Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoCsp/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1220201052
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1220201052.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr.
Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanému: C. L., T. X, N., I. A. XX,XX
X. L. T., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25.02.2021, č.k.
10Csp/17/2020-56, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému n e p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25.02.2020, č.k. 10Csp/17/2020-56, zamietol žalobu a
žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 28.02.2020 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 93,81 eura s príslušenstvom titulom nezaplatenia poistného za dobu
dozánikupoistenia.Dôvodil,žesožalovanýmuzatvorildňa14.07.2017poistnúzmluvunadobuneurčitú,
pričom sa s ním dohodol na spôsobe platenia ročného poistného štvrťročne, avšak žalovaný porušil túto

svoju zmluvne dohodnutú povinnosť, a preto sa žalobca s poukazom na § 9 ods. 1 a ods. 2, § 9 ods.
4 a § 11 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001
Z.z.“) domáhal zaplatenia žalovanej istiny do 14.05.2018. Vzhľadom na to, že sa žalovaný dostal do
omeškania s platením poistného, uplatnil si žalobca zároveň aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy
vo výške 5 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti poistného, t.j. odo dňa 15.05.2018.

3. Súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil žalobu o riadne skutkové zdôvodnenie
žalovaného návrhu, vrátane výšky žalovanej pohľadávky, pričom zistiac, že obsahom spisového
materiálu bola len poistka a list žalobcu o zániku poistného, súčasne ho požiadal aj o doloženie poistnej
zmluvy a výpisu z účtu poistenca; právny zástupca žalobcu, ktorý predmetnú výzvu konajúceho súdu
prevzal dňa 12.10.2020, na ňu nereagoval.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o veci v súlade s § 177 ods. 1 písm. a) v spojení s § 297 písm. b) zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bez nariadenia pojednávania, keď vo veci
verejne vyhlásil rozsudok.5. Po oboznámení sa so spisovým materiálom súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe nemožno
vyhovieť,pretožežalobcasinesplnilelementárnuzákonnúpovinnosťriadneskutkovozdôvodniťžalobný
návrh, a teda úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, zdôvodniť výšku žalovanej pohľadávky

a pripojiť rozhodujúce dôkazy, medzi inými i poistnú zmluvu. Konajúcemu súdu neboli známe podstatné
náležitosti poistnej zmluvy, najmä suma ročného poistného, výška splátok, ich splatnosť, konkretizácia
dôvodu zániku poistenia, ako ani výpočet poistného do zániku poistenia. Zároveň mu nebolo zrejmé,
kedy sa žalovaný dostal do omeškania, s ktorou splátok poistného, keď v tomto smere žalobca
nereagoval na jeho výzvu, prostredníctvom ktorej žiadal o zjednanie nápravy. Konajúci súd bol toho

názoru, že jeho povinnosťou (ako súdu) nebolo zisťovať rozhodujúce skutočnosti z listín priložených
k žalobe a pátrať po informáciách, ktoré žalobný nárok podporujú, resp. ho nepotvrdzujú. Podľa neho
absencia riadneho skutkového zdôvodnenia žaloby mala vplyv i na zmarenie uplatnenia prostriedkov
procesnej obrany zo strany žalovaného a v konečnom dôsledku znamenala stratu sporu pre neunesenie
dôkazného bremena.

6. Vychádzajúc z uvedeného, súd prvej inštancie za súčasnej aplikácie § 157 ods. 1, § 177
ods. 1 písm. a), § 132 ods. 1 až ods. 3, § 215 ods. 1, § 217 ods. 1 C.s.p. a § 788 ods. 1, §
801 ods. 2, § 803 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a
§ 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z., žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

7.Súdprvejinštancieosobitnepoznamenal,žemujeznáme,žežalobcapodávalnasúdydesiatkyžalôb,
v ktorých si neplnil svoju povinnosť ich riadne zdôvodniť, keďže používal len jednoduchú formulárovú
žalobu a menil v nej tri konkrétne údaje, a preto ho súdy vyzývali na splnenie jeho zákonnej povinnosti;
týmito výzvami pritom vznikali nielen prieťahy v konaní, ale i nehospodárne úkony.

8. O trovách konania rozhodol konajúci súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý mal úspech
vo veci, nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

9. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
žalobca. Dôvodil, že súčasne so žalobou predložil i poistku č. XXXXXXXXXX, výzvu na zaplatenie

pohľadávky a oznámenie o zániku poistnej zmluvy. Vzhľadom na to, že poistka je legálnym dokumentom
so zákonnou definíciou a významom identifikovaným právnym poriadkom podľa § 791 Občianskeho
zákonníka, nesúhlasil so záverom konajúceho súdu, že o záväzkovom vzťahu so žalovaným nepredložil
rozhodujúci dôkaz. Zdôraznil, že zánik poistenia nastal z dôvodu neplatenia poistného zo strany
žalovaného, a preto mohol preukázať len dátum, ku ktorému eviduje zánik poistenia, a nie i to, že mu

žalovaný poistné nezaplatil; v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie totiž od neho nemožno žiadať
preukázanie neexistencie určitej právnej skutočnosti.

10. Podľa mienky žalobcu súd prvej inštancie posúdil žalobný návrh a dôkazy ako nepreukázané v
rozpore s článkom 15 C.s.p., i napriek absolútnej nečinnosti žalovaného, ktorý na žalobu nereagoval a

skutkové tvrdenia v nej uvedené nepoprel. Súd prvej inštancie pritom žalovanému doručil žalobu spolu
s prílohami a výzvou, aby sa k nej vyjadril, na ktorú výzvu žalovaný nereagoval, a teda nespochybnil
existenciu poistnej zmluvy, ani tvrdenia uvedené v žalobe o existencii nároku a výške nedoplatku na
poistnom. Súd prvej inštancie mal potom vyhodnotiť skutkové tvrdenia uvedené v žalobe ako nesporné.

11. Žalobca v ďalšom dal do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn.
6Co/180/2018, ktorým tento na základe ním podaného odvolania zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie
plne sa stotožniac s jeho argumentáciou o porušení práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia
predmetného rozhodnutia pritom žalobca podčiarkol, že pokiaľ sa žalovaná k žalobe, ktorá jej bola
doručená spolu s prílohami, nevyjadrila a skutkové tvrdenia v nej obsiahnuté nepoprela, prichádzala

do úvahy aplikácia právnej domnienky uvedenej v § 151 ods. 1 C.s.p. Na uvedenom základe žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

13. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil
dňa 31.03.2022 (§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

14. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že pri viazanosti uplatnenými
dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), sa v rámci odvolacieho prieskumu zaoberal iba tými
odvolacími dôvodmi a ich obsahovým vymedzením, ktoré žalobca výslovne uviedol v odvolaní; pri
viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v
napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod

niektorý zo zákonných dôvodov odvolania, pretože je neprípustné, aby odvolací súd sám vyhľadával
konkrétne vady rozhodnutia alebo postupu súdu prvej inštancie v neprospech strany, ktorá odvolanie
nepodala a v prospech ktorej napadnuté rozhodnutie vyznelo. Z uvedeného potom vyplýva požiadavka
aj na kvalitatívne vymedzenie odvolacieho dôvodu z hľadiska skutkovej a právnej argumentácie,
nachádzajúca svoj základ v tom, že strana sporu je zodpovedná za to, že bude účinne uplatňovať
svoje procesné práva aj v odvolacom konaní. Je notorietou, že k zodpovednému uplatňovaniu vlastných

procesných práv patrí tiež požiadavka, aby strana sporu mala jasno v dôvodoch svojej nespokojnosti s
rozhodnutím súdu prvej inštancie a tieto následne v odvolaní dostatočne jasne špecifikovala; o to viac,
pokiaľ je kvalifikovane zastúpená právnym zástupcom.

15. Žalobca v odvolaní nesúhlasil so záverom konajúceho súdu, podľa ktorého nepredložil k tvrdeniu

o existencii záväzkového vzťahu rozhodujúci dôkaz, majúc za to, že spolu so žalobou predložil nielen
výzvu na zaplatenie pohľadávky, oznámenie o zániku poistnej zmluvy, ale i poistku, ktorá v zmysle
§ 791 Občianskeho zákonníka potvrdzuje uzavretie poistnej zmluvy. Pokiaľ išlo o dôkaz o zániku
poisteniazdôvoduneplateniapoistnéhozostranyžalovaného,žalobcanamietal,žetakýdôkaznemohol
poskytnúť v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Súd prvej inštancie mal podľa neho vychádzať z jeho

skutkových tvrdení uvedených v žalobe, a tieto, keďže neboli žalovaným spochybnené, mal považovať
za nesporné v zmysle § 151 C.s.p. Odvolací súd nemohol tejto odvolacej argumentácii žalobcu priznať
úspech.

16. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že konajúci súd žalobcovi v prvom rade vytkol,

že si nesplnil svoju povinnosť bližšie skutkovo opísať rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých si
uplatňoval žalovaný nárok, akými bolo uvedenie sumy ročného poistného, výšky splátok a dátumu
ich splatnosti, vrátane dôvodu zániku poistenia, pričom mu vytkol i to, že nezdôvodnil ako dospel k
sume žalovanej pohľadávky; až následne konajúci súd konštatoval, že žalobca nepreukázal skutkové
tvrdenia ani poistnou zmluvou. Žalobca, zameriavajúc sa v odvolaní primárne na procesný postup pri

dokazovaní, bol toho názoru, že na rozdiel od žalovaného, uniesol dôkazné bremeno a zároveň si
splnil i povinnosť tvrdenia a bol to práve žalovaný, ktorý svoju povinnosť jeho skutkové tvrdenia poprieť,
zanedbal. Z obsahu žaloby pritom vyplýva, že žalobca v nej uviedol skutkové tvrdenie len ohľadne
uzatvorenia poistnej zmluvy so žalovaným dňa 14.07.2017, na dobu neurčitú, ako i skutkové tvrdenie,
podľa ktorého sa mali dohodnúť na platení ročného poistného v štvrťročnom intervale. Žalobca však v

žalobe neozrejmil výšku ročného poistného, neuviedol termíny splatnosti jednotlivých splátok poistného,
ani na nich sa viažuce tzv. lehotné poistné (t.j. výšku splátok poistného), pričom opomenul ozrejmiť
i spôsob výpočtu ním požadovaného dlžného poistného; žalobca pritom nešpecifikoval tieto ďalšie
skutkové tvrdenia podstatné pre rozhodnutie o veci ani po výzve konajúceho súdu zo dňa 30.09.2020;
v nej konajúci súd dal žalobcovi súčasne do pozornosti ustanovenie § 132 ods. 2 C.s.p., ktoré výslovne

stanovuje, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. I
keď z poistky, ako dôkazu o uzatvorení poistnej zmluvy, možno zistiť podstatné skutočnosti týkajúce sa
výšky ročného poistného a štvrťročných splátok, vrátane termínu ich splatnosti, tento dôkaz nemôže
slúžiť ako náhrada za nesplnenie elementárnej povinnosti žalobcu špecifikovať podstatné a rozhodujúce
skutočnosti, od ktorých vyvodzoval uplatnený nárok; naviac, pokiaľ ho na splnenie tejto povinnosti

súd prvej inštancie osobitne vyzval. Na uvedenom možno zotrvať o to viac v situácii, keď podľa
tvrdenia žalobcu si mali sporové strany dohodnúť spôsob platenia ročného poistného v štvrťročných
intervaloch,resp.vsplátkach,atedavzmysleustálenejjudikatúrysamalidohodnúťnaposunesplatnosti
dohodnutého ročného plnenia na deň splatnosti jednotlivých splátok (k tomu i rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Obo 139/2008, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline vo veci

sp. zn. 6Co/475/2012), pričom žalobca v ďalšom v žalobe uviedol, že poistenie sa stalo splatným dňa
14.07.2017, t.j. v deň uzavretia poistnej zmluvy; treba podotknúť, že okamih splatnosti poistného, resp.
v danom prípade splátky poistného, je pritom v zmysle § 9 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. určujúci pre
ustálenie dátumu zániku poistenia zodpovednosti, ktorý žalobca v žalobe ani neuviedol.17. Vzhľadom na to, že žalobca na výzvu konajúceho súdu nereagoval a nedoplnil podstatné skutkové
tvrdenia týkajúce sa uplatneného nároku na zaplatenie sumy 93,81 eura s prísl., nemožno sa stotožniť s

jeho odvolacou argumentáciou, že ním uvádzané skutkové tvrdenia sa stali nespornými len z dôvodu, že
sa žalovaný k žalobe nevyjadril a tieto nepoprel. Zanedbanie povinnosti tvrdiť, ani pri pasivite protistrany,
ktorá sa tak nie je schopná k „neexistujúcemu“ tvrdeniu vyjadriť, nemôže mať za následok povinnosť
priznať „akýkoľvek uplatnený nárok“; preto i aplikácia § 151 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., na ktorej uplatnenie
sa žalobca odvolával, bola v okolnostiach prejednávanej veci neopodstatnená. Všeobecný súd nemôže

vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak
samotný žalobca zanedbal svoju povinnosť tvrdenia (k tomu i uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republiky vo veci sp. zn. I. ÚS 246/2019). V tejto procesnej situácii žalobca nedôvodne poukazoval i
na uznesenie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 6Co/180/2018, ktoré vychádzalo z toho, že
súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu nepreukázania jeho nároku, a teda nie z dôvodu
nesplnenia jeho povinnosti tvrdiť, t.j. uviesť ďalšie podstatné skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok.

18. So zreteľom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol také
tvrdenia, ktoré by boli svojou relevanciou spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojenís§255ods.1C.s.p.ažalovanému,ktorýmalvodvolacomkonaníúspech,ichnáhradunepriznal,
keďže mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).