Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 14, 2022

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 4C/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414212588
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Oswaldová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2022:1414212588.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Oswaldovou v právnej veci žalobcu:

1/ Zoologická záhrada Bratislava, so sídlom Mlynská dolina 1A, 842 27 Bratislava - Karlova Ves, IČO:
00 179 710, 2/ M. Z., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. XXXX/XX, F. - H. a 3/ W. Z., W.. XX.XX.XXXX, M.
F. T. XXXX/XX, F. - H., zast. zákonným zástupcom matkou Denisou Spišákovou, proti žalovanému:
C. T., W.. XX.XX.XXXX, F. L. L. X/A, F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Y..
K. T., W.. XX.XX.XXXX, F. L. L. X/A, F., žalovaný aj vedľajší účastník právne zastúpení Advokátskou
kanceláriou JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, Bratislava, o určenie vlastníctva k
nehnuteľnostiam, o vydanie veci a o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Súd žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (U. A.) sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 09.07.2014 domáhal, aby
súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností v Bratislave, m.č. Dúbravka, k.ú. Dúbravka, zapísaných v
katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva
č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku parc. CKN, Č.. XXX/X, pozemok CKN, parc. č.
XXX/X vo výmere 297 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemok CKN parc. č. XXX/X, vo výmere

383 m2, záhrady, pozemok CKN parc. č. XXX/X, vo výmere 93 m2, záhrady, v celosti. Namietal,
že Kúpna zmluva uzatvorená medzi ním ako žalobcom ako predávajúcim a vedľajšou účastníčkou
ako kupujúcou dňa 29.03.2010, Zmluva o Zriadení vecného bremena uzatvorená medzi žalobcom a
vedľajšou účastníčkou dňa 29.03.2014 a darovacia zmluva uzatvorené medzi vedľajšou účastníčkou a
žalovaným dňa 02.04.214 je absolútne neplatná. Žalobca ďalej požadoval, aby súd uložil žalovanému a
vedľajšiemuúčastníkovipovinnostivyprataťavydaťmutietonehnuteľnostidotrochdníodprávoplatnosti
rozhodnutia a zároveň požiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Dňa 28.10.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného a vedľajšej účastníčky, v
ktorom uviedli, že skutočnosti uvádzané pôvodným žalobcom v žalobe neuznávajú a považujú ich za
účelové, nakoľko predmetné zmluvy boli uzatvorené v súlade so zákonom a požiadali, aby súd žalobu
zamietol.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 12.01.2015, na ktorom sa zúčastnili strany sporu a ich právni

zástupcovia. Súd ustálil, že bude ustanovený znalec z odboru medicíny, odvetvie neurológia, urológia,
traumatológia, klinická psychológia dospelých, logopédia.4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 4C/157/2014-114 zo dňa 10.03.2015 súd ustanovil
znalca Y.. Ľ. T., T.. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie neurológia na vypracovanie znaleckého
posudku.

5. Dňa 16.04.2015 doručila právna zástupkyňa žalobcu súdu oznámenie, že žalobca - U. A. zomrel dňa
04.04.2015.

6. Okresný súd Bratislava IV, uznesením sp.zn. 4C/157/2014-136 zo dňa 29.06.2015 prerušil konanie

vedené na tunajšom súdu pod sp.zn. 4C/157/2014 do právoplatného skončenia dedičského konania
vedeného na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn. 65D/337/2015.

7. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV, sp.zn. 4C/157/2014-190 zo dňa 03.12.2020 súd rozhodol
o pokračovaní v konaní.

8. Okresný súd Bratislava IV, uznesením sp.zn. 4C/157/2014-199 zo dňa 13.04.2021 rozhodol o
pokračovaní v konaní s dedičmi žalobcu 1/ Zoologická záhrada, so sídlom Mlynská dolina 1, 842 27
Bratislava - Karlova Ves, IČO: 00 179 710, 2/ M. Z., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. XXXX/XX, F. - H.F. E. X/
W. Z., W.. XX.XX.XXXX, M. F. T. XXXX/XX. F. - H., A.. A. A. Y. H. L..

9. Dňa 16.09.2021 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalovaného ako aj vedľajšej účastnícky,
ktorí doručili súdu Znalecký posudok č. 24/2017 zo dňa 13.09.2017 vypracovaný Y.. A. L., PhD. so
sídlom M. Matunáka 4, 940 55 Nové Zámky, zapísaným v zozname znalcov vedeným Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pod číslom 914460, Odbor: Zdravotníctvo a farmácia, Odvetvie:
Neurológia (Znalec), z obsahu ktorého vyplýva, že poručiteľ bol v čase podpísania Kúpnej zmluvy

a Zmluvy o zriadení vecného bremena spôsobilý predmetné zmluvy podpísať, a teda v konečnom
dôsledku netrpel takou dočasnou stratou spôsobilosti na právne úkony. Poukázali na absenciu procesnej
podmienky naliehavého právneho záujmu žalobou na podanej určovacej žalobe, ktorou bol predmetný
spor iniciovaný. Požiadali, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

10. Súd nariadil pojednávanie na deň 15.03.2022, na ktorom sa zúčastnili strany sporu a ich právni
zástupcovia. Zástupkyňa žalobcu 1/, pred otvorením pojednávania krátkou cestou doručila súdu
stanovisko žalobcu 1/ v predmetnej veci a zároveň uviedla, že žalobca 1/ nie je v spore aktívne
legitimovaný, nie sú mu známe okolnosti dôležité pre meritórne rozhodnutie súdu a nemá záujem v
predmetnom spore v procesnom postavení žalobcu pokračovať. Zároveň požiadala, aby súd prihliadol

na skutočnosť, že žalobca 1/ ako dedič po poručiteľovi nevyvolal predmetný spor, nemá záujem
v ňom pokračovať a požiadala, aby súd rozhodol o nepriznaní nároku na náhradu trov konania z
dôvodu hodného osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Žalobca 2/ a zástupkyňa žalovanej 3/
uviedli, že ich názor a stanovisko je totožné s právnym názorom žalobcu 1/, ktorý bol deklarovaný
v písomnom stanovisku predloženom na dnešnom pojednávaní. Právna zástupkyňa žalovaného a

vedľajšej účastníčky požiadala, aby súd žalobu zamietol. Ďalej navrhla, že vo veci nároku na náhradu
trov konania je daný dôvod hodný osobitného zreteľa a vyslovila súhlas, aby súd žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou súdneho spisu

a po vyhodnotení jednotlivých dôkazov, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých v ich vzájomnej
súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo a obsah súdneho spisu, ustálil
nasledovný skutkový stav:

12. Z obsahu listinných dôkazov založených v spise súd zistil, že pôvodný žalobca (U. A.) sa žalobou

doručenou na tunajší súd dňa 09.07.2014 domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom nehnuteľností
v Bratislave, m.č. Dúbravka, k.ú. Dúbravka, zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Bratislava, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako rodinný dom súp. č. XXXX na
pozemku parc. CKN, č. XXX/X, pozemok CKN, parc. č. XXX/X vo výmere 297 m2, zastavané plochy
a nádvoria, pozemok CKN parc. č. 577/1, vo výmere 383 m2, záhrady, pozemok CKN parc. č. XXX/

X, vo výmere 93 m2, záhrady, v celosti s odôvodnením, že Kúpna zmluva uzatvorená medzi ním ako
žalobcom ako predávajúcim a vedľajšou účastníčkou ako kupujúcou dňa 29.03.2010, Zmluva o Zriadení
vecného bremena uzatvorená medzi žalobcom a vedľajšou účastníčkou dňa 29.03.2014 a Darovacia
zmluva uzatvorené medzi vedľajšou účastníčkou a žalovaným dňa 02.04.214 je absolútne neplatná.Žalobca ďalej požadoval, aby súd uložil žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi povinnosti vypratať a
vydať mu tieto nehnuteľnosti do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

13. Z Osvedčenia o dedičstve, sp.zn. 65D/337/2015, Dnot 36/2015 zo dňa 09.06.2020 mal súd
preukázané, že poručiteľ závetom zo dňa 07.11.2014 ako závetných dedičov ustanovil Zoologickú
záhradu Bratislava v podiele 1 - ina, M. Z. v podiele 1 -ina a maloletú W. Z. v podiele 1 - ina.

14. Zo zhodnej výpovede zástupkyne žalobcu 1/, žalobcu 2/ a zástupkyne žalovanej 3/ mal súd

preukázané, že títo nie sú v spore aktívne legitimovaný, nie sú im známe okolnosti dôležité pre meritórne
rozhodnutie súdu a nemajú záujem v predmetnom spore v procesnom postavení žalobcu pokračovať.

15. Súd po právnej stránke posúdil vec nasledovne:

16.Podľa§137písm.c/zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)žalobou

možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

17. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, je v zmysle
§ 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem

na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by
sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Naliehavý právny záujem podľa § 137
písm. c) CSP je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia (nie faktického), a ktorý nemožno
iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu

na požadovanom určení zaťažuje žalobcu. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať
skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov
(vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou. Ak súd dospeje k záveru, že podaná žaloba nie je procesne
prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, lebo žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na

určení vyjadrenom v petite žaloby, súd žalobu zamietne bez toho, aby pristúpil k skúmaniu vecnej
opodstatnenosti žaloby.

18. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle citovaného
ustanovenia § 137 písm. c) CSP, musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho

záujmu súd posudzoval, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo ich právne postavenie neistým (viď R 17/1972). Za

nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale vedie
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba.

19. V danej veci sa súd stotožnil s tvrdením žalobcov, že na podanej určovacej žalobe nie je splnená

procesná podmienka naliehavého právneho záujmu žalobcov. Jedným z dôvodov je aj skutočnosť, že
žalobcovia nikdy neboli vlastníkmi nehnuteľností, a teda ich právo ani nemohlo byť ohrozené, a teda
nie sú oprávnení domáhať sa určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností. Súd poukazuje na skutočnosť,
že žalobcovia si môžu v danom prípade uplatniť svoje dedičské právo len prostredníctvom žaloby na to
určenej, a tou je žaloba, že vec patrí do dedičstva.

20. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou

každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že
sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).21. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická
alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy
iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že

ten kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom tohto
hmotnoprávneho oprávnenia, a teda ani účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.

22. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobcovia nie sú v spore aktívne legitimovaní a predovšetkým
s ohľadom na skutočnosť, že nebola splnená procesná podmienka naliehavého právneho záujmu

žalobcov na podanej určovacej žalobe, súd žalobu zamietol.

23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 257 CSP a žiadnej zo strán sporu nepriznal
nárok na náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa.

24. Predpokladom použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, avšak aj

vtedy má byť jeho použitie výnimočné. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnená tým, že strohá aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducej tvrdosti. Aplikácia tohto ustanovenia
má dopad na tú stranu konania, ktorá by mala inak nárok na náhradu trov konania. Ak sú podmienky pre
použitie tohto ustanovenia, súd vysloví, že sa jej náhrada trov nepriznáva, a to celkom, prípadne aká

časť a v tom prípade zostávajúcu časť náhrady trov prisúdi. Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia ako
aj to, v čom súd vidí, že ide o prípad hodný osobitného zreteľa, musí súd náležitým spôsobom odôvodniť.
Vo všeobecnosti možno povedať, že vždy treba zvažovať okolnosti konkrétneho prípadu, a to nielen na
strane toho, v koho prospech má byť toto ustanovenie použité, ale aj na strane toho, komu inak patriaci
nárok nie je priznaný, či totiž možno od neho spravodlivo požadovať, aby trovy konania znášal bez

nároku na ich náhradu, keď mal v konaní úspech. Konkrétnejšie hľadiská pre použitie tohto ustanovenia
možno čerpať zo súdnej praxe, podľa ktorej pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa treba
prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen
toho, ktorého by podľa všeobecného ustanovenia zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj
toho, ktorého majetková sféra by použitím tohto ustanovenia bola dotknutá; pritom treba brať do úvahy

tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde a prihliadnuť aj k postoju účastníkov v konaní. Ak
súd pri rozhodnutí o trovách konania použije § 257 CSP, musí to v rozsudku odôvodniť (pozri tiež napr.
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 5/2006, sp. zn. 4 M Cdo 2/2008).

25. Súd vychádzal predovšetkým z osobitosti podanej žaloby, nakoľko žalobca v priebehu konania

zomrel a jeho právni nástupcovia zhodne uviedli, že nemajú záujem pokračovať v spore, nakoľko im nie
sú známe okolnosti rozhodujúce pre meritórne rozhodnutie vo veci a nie sú v spore aktívne legitimovaní.
Žalovaný a vedľajšia účastníčka tiež požiadala, aby súd prihliadol na skutočnosť, že v danom prípade
je daný dôvod hodný osobitného zreteľa, a aby súd žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu
trov konania. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že vo veci boli splnené podmienky pre postup

podľa § 257 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).