosti a vzniknutou škodou zaťažovalo žalobcu.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný ako exekútor postupoval v rámci
exekúcie v rozpore s ustanovením § 125 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalovaný teda uskutočnil dražbu
(predajhnuteľnýchvecí)skôr,nežboloOznámenieodražbedoručenépovinnému(žalobcovi).Zmyslom,
pre ktorý zákon ukladá exekútorovi oznámiť termín dražby aj povinnému, je to, aby sa povinný ako
účastník konania o dražbe dozvedel a aby sa jej mohol zúčastniť, aj keď oprávnenie dražiť mu Exekučný

poriadok nepriznáva.

14.Žalobcavkonanítvrdil,žeakbymalvedomosťotermínedražby,bolbypohľadávkuspríslušenstvom
a trovami exekúcie zaplatil a k dražbe (ani ku škode) by tak vôbec nedošlo. Uvedené tvrdenie žalobcuvšak vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania súd vyhodnotil ako účelové. Žalobca najmä
nepreukázal, že v deň konania dražby, prípadne pred týmto dňom disponoval potrebnou finančnou
hotovosťou (sumou 178.309,40 Sk). Žalobca sa pritom o začatí exekúcie dozvedel ešte dňa 6.4.2004,

kedy sa zároveň dozvedel aj o dražbe ako jednom z možných spôsobov výkonu exekúcie. Týmto
dňom bol žalobca tiež vyzvaný na dobrovoľné zaplatenie vymáhanej sumy. Napriek tejto výzve, ako aj
vedomosti o exekúcii a možnej dražbe, žalobca vymáhanú sumu dobrovoľne neuhradil. Konateľ žalobcu
a svedok vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že konateľ žalobcu nemal peniaze na vyplatenie reálne
v hotovosti, mal ich iba sľúbené. Konateľ žalobcu nevedel vysvetliť dôvod, pre ktorý napriek tvrdenému

prísľubu peňazí a vedomosti o možnej dražbe vymáhanú pohľadávku neuhradil.

15. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že skutočnú škodu na majetku vo výške 19.770 € (595.594
Sk) si uplatnil z dôvodu, že ide o dražené veci, ktoré mu neboli exekútorom vrátené. Tieto veci
boli zároveň exekútorom podhodnotené. Pri určení rozsahu tejto škody preto žalobca vychádzal z
hodnoty majetku spoločnosti v čase výkonu dražby určenej znaleckým posudkom č. 307/2004 v sume

2.744.212,60 Sk, od ktorej odpočítava celkovo vymáhanú sumu v exekučnom konaní (178.309,40 Sk)
a tiež odpočítava hodnotu strojov vo vlastníctve spoločnosti Interro (1.970.309,20 Sk). Žalobca tvrdí, že
hodnota dražených vecí bola v rámci exekúcie nižšia, než v skutočnosti. Odvoláva sa pritom na posudok
vypracovaný v trestnom konaní (č. 307/2004), ktorý určil vyššiu hodnotu ako bola určená v exekučnom
konaní.

16. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že ocenenie v exekúcii spísaných hnuteľných
vecí súdny exekútor zabezpečil prostredníctvom znaleckej organizácie objednávkou zo dňa 8.4.2004,
ktorá vypracovala znalecký posudok č. 9/2004 zo dňa 26.4.2004, v ktorom stanovila všeobecnú hodnotu
strojov a strojových zariadení nachádzajúcich sa v súpise (8 položiek). Uvedený postup bol v súlade s

Exekučným poriadkom. Odhad ceny strojov tak urobil súdny znalec resp. znalecká organizácia, nešlo
o odhad či rozhodnutie súdneho exekútora. Znalecká organizácia je ako právny subjekt nezávislá
od súdneho exekútora a nie je ani zamestnancom exekútora. Ocenenie strojov tak v danom prípade
nepredstavovalo výkon exekučnej činnosti ako jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti exekútora.
Navyše súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobca v minulosti namietal proti výške ceny spísaných

vecí, pričom jeho námietky boli exekučným súdom zamietnuté.

17. V súvislosti s vyššie uplatnenou škodou súd poukázal aj na to, že žalobca si túto neuplatnil vo
vzťahu k strojom vo vlastníctve spoločnosti Interro. V zmysle vykonaného dokazovania ide o dva lisy,
ktoré boli na predmetnej dražbe vydražené (spolu s linkou) a ktoré boli následným rozhodnutím súdu

z exekúcie vylúčené a to práve z dôvodu, že súd mal preukázané, že neboli vlastníctvom žalobcu
(povinného), ale spoločnosti Interro. Po tomto rozhodnutí súdu, na základe dohody medzi spoločnosťou
Interro a vydražiteľom, sa vydražiteľ zaviazal vydať tieto lisy spoločnosti Interro a tá sa zaviazala
zaplatiť vydražiteľovi 350.000 Sk (11.617,87 €). Sám žalobca v colných vyhláseniach zo dňa 14.6.2003
a 11.11.2003 uviedol cenu týchto lisov ako 5.000 € a 4.500 €.

18. Súd uzavrel, že tak cena lisov deklarovaná v colných vyhláseniach, ako aj suma, za ktorú boli
tieto vydražiteľom vydané vlastníkovi, zodpovedá približne všeobecnej hodnote lisov určenej v rámci
exekučnéhokonaniaznaleckýmposudkomč.9/2004(149.121Skukaždéhozlisov)anieichvšeobecnej
hodnote určenej v znaleckom posudku č. 307/2004 (985.154,60 Sk u každého z lisov), na ktorý

poukazoval žalobca. Bez ohľadu na uvedené, odhad ceny, či už urobený znalcom alebo exekútorom,
je iba orientačným ukazovateľom, ktorý sa môže meniť podľa trhových pravidiel. Aj s poukazom na
uvedené mal súd za to, že žalobca nepreukázal ani ním tvrdené podhodnotenie ostatných strojov a teda
ani rozsah z tohto dôvodu uplatnenej škody.

19. Napokon žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenie o tom, že veci, ktoré exekútor uviedol v súpise
vecí (okrem vecí vydražených v dražbe) mu neboli vrátené. Žalovaný uviedol, že veci, ktoré pojal do
súpisu, ostali v hale žalobcu, do ktorej vstup bol zapečatený. Po ukončení dražby si vydražené veci z
haly prevzal vydražiteľ a ostatné veci ostali naďalej v hale, ktorá už bola sprístupnená. Žalobca potvrdil,
že nevidel ani exekútora, a ani jeho zamestnancov vyvážať spísané veci z haly. Žalobca tiež uviedol, že

vydaniatýchtovecísadoteraznedomáhal.Kuvedenémusúduvádza,ževzmysleExekučnéhoporiadku
je možné spísané veci ponechať u povinného a prípadne ich zabezpečiť, napríklad aj pečaťou. Žalobca
v konaní netvrdil a ani nepreukázal, že by spísané veci boli z jeho prevádzky (haly) odvezené. Je preto
potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že predmetné veci neboli žalobcovi nikdy odňaté a preto munemohli byť ani vrátené. Žalobca mal uvedené veci vo svojej dispozícii s tým, že bol iba obmedzený v
možnosti s nimi nakladať v zmysle ich scudzenia. Žalobca tak vznik škody, ktorá mala byť spôsobená
nevrátením spísaných veci (a zároveň nevydražených) nepreukázal. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj

naskutočnosť,žežalobcaskutkovétvrdenieonevrátenítýchtovecíurobilažnaposlednompojednávaní.

20. Žalobca si ako skutočnú škodu uplatnil aj škodu vo výške 124.000 Sk, a to titulom odcudzených
vecí. Tvrdil, že veci v tejto hodnote mu mali byť v čase exekúcie z jeho prevádzky odcudzené.
Žalobca odcudzené veci nešpecifikoval, nepreukázal, že bol ich vlastníkom, nepreukázal ani ich

údajné odcudzenie a neuviedol ani skutkové okolností, z ktorých by mala vyplynúť zodpovednosť
exekútora. Odcudzenie vecí síce žalobca kládol za vinu exekútorovi, avšak konateľ žalobcu vo svojej
výpovedi uviedol, že o odcudzení vecí urobil trestné oznámenie, ktoré bolo ukončené tak, že nikto
nebol potrestaný. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že kľúče od priestorov počas celého
exekučného konania mal naďalej k dispozícii tak konateľ žalobcu, ako aj svedok K.. T. A.. Rovnako bolo
preukázané, že počas exekučného konania (v dňoch 29.4.2004 a 10.5.2004) bolo exekútorovi hlásené

porušenie pečatí, ktoré zabezpečovali priestory žalobcu. Z uvedených dôvodu nepovažoval súd nárok
ani v tejto časti za preukázaný a dôvodný.

21. Ako nepreukázaný a nedôvodný súd napokon vyhodnotil aj nárok žalobcu na náhradu škody
vzniknutej titulom zabudovaných investícií vo výške 26.096,39 € = 786.179,85 Sk. Žalobca nepredložil

žiadne doklady o týchto investíciách, ktoré navyše pomenoval iba vo všeobecnej rovine, a teda ich
nepreukázal.Žalobcatiežnepreukázalúdajnúdohodusprenajímateľompriestorovotom,ževynaložené
investície sa mali odpočítavať z nájomného. Naopak, zo zmluvy o prenájme priestorov vyplynulo, že
zmluva žiadne takéto ustanovenie (dohodu) neobsahuje. Svedok K.. A. vo svojej výpovedi navyše
uviedol, že prípojka, ktorú žalobca v rámci investície (plynofikácie) zriadil, bola žalobcom odpredaná

spoločnosti SPP minimálne za vynaložené náklady.

22. Z dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako exekútor v rámci exekúcie voči žalobcovi
porušil aj ustanovenie § 61b Exekučného poriadku, keďže vykonal exekúciu predajom hnuteľných vecí
nad rámec vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a trov exekúcie (178.309,40 Sk). Súd dotazoval

žalovaného, aby uviedol ako bolo naložené s rozdielom medzi vydraženou sumou (418.283 Sk) a
pohľadávkou s príslušenstvom a trovami exekúcie (178.309,40 Sk). Žalovaný poskytol tvrdenia o
naložení s týmto rozdielom a tiež označil dôkazy na ich preukázanie. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu,
že nežiada uvedené preukazovať z dôvodu, že prípadnú škodu mu z tohto titulu spôsobenú si v konaní
neuplatňuje, súd poukazujúc na zásadu hospodárnosti konania ďalšie dokazovanie v tomto smere

nevykonával.

23. Záverom súd dodal, že z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca v čase dražby
nemal vedomosť o skutočnosti, že lisy na výrobu osemhranných brikiet nachádzajúce sa na zozname
spísaných hnuteľných vecí (a neskôr aj vydražené) nie sú vo vlastníctve povinného. Vylúčenia týchto

vecí z exekúcie sa ich vlastník domáhal až dodatočne. Žalobca mal lisy zaradené vo svojom odpisovom
pláne, čo nasvedčovalo tomu, že mu patria. Dražby sa zúčastnil iba jeden záujemca, ktorý prejavil
záujem o tri veci zo zoznamu predávaných hnuteľných vecí, a to výrobnej linky a spomínaných dvoch
lisov. Hodnota samotnej linky by pritom na uspokojenie vymáhanej pohľadávky s príslušenstvom a trov
exekúcie nepostačovala a žalobca nemal iný majetok ani iné hodnoty, z ktorých by bolo možné zvyšok

pohľadávky a trov uspokojiť. Aj v prípade predaja iba linky ako veci vo vlastníctve žalobcu, o ktorú
vydražiteľ prejavil záujem, by žalobca nemohol vo výrobe brikiet pokračovať, a to aj za predpokladu,
že by žalobca mal dodávateľa pilín a dostatok prostriedkov na úhradu nájmu za výrobné priestory a na
úhradu za dodávky plynu a elektriny.

24. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa zásady úspechu
v konaní s prihliadnutím na vyjadrenie úspešného žalovaného, ktorý si náhradu trov konania nežiadal.

25. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ a h/ CSP (vychádzajúc z obsahu odvolania) a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok

súdu prvej inštancie tak, že žalovanému uloží povinnosť zaplatiť mu sumu 842.323,51 € do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.26. Odvolateľ má za to, že žalovaný tým, že nedal žalobcovi možnosť zabrániť exekučnej dražbe
upovedomením o jej termíne (a pred jej uskutočnením zaplatiť vymáhanú pohľadávku), ako aj tým,
že hnuteľné veci vydražil v cene značne podhodenej ich skutočnej cene, v čase konania dražby mu

spôsobil priamu škodu. Výška priamej škody na vydražených nehnuteľných veciach bola podľa neho
dokázaná znaleckým posudkom č. 307/2004, podľa ktorého skutočná cena dražených hnuteľných
vecí bola 2.744.212,60 Sk oproti čomu exekútor v dražbe dosiahol výťažok len 418.283,- Sk, rozdiel
predstavuje sumu 2.325,929,60 Sk (77.206,72 €). Ďalej odvolateľ má za to, že ostatné uplatnené nároky
niesúpremlčané,pretožesiichžalobcauplatnilvtrestnomkonanídňa11.6.2004a4.5.2007,lenupresnil

už ním uplatnený nárok. Počas trestného konania teda neplynula premlčacia doba pri všetkých nárokoch
uplatnených v tomto civilnom konaní až do právoplatného skončenia trestného konania dňa 25.2.2009.

27. K podanému odvolaniu sa žalovaný nevyjadril.

28. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas

oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a
§ 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k
záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.

29. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.

30. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. januára 2022 o 09.40 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 19.1.2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.

1,3 CSP.

31. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods.1 písm. f/a h/ CSP, t.j. súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h).

32. K jednotlivým odvolacím dôvodom uplatneným žalobcom odvolací súd uvádza nasledovné:

33. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

34. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo

malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP (do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

35. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu

právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

36. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody neboli naplnené.

37. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.

38. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho
odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

39. Súd svoje úvahy, ako dospel k svojim záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého
rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval a odôvodnenie
rozsudku dáva odpoveď na odvolacie námietky žalobcu.

40. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, na tieto odkazuje (§
387 ods. 2 CSP) a na zdôraznenie správnosti napadnutého odvolací súd uvádza nasledovné:

41. Podstatou odvolacích námietok bolo vo vzťahu k uplatnenému nároku na ušlý zisk nesprávne
posúdenie námietky premlčania a vo vzťahu ku skutočnej škode nesprávne posúdenie existencie škody
a príčinnej súvislosti medzi tvrdenou škodou a exekučnou činnosťou žalovaného.

42.Odvolateľmázato,žeuplatnenýnároknaušlýzisk niejepremlčaný,pretožesihouplatnilvtrestnom
konaní dňa 11.6.2004 a následne dňa 4.5.2007 len upresnil už ním uplatnený nárok. Podľa žalobcu
počas trestného konania teda neplynula premlčacia doba pri všetkých nárokoch uplatnených v tomto
civilnom konaní až do právoplatného skončenia trestného konania dňa 25.2.2009.

43. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú námietku týkajúcu sa nesprávneho posúdenia premlčania zo
strany súdu prvej inštancie. Naopak v plnej miere sa stotožňuje s posúdením premlčania tak, ako ho
vyhodnotil súd prvej inštancie, v ktorej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na svoje stanovisko
k posúdeniu tejto otázky vyjadrené v uznesení zo dňa 27.11.2019 sp. zn. 6Co/322/2018 (ktorým bol
zrušený skorší rozsudok súdu prvej inštancie z iných dôvodov, ako je posúdenie vznesenej námietky

premlčania), na ktorý súd prvej inštancie poukázal aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.

44. Odvolací súd zotrváva na názore vyslovenom v uznesení sp. zn. 6Co/322/2018, že súd prvej
inštancie pri posúdení premlčania správne zohľadnil, že náhrada skutočnej škody a nárok na náhradu
ušlého zisku sú dva samostatné na sebe nezávislé nároky, a preto aj túto námietku posudzoval osobitne

vo vzťahu k obom uplatneným nárokom. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie,
že uplatnením nároku na náhradu škody žalobcom v trestnom konaní dňa 11.6.2004 došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby iba vo vzťahu ku skutočnej škode, avšak k prerušeniu plynutia premlčacej
doby vo vzťahu k náhrade ušlého zisku nedošlo, pretože tento nárok si žalobca prvýkrát uplatnil až
dňa 4.5.2007. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že nárok na náhradu ušlého zisku bol v tomto

konaní uplatnený po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej doby a ako taký ho zamietol.

45. Možno súhlasiť aj s úvahou súdu o nedôvodnosti argumentácie žalobcu, že sa objektívne dozvedel
o tom, kto za škodu zodpovedá až z trestného rozsudku právoplatného dňa 22.5.2009. Aj odvolací súd
má za to, že žalobca si jednoznačne mohol urobiť úsudok o tom, ktorá konkrétna osoba za škodu

zodpovedá už v deň vykonania dražby, ktorý je zhodný s dňom jeho vedomosti o jej vykonaní. Rovnako
správne sú úvahy súdu prvej inštancie o tom, že si žalobca uplatňuje ušlý zisk ako zisk pri výlučnej
produkcii pre spoločnosť Interro, ktorej výlučne mal brikety dodávať, a to na základe kooperačnej zmluvy
uzatvorenej v roku 2003. Žalobca mal v čase začatia exekúcie výrobu pozastavenú a do vykonania
dražby ju neobnovil (ani potom), preto všetky okolnosti podstatné pre vyčíslenie ušlého zisku tak boli

žalobcovi známe už v čase začatia plynutia premlčacích dôb (v deň dražby), plynutím času sa nemenili,
ani nevznikali nové, preto žalobca mohol ušlý zisk vyčísliť a teda aj uplatniť ihneď po vykonaní dražby.

46. Nebolo možné akceptovať námietku žalobcu, že celý svoj nárok na náhradu škody si uplatnil v
trestnom konaní dňa 11.6.2004 a dňa 4.5.2007 v trestnom konaní len upresnil už ním uplatnený nárok. V

tejtosúvislostiodvolacísúdopakovanepoukazujenato,žesúdvadhéznomkonanírozhodujeonáhrade
škody iba v prípade, ak si poškodený nárok na náhradu škody riadne a včas v rámci trestného konania
uplatnil. To znamená, že súd nerozhoduje o tejto otázke z vlastnej iniciatívy, z úradnej moci, bez návrhu
oprávnenej osoby (R II/1962, R II/1967, R 5/1968). Poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škodytakou formou, z ktorej je takéto uplatnenie zrejmé a zároveň musí požiadať, aby súd v odsudzujúcom
rozsudku uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom. Trestný poriadok v
§ 46 ods. 3 výslovne upravuje, že poškodený musí uplatniť nárok na náhradu škody najneskoršie do

skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Ďalšou podmienkou na rozhodnutie o nároku
poškodeného v adhéznom konaní je označenie dôvodu, na základe ktorého si poškodený uplatňuje
náhradu škody. Zároveň § 46 ods. 3 Trestného poriadku vyžaduje, aby poškodený uviedol výšku
uplatneného nároku na náhradu škody. Iba takéto riadne uplatnenie škody v adhéznom konaní môže
mať za následok spočívanie premlčacej lehoty.

47. Súd prvej inštancie teda dospel k správnemu záveru o premlčaní nároku na ušlý zisk.

48. Na rozdiel od vyššie uvedeného nároku na ušlý zisk súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku
predstavujúcemuskutočnúškodusprávnevyhodnotilnámietkupremlčaniaakonedôvodnú, nakoľkotúto
škodu si žalobca v trestnom konaní uplatnil dňa 11.6.2004, čo spôsobilo prerušenie plynutia premlčacích

dôb až do právoplatného skončenia trestného konania, t.j. do 25.2.2009, v dôsledku čoho civilná žaloba
bola na súde podaná včas pred márnym uplynutím dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Vo vzťahu
k uvedenému nároku bolo preto potrebné posudzovať splnenie základných podmienok pre úspešné
uplatnenie nároku na náhradu škody, a to existenciu škody y príčinnú súvislosť medzi výkon exekučnej
činnosti a vzniknutou škodou, kde súd prvej inštancie správne konštatoval, že dôkazné bremeno v tomto

smere zaťažovalo žalobcu.

49. Odvolateľ má za to, že existencia škody a príčinná súvislosť medzi tvrdenou škodou a exekučnou
činnosťou žalovaného vyplýva z toho, že mu žalovaný nedal možnosť zabrániť exekučnej dražbe
upovedomením o jej termíne a pred jej uskutočnením zaplatiť vymáhanú pohľadávku, ako aj tým, že

hnuteľné veci vydražil v cene značne podhodenej ich skutočnej cene, v čase konania dražby mu spôsobil
priamu škodu. Výška priamej škody na vydražených nehnuteľných veciach bola podľa neho dokázaná
znaleckým posudkom č. 307/2004, podľa ktorého skutočná cena dražených hnuteľných vecí bola
2.744.212,60 Sk oproti čomu exekútor v dražbe dosiahol výťažok len 418.283,- Sk, rozdiel predstavuje
sumu 2.325,929,60 Sk (77.206,72 €).

50. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo má za
to, že súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobca v konaní
nepreukázal svoje tvrdenia o vzniknutej škode a ani jej prípadnú príčinnú súvislosť s výkonom exekučnej
činnosti, teda neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie základných predpokladov pre úspešné

uplatnenie zodpovednosti súdneho exekútora za uplatňovanú škodu. Žalobca v odvolaní argumentuje
skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a
správne vysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí. Odvolací súd vyhodnotil v tejto časti ako správne
úvahy súdu prvej inštancie, na základe ktorých dospel k svojim záverom, na ktoré v plnej miere
poukazuje a neopakuje ich.

51. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

52. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1,2 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Takýto nárok vznikol úspešnému žalovanému, ktorému však v odvolacom
konaní preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 posledná veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).