Rozsudok – Ostatné ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by JUDr. Janka Richterová

Legislation area – Občianske právoOstatné

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5CoPr/11/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1319200758
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Janka Richterová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1319200758.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Jany Richterovej a členov

senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobcu: R. M., W.. XX.X.XXXX, F. F.,
Q. Č..X, zastúpeného Mgr. Zuzanou Zajíčkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad
č.17, proti žalovanému: Orsi Plus, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská č. 31, IČO: 44 258 577, o
určenie, že pracovný pomer trvá, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo
dňa 29. júla 2020 č. k. 60Cpr/3/2019-172, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že pracovný pomer medzi stranami sporu
vzniknutý ku dňu 13.1.2012 naďalej trvá.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že
pracovný pomer medzi stranami sporu naďalej trvá. Žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že písomná výpoveď z pracovného
pomeru zo dňa 31.3.2017 nebola žalobcovi riadne doručená, teda účinky doručenia výpovede nenastali
a nezačala ani plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota pre uplatnenie nároku na neplatnosť výpovede

podľa § 77 Zák. práce. Dôsledkom absencie písomnej formy výpovede je jej neplatnosť podľa § 61
ods. 1 Zák. práce, ktorej určenia neplatnosti sa z tohto dôvodu mal žalobca domáhať v súdnom
spore. Nadobudol totiž vedomosť o tom, že sa vo vyšetrovacom spise výpoveď z pracovného pomeru
nachádza. Dospel preto k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení, že pracovný
pomer trvá. Za predpokladu určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou by bol
takýto výrok nadbytočný. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 5/2009
(sp. zn. 3Cdo/147/2008), v zmysle záverov ktorého ustanovenie § 77 Zák. práce priznáva účastníkom

pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany
tohto vzťahu: tým je však zároveň z hľadiska existencie naliehavého právneho záujmu vylúčené, aby sa
niektorý z nich z rovnakého právneho dôvodu domáhal proti druhému účastníkovi určenia, že pracovný
pomer trvá. Pokiaľ neplatnosť skončenia nebola vyslovená právoplatným rozsudkom, treba vychádzať
z toho, že pracovný pomer bol skončený platne; na podanie žaloby o určenie trvania pracovného
pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny záujem a tento nedostatok predstavuje
samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovacia žaloba nemôže obstať a je ju potrebné bez ďalšieho

zamietnuť.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a
pre nesprávne právne posúdenie veci žiadal jeho zmenu a vyhovenie žalobe. V odvolaní zdôraznil,že žaloba bola podaná pre správanie sa žalovaného, ktorý ako zamestnávateľ žalobcu neodvádzal
za zamestnanca odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne a poisťovne žalobcu na zaplatenie
odvodov vyzvali. Tvrdil, že žalovaný nepreukázal skončenie pracovného pomeru, doručenie výpovede

ani vykonávanie zrážok na odvody do Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne žalobcu, a to napriek
opakovaným výzvam žalobcu v apríli a v júni 2017. Príslušné poisťovne na preukázanie skutočnosti, že
dlh na poistnom nevznikol zavinením žalobcu, ale naopak zavineným žalovaného, požadujú od žalobcu
rozhodnutie o tom, že pracovný pomer trvá. Súd prvej inštancie preto dospel k nesprávnemu záveru, že
žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

4. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (§ 379
a § 380 ods. 1 CSP), vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom v neprítomnosti riadne a včas
predvolaného žalovaného (§180 CSP) zopakoval dokazovanie oboznámením listinných dôkazov :

vyjadrením VZP zo dňa 7.5.2019 a stanoviskom Sociálnej poisťovne zo dňa 20.12.2018 a doplnil
dokazovanie oboznámením návrhu žalobcu na kúpeľnú liečbu, vyjadrením Všeobecnej zdravotnej
poisťovne o zamietnutí úhrady kúpeľnej starostlivosti zo dňa 16.2.2022 a rozhodnutím Sociálnej
poisťovne zo dňa 3.12.2021 o prerušení konania vo veci neplatnosti zániku sociálneho poistenia žalobcu
(obe bez svojej viny žalobca nemohol uplatniť podľa § 154, § 366 písm. d) CSP a dospel k záveru, že

odvolanie žalobcu je opodstatnené.

6. Odvolací súd, viazaný skutkovým stavom, zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), z doplneného
dokazovanie zistil, že v Sociálnej poisťovni, pobočka Bratislava, prebieha pod č. XXX-XXXXXXXXXXX-
J. konanie vo veci neplatnosti zániku sociálneho poistenia žalobcu u žalovaného, ktoré bolo prerušené

podľa § 193 ods. 3 § 210 ods. 2 Zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení do presného a úplného
zistenia skutkového stavu veci.

7. Z návrhu žalobcu na kúpeľnú liečbu i z oznámenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa
16.2.2022 U. vyplýva, že žalobcovi bola po operácii chrbtice dňa 14.9.2021 zamietnutá úhrada kúpeľnej

starostlivosti z dôvodu nedoplatku na poistnom v sume vyššej ako 10 €.

8. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že pri prechode zamestnancov
právneho predchodcu žalovaného k novému zamestnávateľovi, s čím žalobca nesúhlasil do uspokojenia
niektorých nárokov, žalobcovi nikdy nebola doručená písomná výpoveď z pracovného pomeru u

žalovaného. Žalovaný ním navrhnutým dokazovaním tieto skutočnosti nepreukázal. Pokiaľ by aj
existovala písomná výpoveď, táto nebola nikdy žalobcovi doručená v súlade s § 61 ods. 1 a § 38 ods. 1
Zák. práce žalobcovi do vlastných rúk. Žalobca vedomosť o existencii výpovede zo dňa 31.3.2017 získal
z vyšetrovacieho spisu na základe trestného oznámenia žalobcu.

9. Odvolací súd sa s uvedenými závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje, nesúhlasí však s
posúdením danosti naliehavého právneho záujmu na určení, že zamestnanecký pomer žalobcu u
žalovaného trvá naďalej.

10. Ako poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku i súd prvej inštancie, koncepcia Zákonníka

práce pri ochrane účastníka pracovnoprávneho vzťahu pred jeho nezákonným skončením je založená
na možnosti v lehote podľa § 77 napadnúť na súde určovacou žalobou neplatnosť písomného
právneho úkonu, smerujúceho ku skončeniu pracovnoprávneho vzťahu. Zákonník práce totiž počíta s
takým minimálnym štandardom dodržiavania práv účastníkov pracovnoprávneho vzťahu a ustanovení
Zákonníka práce v praxi, v zmysle ktorého právny úkon (výpoveď, okamžité skončenie, skončenie v

skúšobnej lehote, dohoda), smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru bude uskutočnený v písomnej
forme a druhej strane doručený pred uplynutím dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, počítanej odo dňa,
keď sa mal pracovný pomer skončiť tak, aby dotknutý účastník mal vzhľadom na plynutie času objektívnu
možnosť domáhať sa súdnej ochrany. Za tejto situácie je potrebné vychádzať z nedostatku naliehavého
právneho záujmu na určení, že pracovný pomer trvá, v zmysle záverov Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v R 5/2009, t. j. v spore sp. zn. 3Cdo/147/2008, v ktorom žalobkyni ako zamestnancovi
zamestnávateľ v skúšobnej dobe doručil oznámenie o skončení pracovného pomeru.11.Podľa názoru odvolacieho súdu však v danom spore ide o extrémne vybočenie zo štandardnej
praxe pri zrušovacom prejave zamestnávateľa, ktorý v súvislosti so zmenou obchodnej politiky
„presúval“ značný počet svojich zamestnancov (cca 160) do inej spoločnosti. Výlučne žalobca s takýmto

„presunom“ nesúhlasil, pokiaľ mu nebudú vyplatené podľa neho zadržané plnenia. Žalobca bol (podľa
jeho tvrdenia) len telefonicky informovaný konateľom predchodcu žalovaného, že za týchto podmienok
dostane výpoveď. Po prechode kolegov od 1.4.2017 k novému zamestnávateľovi (strážna služba) sa
dostal do právnej neistoty. V mesiacoch apríl a jún 2017 sa žalobca domáhal prideľovania práce u
zamestnávateľa. Je teda celkom zrejmé, že žalobca nepovažoval pracovný pomer u žalovaného za

skončený napríklad dohodou. Žalobca sa obrátil na rôzne inštitúcie /Inšpektorát práce Bratislava, Úrad
pre dohľad na zdravotnou starostlivosťou, Úrad ma ochranu osobných údajov SR, Sociálna poisťovňa,
vrátane orgánov činných v trestnom konaní (prečin nevyplatenia mzdy a odstupného a iné)/. V trestnom
konaní žalovaný predložil konateľom nepodpísanú písomnú výpoveď zo dňa 31.3.2017, so skončením
pracovného pomeru dňa 31.5.2017 (predloženú súd. exekútorovi JUDr. Ivana Kráčalík Pohovejová
najskôr v marci 2019 podľa výpovede konateľa žalovaného R. L. na polícii, č. l. 86 spisu), avšak ako

správne uzavrel i súd prvej inštancie, žalovanému sa navrhnutými dôkazmi nepodarilo preukázať, že
písomná výpoveď bola v relevantnom období aj vyhotovená, aby ju žalobca mohol napadnúť na súde v
lehote podľa § 77 Zák. práce (do 31. júla 2017), a nie až následne, s odstupom dvoch rokov pre účely
exekučného alebo trestného konania. Žalovaný celkom jednoznačne nepreukázal, že údajná konateľom
nepodpísaná výpoveď (č. l. 87 a na č. l. 91 už podpísaná !) bola žalobcovi vôbec doručená. Pri vypočutí

konateľa žalovaného na súde prvej inštancie sa tento dopytoval súdu, či nemožno udeliť výpoveď aj
ústne. Z výpovede W. L. v trestnom konaní v marci 2018 žalobca získal vedomosť, že mu mala byť
písomná výpoveď doručovaná. Účinné doručenie výpovede by si samozrejme vyžadovalo jej doručenie
dotknutému žalobcovi (§ 38 Zák. práce), za doručenie nemožno považovať oboznámenie sa s písomnou
výpoveďou v exekučnom alebo vyšetrovacom spise.

12. Za takéhoto extrémne neštandardného postupu zamestnávateľa žalobcu (hrubo rozporného so Zák.
práce) odvolací súd dospel k záveru, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že pracovný
pomertrvá,pretože1/žalobcaobjektívnenemalmožnosťdo31.7.2017napadnúťneplatnosťouvýpoveď
zodňa31.3.2017.Prejejnedoručenieojejexistenciimoholobjektívnezískaťvedomosťažpopredložení

výpovede žalovaným v exekučnom konaní najskôr v marci 2019, 2/ vyhovenie žalobe nevyžaduje
prejudiciálne posúdenie platnosti rozväzujúceho úkonu zamestnávateľa pre jeho absenciu (bod 11) a
3/ požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty žalobcu alebo ohrozenie
jeho práva.

13. Žalobca opodstatnene odôvodňoval naliehavý právny záujem na požadovanom určení existujúcimi
nedoplatkami na poistnom v Sociálnej poisťovni i vo VZP, u ktorých prebiehajú konania, pre ktoré je
relevantná práve otázka skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného, ktorý žalobcu z poistení
odhlásil z dôvodu výpovede, čo však žalobca pre nevypovedanie pracovného pomeru rozporoval
(samotná doba sociálneho poistenia žalobcu a výzva Sociálnej poisťovne na súdne riešenie, č. l. 47,

vykazovaný neplatič na zdravotnom poistení, zamietnutie úhrady kúpeľnej starostlivosti po operácii
chrbtice pre nedoplatky na poistnom).

14. Za tohto stavu súdu prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o tom, že žalobca mal podať
žalobu o určenie neplatnosti výpovede pre nedodržanie jej písomnej formy a nedoručenia, keď v takomto

spore by si súd nemohol vyriešiť ani základnú otázku, či je žaloba podaná v lehote podľa § 77 Zák. práce.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd po zopakovaní dokazovania v potrebnom rozsahu a po doplnení
dokazovania (§ 384 ods. 1, 2 CSP) napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel (§388 CSP).

16. V spore úspešného žalobcovi priznal plnú náhradu trov pvoinštančného i odvolacieho konania (§
396 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

17. .Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.