Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, December 30, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116201322
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116201322.4

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8
a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti žalovanému: T. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom B., M., zastúpený
JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom so sídlom v Nitre, Farská 40, o zaplatenie 1 449,61 eura s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. októbra 2016

č. k. 16C/25/2016-34, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (Okresný súd Nitra) rozsudkom zo dňa 18.10.2016 č. k. 16C/25/2016-34
vychádzajúc z právneho posúdenia v zmysle § 420 ods. 1, 2, § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka

(ďalej iba „OZ“) a § 238 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1 446,91 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP
tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore úspešný vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O
výške náhrady trov konania bude rozhodovať vyšší súdny úradník samostatným uznesením.

3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej prvoinštančný súd konštatoval, že trestným rozkazom
Okresného súdu Trenčín č. k. 2T/35/2007-204 právoplatným dňa 19.5.2007 bol žalovaný uznaný vinným
zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zák., účinného do
31.12.2005. Predmetného trestného činu sa mal dopustiť ako vodič nákladného motorového vozidla zn.
Renault Trafic, keď sa dostatočne nevenoval riadeniu tohto vozidla, narazil do nákladného motorového

vozidla zn. Avia, čím došlo k ťažkým zraneniam jeho spolujazdca L. U., ktorý na mieste dopravnej
nehody zraneniam podľahol. Dopravná nehoda bola spôsobená v rámci plnenia si pracovných úloh
žalovanéhovozidlom,ktoréhovlastníkbolvtedajšízamestnávateľžalovanéhospoločnosťVeľkoobchod-
ZBRANE, spol. s r. o., ktorá spoločnosť mala uzatvorenú poistnú zmluvu s Komunálnou poisťovňou, a.s.,
predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

4. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné a takisto spornou nebola ani výška dávok
dôchodkového poistenia vyplatených žalobcom M. formou vdovského dôchodku. V danom prípade bola
sporná pasívna vecná legitimácia žalovaného. Žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na ust. § 420 ods.
2 OZ a žalobca zasa odôvodňoval zodpovednosť žalovaného subjektívnym princípom, podľa ktorého
zodpovedá ako vodič za škodu, ktorú zavinil a spôsobil.

5. Podľa § 420 ods. 2 OZ namiesto priameho škodcu zodpovedá za škodu právnická osoba alebo
fyzická osoba, ak bola škoda spôsobená pri činnosti priameho škodcu vykonávanej pre právnickúalebo fyzickú osobu, ktorého na túto činnosť použili. Od tejto situácie je potrebné však odlišovať,
ak škodca vykonávajúci činnosť pre právnickú osobu poruší aj predpisy zakladajúce jeho všeobecnú
zodpovednosť za škodu vo vzťahu k poškodenému. Napríklad keď vodič motorového vozidla poruší pri

výkone práce v prospech svojho zamestnávateľa dopravné predpisy v dôsledku čoho potom spôsobí
škodu tretej osobe. V takom prípade právnická osoba - prevádzkovateľ motorového vozidla zodpovedá
tretej osobe ako prevádzkovateľ podľa § 427 OZ a priamy škodca vzhľadom na znenie § 420 ods. 2
veta druhá OZ. Ide však o zodpovednosť v prípade uplatňovania škody samotnou poškodenou, ktorá
vznikla v je majetkovej sfére. Vzhľadom na osobitnú úpravu realizovanú ust. § 238 ods. 1 zák. o

sociálnom poistení (zák. č. 461/2003 Z. z.) nemožno na daný prípad aplikovať ustanovenia OZ. Pri
zodpovednosti za škodu podľa § 238 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení ide o špeciálny
druh občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorý sa líši od všeobecnej zodpovednosti za škodu
upravenej v OZ. Zákonným predpokladom vzniku nároku žalobcu je to, že svojmu poistencovi vyplatil
dávky nemocenského poistenia alebo dôchodkového zabezpečenia, ktoré boli poskytnuté a vyplatené
ako následok zavineného protiprávneho konania tretej osoby proti poistencovi. Ak bola poistencovi

poskytnutá niektorá z uvedených dávok, ale vznik jeho nároku na dávku nebol zapríčinený zavineným
protiprávnym konaním tretej osoby, nemá sociálna poisťovňa v zmysle citovaných ustanovení regresné
právo na náhradu škody. Uvedené potom znamená, že tretia osoba má povinnosť nahradiť poskytnuté
dávky alebo nahradiť poisťovni škodu len v takom rozsahu, v akom je jej zavinené protiprávne konanie
v príčinnej súvislosti s poskytnutými dávkami, na ktoré vznikol poistencovi nárok v dôsledku konania

tretej osoby.

6. Súd prvej inštancie podanej žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, pretože nebolo sporné to, že
žalovaný spôsobil danú dopravnú nehodu a jeho zavineným protiprávnym konaním vznikla žalobcovi
škoda.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý požiadal odvolací súd o zmenu
napadnutého rozsudku v zmysle § 388 CSP tým spôsobom, že podanú žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietne. Žalobca zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1
písm. b/ CSP.

8. Pri tom výklade, ako v prejednávanej veci zaujal súd prvej inštancie, sa totiž dostávame do takej
situácie, kedy sa na tento účel (náhrada škody uplatnená žalobcom podľa § 238 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z. z.) popiera aj princíp povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkoumotorovéhovozidla,keďžepritakomtovýkladeškodyprežalobcunebudemôcťzpovinného

zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uhradiť ani v
prípade, ak škodu spôsobí pri činnosti vlastníka vozidla jeho pracovník, pretože voči žalobcovi (sociálnej
poisťovni) je výlučne zodpovedný iba ten pracovník, a nie vlastník vozidla. Uvedené je absolútne
nelogické a hrubo nerešpektujúce aj účel zákona, ktorý je jednoznačne postavený na zodpovednostnom
princípe podnikateľa pri výkone jeho činnosti, ktorý je na daný účel poistený a nie priamo voči jeho

zamestnancovi. Ustanovenie § 238 ods. 1 cit. zák., narába s pojmom „náhrada škody“, čo je pojem
výsostne občianskoprávny, a preto pre jeho výklad je nutné použiť OZ. V tejto súvislosti odvolateľ
poukázal na obsah uznesenia NS SR sp. zn. 3MCdo/19/2008 zo dňa 21.1.2009 podľa ktorého:
„Zavinenie ako subjektívna kategória je v prípade tohto občianskoprávneho zodpovednostného vzťahu
neopomenuteľným predpokladom vzniku zodpovednosti. Keďže osobitné predpisy, zák. č. 274/1994 Z.

z., o Sociálnej poisťovni a zák. č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení otázku zavinenia (spoluzavinenia)
v tomto zodpovednostnom vzťahu neupravujú, je treba vychádzať zo všeobecnej úpravy, tak ako je
zakotvená v ust. § 420 a § 441 OZ“. S poukazom na toto rozhodnutie NS SR potom nie je možné
hodnotiť ako správny záver súdu prvej inštancie v tom smere, že na daný prípad sa predmetné ust. OZ
nevzťahuje.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok
Okresného súdu Nitra č. k. 16C/25/2016-34 zo dňa 18.10.2016-34 zo dňa 18.10.2016 považuje za
správny, a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby ho potvrdil. Pokiaľ dochádza k stretu objektívnej
zodpovednosti zamestnávateľa rezultujúcej z príslušných ustanovení OZ, ohľadne zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a subjektívnej zodpovednosti žalovaného ako vodiča,
uznaného vinným za spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej došlo k smrti L. U., ako dôsledok porušenia
predpisov o premávke na pozemných komunikáciách, pričom subjektívna zodpovednosť žalovaného
vyplýva zo všeobecných ustanovení OZ o náhrade škody v nadväznosti na špeciálne ust. § 238 ods.1 zák. č. 461/2003 Z. z., o sociálnom poistení, potom za vzniknutú škodu by mali obidvaja zodpovedať
spoločne a nerozdielne. Uvedené však nevylučuje to, aby sa žalobca so svojím nárokom na náhradu
škody obrátil priamo iba voči niektorému z týchto dvoch subjektov.

10. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) rozhodujúc o podanom odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. októbra 2016 č. k. 16C/25/2016-34, svojím rozsudkom zo
dňa 21. februára 2018 č. k. 5Co/33/2017-55, ako vecne správny potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP stotožniac sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku.

11. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 16C/25/2016-34 zo dňa 21. februára 2018 podal po
splnení podmienok v zmysle § 419 a nasl. CSP dovolanie žalovaný, o ktorom rozhodol Najvyšší súd SR
uznesením pod sp. zn. 2Cdo/63/2019 zo dňa 19. decembra 2019 tak, že zrušil rozsudok Krajského súdu
v Nitre z 21. februára 2018 sp. zn. 5Co/33/2017 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.

12. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia dovolací súd uviedol, že účelom odôvodnenia súdneho
rozhodnutia je vysvetlenie postupu súdu ako aj dôvodov jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu navyše musí byť aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v
dovolacom konaní. Ak rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti v zmysle § 393 CSP,
tak je potom nepreskúmateľné. V danej prejednávanej veci dovolací súd dospel k tomu záveru, že

konanie je postihnuté vadou zmätočnosti spočívajúcou v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu, čím je založená dôvodnosť a prípustnosť podaného dovolania v danej veci zo strany
žalovaného. Vytknutý nedostatok na strane odvolacieho súdu spočíva v tom, že tento sa dostatočne
nevyporiadal s odvolacími námietkami žalovaného, pričom zotrval iba na názore prvoinštančného súdu
v tom smere, že ust. § 420 ods. 2 OZ sa v danom prípade pre účely posúdenia zodpovednosti za

škodu a zavinenia z pohľadu posúdenia nároku uplatneného podľa § 238 ods. 1 Zák. o sociálnom
poistení aplikovať nemôže. Dovolateľ správne namietal, že odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí nijako
nevysporiadal s právnym názorom dovolacieho súdu obsiahnutého v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3MCdo/19/2008 z 21. januára 2009.

13. Z uvedeného dôvodu dovolací súd odôvodnenie odvolacieho súdu považoval za také, v ktorom
absentujeakákoľvekzmienkaocitovanomrozhodnutíNSSR.Takistoodvolacísúdvrámciargumentácie
obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedal odpoveď na námietku dovolateľa vznesenú
ešte počas základného konania, týkajúcu sa výkladu právneho názoru dovolacieho súdu obsiahnutého
v jeho rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/19/2008 zo dňa 21. januára 2009.

14. Dovolací súd s poukazom na ust. § 449 ods. 1 CSP v spojení s § 450 CSP dovolaním napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie, pretože v prípade
napadnutého rozhodnutia dovolaním išlo o rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné, ktorým došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455
CSP)obsiahnutýmvzrušujúcomuzneseníNSSRzodňa19.decembra2019sp.zn.2Cdo/63/2019zistil,
že odvolanie v danej veci bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote pre podanie odvolania
podľa § 362 ods. 1 CSP. Odvolací súd viazaný rozsahom a obsahom podaného odvolania (§ 379 a §

380 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalovaného je dôvodné a preto za
použitia procesného postupu v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP o
predmetnom odvolaní rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

16. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP, súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP,
čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných
práv a slobôd ako aj z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na
spravodlivý proces. Nedostatok odôvodenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate
porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie
nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Hlavným dôvodom k aplikácii procesného postupu odvolacím súdom v rámci odvolacieho konania
v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP, ktorý mal za následok zrušenie
napadnutého prvoinštančného rozsudku s jeho následným vrátením prvoinštančnému súdu na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, bolo jednak nedostatočné odôvodnenie rozsudku a zároveň aj predčasný
právny záver súdu prvej inštancie o danosti pasívnej vecnej legitimácie na strane žalobcom označeného
žalovaného.

19. Odôvodnenie vyhovenia podanej žalobe vo veci samej, tak ako je skoncipované v bode 16.

odôvodnenia napadnutého rozsudku, podľa názoru odvolacieho súdu nespĺňa kritérium „presvedčivosti“
tak ako je zakotvené v ust. § 220 ods. 2 CSP. Konštatovanie, že tento druh nároku Sociálnej poisťovne
(žalobcu) voči tretím osobám je potrebné vnímať ako samostatný majetkový a peňažný nárok toho
subjektu, ktorý vyplatil nemocenské alebo dôchodkové dávky poškodenej osobe, považuje odvolací súd
za nedostatočné. Takisto aj argumentáciu prvoinštančného súdu, tak ako je prezentovaná ďalej v bode

17. odôvodnenia predmetného rozsudku v tom smere, že podanej žalobe súd vyhovel, pretože v konaní
nebolo sporné, že žalovaný spôsobil dopravnú nehodu a jeho zavineným protiprávnym konaním vznikla
žalobcovi škoda považuje odvolací súd vzhľadom na skutkové zistenia a zároveň aj špecifiká danej
prejednávanej veci za nepostačujúcu a to najmä vzhľadom na dikciu ust. § 420 ods. 2 OZ. Súd prvej
inštancie pri uvádzaní slovného spojenia „tretej osoby“ bližšie nešpecifikoval, čo vlastne toto spojenie

obsahuje, resp. akých osôb sa týka. Takisto svoj zaujatý právny názor nepodporil ani s odkazom na
niektoré z rozhodnutí prijatých, či už krajským súdom v rámci SR alebo Najvyšší súdom SR v oblasti
tejto problematiky.

20. Na margo rozhodnutia NS SR zo dňa 21. januára 2009 sp. zn. 3MCdo/19/2008, na ktorého právny

záver poukázal aj dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 19. decembra 2019 sp. zn.
2Cdo/63/2019, odvolací súd poznamenáva, že s takto zaujatým právnym záverom sa stotožňuje a
predmetné rozhodnutie dovolacieho súdu dáva aj do pozornosti súdu prvej inštancie v rámci ďalšieho
postupu v tomto konaní.

21. Z pohľadu danosti pasívne vecne legitimovaného subjektu v tomto konaní po právnej a aj
argumentačnej stránke súd vysvetlí vzťah medzi ust. § 238 ods. 1, 6 zák. o sociálnom poistení a
§ 420 ods. 1, 2 OZ a to aj z pohľadu vzťahu špeciálneho a všeobecného právneho predpisu a v
konečnom dôsledku určí, či zodpovednostným subjektom v danom právnom vzťahu je vodič alebo jeho
zamestnávateľ a to aj s prihliadnutím na štandardne platnú judikatúru v tejto oblasti.

22. V kontexte uvedených dôvodov odvolací súd podané odvolanie žalovaného zo dňa 1.11.2016
smerujúce voči rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18.10.2016 č. k. 16C/25/2016-34 vyhodnotil ako
dôvodné s rozhodnutím o ňom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

23. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho a
dovolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

24. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).