Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Martin Jenis

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 20C/198/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115222384
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Jenis

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1115222384.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudcom Mgr. Martinom Jenisom v sporovej veci žalobcu: T..

Q. W.Č., narodená XX.X.XXXX, bytom Ž. XX, XXX XX Bratislava, proti žalovaným 1: O. I., narodený
XX.XX.XXXX, bytom U. T. XX, XXX XX Bratislava, 2 T.. Z. I., narodená XX.X.XXXX, bytom U. T. XX,
XXX XX Bratislava, obaja právne zastúpený: JUDr. Zoltán Ludik, advokátska kancelária DETVAI LUDIK
MALÝ UDVAROS, so sídlom Cukrová 14, 813 39 Bratislava, o určenie neplatnosti závetu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobkyňa je povinná žalovaným trovy konania podľa miery úspechu vo výške 100 % a to do troch dní

od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.8.2015 sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že závet napísaný
dňa 1.2.19889 pred štátnou notárkou JUDr. W. L., B. XX/XX, B. XX/XX L.. G.. N.. T. W. narodeným
XX.X.XXXXXvv X. kde odkázal majetok na žalovaných O. I., nar. XX.XX.XXXX a Mgr. Z. I., nar.
XX.X.XXXX je neplatný a nie sú dedičmi zo závetu zo dňa 1.2.1989 po nebohom L. G.. N.. T. W. J.., rod.
W., nar. XX.X.XXXX v X., posledný trvalý pobyt: J. S. XXXX/X, Bratislava - U. T..

2. Žalobkyňa tvrdí, že je sestrou nebohého L.. G.. N.. T. W., J.. (ďalej len ako "poručiteľa"), ktorý na

Štátnom notárstve v Bratislave I dňa 1.2.1989 pred štátnou notárkou JUDr. W. L. spísal závet, ktorým
celý jeho hnuteľný a nehnuteľný majetok v čase jeho smrti, kdekoľvek sa nachádzajúci žalovaným O.Á.
I. a Mgr. Z. I. obom v rovnakom pomere. S poručiteľom mala veľmi dobrý vzťah, celý život sa o neho
fakticky starala. Ešte za života spolu s manželom dala prerobiť rodičovský byt na W. X P. X., ktorý
po úmrtí otca užívala jej matka spolu s bratom - poručiteľom. S poručiteľom mala ústnu dohodu, že v
prípade ak tento byt vymení, novonadobudnutý byt prenechá žalobkyni. Poručiteľ uvedený byt vymenil
za dvojizbový byt na J. S. XXXX/X P. X.. O poručiteľa sa celý život starala požičiaval mu peniaze, v

celkovej výške 87 467 eur.

3. Žalobkyňa tvrdí, že poručiteľ bol vážne psychicky chorý a 4 krát sa pokúsil o samovraždu. Prvý krát v
roku 1963, kedy bol liečený na psychiatrickej klinike vo fakultnej nemocnici Bratislava - Staré mesto u L..
T.. R. a MUDr. H. T., ktorý mu následne stanovil diagnózu ťažkej psychózy. Následne bol hospitalizovaný
v roku 1968 po ťažkej psychóze. V roku 1987 sa pokúsil o samovraždu liekmi , kedy bol prevezený na
ÁRO NSP Bezručová a následne na psychiatrickú kliniku na Mickiewiczovej ulici v Bratislave. Poručiteľ

mal byť tiež liečený v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela u primárky I., matky žalovaných a po
tejto liečbe vykonal závet na štátnom notárstve. Naposledy sa mal poručiteľ pokúsiť o samovraždu v
roku 1995 a bol liečený v Univerzitnej nemocnici ŠGN Podunajskej Biskupice. Žalobkyňa tvrdí, že vo
všetkých prepúšťacích správach uvádzal ako najbližšiu príbuznú žalobkyňu. Nikdy jej, ani nikomu zrodiny nespomínal predmetný závet, ani že odkázal majetok niekomu inému. Po smrti sa postarala o
pohreb poručiteľa.

4. Poručiteľ trpel podľa názoru žalobkyne závažnou psychickou poruchou od prvého pokusu o
samovraždu v roku 1963 až do roku 2014 a nebol spôsobilý na právne úkony s poukazom na opakované
hospitalizácie s psychotickými diagnózami. Poručiteľ trpel ťažkými psychickými poruchami a pri liečbe
boli použité najsilnejšie psychofarmaká a elektrošoky a to najmä v dôsledku dlhodobo neúspešnej
liečby, čo podľa názoru žalobkyne potvrdzujú aj posledné prepúšťacie lekárske správy, v ktorých sú

zaznamenané aj údaje o jeho samovražedných pokusoch.

5. Žalobkyňa považuje za nemorálne, aby sa o dedičstvo uchádzali v podstate neznámy ľudia, ktorý sa o
poručiteľa nestarali v poslednom období a ani raz ho neboli navštíviť v nemocniciach ani psychiatrických
zariadeniach.

6. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa navrhla súdu vyžiadať lekárske správy a chorobopisy zo
zdravotníckych zariadení, kde bol poručiteľ liečený a hospitalizovaný, navrhla výsluch svedkov L.. T.. P.
W., J.. - syna žalobkyne, J.. U. W., L.. a T., T. B., L.. a predložila listiny:
- Prepúšťaciu správu zo dňa 31.8.2014,
- Prekladovú správu z hospitalizácie od 29.8.2014 do 31.8.2014,

- Prepúšťaciu správu zo dňa 23.1.2014,
- Ošetrovateľská správa zo dňa 23.1.2014

7.Žalovanívovyjadrenízodňa12.2.2016uviedli,žemajúzato,žedošlo kzmeškaniu30lehoty,ktorájej
bola daná v konaní dedičskom konaní vedenom na Okresnom súd Bratislava I pod sp. zn. 1D/293/2014,

Dnot 47/2014 (ďalej len ako "dedičské konanie"), v ktorom jej v súvislosti s prerušením konania bola
daná 30-dňová lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti závetu. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 10.7.2015 a lehota na podanie žaloby podľa žalovaných márne uplynula dňa 9.8.2015.
Následne právny zástupca žalobkyne dňa 21.8.2015 podal návrh na odpustenie zmeškania lehoty.
Žalovaní sú toho názoru, že predmetnú lehotu nie je možné odpustiť a žaloba je z tohto dôvodu

neprípustná. Tiež vyslovili otázku, či vo veci neplatnosti závetu neprebiehajú dne rôzne konania a to
pod sp. zn. 1D/293/2014 a pod sp. zn. 20C/198/2015 a ako mu tak je, majú za to že je tu prekážka
litispendecie ako neodstrániteľnej prekážky súdneho konania. K predmetnému vyjadreniu žalovaní
predložili listiny:
- Návrh na odpustenie zmeškania lehoty zo dňa 19.8.2015 v dedičskom konaní,

- Podanie žalovaných zo dňa 24.8.2015 v dedičskom konaní,
- Doplňujúce podanie k podaniu zo dňa 24.8.2015 v dedičskom konaní.

8. Podaním doručeným súdu dňa 8.4.2016 žalovaní k veci uviedli, že v čase spísania závetu mali 6 a11
rokov. Až neskoršie sa ako krstné deti a najbližší známy a priatelia poručiteľa dozvedeli o dôvodoch

spísania závetu, ktorým mala byť skutočnosť, že vzťah medzi poručiteľom a žalobkyňou bol vážne
narušený. Aj z toho dôvodu sa celý život uchyľoval k ich rodine. Tvrdenia žalobkyne o tom, že sa o
poručiteľa celý život starala považujú za účelové. Podľa vyjadrenia žalovaných súrodenci (žalobkyňa a
poručiteľ) nepožívali vzájomnú dôveru, čo preukazuje aj skutočnosť, že žalobkyňa nevedela o mieste
uloženia peňazí a bankových platobných kariet poručiteľa. Tiež oni mali prístup k jeho emailovej

komunikácii a poručiteľ im odovzdal aj náhradné kľúče k jeho bytu na J. S.. Žalovaní nepopierajú
investície žalobkyne do rodičovského bytu na W. D., tieto záležitosti si však súrodenci vyriešili v
rámci dedičského konania po zosnulej matke v roku 1989. Popreli tvrdenie, že poručiteľ sa ústnou
dohodu zaviazal prípadný novonadobudnutý byt prenechať žalobkyni z dôvodu, že v tom čase byty
prideľoval Národný výbor. K výmene bytov došlo na základe rozhodnutia zo dňa 14.4.1989 a až

následne 14.11.1996 kúpil poručiteľ predmetný byt do osobného vlastníctva. Považujú za nepravdivé,
že žalobkyňa požičiavala poručiteľovi peniaze z dôvodu, že poručiteľ za svojho života mimoriadne dobre
zarábal. Nebol odkázaný na podporu sestry, naopak sám sa staral o ich matku, s ktorou žil roky
v spoločnej domácnosti. Hodnotenia duševného stavu poručiteľa zo strany žalobkyne považujú za
subjektívne, neodborné, ničím nepodložené tvrdenia, ani čo sa týka diagnóz, ani spôsobu liečby. Majú

za to, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že poručiteľ bol od roku 1963 do 2014 tak duševne chorý, že treba
vysloviť neplatnosť závetu, to prakticky znamená konštatovať po 27 rokoch zbavenie jeho svojprávnosti.
Sú toho názoru, že aj tvrdenia žalobkyne o chronickej povahe poručiteľovej choroby sú účelové,
keďže žalobkyňa si je vedomá, že nie je možné preukázať poručiteľovu nespôsobilosť práve dňa1.2.1989. Chronickú povahu ochorenie poručiteľa podľa žalovaných vyvracia aj zdravotná dokumentácia
z Podunajských Biskupíc, predložená žalobkyňou. Tvrdenia žalobkyne o trvalej a chronickej duševnej
chorobe vyvracia aj život poručiteľa, ktorý bol celý život vedecky a akademicky činný, pričom v súvislosti

sjehoprofesionálnympôsobenímajveľacestoval.Nemajúvedomosťopokuseosamovražduporučiteľa
v roku 1963, tento sa im javí nepravdepodobný, keďže v predmetnom roku ukončil skúšky na vysokej
škole, v auguste nastúpil do Biologického ústavu SAV na Chemickej fakulte, od 2.9.1963 nastúpil
vojenskú službu, pričom v armáde dosiahol hodnosť kapitána. 10.4.1964 nastúpil na študijný pobyt
do Biologického ústavu SAV. Nepravdepodobný sa im javí aj druhý pokus o samovraždu ku ktorému

malo dôjsť v roku 1968 nakoľko od 1.91966 do 23.6.1970 bol ašpirantom na Biologickom ústave SAV
a v rokoch 1967-1968 bol na študijnom pobyte vo Frankfurte nad Mohanom ako asistent profesora.
V roku 1968 absolvoval aj cestu po spojených štátoch. 5.51971 mu bola priznaná hodnosť kandidáta
biologických vied, 4.7.1977 nastúpil na Ústav experimentálne farmakológie SAV ako samostatný
vedecký pracovník, 9.3.1981 bol poverený vedením odboru biochémie. Od 20.2.1982 do 4.9.1985
pracoval ako docent mikrobiológ v Národnom inštitúte vysokoškolského vzdelávania v lekárskych

vedách v Annabe v Alžírsku. Pokúsil sa o samovraždu v roku 1986, nie 1987 ako uvádza žalobkyňa.
Išlo o skratové konanie a od tej doby bol bez psychiatrickej liečby. Popierajú však tvrdenie, že by v
tom období bol liečený tiež v psychiatrickej nemocnici v Pezinku, po ktorom mal spísať závet, toto
považujú za účelové tvrdenie. V rozhodnom období bol dňom 7.1.1988 zaradený do funkcie samostatný
vedecký pracovník a dňa 28.2.21989 mu bol priznaný kvalifikačný stupeň vedúci vedecký pracovník.

18.10.1989 mu bola udelená hodnosť "doktor biologických vied" - DrSC. V predmetnom roku bol tiež
spoluautoromknihy"RekombinantnéDNAabiotechnológie"a1.1.1990bomenovanýdofunkcie"Vedúci
oddelenia biologickej farmakológie" . Žalovaní popierajú, že by sa poručiteľ pokúsil o samovraždu v
roku 1995 a liečil na v Univerzitnej nemocnici. V rokoch 1991, 1992, 1995 a 1999 absolvoval poručiteľ
stáže i profesora Adama v Mníchove a v roku 1996 sa stal univerzitným profesorom. Počas uvedeného

obdobia absolvoval aj množstvo služobných a súkromných zahraničných ciest. V roku 2008 odišiel
poručiteľ do penzie a začal externe prednášať lekársku mikrobiológiu u syna žalobkyne na Vysokej škole
zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.

9. Žalovaní ďalej uvádzajú, že len samotný fakt, že žalobkyňa nevedela o rozhodnutí poručiteľa odkázať

celý majetok žalovaným svedčí o tom, že nemali blízky a dôverný vzťah ako tvrdí žalobkyňa. Žalovaní
vedeli o úmysle poručiteľa neprenechať v prípade smrti žiaden majetok žalobkyni z dôvodu vážneho
narušenia vzťahov medzi ním a jeho sestrou(žalobkyňou) so švagrom. Závet spísal mesiac po úmrtí ich
matky dňa 31.12.1988 dňom 1.2.1989. Tvrdenie, že žalobkyňa zabezpečila pohreb nepopierajú a ani
nároky z toho plynúce na vyrovnanie primeraných nákladov. K dlžobám tvrdeným žalobkyňou, s ktorými

sa žalovaní oboznámili až cestou notárky v dedičskom konaní považujú za ničím nepodložené. Považujú
za nelogické, aby žalobkyňa požičiavala také vysoké sumy podľa nej psychicky chorému človeku bez
toho, aby tieto žiadala vrátiť za jeho života a bez akýchkoľvek potvrdení. Nestotožňujú sa ani s tvrdením,
že v osobách žalovaných ide o absolútne cudzie osoby. Žalovaní sú krstné deti poručiteľa. Ich otec
sa s poručiteľom spoznal v roku 1969, s ktorým si vytvorili veľmi priateľský vzťah, spoločne cestovali,

poznali sa aj zo starými rodičmi. Navzájom sa navštevovali, poručiteľ ich bral na výlety, zúčastňoval ich
rodinných osláv. Rodina žalovaných dobre poznala aj matku poručiteľa, ktorá pri odchode poručiteľa do
Alžírska označila ako kontaktnú osobu pre prípad núdze matku žalovaných. K svojim tvrdeniam predložili
nasledovné listiny:
- rozhodnutie o schválení dohody o výmen bytov zo dňa 14.4.1989

- zmluva o prevode vlastníctva bytu na J. D.,
- výpis z účtu poručiteľa,
- vyúčtovanie za expertízu poskytnutú poručiteľom zo dňa 19.12.1985, spolu so sprievodným listom,
- faktúra o kúpe vozidla Škoda Rapid 130 od podniku Tuzex,
- fotokópia indexu poručiteľa spolu s pridelením zadania diplomovej práce,

- oznámenie o prijatí poručiteľa na Biologický ústav ČSAV zo dňa 29.8.1963,
- list o vyradení z vojenskej evidencii zo dňa 1.2.2002,
- list o prijatí poručiteľa na študijný pobyt v Biologickému ústavu ČŠAV zo dňa 19.10.1964,
- potvrdenie o úspešnom ukončení ašpirantúry zo dňa 3.2.1971,
- oznámenie o udelenie vedeckej hodnosti kandidát biologických vied zo dňa 5.5.1971,

- oznámenie o zmene obsahu pracovnej zmluvy na funkčné miesto vedeckého pracovníka zo dňa
5.6.1971,
- oznámenie o preradení na funkciu samostatný vedecký pracovník zo dňa 4.4.1977,
- oznámenie o schválení poručiteľa za školiteľa v odbore 15-10-9-mikrobiológia zo dňa 12.7.1978,- poverenie na vedenie odborného útvaru biochémie SAV - zo dňa 9.3.1981,
- potvrdenie o vykonávaní expertízy v Alžirsku od 20.2.1982 do 4.9.1985,
- odborný posudok Ministerstva pre vysoké školstvo Alžírskej ľudovej a demokratickej republiky -

Univerzita v Annabe zo dňa 7.7.1985 spolu s prekladom,
- pracovná zmluva zo dňa 20.12.1985 na funkciu samostatného vedeckého pracovníka na Ústave
experimentálnej farmakológie CFV SAV,
- lekárska správa z hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Philipa Pinela Pezinok od 9.9.2013 do
25.10.2013,

- poverenie poručiteľa vedením oddelenia molekulárnej farmakológie zo dňa 21.12.1987,
- dohoda o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 7.1.1988,
- rozhodnutie o priznaní vedeckého kvalifikačného stupňa I.- vedúci vedecký pracovník zo dňa
28.2.1989,
- dohoda o zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 1.3.1989 zo dňa 23.3.1989,
- Oznámenie predsedníctva SAV zo dňa 31.10.1989 o udelení vedeckej hodnosti doktor biologických

vied a fotokópia diplomu,
- fotokópia prednej strany knihy "Rekombinantné DNA a biotechnológie",
- menovací dekrét zo dňa 1.1.990 do funkcie vedúci oddelenia biochemickej farmakológie,
- rozhodnutie predsedníctva SAV o menovaní poručiteľa za člena odbornej grantovej rady pre
molekulárnu biológiu a genetiku zo dňa 13.11.1990,

- titulná strana pracovnej zmluvy poručiteľa na pozícii odborný asistent II. pl. Stupeň na dobu určitú do
31.1.1991,
- oznámenie o prijatí poručiteľa na miesto docenta zo dňa 2.5.1991,
- list ktorým bol poručiteľovi doručený odpis dekrétu o jeho vymenovaní za docenta s účinnosťou od
1.4.1992,

- dekrét o vymenovaní poručiteľa za profesora pre odbor mikrobiológie zo dňa 5.9.1995,
- ručne písaný zoznam navštívených krajín sveta,
- 18 výtlačkov rôznych rodinných fotografií,

10. Následne podaním dourčeným súdu dňa 28.9.2016 opätovne poukázali na dôvody, pre ktoré

považujú žalobu nedôvodnú a ich blízky vzťah s poručiteľom. Tvrdenia žalobkyne považujú za
nepodložené, žiaden z ňou predložených dôkazov sa netýka rozhodujúceho obdobia roku 1989. Nad
rámec uvedeného dodávajú, že notársky poriadok umožňuje zriadiť závet aj maloletej osobe staršej
ako 15 rokov, teda nevyžaduje žiadnu osobitnú spôsobilosť na právne úkony. Poukázali na právnu
teóriu podľa ktorej notársky závet predstavuje záruku právnej istoty, keďže bol spísaný pred osobou s

potrebnými danosťami aby bol zárukou toho, že závet spísala osoba na to odborne spôsobilá. Poukázali
na judikatúru, podľa ktorej pri výklade prejavu vôle platí zásada, kedy je potrebné uprednostniť vôľu
žalobcu. Pre posúdenie prejavu vôle poručiteľa obsiahnutého v závete sú rozhodné skutočnosti, za
ktorých bol závet spísaný, teda stav aký bol v dobe, kedy o svojom majetku zhotovil závet. Poukazujú
na to, že poručiteľ nikdy nebol spôsobilosti na právne úkony pozbavený, ani mu táto spôsobilosť nebola

obmedzená. § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie o tom, že účastník
právneho úkonu nedokáže posúdiť všetky následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť.
Opätovne poukázali na svoje tvrdenia, že v predmetnom období poručiteľ prejavil práve naopak vysokú
mieru intelektuálnych schopností a je vylúčené, aby v čase zriadenia závetu absentovala akákoľvek jeho
rozumová alebo intelektuálna schopnosť.

11. Žalobkyňa v stanovisku doručenom súdu dňa 10.1.2017 zotrvala na svojich tvrdeniach. Poukázal na
odbornú literatúru, podľa ktorej titul a vedecká hodnosť nie je automaticky zárukou duševného zdravia,
aninevyhnutnýpredpokladprevedeckúprácu.Opätovnepoukázalinažalobkyňoutvrdenúpsychiatrickú
liečebnú starostlivosť poručiteľa v rokoch 1963-1964, 1972, ambulantnú liečbu v rokoch 1972-1999 v

PsychiatrickejnemocniciRužinov,hospitalizáciuvPezinkuvroku2003aopätovnepožadovalivykonanie
znaleckého dokazovania za účelom zistenia poruchy duševného zdravia poručiteľa.
12. Súd si pripojil aj spis dedičského konania vedený Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.
1D/293/2014.

13. Dňa 10.4.2018 súd vo veci vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne. Žalobkyňa
bola opakovane predvolávaná na termín pojednávania (30.5.2017, 10.4.2018), poučená o svojich
právach vrátane možnosti právneho zastúpenia, prostriedkoch procesnej obrany, procesného útoku a
koncentrácii konania. Na termín 10.4.2018 predvolanie a poučenie prevzala dňa 7.3.2018. Dňa 9.4.2018bolo do podateľne súdu doručené podanie žalobkyne, v ktorom žalobkyňa tvrdí, že sa pojednávania
nemôže zúčastniť pojednávania pre zlý zdravotný stav a z dôvodu, že si mieni zvoliť právneho zástupcu
(čo uviedla už žiadosti o odročenie pojednávania vytýčeného na 30.5.2017) Na základe uvedeného

žiadala pojednávanie odročiť. K žiadosti predložila potvrdenie Prof. MUDr. C. T., CsC., zo dňa 9.4.2018,
v ktorom sa konštatuje, že lekár potvrdzuje, že sa žalobkyňa nemôže zúčastniť súdneho pojednávania,
na ktoré bola predvolaná zo závažných zdravotných dôvodov. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť
žalobkyne.

14.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

15. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod

bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

16. Podľa § 183 ods. 4 CSP, Ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania
nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje

odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

17. Po oboznámení sa s podaním žalobkyne súd dospel k záveru, že toto ospravedlnenie neobsahuje
žiadnu informáciu o konkrétnom dôvode nemožnosti účasti žalobkyne na pojednávaní. Teda dôvod,

ktorý by prípadne súd mohol preskúmať a rozhodnúť o dôvodnosti odročenia pojednávania. Zároveň zo
samotnej formulácie potvrdenia nie je možné zistiť, kedy sa strana dozvedela o týchto vážnych dôvodoch
(zdravotného charakteru). Preto súd toto ospravedlnenie neprijal. Rovnako prejav vôle zvoliť si právneho
zástupcunebralsúdnazreteľ.Žalobkyňamaladostatokčasunazvoleniesiprávnehozástupcu.Zvolenie
si nového právneho zástupcu žalobkyňa avizovala už v podaní doručenom súdu dňa 29.5.2017, kedy

požiadalaoodročeniepojednávaniavytýčenéhona30.5.2017.Žalobkyňavšaksúduneoznámilakontakt
podľa § 183 ods. 4 CSP napriek tomu, že v predvolaní bola o tejto povinnosti poučená. O vykonanie
pojednávania v neprítomnosti žalobkyne, ktorej žiadosť považujú za obštrukčnú požiadali aj žalovaný.
Vzhľadom na uvedené súd rozhodol o tom, že vykoná pojednávanie v neprítomnosti žalobkyne.

18. Žalovaní na pojednávaní zotrvali na svojich. Mali za to, že žaloba má iba za účel pôsobiť obštrukčne
vo vzťahu k dedičskému konaniu, poukázali na to, že závet bol urobený formou notárskej zápisnice, čo
mu prikladá vyššiu silu. Rovnako ostatné argumenty žalobkyne považujú za absurdné. Už v roku 1989
bol poručiteľ samostatným vedeckým pracovníkom, poukázali na jeho akademickú činnosť, ku ktorej
do spisu doložili podklady. Ďalej uviedli, že zákon umožňuje spísať závet formou notárskej zápisnice aj

osobe 15- ročnej u ktorej je predpoklad, že jej rozumové schopnosti ešte nie sú úplne na úrovni dospelej
osoby. Žalobkyňa nepredložila žiadne záznamy, ktoré by poukazovali na tak zhoršený zdravotný stav
poručiteľa, ktoré by ho robili absolútne nespôsobilým na právne úkony. Od spísania závetu uplynulo 25
rokov, poručiteľ ho mohol kedykoľvek zmeniť ak by mal túto vôľu. Na základe uvedeného navrhli súdu
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznal žalovaným náhradu trov konania. Žalovaní nemali ďalšie

návrhy na doplnenie dokazovania. K návrhom žalobkyne uviedli, že všetky potrebné dôkazy už boli súdu
predloženéadôkazynavrhnutéžalobkyňoupovažujemezairelevantné,ktorébyibapredlžovalikonanie.

19. Súd rozhodol o tom, že dôkazy navrhnuté žalobkyňou, ktoré sama nepredložila, t.j. vyžiadanie
lekárskych správ súdom, výsluchu svedkov - rodiny žalobkyne, ani znalecké dokazovanie nevykoná z

dôvodu, že ich nepovažuje pre rozhodnutie vo vec za potrebné. S poukazom na § 204 CSP súd rozhodol
na základe vyjadrení strán a listín, ktoré mu boli predložené.

20. Skutkový stav nebol medzi stranami zásadne sporný a vzhľadom na merito veci bol sporný duševný
stav poručiteľa, najmä v čase spísania závetu a vzťah žalovaných a poručiteľa.

21. Z prepúšťacej správy zo dňa 31.8.2014 súd zistil, v čase vyšetrenie mal poručiteľ vedomie lucídne,
bol orientovaný rámcovo správne, suicidálne prvky negoval. Poručiteľ bol hospitalizovaný pre ťažkú
demenciu s kognitívnou poruchou. V správe sa ďalej uvádza, že ide o rehospitalizáciu (z rokov 2013 a2014), prijatý bol prekladom z kliniky geriatrie po krátkodobej hospitalizácii s diagnózou Demencia pri
Alzheimerovej chorobe ľahkého stupňa, je konštatovaná Depresívna porucha s psychotickými príznakmi
v anamnéze. V diagnóza sa okrem iného uvádza Recidivujúca depresívna porucha s psychotickými

príznakmi, toho čase remisii.

22. V ošetrovateľskej správe zo dňa 31.8.2014 je uvedená ako kontaktná osoba žalobkyňa.

23. Z prepúšťacej správy zo dňa 23.1.2014 súd zistil, že poručiteľ mal byť prijatý pre Epizódu ťažkej

depresie s psychotickými príznakmi. V predmetnej správe sú konštatované depresívne poruchy (ťažké)
s psychotickými príznakmi, prítomné sú nihilistické bludy. Z časti psychiatrická anamnéza vyplýva, že
poručiteľ po návrate z Alžírska v roku 1986 mal problémy v práci a "zrútil sa" , bol hospitalizovaný vo
fakultnej nemocnice v Bratislave. Po prepustení krátku dobu ešte lieky užíval, odvtedy bez psychiatrickej
medikácie. Z epikrízy vyplýva, že poručiteľ bo prijatý na odporúčanie ambulantného psychiatra s
depresívnouporuchouťažkéhostupňaspsychotickýmipríznakmi.Jekonštatovanýpočínajúcidementný

proces, v kompenzovanom stave bol poručiteľ prepustený do starostlivosti ambulantného psychiatra.
Diagnostikovaná okrem iného ťažká depresívna porucha s psychotickými príznakmi.

24. Zo správy psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela Pezinok z hospitalizácie od 9.9.2013 do
25.10.2013, v ktorej sa zhodne uvádza, že poručiteľ po návrate z Alžírska v roku 1986 mal problémy v

práci a "zrútil sa" , bol hospitalizovaný vo fakultnej nemocnice v Bratislave. Po prepustení krátku dobu
ešte lieky užíval, odvtedy bez psychiatrickej medikácie. Subjektívne uvádzal pocity úzkosti, strach z
budúcnosti, objavili sa psychické problémy, musel zavolať do školy nebude vládať prednášať.

25. Z ostatných listín súd má za preukázané akademické a pracovné pôsobenie tak, ako bolo stranami

prezentované,pričomvtomtorozsahunebolaaniargumentáciamedzistranamisporná.Zisteniaztýchto
listín korešpondujú z ich názvami a stručným obsahom tak ako to súd uviedol vyššie, preto nepovažuje
za potrebné uvedené opakovať.

26. Na predložených fotografiách je zachytený poručiteľ pri rôznych príležitostiach s rodinou žalovaných.

27. Na základe uvedeného má sú za preukázané, že v osobách žalovaných nejde o absolútne cudzie
osoby ako uvádzala žalobkyňa. Intenzita vzájomného vzťahu na základe listín a tvrdení žalovaných
(nepopretých žalobkyňou) je podľa názoru súdu dostatočný na záver, že poručiteľ nezvolil za závetných
dedičov neznáme osoby, ale jeho krstné deti, nemožno preto samo o sebe takúto voľbu označiť za

absurdnú (najmä v prezentovanom vzťahu k tvrdenej psychickej kondícii poručiteľa).

28. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že poručiteľ už od roku 1963, kedy sa pokúsil o samovraždu až do
roku 2014, teda do svojej smrti, trpel tak závažnou duševnou poruchou, ktorá by mala za následok jeho
nespôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu súd uvádza, že toto preukázané nebolo.

29. Nebol sporným samotný závet spísaný poručiteľom dňa 1.2.1989, ani čo sa týka formy, ani obsahu.
Spornou skutočnosťou bol len duševný stav poručiteľa v čase jeho spísania. Z predložených lekárskych
správ síce vyplýva, že poručiteľ mal diagnostikovanú depresívnu poruchu, zo žiadnej z predložených
správ však nevyplýva, že táto by sa trvalo a chronicky prejavovala. Práve naopak, aj z prepúšťacej

správy z 31.8.2014 (poslednej súdu známej) vyplýva, že táto porucha je toho času v remisii a poručiteľ
bol lucídny, suicidálne (teda samovražedné) prvky negoval. Rovnako aj v ostaných lekárskych a
prepúšťacích správach sa konštatuje, že po návrate z Alžírska, kedy sa pokúsil o samovraždu po liečbe
po krátkom čase užívania liekov zostal bez psychiatrickej medikácie. K uvedenému navyše prišli 3 roky
pred spísaním závetu, žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by nasvedčovali tomu, že v čase spísania závetu

sa u poručiteľa prejavovala duševná porucha, ktorá by mala za následok jeho nespôsobilosť na právne
úkony neboli súdu predložené, ani označené. Pokiaľ v žalobkyňa v žalobe tvrdila, že poručiteľ bol
v hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici Phillipa Pinela v Pezinku pred spísaním závetu nebolo
žiadnym spôsobom preukázané. V podaní zo dňa 10.1.2017 sama žalobkyňa spomína hospitalizáciu
v uvedenom zariadení v roku októbri 2003, žalovanými predložená správa z predmetného zariadení

hovorí o hospitalizácii v októbri 2013.30. Z listín predložených žalovanými ďalej vyplýva, že v uvedenom období (roky 1988-1990) dosiahol
poručiteľ viaceré akademické a pracovné úspechy. Bol menovaný do vedúcich pozícii, dochádzalo k
zmenám v pracovnej zmluve (teda právnym úkonom), zámene bytov na W. a J. ulici.

31. Z ostatnými tvrdeniami týkajúcimi sa požičaných peňazí poručiteľovi sa súd osobitne nezaoberal,
tieto nepovažoval pre vec za relevantné.

32. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, Právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

33. Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v
duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

34. Podľa § 91 zákona č. 95/1963 Zb., o štátnom notárstve a o konaní pred štátnym notárstvom (notársky

poriadok), Štátne notárstvo spisuje účastníkom podľa ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách,
závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať štátne notárstvo, ktoré
notársku zápisnicu spísalo, alebo štátne notárstvo ním dožiadané.

35. Podľa § 89 zákona č. 95/1963 Zb., štátne notárstvo poskytuje občanom a socialistickým

organizáciám právne porady z odboru svojej činnosti, poučuje ich o ich právach a povinnostiach a dáva
im návod na úkony, ktoré je potrebné vykonať na štátnom notárstve. Tiež zabezpečuje, aby občania boli
pri úkonoch pred štátnym notárstvom riadne zastúpení.

36. Podľa § 90 ods. 1 zákona č. 95/1963 Zb., v tejto svojej činnosti štátne notárstvo skúma, či žiadaný

úkon sa neprieči zákonu alebo záujmu spoločnosti. Ak má dôvodne za to, že tomu tak je, úkon odmietne.
O vylúčení pracovníkov štátnych notárstiev z tejto činnosti platí ustanovenie § 12.

37. Podľa § 90 ods. 2 zákona č. 95/1963 Zb., štátne notárstvo môže spísať listinu o právnom úkone
len vtedy, ak má preukázané, že účastníci sú na tento úkon oprávnení. Ak to nemožno preukázať inak,

štátne notárstvo vychádza z vyhlásenia účastníkov; takéto vyhlásenie treba pojať do listiny.

38. Podľa § 90 ods. 3 zákona č. 95/1963 Zb. notárske zápisnice a ich rovnopisy, protesty zmeniek a
iných listín, osvedčenia, overenia a výpisy z pozemkových kníh sú verejnými listinami.

39. Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

40. Žalobkyňa navrhla súdu, aby určil právny úkon poručiteľa, ktorým bolo spísanie závetu formou
notárskej zápisnice dňa 1.2.1989 za neplatný z dôvodu, že poručiteľ mal konať v duševnej poruche,

ktorá ho na tento úkon robila nespôsobilým.

41. Na základe vykonaného dokazovania nemá súd za preukázané, že poručiteľ konal duševnej
poruche,ktoráhonatentoúkonrobilanespôsobilým.Zvykonanéhodokazovaniamásúdzapreukázané,
že poručiteľ za svojho života bol opakovane hospitalizovaný z dôvodu diagnostikovanej depresívnej

poruchy. Nebolo však preukázané, že by ho táto robila nespôsobilého na právne úkony, ani že by bola
trvalého/chronického charakteru. V predmetnom konaní je dôkazné bremeno na strane žalobkyne.

42.Dôkaznýmbremenomsarozumieprocesnázodpovednosťstranykonaniazato,žezakonanianeboli
preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.

Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď
určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť
preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti
tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom
určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje

pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí
(uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010).43. Je teda na strane žalobkyne, aby preukázala nie to, že osoba poručiteľa spísala závet v duševnej
poruche, ale aj to, že daná porucha ju robila na tento (konkrétny) úkon nespôsobilou. Aj keď v danom
prípade ide z veľkej časti o otázku odbornú, z vykonaných dôkazov - lekárskych správ, nevyplýva, že

chronická, dlhotrvajúca závažná duševná porucha poručiteľa, ako to tvrdí žalobkyňa. Aj keď možno
konštatovať, že depresívna porucha sa prejavila u poručiteľa už dávno (podľa tvrdenia strán najskôr v
roku 1963 a najneskôr v roku 1986 po návrate z Alžírska), nebolo preukázane, že táto by sa u poručiteľa
prejavovala dlhodobo. Z predložených správ vyplýva skôr opak, teda že prejavy depresívnej poruchy
mali povahu psychotických epizód, pričom poručiteĺ inak viedol plnohodnotný život, bez psychiatrickej

intervencie. Nešlo o trvalý stav (v lekárskej správe zo dňa 31.8.2018 sa výslovne konštatuje remisia
depresívnej poruchy). Rovnako sa súdu javí nepravdepodobné, že by za také dlhé obdobie, pri
deklarovaných veľmi dobrých vzťahoch, si nikto nevšimol (vrátane rodiny, blízkych, či odborníkov u
ktorých bol poručiteľ v starostlivosti), že poručiteľ trpí vážnou duševnou chorobou, ktorá má vplyv na
jeho konanie. Ani pri výmene a kúpe bytu na Drotárskej, ani pri výkone pracovných činností, ani ako
u vedúceho zamestnanca, kedy je dôvodne možné predpokladať, že jeho pracovné pôsobenie bude

hodnotené komplexnejšie.

44. Podporne možno poukázať na samotnú formu spísaného závetu, ktorá dáva podstatne vyššiu
záruku právnej istoty, ako rukou písaný závet čo vyplýva aj z citovaných ustanovení notárskeho poriadku
platného v čase spísania závetu.

45. Riadiac sa vyššie uvedenými úvahami súd žalobu zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nepreukázala
jej dôvodnosť.

46. Záverom súd v stručnosti uvádza k námietke žalovaných ohľadne zmeškania lehoty na podanie

určovacej žaloby súd uvádza, že z pripojeného spisu dedičského konania súd zistil, že v tomto konaní
bolo rozhodnuté o odpustení zmeškania lehoty na podanie žaloby, preto sa touto námietkou osobitne
nezaoberal.

47. Podľa § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

48. Podľa § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Úspech vo veci súd zisťuje porovnaním žalobného návrhu (petitu) a výroku rozhodnutia súdu, ktorým
rozhodol vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol, priznal žalovaným nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100% s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. O samotnej výške náhrady
trov konania rozhodne vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Akpovinný dobrovoľnenesplní,čomuukladávykonateľnérozhodnutie,oprávnenýmôžepodaťnávrhna
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného
alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.