Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 22, 2022

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010230
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2022:1118010230.4

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Petra Šamka a JUDr. Márie Šimkovej, v trestnej veci obžalovaného C. P. pre zločin falšovanie,
pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák., o odvolaní
obžalovaného Daniela Krála proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1T/18/2018 zo dňa
09.06.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.02.2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného C. P., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný C. P. uznaný vinným zo spáchania zločinu
falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Tr. zák.
na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času do 02:00 hod. dňa 21.10.2017 prechovával u seba 1 ks falzifikát bankovky
nominálnej hodnoty 50 eur, so sériovým číslom J ktorú následne v Bratislave na Štúrovej ulici č. 3 v Nu
J. B., v čase okolo 02:00 hod. použil ako pravú na platenie tovaru, pričom v zmysle posudku Národnej
banky Slovenskej republiky č. NCC-2017/4457 sa jedná o falzifikát stupňa „4“ - menej podarený.

Za uvedený zločin mu súd prvého stupňa podľa § 270 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák., §

39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 3 roky, ktorého výkon podľa § 51
ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložil a zároveň mu uložil
probačný dohľad na jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd prvého stupňa
ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. d) Tr. zák.
obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať
sa preukázateľne o zamestnanie.

Proti tomuto rozsudku podal prostredníctvom obhajcu písomným podaním v zákonnej lehote obžalovaný
odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že je toho názoru, že súd závažným a nezákonným spôsobom porušil
právo obžalovaného zúčastniť sa hlavného pojednávania a vyjadriť sa na hlavnom pojednávaní,
predniesť svoju obhajobu, príp. navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie svojej neviny. Súdu prvého
stupňa bolo pred začiatkom hlavného pojednávania zo strany obžalovaného doručené ospravedlnenie

s lekárskym potvrdením, ktoré bolo vystavené 8.6.2021 ošetrujúcim lekárom spoločnosti C. s.r.o. - E..
S. S., z ktorého vyplynulo, že pacient C. P. bol ošetrený v ambulancii tohto lekára, pričom lekár vydal
lekárskusprávu,vktorejvrámcineporušenialekárskehotajomstvaozdravotnomstavepacientauviedol,
že tento trpí bolesťami hlavy a krku s obmedzenou rotáciou hlavy, uviedol diagnózu v časti S...., pričom
uviedol, že pacient, teda C. P. má byť v kľudovom režime doma na lôžku, plus suché teplo s kontrolou
za týždeň. Z uvedeného lekárskeho potvrdenia teda jednoznačne vyplynulo, že deň pred pojednávaním

obžalovaný trpel takým ochorením, ktoré možno považovať za zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje
účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný bez závažného zhoršenia zdravotného stavu. Navyše trebauviesť, že obžalovaný C. P. má trvalé bydlisko v Prahe, mal ostať v domácom liečení, pričom cesta z
Prahy na hlavné pojednávanie za súčasnej dopravnej situácie vrátane epidemiologickej situácie trvá
skoro 4 hodiny, kedy obžalovaný s takouto diagnózou a doporučení kľudového režimu na lôžku v Prahe,

mal cestovať na pojednávanie do Bratislavy a riskovať tak zhoršenie svojho zdravotného stavu.

V tomto smere v žiadnom prípade nemôže obstáť tvrdenie súdu, že ospravedlnenie, ktoré zaslal
obžalovaný súdu pred začatím hlavného pojednávania nespĺňalo náležitosti uvedené v § 120 ods. 2
Tr. por., a preto vykonal pojednávanie bez jeho účasti. Tvrdenie súdu, že boli splnené všetky zákonné

podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného, preto v žiadnom
prípade nemôže obstáť. Už pre nedodržanie ustanovení Trestného poriadku s ohľadom na základné
zásady trestného konania ako aj práva obžalovaného obhajoba navrhuje, aby odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu zrušil a prikázal mu , aby vo veci znova konal a rozhodol.

V ďalšom súd nevykonal dokazovanie priamym výsluchom svedkov, ale využil ustanovenie § 252

ods. 5 Tr. por. a za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 Tr. por. prečítal iba výpovede svedkov.
Obžalovaný je toho názoru, že ak ho chcel súd uznať vinným zo skutku, ktorý mu kladie obžaloba
za vinu následnou právnou kvalifikáciou, musí mu konanie ako objektívnu stránku preukázať a ďalej
keďže sa jedná o úmyselný trestný čin, musí mu preukázať úmysel, a čo je podstatné v danom prípade
je predovšetkým to, že obžalovaný vedel, že bankovka, ktorou platil v bare za drink je nepravá, to

znamená, že dáva falošné peniaze ako pravé. Z odôvodnenia rozsudku však reťaz dôkazov, na ktoré
poukazuje súd v podstate neexistuje. Súd vo svojom rozhodnutí vychádza iba z domnienok a hypotéz,
ktoré na uznanie viny obžalovaného v žiadnom prípade nepostačujú. Súd pri uznaní viny obžalovaného
nepoukázalanevyhodnotilanijedenčiužpriamyalebonepriamydôkaz,ktorýbymoholsvedčiťoúmysle
obžalovaného v tom smere, že vedel že použitá bankovka, ktorou platil za útratu v bare je nepravá,

teda falošná. Obhajoba ďalej namieta hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa a uvádza vlastné
hodnotenie dôkazov a vlastné závery, ktoré mali vyplynúť z dokazovania. Na záver poukazuje na to, že
pre naplnenie skutkovej podstaty trestného čiu, za ktorý bol odsúdený obžalovaný, nebol obžalovanému
preukázaný úmysel vo vedomosti, ktorý sa vyžaduje pre tento trestný čin, a to úmysel čo i nepriamy, že
vedel, že platí falošnou bankovkou. Tiež namieta, že obžalovaný mal právo na tlmočníka, keďže tvrdí,

že neovláda dokonalo slovenskú reč, čo obhajca zistil pri konzultácii s obžalovaným v rámci prevzatia
obhajoba.

Na základe uvedeného je obžalovaný toho názoru, že napadnutý rozsudok je nezákonný vo všetkých
jeho výrokoch a preto navrhuje, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby vo veci spravodlivo konal a rozhodol.

Prokurátor nevyužil právo vyjadriť sa k odvolaniu obžalovaného, ktoré mu bolo v súlade s § 314
Trestného poriadku doručené.

Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí uviedla, že krajskému súdu zaslali ospravedlnenie
obžalovanéhozneúčastinaverejnomzasadnutí,pričomobžalovanýnežiadalodročiťverejnézasadnutie
(ospravedlnenie a žiadosť o vykonanie verejného zasadnutia v neprítomnosti obžalovaného zo dňa
22.02.2022 bolo založené do zberného spisu krajského súdu). Odvolací súd nezistil žiadne zákonné
prekážky postupu podľa § 293 ods. 5, ods. 7 Trestného poriadku, a preto vykonal verejné zasadnutie v

neprítomnosti obžalovaného, ale za stálej prítomnosti jeho obhajkyne.

Na verejnom zasadnutí sa obhajkyňa obžalovaného v plnom rozsahu pridržala vypracovaného
písomného odvolania. V prvom rade obhajkyňa namieta, že neboli splnené zákonné podmienky
na vykonanie hlavného pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný sa riadne a včas

ospravedlnil, jeho zdravotný stav mu neumožňoval účasť na hlavnom pojednávaní, čo obhajkyňa
dokladovala aj na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu. Obžalovanému tak bolo upreté právo sa riadne
obhajovať a byť prítomný na hlavnom pojednávaní. Obhajkyňa ďalej namieta neprávne posúdené
dôkazy zo strany okresného súdu, keďže má za to, že neexistuje žiadny priamy dôkaz, ani reťaz
nepriamych dôkazov, ktoré by usvedčovali obžalovaného zo spáchania skutku. Obžalovaný nemal

vedomosť o tom, že bankovka je falzifikát, táto pochádzala od neznámeho muža a preto nie je možné
mu pripisovať úmyselné zavinenie. Na vyslovenie viny nestačia len domnienky, je potrebné mať
nespochybniteľnú istotu, že skutok kladený obžalovanému za vinu spáchal on sám. Obhajkyňa preto
navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.Prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací primárne konštatoval prípustnosť odvolania, a tým absenciu
dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Trestného poriadku, preto podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa pritom
zásadou,ženachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného C. P.
je nedôvodné.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Dňa 04.04.2018 podal prokurátor na príslušný súd obžalobu na C. P. pre zločin falšovanie,

pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti tohto odôvodnenia. Hlavné pojednávanie sa
v súlade s § 252 ods. 2 Trestného poriadku konalo v neprítomnosti obžalovaného. Súd prvého stupňa
vykonal vo veci dokazovanie prečítaním výpovede obžalovaného z prípravného konania podľa § 258
ods. 4 Trestného poriadku, podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal svedecké výpovede D. F.,

E. S. a Q. Q. a podľa § 268 ods. 2, ods. 5 Trestného poriadku prečítal odborného vyjadrenia NBS a
napokon podľa § 269 Trestného poriadku prečítal listinné dôkazy.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného týkajúce porušenia práva obžalovaného zúčastniť sa
hlavného pojednávania a vyjadriť sa na hlavnom pojednávaní, predniesť svoju obhajobu, príp. navrhnúť

ďalšie dôkazy na preukázanie svojej neviny, odvolací súd uvádza, že zákonné podmienky pre vykonanie
hlavného pojednávania v neprítomnosti obžalovaného upravuje predovšetkým § 252 ods. 2 a ods. 3
Trestného poriadku. Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že obžaloba bola obžalovanému
riadne doručená 27.04.2018 (č. l. 90), obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku pred orgánom
činným v trestnom konaní (č. l. 24-31 vyšetrovacieho spisu) a tiež po doručení obžaloby a súdnej výzvy

podľa § 240 ods. 3, ods. 4, ods. 5 Trestného poriadku (č. l. 90), obžalovaný bol taktiež upozornený
na možnosť preštudovať spis a urobiť návrh na doplnenie dokazovania dňa 19.02.2018 (č. l. 77
vyšetrovacieho spisu) a obžalovanému bolo dňa 06.04.2021 (č. l. 305) doručené predvolanie na hlavné
pojednávanie na termín určený na 09.06.2021. Obžalovaný bol opakovane upozornený (č. l. 93, č.
l. 125, č. l. 135, č. l. 140č. l. 192, č. l. 239, č. l. 259, č. l. 285 ) na to, že sa hlavné pojednávanie

môže vykonať aj v jeho neprítomnosti. Obžalovaný bol trestne stíhaný na slobode a v jeho veci
nešlo o trestný čin, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje
desať rokov (§ 253 ods. 3 Trestného poriadku). Je tiež potrebné uviesť, že podľa obsahu súdneho
spisu bol obžalovaný predvolávaný spolu s upozornením, že je jeho zákonnou povinnosťou za účelom
ospravedlnenia svojej neúčasti na hlavnom pojednávaní zo zdravotných dôvodov, predložiť vyjadrenie

ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav obvineného neumožňuje účasť na hlavnom pojednávaní, bez
ohrozenia života, alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, alebo z dôvodu nebezpečenstva
šírenia nebezpečnej nákazlivej choroby (§ 120 ods. 2 Tr. por.). Teda na uvedenú zákonnú povinnosť a
podobu ospravedlnenia neúčasti bol obžalovaný opakovane upozorňovaný v predvolaniach na hlavné
pojednávanie, a to aj na hlavné pojednávanie určené na deň 09.06.2021 a uvedená povinnosť zo

strany obžalovaného nebola zákonným spôsobom splnená. Obžalovaný totiž dňa 09.06.2021 v čase
o 08:26 hod. prostredníctvom osoby C. R. (ktorého obžalovaný splnomocnil na účely zabezpečenia
obhajcu v prejednávanej trestnej veci) zaslal súdu prvého stupňa elektronickú správu (e-mail), ktorej
prílohou bola lekárska správa z vyšetrenia obžalovaného zo dňa 08.06.2021. Uvedená lekárska správa
však neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, t. j. vyjadrenie, že zdravotný stav osoby, ktorej

bolo vystavené, jej neumožňuje účasť na úkone bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia
zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.
Z lekárskej správy vyplýva iba to, že obžalovaný trpel bolesťami hlavy a krku a má obmedzenú
rotáciu hlavy, pričom mu lekár odporučil kľudový režim doma na lôžku, suché teplo s kontrolou
o týždeň. Z lekárskej správy nevyplýva, že zdravotný stav neznemožňuje účasť obžalovaného na

úkone súdu, preto uvedenú lekársku správu nemožno akceptovať ako ospravedlnenie v zmysle
§ 120 ods. 2 Trestného poriadku . Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní
neospravedlnil hodnoverným spôsobom, pokiaľ ide o náležitosti vyžadované zákonom (§120 ods. 2 Trestného poriadku ) pre účinné ospravedlnenie neúčasti na úkone zo zdravotných dôvodov, o ktorých
obžalovaný musel vedieť, keďže bol na ne zo strany okresného súdu opakovane upozorňovaný a o nich

výslovne poučený (v jednotlivých predvolaniach na hlavné pojednávanie). Na poklade vyššie uvedeného
je zrejmé, že v trestnej veci obžalovaného boli splnené zákonné podmienky (§ 252 ods. 2 a ods. 3
Trestného poriadku) pre vykonanie hlavného pojednávania 09.06.2021 v jeho neprítomnosti.

Odvolací súd preto uzatvára, že obžalovaný napriek opakovaným upozorneniam na možnosť vykonania

hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, ako aj na povinnosť a formu ospravedlnenia (§
120 ods. 2 Trestného poriadku), svoju neúčasť na hlavnom pojednávaní dňa 09.06.2021 riadne
(včasným doručením potvrdenia podľa § 120 ods. 2 Trestného poriadku) neospravedlnil. Keďže boli v
posudzovanej trestnej veci splnené podmienky pre vykonanie hlavného pojednávania v neprítomnosti
obžalovaného,vtakomprípadebolovzmysle§252ods.5a§258ods.4Trestnéhoporiadkumožnéčítať
zápisnice o výpovediach svedkov a obžalovaného z prípravného konania aj bez súhlasu obžalovaného.

Z uvedeného dôvodu túto odvolaciu námietku obžalovaného odvolací súd považuje za neopodstatnenú.

Rovnako neopodstatnená je aj námietka obžalovaného, že obžalovaný mal právo na tlmočníka, keďže
tvrdí, že neovláda dokonalo slovenskú reč. Zo spisového materiálu je zistiteľné, že obžalovaný bol
o práve na tlmočníka poučený už dňa 21.10.2017, ešte v procesnom postavení podozrivého (č. l. 9

vyšetrovacieho spisu), a následne aj v postavení obvineného (č. l. 27 vyšetrovacieho spisu), kedy
vyhlásil, že „napriek tomu, že je národnosti českej, tlmočníka nežiada". Odvolací súd uvádza, že
obvinený má možnosť kedykoľvek uplatniť si právo na tlmočenie a preklad, ak nerozumie úradnému
jazyku orgánov činných v trestnom konaní a súdu. Tiež sa môže kedykoľvek vzdať práva na tlmočníka
a prekladateľa podľa § 2 ods. 20 Trestného poriadku, čo aj obžalovaný urobil a následne aj plynule

vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Obžalovaný sa svojho práva dobrovoľne vzdal
a dobrovoľne vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní, preto nevznikla ani najmenšia
pochybnosť o jeho spôsobilosti náležite sa v úradnom jazyku vyjadrovať a obhajovať.

ObhajobaobžalovanéhoC.P.spočívalavtom,žeskamarátomE.cestovalivlakomzPrahydoBratislavy,

pričom niekde za stanicou Kolín sa mu prihovoril neznámy muž, ktorý mu za výhodný kurz ponúkol
výmenu eur za české peniaze. Tento neznámy muž povedal, že ide iba do Brna a nie na Slovensko,
preto si obžalovaný myslel, že potrebuje rýchlo premeniť eurá na koruny. Obžalovaný mal 10.000 CZK
do kasína, za ktoré mu tento neznámy muž ponúkol 450 eur v rôznych bankovkách. 50 eurových
bankoviek bolo viac, asi 3-4. Vymenili si peniaze, prerátali si ich. Kamarát E. pri výmene peňazí nebol,

nakoľko hľadal vo vlaku miesto na sedenie. Obžalovaný okrem týchto peňazí mal aj vlastných 150 eur. V
Bratislave sa s kamarátom E. ubytovali v hoteli, pričom kamarátovi E. dal svoju peňaženku, ktorý zaplatil
obžalovaného 100 eurovou bankovou. Peňaženku E. potom vrátil obžalovanému. Okolo 23:30 hod. z
hotela odišli, v meste sa najedli, vystriedali viacero podnikov. Prešli asi 3 krčmy, kde si dali jeden alebo
viac drinkov. Každý platil svoje drinky. Nakoniec išli do podniku Nu J., kde sa rozdelili. Obžalovaný išiel

dole, tam si dal pivo a potom aj panáka. Potom išiel hore, kde počúval hudbu, tancoval a objednal si ešte
jedného panáka, za ktorý zaplatil 50 eurovou bankovkou. Keď ju odovzdal barmanovi, tento mu povedal,
aby tam počkal, že si ide rozmeniť. Obžalovaný tam chvíľku stál, ale potom sa presunul k hudbe. Po
chvíľke za ním prišiel barman s tým, že tá bankovka je falošná a že zavolá políciu. Ostatné bankovky od
neznámeho muža minul v ostatných baroch, neostala mu ani jedna. Obžalovaný tiež uviedol, že sa cíti

nevinný, nevedel, že bankovka je falošná. I napriek tomu by súhlasil s konaním o dohode o vine a treste.

Svedok D. F. vo svedeckej výpovedi uviedol, že pracuje ako barman v Nu Spirit bare, pričom dňa
21.07.2021 približne pred druhou hodinou prišiel k baru česky hovoriaci zákazník, ktorý si objednal
Jagermajstra, ktorému keď povedal cenu 2,95 eura, zákazník mu promptne podal 50 bankovku. S

bankovkou v ruke sa otočil ku kase, aby vytlačil pokladničný blok, ale hneď sa mu tá bankovka zdala
iná - na dotyk mala hladší povrch, akoby bola z iného materiálu a nemala ani vrúbky pri čísle. Preto sa
otočil k tomuto zákazníkovi a povedal, že si musí ísť k vedúcemu rozmeniť, na čo zákazník prikývol.
Išiel k vedľajšiemu baru, kde vedúcemu oznámil, že má podozrenie na falošnú bankovku. Vedúci zavolal
prevádzkara, s ktorým riešili vzniknutú situáciu. Keďže prešlo pár minút, išiel sa pozrieť za zákazníkom,

ktorého chcel ešte zdržať, avšak ten pri bare už nebol. Svedok preto oslovil SBS, aby mu ho pomohli
nájsť. Napokon ho zastavili kráčajúc k schodom medzi barmi, kde mu svedok povedal, že má pocit, že
mu dal falošnú bankovku, aby s SBS chvíľu počkal, kým prídu vedúci a porozprávajú sa s ním. SBS-kári potom riešili s prevádzkarom policajtov. Svedok tiež uviedol, že tento zákazník kolegom ukazoval
peňaženku, ale ďalšie 50 eurové bankovky v nej už nemal.

Svedok Q. Q. uviedol, že niekedy po polnoci za ním prišiel barman D. F., že jeden zákazník mu mal
zaplať podozrivou bankovkou v hodnote 50 eur. Svedok to ohlásil svojmu šéfovi a ohlásil to na polícii, a
tiež biletárom povedal, aby toho muža zadržali. Ani svedkovi sa nezdal papier, kvalita, farba a hologram
bankovky. Keď to svedok oznámil zákazníkovi - obžalovanému, ten sa tváril prekvapene a povedal, že
peniaze má z Čiech, že ich tam dostal, bolo vidieť , že je nervózny. V peňaženke už ďalšie bankovky

v tejto nominálne hodnote nemal, mal iba bankovky 20 eura a 5 eur, pričom nevedel uviesť, prečo za
panáka platil práve tou 50 - eurovou bankovkou. Z pozície zákazníka bolo viditeľné, kam barman s tou
bankovkou šiel, ale svedok nevedel uviesť, či to zákazník sledoval. V ten večer bol bankovkami z tržby
vyplatený aj DJ hrajúci v klube, ktorému bola odmena vyplatená ešte pred tým, ako prišla polícia riešiť
tento incident. Z barmanskej kasy - z prvého baru pri vchode vyplatil svedok DJ-ovi odmenu 150 eur, a
to 2 x 50 eur, 2 x 20 eur a 1 x 10 eur, išlo teda o bankovky z tržby z predmetného večera.

Svedok E. S., DJ, ktorý v predmetný večer hral v klube Nu J. vypovedal, že okolo 02:30 hod. si od
vedúceho Q. pýtal peniaze za odohratú akciu. Peniaze mu vyplatil z kasy, lebo ešte nemali zrátanú
tržbu, pričom mu dal bankovky 2 x 50 eur, 2 x 20 eur a 1 x 10 eur, tieto nekontroloval, všetky si vložil
do náprsného vrecka na bunde a odišiel. Ráno si bankovky preložil do peňaženky, za tie drobnejšie

si kúpil jedlo, ale tie dve 50 eurové mal odložené, pričom keď si chcel vložiť peniaze na účet mu
pracovníčkavbankepovedala,žedvebankovkyasiniesúprvé,zaistilaichabolomuvydanépotvrdenie.
Bol nahnevaný a preto kontaktoval manažéra Q., ktorý mu uviedol, že v ten večer bola v podniku aj
polícia, nakoľko bolo zistené, že nejaký zákazník platil falošnou 50 eurovou bankovkou s tým, že aj tieto
bankovky, ktorými mu bolo platené za akciu v klube, môžu byť falošné. Z výpovede svedka je tiež zrejmé,

že v daný večer bolo v klube na akcii dosť málo ľudí.

Z odborného posudku Národnej banky Slovenska, č. NCC-2017/4457 zo dňa 21.10.2017 vyplýva, že
na základe prijatého falzifikátu bankovky nominálnej hodnoty 50 eur, so sériovým číslom J ktorá bola
odobratá a predložená dňa 21.10.2017 Nu J. B., bolo Oddelením prípravy a analýzy platidiel NBS

zistené, že sa jedná o menej podarený falzifikát stupňa kvality ,,4“, ktorý môže svojím vzhľadom za
určitých podmienok byť zameniteľný za pravú bankovku. Rovnako tiež z odborného posudku Národnej
banky Slovenska, č. NCC-2017/4522 zo dňa 27.10.2017 je zrejmé, že dve bankovky nominálnej hodnoty
50,-€, ktoré boli predložené E. S. v Tatrabanke dňa 23.10.2017, majú rovnaké sériové číslo J pričom aj
tieto boli vyhodnotené ako menej podarený falzifikát stupňa kvality ,,4“

Z listinných dôkazov odvolací súd poukazuje najmä na výpis z ústrednej evidencie priestupkov CESDAP,
ako aj odpis z jeho registra trestov, z ktorých je zrejmé, že obžalovaný nemá žiaden záznam.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne jednak skutkové, ale aj právne

závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje rozhodnutie v intenciách
ustanovenia § 168 ods.1 Trestného poriadku vysvetlil a odôvodnil.

Odvolací súd sa plne stotožnil s hodnotiacimi závermi súdu prvého stupňa a uvádza, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný prechovával u seba 1 ks falzifikát bankovky

nominálnej hodnoty 50 eur, so sériovým číslom J ktorú následne v Bratislave na Štúrovej ulici č. 3 v Nu J.
B., použil ako pravú na platenie tovaru, ako je to konštatované vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Obhajoba obžalovaného spočívala v podstate v tom, že nevedel, že bankovka je falošná, bankovky
zamenil vo vlaku od neznámeho muža za výhodný kurz, a teda nebol preukázaný úmysel vo vedomosti,

ktorý sa vyžaduje pre tento trestný čin, a to úmysel čo i nepriamy, že vedel, že platí falošnou bankovkou.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že obhajoba obžalovaného bola
vyvrátená vykonaným dokazovaním, a so spôsobom, ako súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané
dôkazy, sa odvolací súd plne stotožnil.

K námietke obžalovaného, že absolútne chýba z jeho strany subjektívna stránka trestného činu, teda
úmysel a v rámci toho vedomosť, že vedel o tom, že bankovka je falošná a že okresný súd v tom smere
vychádzal iba z domnienok a hypotéz, odvolací súd uvádza, že zavinenie možno definovať ako vnútornýpsychický vzťah páchateľa k podstatným zložkám trestného činu. Zavinenie, ako okolnosť subjektívneho
charakteru, možno v zásade dokazovať len nepriamo, z okolností objektívnej povahy, ktoré vyšli najavo.
V prejednávanom prípade boli uskutočnené výsluchy ako obžalovaného, tak aj svedkov D. F., Q. Q. a

E. S.. Z vykonaného dokazovania je na mieste usudzovať priamy úmysel zo správania obžalovaného
tesne pred a tesne po skutku. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný odovzdal barmanovi za tovar
v hodnote 2.95 eura 50 eurovú bankovku a po tom, čo mu barman oznámil, že si ide rozmeniť, lebo
nemá drobné na výdavok, obžalovaný od baru odišiel a nečakal na výdavok 47,05 eura, je vierohodné,
že vedel o tom, že 50 eurová bankovka je falošná. Je potrebné konštatovať, že uvedené správanie

obžalovaného nie je možné vnímať len izolovane, ale je potrebné ho spojiť s ostatnými relevantnými
okolnosťami skutku, t. j. s výmenou bankoviek od neznámeho muža vo vlaku za prinajmenšom pre
neznámeho muža veľmi nevýhodný kurz ( 450 eur za 10.000 CZK ), zaplatenie tovaru 50 eurovou
bankovkou, napriek tomu, že mal bankovky menšej nominálnej hodnoty, výskyt ďalšej falošnej bankovky
s rovnakým sériovým číslom, ktorou bol vyplatený DJ v NuSpirit bare. Preto správanie obžalovaného
spolu s ďalšími okolnosťami skutku jednoznačne odôvodňujú vierohodnosť záveru, že obžalovaný mal

vedomosť o tom, že predmetná bankovka nie je pravá. Nemožno tiež prehliadnuť správanie sa kamaráta
obžalovaného, s ktorým spoločne prišli na Slovensko a domov chceli ísť spolu ráno, keď sa vyspia.
Obžalovaného kamarát totiž odišiel z baru bez obžalovaného a dokonca aj z hotela, kde boli spolu
ubytovaní, čo tiež indikuje, že nielen obžalovaný, ale aj jeho kamarát mal vedomosť o falošnej bankovke,
keď po tom, čo obžalovaný bankovku použil a boli privolaní príslušníci PZ, nechal svojho kamaráta v

bare a dokonca aj na Slovensku a sám z hotela odišiel v skorých ranných hodinách.

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď neuveril obhajobe obžalovaného a túto neakceptoval.
Na základe vyššie rozvedených úvah ani odvolací súd nevzhliadol žiadne rozumné pochybnosti o
tom, že ku skutku došlo tak, ako je uvedené v obžalobe, a to na základe vykonaného dokazovania, v

rámci ktorého bolo vyprodukovaných dostatok dôkazov, ktoré preukazujú skutkový stav a jednoznačne
usvedčujú obžalovaného. Súd prvého stupňa svoje hodnotiace úvahy dostatočne rozviedol a ustálenie
skutkových okolností vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnil, a preto odvolací súd v podrobnostiach
odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, bez potreby ho znova opakovať. Z dôvodov súdu
prvého stupňa jasne vyplýva spôsob, akým sa súd prvého stupňa vysporiadal aj s otázkou zavinenia v

prípade obžalovaného P., pričom odvolací súd závery súdu prvého stupňa vo veci zavinenia na strane
páchateľa si v plnom rozsahu osvojil a nemá zákonný dôvod na zmenu týchto záverov.

Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., t. j. že ich
hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností

prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, odvolací
súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že sám na
základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V
takom prípade totiž nie je možné napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného
ustanovenia (R 53/1992). V prejednávanej veci odvolací súd ani sám na základe svojho presvedčenia

nehodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom, ako tieto dôkazy hodnotil súd
prvého stupňa. Obžalovaný primárne namieta v odvolaní hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa
a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy záverov, ktoré mali
vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní. Hodnotenie dôkazov súdom prvého
stupňa si aj odvolací súd v plnom rozsahu osvojil a v podrobnostiach naň poukazuje. Do práva na

spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi,
návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola
stranakonaniapredvšeobecnýmsúdomúspešná,tedaabybolorozhodnutévsúladesjejpožiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných

právnych predpisov. V tejto časti odvolací súd uzatvára, že v rozhodnutí súdu prvého stupňa o vine
obžalovaného P. nezistil pochybenia, ktoré by boli dôvodom pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa
vo výroku o vine.

V súlade so zákonom uznal súd prvého stupňa obžalovaného vinným zo spáchania zločinu falšovania,

pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona,
pretože i keď logicky, udaniu falšovaných peňazí ako pravých do obehu v praxi musí predchádzať ich
(aspoň krátky čas trvajúce) zadováženie si, či prechovávanie, ide o dve samostatné konania, ktoré
sú upravené ako samostatné skutkové podstaty. Daním falšovaných peňazí ako pravých podľa § 270ods.2 Trestného zákona sa potom rozumie ich odovzdanie inej osobe ako pravých. Ide v podstate
o „posúvanie“ falšovaných peňazí do obehu, teda akékoľvek konanie, ktorými sa falšované peniaze
dostávajú z držby jednej osoby do držby inej osoby (porovnaj napr. prvorepublikové rozhodnutie R

194/1920). Iba o zadováženie alebo prechovávanie falšovaných peňazí nejde, ak ich už páchateľ
ponúkol inému spôsobom, ktorý by po akceptovaní ponuky znamenal ich uvedenie do obehu (rovnako
napr.: Čentéš, J. a kol.: Trestný zákon. Veľký komentár. Eurokódex, Žilina, 2013, s. 504). Konanie
páchateľa,ktorýprechovávalfalošnépeniazesúmyslom daťichakopravéaktoréajakopravénásledne
dal, je možné právne posúdiť iba ako trestný čin podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona

Odvolací súd nevzhliadol pochybenia ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku. Súd prvého stupňa
pri ukladaní trestu rešpektoval účel trestu uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona, a jeho druh a výmeru
určil v súlade s hľadiskami vyjadrenými v § 34 ods. 4 Trestného zákona.

Obžalovaný P. spáchal zločin falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných

papierov podľa § 270 ods. 2 Trestného zákona, za ktorý zákon umožňuje uložiť trest odňatia slobody
vo výmere 7 rokov až 10 rokov. Ani odvolací súd nezistil u obžalovaného žiadne priťažujúce okolnosti
a v zhode so súdom prvého stupňa zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného
zákona, t. j. že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Po úprave za použitia § 38 ods.
3 Trestného zákona (ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom

ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu) je trestná sadzba 7 rokov až 9 rokov. Súd prvého stupňa
postupoval správne, keď pri ukladaní trestu aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného
zákona, keďže za daných okolností prípadu mal za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej na
daný trestný čin bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje i trest kratšieho trvania a preto obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu

trestu ustanoveného Trestným zákonom v trvaní tri roky. V tejto súvislosti predstavuje významné
okolnosti to, že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku riadny život a obžalovaný spáchal skutok
ako jednorazové protiprávne konanie s jednou 50 eurovou bankovkou. Obžalovaný doposiaľ nebol
súdne trestaný, čo dáva možnosť predpokladať, že účel trestu možno v jeho prípade dosiahnuť i
bez jeho výkonu, a teda uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nie je nevyhnutné. Trest

odňatia slobody s probačným dohľadom, ktorý bol obžalovanému uložený napadnutým rozsudkom, plne
zohľadňuje uvedené požiadavky a javí sa ako vhodný nástroj na dosiahnutie preventívnej i ochrannej
funkcie trestu. Súd prvého stupňa určil výmeru trestu, dĺžku skúšobnej doby i primerané obmedzenia v
rámci probačného dohľadu správne a efektívne, pričom zároveň dodržal zákonné kritériá. Trest odňatia
slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom na 5 rokov poskytne

primeraný priestor na monitorovanie správania obžalovaného z hľadiska jeho súladu so zákonom a
dostatočne vyjadruje aj morálne odsúdenie páchateľa.

Na základe uvedených skutočnosti odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní spôsobom uvedeným
vo výroku tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov
3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.