Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Monday, February 28, 2022

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sa/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6020200512
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2022:6020200512.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej

veci žalobcu: X. Q., nar. XX. Q. XXXX, trvale bytom Q. X, XXX XX O. O., štátny občan Slovenskej
republiky, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813
63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19.
novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Žiadosťou zo dňa 26. novembra 2018 žalobca požiadal Sociálnu poisťovňu - ústredie o priznanie

invalidného dôchodku od 3. septembra 2018.
2. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18. januára 2019 Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej
len „prvostupňový orgán verejnej správy“) žalobcovi priznala invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1,
§ 274, § 82 a § 293 dx Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoSP“) od 3. septembra 2018 vo výške 252,40 EUR mesačne, ktorý od 1. januára zvýšila na
259,- EUR mesačne. Podkladom pre vydanie rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho
poistenia (ďalej len „PL SP“) pobočky Sociálnej poisťovne (ďalej len „SP“) v Banskej Bystrici zo dňa 26.

novembra 2018, ktorým bol žalobca uznaný invalidným dňom 3. septembra 2018 s 50 % poklesom jeho
2 26Sa/16/2020

pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pre artériosklerotickú chorobu srdca,
trojcievne postihnutie v zmysle kapitoly IX. odd. A, pol. 8, písm. b) Prílohy č. 4 k ZoSP.
3. V odvolacom administratívnom konaní bol žalobcovi po opätovnom posúdení jeho zdravotného stavu
rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“) č. XXX XXX XXXX X

zo dňa 15. apríla 2019 priznaný podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293 dx ZoSP od 03. septembra
2018 invalidný dôchodok vo výške 252,40 EUR mesačne, ktorý bol od 1. januára zvýšený na 259,-
EUR mesačne. PL SP ústredia SP, pracovisko v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 12. marca 2019
konštatoval vznik invalidity žalobcu od 3. septembra 2018 so 60 % mierou poklesu jeho pracovnej
schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Bez zmeny v označení rozhodujúceho zdravotného
postihnutia žalobcu a jeho zaradení pod príslušnú položku v rámci Prílohy č. 4 k ZoSP posudkovo
zohľadnil jeho ďalšie zdravotné ťažkostí 10 % navýšením percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej

schopnosti v zmysle § 71 ods. 1 ZoSP.
4. O podanej správnej žalobe rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici Rozsudkom 23Sa/10/2019-44 zo
dňa 6. februára 2020 tak, že rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX0 zo dňa 15. apríla 2019 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 18. januára 2019 zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni ústredie na ďalšie konanie.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie

5. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júla 2020 Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej len
„prvostupňový orgán verejnej správy“) žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 274, § 82 a § 293dx ZoSP priznala
od 3. septembra 2018 invalidný dôchodok vo výške 252,40 EUR mesačne, ktorý následne na základe
jednotlivých vo výroku rozhodnutia citovaných valorizačných úprav zvýšila od 1. januára 2020 až na
sumu 266,60 EUR mesačne (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

6. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v nadväznosti na
predchádzajúce zrušujúce rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sa/10/2019-44 zo
dňa 6. februára 2020 bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený PL SP pobočky SP so sídlom v
Banskej Bystrici dňa 1. júla 2020 so záverom, že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP, pretože pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako o
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú

činnosť bola určená v rozsahu 60 % od 3. septembra 2018. Odborný posudok o invalidite žalobcu zo dňa
1. júla 2020, v ktorom boli uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti pre prijatý posudkový záver, tvoril
prílohu prvostupňového rozhodnutia spolu s osobným listom dôchodkového poistenia, v ktorom bolo
zhrnuté obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, označené rozhodujúce obdobie pre výpočet sumy
invalidného dôchodku a vymeriavacie základy, z ktorých bol vypočítaný osobný mzdový bod žalobcu.

Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca, ktorý
v čase vzniku jeho invalidity dosiahol vek nad 45 rokov, je potrebných najmenej 15 rokov dôchodkového
poistenia, ktoré sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity. Konštatoval, že pred vznikom invalidity, teda
pred 3. septembrom 2018 žalobca získal 14 535 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 39 rokov
a 300 dní obdobia dôchodkového poistenia, keď v zmysle § 60 ods. 10 ZoSP jeden rok dôchodkového

poistenia predstavuje 365 dní dôchodkového poistenia. Obdobie dôchodkového poistenia žalobcu bolo
preukázané evidenčnými podkladmi, ktoré sú 3 26Sa/16/2020

súčasťou administratívneho spisu. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že ku dňu vzniku
invalidity žalobca splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik

nároku na invalidný dôchodok a zároveň splnil aj ostatné podmienky na invalidný dôchodok, keďže
ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, ani mu nebol priznaný
predčasnýstarobnýdôchodok.Sumujehoinvalidnéhodôchodkuurčilpodľa§73ods.2ZoSP.Vychádzal
z priemerného osobného mzdového bodu žalobcu, ktorý zistil z rozhodujúceho obdobia kalendárnych
rokov 1984 až 2017 po zohľadnení náhradných dôb a po jeho zvýšení podľa § 63 ods. 4 písm. d)

ZoSP hodnotou 0,7927, obdobia jeho dôchodkového poistenia, získaného ku dňu vzniku nároku na
invalidný dôchodok (14 535 dní), ku ktorému bolo pripočítané obdobie jeho dôchodkového poistenia
od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku dňom 29. júla 2022 (1
425 dní), teda celkové obdobie jeho dôchodkového poistenia činilo 15 960 dní, čo predstavuje 43,7261
rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia, aktuálnej dôchodkovej hodnoty platnej

v čase vzniku nároku na výplatu invalidného dôchodku, ktorá po úprave realizovanej v súlade so
zákonom činila 11,9379 EUR a percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti v rozsahu 60
%. Zistený priemerný osobný mzdový bod, získané aj pripočítané obdobie dôchodkového poistenia,
aktuálnu dôchodkovú hodnotu a 60 % mieru zníženej pracovnej schopnosti žalobcu prvostupňový orgán
verejnej správy navzájom vynásobil a dospel k sume invalidného dôchodku ku dňu jeho priznania vo

výške 252,40 EUR mesačne, ktorú ďalej podľa jednotlivých v rozhodnutí citovaných valorizačných úprav
zvýšil až na sumu 260,60 EUR mesačne od 1. januára 2020.
Odvolanie
7. V podanom odvolaní zo dňa 17. augusta 2020 žalobca s poukazom na výsledky odborných
vyšetrení a z nich vyplývajúce diagnostické závery namietal nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia

pre nesprávne určené jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie a nesprávne určenú percentuálnu mieru
jeho zníženej pracovnej schopnosti a žiadal, aby pokles jeho pracovnej schopnosti bol určený v rozsahu
zodpovedajúcom jeho zdravotnému stavu.
Rozhodnutie žalovaného
8. Žalovaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 19. novembra 2020 podľa § 218 ods. 2 ZoSP

odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 7. júla 2020 č.
600 312 6305 0(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).
9. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah
prvostupňového rozhodnutia i obsah podaného odvolania, poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z §153 ods. 5, § 71 ods. 1 až ods. 9 ZoSP, výsledok opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobcu PL
SP pobočky SP so sídlom v Banskej Bystrici zo dňa 22. septembra 2020, obsah posudku PL SP ústredia
SP, pracovisko v Banskej Bystrici zo dňa 21. októbra 2020 a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

žalovaného a priloženej spisovej dokumentácie žalobcu v celom rozsahu dospel k záveru, že postup
prvostupňového orgánu verejnej správy bol správny, a preto odvolaním napadnuté prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že v odvolacom konaní zaťažuje žalobcu dôkazné bremeno vo vzťahu
k jeho tvrdeniam. Žalobca v rámci odvolacieho konania nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil
správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na

invalidnýdôchodok.Nepreukázal,žejehozdravotnýstavodôvodňujezvýšeniemierypoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosti alebo zmenu dátumu vzniku jeho invalidity. 4 26Sa/16/2020

Žaloba, žalobné body
10. Včas podanou správnou žalobou žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného aj
prvostupňového orgánu verejnej správy pre ich arbitrárnosť, pretože skutkové zistenia a z nich prijaté

právne závery sú v rozpore s právnymi predpismi, na základe ktorých orgány verejnej správy rozhodli.
Uviedol, že rovnakými vadami ako prvostupňové rozhodnutie trpí aj rozhodnutie žalovaného, čo
odôvodňuje jeho zrušenie spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Žiadal, aby správny súd rozhodnutie
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. novembra 2020 spolu s prvostupňovým rozhodnutím
orgánu verejnej správy č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. júla 2020 zrušil podľa § 191 ods. 1 písm.

c) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a vec vrátil na nové konanie
prvostupňovému orgánu verejnej správy. Uplatnil si náhradu trov konania v celom rozsahu.
11. Žalobca nesúhlasil s posúdením jeho zdravotného stavu, ani so stanovenou percentuálnou mierou
jeho zníženej pracovnej schopnosti a tvrdil, že neboli zohľadnené všetky jeho ochorenia s tým, že
priznaním „čiastočného invalidného dôchodku“ so 60 % poklesom jeho schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť boli porušené jeho práva. Namietal správnosť postupu posudkového lekára pri určení jeho
invalidity pre rozpory v určení diagnózy podľa Prílohy č. 4 k ZoSP.
12. Žalobca namietal, že PL SP nesprávne posúdili jeho zdravotný stav, keď za jeho rozhodujúce
zdravotné postihnutie označili ochorenie obehovej sústavy v zmysle kapitoly IX. odd. A, pol. 8 písm. b)
Prílohy č. 4 k ZoSP, pre ktoré mu priznali 50 % pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý

navýšili o 10 % pre pridružené ochorenia. Žalobca vyjadril presvedčenie, že PL SP mali jeho zdravotné
postihnutie zaradiť pod kapitolu IX. odd. A, pol. 10 písm. c) - hypertenzia III. stupňa, pri ktorej je miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % až 90 % a pod položku IX. odd. A, pol.
8 písm. c) - stavy po srdcových operáciách, neschopnosť záťaže, ktorej zodpovedá pokles pracovnej
schopnosti v rozsahu 70 % až 90 %. Žalobca poukázal na predchádzajúce zrušené rozhodnutia o

jeho invalidnom dôchodku a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23Sa/10/2019-44
zo dňa 6. februára 2020, podľa ktorého závery posudkov PL SP, ktoré boli podkladom pre vydanie
predchádzajúcich administratívnych rozhodnutí nekorešpondujú s obsahom predložených lekárskych
správ vzhľadom k tomu, že artériová hypertenzia WHO II. stupňa zaradená podľa Európskej asociácie
kardiológov do III. stupňa, t. j. ako hypertenzia v zmysle kapitoly IX. odd. A, pol. 10 písm. c) prílohy č.

4 k ZoSP je hodnotená s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % až
90 %. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal správnosť posudku PL SP pobočky SP so sídlom
v Banskej Bystrici zo dňa 1. júla 2020, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia,
pretože ním bola za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie opätovne označená ischemická choroba
srdca NYHA II. v zmysle kpt. IX. odd. A, pol. 8 písm. b) Prílohy č. 4 k ZoSP s 50% mierou poklesu jeho

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s jej navýšením o 10 % pre iné zdravotné postihnutia. S takto
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 60 % žalobca nesúhlasil a
tvrdil, že neboli zohľadnené všetky jeho ochorenia a preto namietal správnosť postupu PL SP pri určení
jeho invalidity a to aj vzhľadom na „rozpory pri určení diagnózy podľa Prílohy č. 4 k ZoSP“.
13. Žalobca citoval kpt. IX. odd. A, pol. 8, písm. c) a pol. 10, písm. c) Prílohy č. 4 k ZoSP. Uviedol,

že je naďalej v starostlivosti kardiológa a diabetológa. Z lekárskej správy kardiológa zo dňa 5. októbra
2017 vypracovanej po jeho hospitalizácii v Stredoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb, a.s.
(ďalej len „SÚSCCH“) v Banskej Bystrici pritom vyplýva diagnostický záver: ischemická choroba srdca,
chronická, trojcievne postihnutie, 5 26Sa/16/2020

NYHA II, elektívna PCI RCA s implantáciou 5 DES, drobný periprocedurálny IM (5. októbra 2017),
stav po PTCA RCX-RM paclitaxcelovým balónom (4. septembra 2017) pre NAP, stav po PCI RIA s
implantovaným DES (august 2011), stav po prednom STEMI s primárnou PCI RCX (apríl 2010), ľahká
systolická dysfunkcia ĽK, EF 45 % až 50 % a tiež artériová hypertenzia III. stupňa s veľmi vysokýmpripočítateľným rizikom ESC/ESH, diabetes mellitus II. typu na PAD, hyperlipoproteinémia, stav po
operácii hemoroidov, stav po laparoskopickej cholecystektómii, stav po borelióze (september 2016).
Ďalejpoukázalnazáznamníkchoréhonacukrovku,zktoréhopodľaposudkovéholekáravyplýva,žedňa

28. novembra 2016 bol žalobcovi diagnostikovaný diabetes mellitus II. typu. Uviedol, že z ambulantnej
správy diabetológa zo dňa 19. decembra 2018 vyplýva, že v dôsledku kolísania hodnôt glykémie, ktoré
sa u žalobcu prejavuje potením a trasením rúk mu diabetológ vysadil MELYD. Žalobca poukázal na
Prílohu č. 4 k ZoSP - kpt. IV. bod 1 písm. b), v zmysle ktorého je pokles pracovnej schopnosti v rozsahu
30 % až 40 % pri kompenzovateľnej cukrovke bez komplikácií a v zmysle písm. c) uvedenej položky je

pokles pracovnej schopnosti poistenca v rozsahu 50 % až 75 % v prípade opakovaných stavov kolísania
hodnôt glykémie.
14. Žalobca namietal správnosť posudku PL SP zo dňa 01. júla 2020, v ktorom bolo uvedené, že
až do roku 2017 bol zdravotný stav žalobcu kardiológom hodnotený ako ischemická choroba srdca
funkčne NYHA I. Žalobca pritom poukázal na správy ošetrujúceho kardiológa z roku 2012, a tiež zo dňa
6. septembra 2017, v ktorých je ischemická choroba srdca funkčne hodnotená ešte pred posledným

zákrokom ako NYHA II. Po opakovaných zákrokoch v Kardiocentre bola ischemická choroba srdca
opäť hodnotená funkčne NYHA II. Žalobca uviedol, že reálne nedokáže prejsť 4-5 km/hod. Poukázal
aj na obsah prepúšťacej správy z SÚSCCH v Banskej Bystrici zo dňa 10. októbra 2017, z ktorej
vyplýva, že posledný zákrok musel byť ukončený predčasne vzhľadom na charakter výkonu a množstvo
podanej kontrastnej látky, a že žalobca má stále postihnuté aj iné cievy obehovej sústavy (v čase

zákroku predstavovalo zúženie jednej z ciev, ktorú už nebolo možné operovať v rozsahu 60 %),
a preto bude musieť žalobca podstúpiť ďalší zákrok. Žalobca ďalej poukázal na obsah posudku, v
zmysle ktorého „hypertenzia III. stupeň s veľmi vysokým pripočítateľným rizikom ESC/ESH“ bola liečbou
upravená a v stabilizovanom stave s normálnymi hodnotami bol žalobca z nemocnice prepustený, a že
u žalobcu neboli dokumentované žiadne orgánové zmeny. Žalobca poukázal aj na prepúšťaciu správu

z neurologickej hospitalizácie zo dňa 25. apríla 2018, z ktorej vyplýva, že CT angiografiou z 25. apríla
2018 bolo u žalobcu v oblasti C5 v úseku ACI 1. sin. zistené drobné vyklenutie cievy laterálne do 1 - 1,8
mm s diagnostickým záverom: získaná mozgová aneuryzma a žalobcovi bol doporučený kľudový režim
bez akejkoľvek námahy, pretože by mohlo dôjsť k prasknutiu cievy v mozgu. Žalobca uviedol, že zrejme
preto často pociťuje intenzívnu bolesť hlavy, trpí únavou a zvýšenou spavosťou. Žalobca poukázal na

to, že podľa Európskej asociácie kardiológov je artériová hypertenzia WHO II. stupňa zaradená do III.
stupňa, t. j. ako hypertenzia v zmysle kpt. IX. odd. A, pol. 10 písm. c) Prílohy č. 4 k ZoSP s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu od 75% do 90 %. Zdôraznil, že podľa stratifikácie
kardiovaskulárneho rizika stačí pre klasifikáciu kardiovaskulárneho rizika ako „veľmi vysoké riziko“ jeden
parameter (koronárna alebo iná revaskularizácia, hypertenzia III. stupňa...).

15. Žalobca ďalej uviedol, že okrem diagnostikovaného a posudkovo zohľadneného diabetes mellitus
II. typu trpí aj chronickým ochorením hrubého čreva, ktoré sa prejavuje krvácaním s absolvovanou
operáciou hemoroidov v minulosti. V poslednom období sa toto ochorenie u žalobcu opäť intenzívne
prejavuje bolesťami aj krvácaním a bezpochyby sa nevyhne chirurgickému zákroku. Z kardiologických
vyšetrení tiež vyplýva, že trpí ischemickou chorobou srdca, nestabilnou angínou pectoris, že ide o stav

po štvrtom infarkte 6 26Sa/16/2020

myokardu, s trojcievnym koronárnym postihnutím a implantovaním 9 stentov, s chronickým srdcovým
zlyhávaním a zároveň je u neho prítomná hypertenzia III. stupňa s vysokým pripočítateľným rizikom
(nedostatočne stabilizovaná), čomu v zmysle Prílohy č. 4 k ZoSP zodpovedá pokles pracovnej

schopnosti v rozsahu 75 % až 90 % s neschopnosťou akejkoľvek záťaže (kapitola IX. odd. A, pol. 10,
písm. c). Žalobca poukázal na to, že pracuje v súkromnej bezpečnostnej agentúre S.B.A. , s miestom
výkonu práce vo Výskumnom ústave spojov v Banskej Bystrici ako informátor, no s ohľadom na jeho
zdravotný stav už nedokáže vykonávať ani takúto jednoduchú činnosť, pretože 1-2 krát za týždeň mu
je zle od srdca.

Vyjadrenie žalovaného
16. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe pridržiaval skutkových a právnych dôvodov, ktoré boli
obsahom žalobou napadnutého rozhodnutia, zotrval na vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia
orgánu verejnej správy, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím žalovaného a vyslovil záver, že tieto
rozhodnutia sú správne a zákonné. Žiadal, aby správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol v

súlade s § 190 SSP. Žalovaný zopakoval obsah žalobou napadnutého rozhodnutia, obsah opätovného
posúdenia zdravotného stavu žalobcu na základe zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 6. februára 2020 sp. zn. 23Sa/10/2019-44 PL SP pobočky SP so sídlom v Banskej Bystrici
aj PL SP ústredia SP, pracovisko v Banskej Bystrici a v nich vyslovené posudkové závery. Zdôraznil,že lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva v zmysle § 153 ods. 5
ZoSP posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky alebo ústredia Sociálnej poisťovne, a
že ich činnosť, ktorá je podmienená získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, spočíva v

náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu. Konštatoval, že
odbornýposudokoinvalidite,ktorýbolvyhotovenývodvolacomkonaníspĺňaposudkovékritériá,pretože
zdravotný stav žalobcu bol objektívne posúdený pre určenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, a preto mohol byť podkladom pre vydanie rozhodnutia o odvolaní. Vyjadril názor, že
v preskúmavanej veci prebehlo konanie v súlade s § 195 a nasl. ZoSP, že závery o zdravotnom stave

žalobcu boli objektívne preukázané a dostatočne odôvodnené tak, ako to bolo uvedené v odôvodnení
rozhodnutia žalovaného.
Replika žalobcu
17. Žalobca nevyužil svoje právo podať k vyjadreniu žalovaného repliku.
Konanie na správnom súde
18. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný

podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP v spojení s § 134
ods. 1 písm. d) SSP bez nariadenia pojednávania v súlade s § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny
z dôvodov, pre ktorý by mal pojednávanie nariadiť (§ 107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že správna
žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Oznámenie o mieste a čase verejného

vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a na jeho webovej stránke od 29. decembra
2021 do 1. marca 2022. Rozsudok bol vyhlásený vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia
bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 12. februára 2022 po dobu 14 dní (§ 137 ods. 3 SSP).
Právny rámec 7 26Sa/16/2020

19. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej

správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok ustanovených týmto
zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
20. Podľa § 6 ods. 1, 2, písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe
žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
c) správnych žalobách vo veciach správneho trestania
21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
a) Sociálnej poisťovne

22. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.
(2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

24. Podľa § 70 ods. 1 ZoSP Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
25. Podľa § 71 ods. 1 až 8 ZoSP
(1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
(2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
(3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnejschopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovaní
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli
zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
(4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základea) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a 8
26Sa/16/2020

b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
(5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

(6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a
so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
(7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
(8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej
činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
26. Podľa § 72 ods. 1 písm. g) ZoSP (1) Počet rokov dôchodkového poistenia na vznik nároku na

invalidný dôchodok poistenca vo veku
g) nad 45 rokov je najmenej 15 rokov.
27. Podľa § 73 ods. 2 ZoSP Suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu
schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia

dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa
pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej
dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Určenie osobného dôchodkového poistenia, osobného vymeriavacieho základu, osobného mzdového
bodu, priemerného osobného mzdového bodu a aktuálnej dôchodkovej hodnoty vyplýva z § 60 až 64

ZoSP.
28. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 ZoSP (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia
postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady
na rozhodnutie.
(2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,

čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej
poisťovne z jej činnosti.
(3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.
29. Podľa § 196 ods. 1, 7 ZoSP (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov,
odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a
právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti
Sociálnej poisťovne.
(7) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 9 26Sa/16/2020

30. Podľa § 153 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a), ods. 5 ZoSP (1) Lekárska posudková činnosť pri výkone
sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
b) dôchodkového poistenia,

3) Lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie
a) dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,
(5) Ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len
"posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak;

podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
31. Podľa § 209 ods. 1, 4 ZoSP (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva
písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznýmiprávnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať
predpísané náležitosti.
(4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych
predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
32. Podľa § 215 ods. 4 ZoSP O odvolaní proti rozhodnutiu ústredia rozhoduje generálny riaditeľ.
33. Podľa § 218 ods. 1, 2 ZoSP (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.
Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni.

(2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a
rozhodnutie potvrdí.
34. Podľa Prílohy č. 4 k ZoSP kapitoly IX. odd. A, pol. 8, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti
poistenca pre stavy po srdcových operáciách (revaskuralizačné operácie, operácie chlopní, resekcia
aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike) s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení
vyjadriť v rozpätí 40 % a až 50 %. Podľa písm. c) uvedenej položky zodpovedá pokles pracovnej

schopnosti poistenca pri neschopnosti záťaže 70 % až 90-im %-ám.
35. Podľa Prílohy č. 4 k ZoSP kapitoly IX., odd. A, pol. 10, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti
poistenca pre hypertenziu II. - ľahké orgánové zmeny (hypertrofia ľavej komory, angiopatia, proteinúria,
vzostup sérového kreatinínu ) vyjadriť v rozpätí 15 % až 25 %. Podľa písm. c) uvedenej položky možno
pokles pracovnej schopnosti poistenca pre hypertenziu III. - ťažké orgánové zmeny (zlyhanie ľavej

komory srdca, mozgové krvácanie, hypertenzná encefalopatia, retinopatia II. ) vyjadriť v rozpätí 75 % až
90 %. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určuje na základe funkčných vyšetrení obehovej
sústavy (ergometria, echokardiografia v pokoji a po záťaži, angiografia, flebografia, rádionuklidové
vyšetrenia a pod.).
36. Podľa Prílohy č. 4 k ZoSP kapitoly IV. položka 1, písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti

poistenca pre cukrovku - kompenzovateľnú, bez komplikácií, s ohľadom na pracovné zaradenie vyjadriť
v rozpätí 30 % až 40 %. Pre ťažko kompenzovateľnú cukrovku, 10 26Sa/16/2020

s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie
cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca

vyjadriť v rozpätí 50 % až 75 %. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách látkovej
výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou závisí od dôsledkov týchto porúch. Odchýlky od normy v
laboratórnych hodnotách pokles schopnosti zárobkovej činnosti nepodmieňujú.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
37. Predmetom preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXXXXXX zo dňa 19.

novembra 2020, ktorým žalovaným v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové
rozhodnutie č. XXXXXXXXXXX zo dňa 07. júla 2020, ktorým bol žalobcovi od 03. septembra 2018
priznaný invalidný dôchodok vo výške 252,40 Eur mesačne, zvýšený od 01. januára 2020 na 266,60
Eur mesačne.
38. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa

rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov
verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda
posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou,
rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si
orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo

veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej
správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo
32/2014).
39. Podanou správnou žalobou žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím, pretože v administratívnom konaní neboli zohľadnené všetky jeho
zdravotné ťažkosti a nesprávne, v rozpore s predloženou zdravotnou dokumentáciou bolo určené jeho
rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré bolo nesprávne zaradené v rámci prílohy č. 4 k ZoSP, a preto
bola nesprávne určená percentuálna miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a
výška priznanej dôchodkovej dávky.

40. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla súvymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa §
6ods.2písm.c/SSP,akježalobcomfyzickáosoba.Uvedenéjejednoznačneupravenéajvustanovení§
203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych

veciach)niejesprávnysúdviazanýžalobnýmibodmi.Vychádzajúczuvedeného,správnysúdpreskúmal
rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.
41. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v
rámci ktorého sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 ZoSP), je nevyhnutnou

požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery
jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto 11 26Sa/16/2020

smere sa vykonáva podľa § 196 a nasledujúcich ZoSP, pričom jedným z dôkazom sú aj odborné posudky
vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153

ods. 3 písm. a) cit. zákona).
42. Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že aktuálne preskúmavané
konanie bolo začaté na základe žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 26. novembra
2018, ktorou sa domáhal jeho priznania od 03. septembra 2018. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti
bol posudzovaný zdravotný stav žalobcu PL SP pobočky SP so sídlom v Banskej Bystrici dňa 26.

novembra 2018 v prítomnosti žalobcu. Okrem vlastného klinického vyšetrenia žalobcu posudkový
lekár vychádzal z kardiologického vyšetrenia zo 16. apríla 2018, z prepúšťacej správy z hospitalizácie
v SÚSCCH Banská Bystrica v období od 06.10. do 10.10.2017 a z diabetologického vyšetrenia z
20. júla 2018. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu označil aterosklerotickú chorobu srdca,
trojcievne postihnutie, ktoré zaradil pod kapitolu IX, oddiel A, položku 8, písm. b/ Prílohy č. 4 k ZoSP

a určil 50% mieru poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť. V posudku uviedol, že 58
ročný žalobca, zamestnaný ako trezorový pracovník je viac rokov v liečbe kardiológa pre ischemickú
chorobu srdca po prekonanom infarkte myokardu s vykonaním stentu v roku 2010 na jednej cieve.
Pre akútny koronárny syndróm bola v auguste 2011 vykonaná opakovaná hospitalizácia. Doplneným
vyšetrením srdcových ciev (koronarografické vyšetrenie) bolo potvrdené viaccievne postihnutie, preto

bol urgentne vykonaný angioplastický zákrok na ďalšej cieve s dobrým efektom, čo bolo potvrdené
funkčným vyšetrením srdca (echokardiologické vyšetrenie), pri ktorom bola zistená mierne znížená
vývrhová schopnosť ĽK - EF v rozsahu 50 až 55 %. Podľa kardiológa bol stav až do roku 2017
stabilizovaný, hodnotený ako ischemická choroba srdca CCS I., subjektívne bez závažnejších ťažkostí.
Pre znovuobjavenie sa bolestí na hrudníku (stenokardie) bol v septembri 2017 urgentne hospitalizovaný

a po opakovanom vyšetrení srdcových ciev boli zistené uzávery cievy na viacerých miestach. Jeden
uzáver bol ošetrený ihneď (PTCA RCX 04. septembra 2017) a bolo doporučené ďalšie ošetrenie.
Výkon bol vzhľadom na vinutosť cievy protrahovanjší, postupne bol implantovaných až 5 stentov do
lézie (PCI RCA 05. októbra 2018). Kontrolné echokardiologické vyšetrenie po vykonanom zákroku
zdokumentovalo zhoršenie funkcie srdca stredne ťažkého stupňa s hypokinézou ľavej komory vo

viacerých segmentoch, s poklesom vývrhovej funkcie (EF ĽK 45 až 50%), s poruchou relaxácie. Nález
na chlopňovom aparáte bol bez závažnejšej patológie. Stav bol hodnotený ako ischemická choroba
srdca, trojcievne postihnutie, NYHA II., nestabilná angína pectoris. Vzhľadom na výsledný funkčný stav,
vykonaný opakovaný angioplastický zákrok na viacerých cievach, pokles celkovej výkonnosti, stanovil
posudkový lekár pokles pracovnej schopnosti žalobcu na hornej hranici možného percentuálneho

rozpätia, teda v rozsahu 50 % a invalidným ho uznal dňom vyčerpania ročného podporného obdobia
trvajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti, teda od 03. 09. 2018. Pridružené zdravotné postihnutie
žalobcu, a to cukrovku 2. typu na liečbe tabletkami, kompenzovanú pri dodržaní životosprávy a bez
orgánových komplikácií označil za posudkovo nevýznamnú. Uvedené posúdenie zdravotného stavu
žalobcu, ktoré nebolo PL SP pobočky SP so sídlom v Banskej Bystrici zmenené ani po podaní

jeho odvolania, bolo podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 18.01.2019. PL SP
pobočky SP v odvolacom konaní vo vyjadrení zo dňa 21.02.2019 konštatoval, že prepúšťacie správy
z hospitalizácií, ktoré žalobca priložil k odvolaniu boli posúdené už 26. novembra 2018. Predloženým
kontrolným diabetologickým nálezom z decembra 2018 bola dokumentovaná uspokojivá kompenzácia
cukrovky, keď odborný lekár liečbu cukrovky žalobcu znížil. Pretože žalobcovi nebolo na pobočke

Sociálnej poisťovne vyhovené, posudzoval v rámci riadneho administratívneho postupu zdravotný stav
žalobcu 12 26Sa/16/2020opätovne aj PL SP ústredia SP, pracovisko v Banskej Bystrici, ktorý v posudku z 12. marca 2019 dospel
k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ v označení rozhodujúceho zdravotného
postihnutia žalobcu, jeho zaradení v rámci Prílohy č. 4 k ZoSP i v priznanej 50 % miere jeho zníženej

pracovnejschopnostipritomtozdravotnompostihnutí.Narozdielodprvoposudzovateľavšakposudkovo
zohľadnil, a to 10 % navýšením priznanej percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobcu
pre jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, jeho ďalšie zdravotné ťažkosti, a to vysoký krvný tlak, v
tom čase dobre ovplyvnený liečbou, cukrovku na perorálnych antidiabetikách a poruchu metabolizmu
tukov, a preto odo dňa vzniku invalidity žalobcu dňom 03. septembra 2018 konštatoval 60 % mieru

zníženej pracovnej schopnosti žalobcu. Toto posúdenie zdravotného stavu žalobcu bolo podkladom pre
rozhodnutie žalovaného zo dňa 15. apríla 2019, ktorým žalovaný zmenil prvostupňové rozhodnutie zo
dňa 18. januára. PL SP ústredia SP v posudku konštatoval, že 59-ročný žalobca s ukončeným odborným
vzdelaním bol jeden rok práceneschopný pre ischemickú chorobu srdca s angínou pectoris a akútny
koronárny syndróm, pričom pre ischemickú chorobu srdca je v liečbu kardiológa od roku 2010, kedy
prekonal predný STEMI s primárnou perkutánnou koronárnou implantáciou stentu na vencovitej cieve

RCX v apríli 2010. V auguste 2011 bol opakovane hospitalizovaný pre akútny koronárny syndróm. Pri
koronarografickom vyšetrení bolo zistené viaccievne postihnutie vencovitých tepien srdca. Urgentne
bol vykonaný angioplastický zákrok s dobrým efektom, čo potvrdilo funkčné vyšetrenie srdca - echokg.
vyšetrenie, pri ktorom bolo zistené mierne zlepšenie vývrhovej schopnosti ľavej komory zo 45 % na
50 až 55%. Stav bol pomerne dobre stabilizovaný až do roku 2017 a kardiológom hodnotený funkčne

NYHA I. s angínou pectoris CCS I. Opakovane v septembri 2017 sa zhoršili bolesti za hrudnou kosťou,
preto bol žalobca opäť hospitalizovaný v SSÚSCCH. Po vykonanom koronarografickom vyšetrení, pri
ktorombolizistenézúženiaažuzáveryvencovitejcievynaviacerýchmiestach,boljedenuzáverošetrený
ihneď (perkutánna transluminálna koronárna angioplastika na vencovitej tepne RCX dňa 04. septembra
2017) a bolo odporučené ďalšie ošetrenie. Ďalší výkon bol vzhľadom na vinutosť cievy prostrahovanejší,

postupne bolo implantovaných 5 stentov do poškodenej vencovitej tepny RCA dňa 05. októbra 2017.
Kontrolné echokg. vyšetrenie srdca preukázalo vývrhovú schopnosť ľavej komory 45 % až 50 % s
poruchourelaxácieľavejkomory.IschemickáchorobasrdcabolakardiológomhodnotenáfunkčneNYHA
II. a angína pectoris CCS II.
43. Uvedené prvostupňové rozhodnutie aj rozhodnutie žalovaného boli predmetom preskúmania

správnym súdom na základe podanej žaloby žalobcu. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn. 23Sa/10/2019-44 zo dňa 06. februára 2020 boli zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie. V bodoch 38 - 41 rozsudku správny súd uviedol, že záver posudkového lekára
nekorešponduje s obsahom lekárskych správ vzhľadom k tomu, že artériová hypertenzia WHO II. stupňa
zaradená podľa Európskej asociácie kardiológov do III. stupňa, t. j. ako hypertenzia v zmysle kapitoly IX,

oddiel A, položky 10, písm. c/ prílohy č. 4 k ZoSP je hodnotená s mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť od 75% do 90%. Vzhľadom k tejto skutočnosti má správny súd za to, že nie je zrejmé
z rozhodnutia, akým spôsobom a prečo túto skutočnosť posudkový lekár posúdil tak, že za rozhodujúce
zdravotné postihnutie účastníka konania určil ischemickú chorobu srdca NYHA II., ktorá je zaradená
medzi choroby obehovej sústavy, srdcové choroby, stavy pri strednom zaťažení podľa kapitoly IX., oddiel

A, položky 8, písm. b/ prílohy č. 4 k ZoSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
rozpätí od 40 až do 50%. Správny súd tiež konštatoval, že posúdenie hypertenzie III. stupňa ako iného
zdravotného postihnutia bolo bez ďalšieho odôvodnenia nedostatočné, keď v rámci prílohy č. 4 k ZoSP je
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri takto označenom pridruženom zdravotnom
postihnutí žalobcu vyššia ako pri jeho rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, 13 26Sa/16/2020

pričom artériová hypertenzia III. stupňa je naviac podľa prepúšťacej správy z kardiologickej
hospitalizácie zo dňa 10. októbra 2017 hodnotená s veľkým pripočítateľným rizikom ESC/ESH a u
žalobcu došlo postupne k implantácií viacerých stentov. Rozhodnutie žalovaného považoval správny
súd za nedostatočne odôvodnené, keď žalovaný skutočnosť, že toto ťažké zdravotné postihnutie

žalobcu je stabilizované, vyhodnotil ako nemajúce žiadny kvalifikačný vplyv na jeho posúdenie ako
rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Preto rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie
zrušil a prvostupňovému orgánu verejnej správy uložil povinnosť opakovane vyhodnotiť zdravotný
stav žalobcu, vrátane určenia percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti po zohľadnení
lekárskych správ ako aj jeho tvrdení v rámci odvolacieho konania, a to najmä vo vzťahu k hypertenzii

III. stupňa a jej posúdenia ako vedľajšieho alebo hlavného zdravotného postihnutia. Ostatné skutočnosti
týkajúce sa započítaných období považoval správny súd za nesporné a zistené v súlade so skutkovým
stavom.44. V rámci realizácie vyššie uvedeného zrušujúceho rozhodnutia správneho súdu bol v ďalšom
administratívnom konaní opätovne posudzovaný zdravotný stav žalobcu PL SP pobočky Sociálnej
poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici dňa 1. júla 2020, bez prítomnosti žalobcu v súvislosti s

opatreniami prijatými počas krízovej situácie v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z. Posudkový lekár
vychádzal z prepúšťacej správy z hospitalizácie na kardiologickom oddelení v SÚSCCH v Banskej
Bystrici od 6. októbra 2017 do 10. októbra 2017, z kardiologického vyšetrenia zo dňa 16. apríla
2018 a z diabetologických vyšetrení zo dňa 27. júla 2018 a z 19. decembra 2018. Za rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobcu opätovne označil ischemickú chorobu srdca NYHA II., ktorú zaradil

pod kapitolu IX. odd. A, pol. 8 písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP a pri tomto rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí konštatoval u žalobcu 50 % mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Pridružené zdravotné ťažkosti žalobcu, a to chorobu vysokého krvného tlaku WHO II a cukrovku II. typu
s uspokojivou kompenzáciou na liečbe tabletkami zohľadnil 10 % navýšením miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť na celkových 60 % s konštatovaním vzniku invalidity žalobcu dňom 3.
septembra 2018. V posudku uviedol, že žalobca je viac rokov v liečbe kardiológa pre ischemickú

chorobu srdca po prekonanom prednom STEMI infarkte s opakovanou hospitalizáciou v auguste
2011 pre akútny koronárny syndróm. Vyšetrením srdcových ciev (koronarografickým vyšetrením) bolo
potvrdené viaccievne postihnutie, preto bol urgentne vykonaný angioplastický zákrok na ďalšej cieve
s dobrým efektom, čo bolo potvrdené ECHOKG vyšetrením, pri ktorom bola zistená mierne znížená
vývrhová schopnosť ĽK EF 50% až 55 %. Podľa kardiológa bol stav až do roku 2017 stabilizovaný,

ischemická choroba srdca bola funkčne hodnotená ako NYHA I., angina pectoris CCS I., subjektívne bez
závažnejších ťažkostí. Pre znovuobjavenie sa bolestí na hrudníku bol žalobca urgentne hospitalizovaný
v septembri 2017. Koronarografickým vyšetrením boli zistené uzávery cievy na viacerých miestach,
preto bol jeden uzáver ošetrený ihneď (PTC RCX 4. septembra 2017) a následne dňa 5. októbra 2018
bolo u žalobcu implantovaných až 5 stentov do lézie (PCI RCA) pre vinutosť cievy. Po vykonanom

zákroku bolo dokumentované zhoršenie funkcie srdca stredne ťažkého stupňa s hypokinézou ĽK vo
viacerých segmentoch a s poklesom vývrhovej funkcie EF ĽK 45 % až 50 %, s poruchou relaxácie.
Na chlopňovom aparáte bol nález bez závažnejšej patológie. Stav bol hodnotený ako ischemická
choroba srdca, trojcievne postihnutie, NYHA II. s nestabilnou anginou pectoris. V nadväznosti na
závery zrušujúceho rozsudku správneho súdu posudkový lekár tiež uviedol, že pri prepustení bola v

diagnostickom závere uvádzaná aj artériová hypertenzia III. stupeň s veľmi vysokým pripočítateľným
rizikom ESC/ESH, nedostatočne stabilizovaná, s úpravou liečby, s tým, že žalobca bol prepustený v
stabilizovanom stave s normálnymi hodnotami tlaku krvi. Uviedol, že hodnotenie hypertenzie III. stupňa
ESC/ESH nie je 14 26Sa/16/2020

identické ako hodnotenie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie - WHO. Hodnotenie hypertenzie
III. stupňa ESC/ESH je na základe vstupného tlaku pacienta v ambulancii, kde sa hodnotí výška
tlaku a vypočítateľné riziko pri potvrdených rizikových faktoroch. Hodnotenie podľa WHO je na
základe zdokumentovaného orgánového poškodenia cieľových orgánov - srdca, mozgu, ciev očného
pozadia, obličiek. Uviedol, že u žalobcu bola zistená stredne ťažká porucha funkcie srdca podľa

ECHOKG vyšetrenia s EF ĽK 45 % až 50 %, poškodenie iných uvedených orgánov nebolo potvrdené.
Podľa ZoSP sa hodnotí hypertenzia podľa funkčných nálezov na vyššie uvedených orgánoch. Nie
sú dokumentované žiadne ťažké orgánové zmeny v zmysle zlyhávania ľavej komory, mozgového
krvácania, encefalopatie, či poškodenia ciev sietnice alebo porúch funkcie obličiek so vzostupom
sérového kreatinínu. Dokumentované zmeny na ľavej komore srdca zodpovedajú hypertenzii II. stupňa

podľa WHO. Vzhľadom k tomu sú z posudkového hľadiska záväžnejšie funkčné poruchy v súvislosti s
opakovaným angioplastickým zákrokom na srdcových cievach pri ischemickej chorobe srdca stredne
ťažkého stupňa, funkčne NYHA II., ktoré boli objektívne zistené ECHOKG vyšetrením a ktorému
prináleží pokles pracovnej schopnosti na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia v rozsahu
50 %. 10% navýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť prislúcha pre

chorobu vysokého krvného tlaku WHO II. a cukrovku II. typu na liečbe tabletkami s uspokojivou
kompenzáciou. Uvedený posudok PL SP pobočky SP so sídlom v Banskej Bystrici bol podkladom pre
vydanie prvostupňového rozhodnutia.
45. Pretože PL SP pobočky SP so sídlom v Banskej Bystrici nevyhovel odvolaniu žalobcu voči
prvostupňovému rozhodnutiu, keď uviedol, že ním predložené odborné nálezy (kardiologický nález z

roku 2012, neurologický nález z roku 2018) boli pri posúdení jeho zdravotného stavu už zohľadnené, a
preto svoj posudkový záver nezmenil (vyjadrenie zo dňa 22. septembra 2020), zdravotný stav žalobcu
v rámci odvolacieho správneho konania dňa 21. októbra 2020 opätovne posúdil PL SP ústredia SP
pracovisko v Banskej Bystrici v jeho neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými na základe zákonač. 66/2020 Z.z. Vychádzal z totožných odborných lekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ a dospel
aj k rovnakému posudkovému záveru vo všetkých jeho častiach. K požiadavke žalobcu, aby bola
za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie určená hypertenzia WHO III., umožňujúca priznať mieru

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % až 90 % posudkový lekár poukázal
na prepúšťacie správy z opakovaných hospitalizácií v SÚSCCH v Banskej Bystrici, ktoré je najvyšším
pracoviskom pre kardiovaskulárne ochorenia a kde bol žalobca opakovane hospitalizovaný v priebehu
roku 2017 a 2018. V prepúšťacích správach z týchto hospitalizácií je artériová hypertenzia žalobcu
hodnotená ako benígna (nezhubná) artériová hypertenzia, bez hypertentnej krízy (10. októbra 2017).

Hodnoty krvného tlaku pri prijatí boli v objektívnom vyšetrení počas hospitalizácie na hodnote 140/90
ml/Hg...125/80 ml/Hg. V apríli 2018 pri vyšetrení v kardiologickej ambulancii bola nameraná hodnota
krvného tlaku žalobcu na úrovni 114/65 ml/Hg. Posudkový lekár uviedol, že uvedené hodnoty krvného
tlaku svedčia o tom, že vysoký krvný tlak žalobcu je na liečbe antihypertenzívami dobre ovplyvnený,
kompenzovaný.Priultrazvukovomvyšetrenísrdca-ECHOKGvyšetreníniejepopísanáhypertrofiaľavej
komory, ani na EKG zázname nie sú popísané známky hypertrofie ľavej komory, ktoré sú determinujúce

pre závažnú hypertenziu. V laboratórnych vyšetreniach nie je dokumentovaná porucha funkcie obličiek
so vzostupom kreatinínu. Hodnoty kreatinínu boli u žalobcu počas hospitalizácie na úrovni 72,00...66,0
mmol/l (norma 64-104mmol/l). Pri vyšetrení moču nebola zistená proteinúria (odpad bielkovín). Nebolo
dokumentovanéanizlyhanieľavejkomorysrdca,animozgovékrvácanie,anihypertenznáencefalopatia,
teda ťažké orgánové zmeny, ktoré charakterizujú arteriálnu hypertenziu podľa WHO III. PL SP tiež

uviedol,žeklasifikáciahypertenziepodľaESC/ESHjenazákladevstupnéhotlakupacientavambulancii,
kde sa hodnotí výška krvného tlaku a pripočítateľné 15 26Sa/16/2020

riziko pri potvrdených rizikových faktoroch. Vzhľadom k uvedenému konštatoval, že artériovú
hypertenziu žalobcu možno hodnotiť podľa WHO ako II. stupeň. Vo všetkých prepúšťacích správach z

SÚSCCH v Banskej Bystrici je ako rozhodujúce ochorenie žalobcu uvádzaná ischemická choroba srdca
s anginou pectoris, funkčne NYHA II., CCS II. Arteriálna hypertenzia je hodnotená ako benígna, bez
hypertenznej krízy a bez kongestívneho srdcového zlyhávania. Preto zotrval na správnosti označenia
rozhodujúcehozdravotnéhopostihnutiažalobcuisprávnostivyjadrenejpercentuálnejmierypoklesujeho
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri tomto zdravotnom postihnutí. Zotrval tiež na 10 % navýšení

percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť pre vysoký krvný tlak,
cukrovku a poruchu metabolizmu tukov.
46. Zákonným predpokladom vzniku invalidity poistenca je dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
poistenca, ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok a ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nepriaznivý zdravotný stav musí byť objektívne preukázaný

zdravotnou dokumentáciou a musí mať dlhodobý charakter. To znamená, že zhoršený zdravotný stav
nereaguje na liečbu z hľadiska medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom napriek využitiu
dostupných liečebných možností, prípadne boli liečebné možnosti vyčerpané a zdravotný stav poistenca
nemožno podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy pozitívne ovplyvniť. Zhoršený zdravotný stav
zároveň znižuje, obmedzuje alebo vylučuje možnosť jeho pracovného uplatnenia. Pre účely rozhodnutia

o invalidizácii poistenca podľa ZoSP sa zdravotný stav poistenca posudzuje komplexne a pri určení
percentuálnej miery poklesu jeho pracovnej schopnosti sa vychádza z jeho rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, t. j. takého, ktorý sa na poklese jeho pracovnej schopnosti podieľa najväčšou mierou a
ostatné zdravotné ťažkosti sa posudkovo zohľadnia 10% navýšením miery poklesu jeho pracovnej
schopnostipriznanejprerozhodujúcezdravotnépostihnutie.Podmienkyinvalidizáciepoistencaakritériá

relevantné pre určenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti sú upravené v § 71 ZoSP
a v jeho Prílohe č. 4, v ktorej sú zadefinované jednotlivé zdravotné postihnutie z hľadiska ich závažnosti
a ich prejavov s konkrétne určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti poistenca alebo určením
jej percentuálneho rozpätia, v rámci ktorého sa zohľadnia konkrétne prejavy zdravotného postihnutia
toho - ktorého poistenca a ich vplyv na funkčnosť dotknutého orgánového systému, ale aj stabilizácia

ochorenia, jeho predpokladaný vývoj, možnosti liečby, zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú
činnosť, možnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie a pod., ako to vyplýva z § 71 ods. 3, 4,
8 ZoSP.
47. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí do kompetencie
posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie

na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver
ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na
invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s
nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015).Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov posudkových lekárov sociálneho
poistenia v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov
s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy predložené žalobcom, v nich uvedené

objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky.
48. Preskúmaním obsahu žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácie a posudkov PL SP pobočky
a ústredia SP, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného 16 26Sa/16/2020

a prvostupňového rozhodnutia, ktoré tvoria jeden celok, dospel správny súd k presvedčeniu, že PL

SP vychádzali pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu zo všetkých žalobcom predložených a
relevantných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. V
súlade s objektívnymi nálezmi odborných vyšetrení a ich diagnostickými závermi, ktoré z nich vyplynuli,
označili správne a komplexne zistené zdravotné ťažkosti žalobcu. V zhode s obsahom predložených
odborných lekárskych nálezov uviedli, že u žalobcu bola objektívne preukázaná ischemická choroba
srdca chronická, trojcievne postihnutie, so stredne závažnou systolickou dysfunkciou ľavej komory s EF

ĽK 45% - 50%, funkčne NYHA II., s nestabilnou anginou pectoris, so zachovanou systolickou funkciou
pravej komory, s poruchou relaxácie, perikard bez efúzie, ktorá bola konštatovaná v prepúšťacích
správach z kardiologickej hospitalizácie v čase od 6. októbra 2017 do 10. októbra 2017, od 2. septembra
do 6. septembra 2017, od 4. októbra do 5. októbra 2017. Kardiologickým nálezom zo 16. apríla 2018 bol
stav žalobcu po vykonaných zákrokoch označený ako stabilizovaný so sklonom sínusovej tachykardii.

Ischemická choroba srdca funkčne zodpovedajúca NYHA II. (EF ĽK 45%-50%) bola zistená aj ECHOKG
vyšetreniami srdca žalobcu zo dňa 4. októbra 2017, z 9. októbra 2017, z 5. septembra 2017. V zhode s
totožnými odbornými lekárskymi nálezmi PL SP správne označili aj chorobu vysokého krvného tlaku III.
s veľmi vysokým pripočítateľným rizikom podľa ESC/ESH bez kongestívneho srdcového zlyhávania, bez
hypertenznej krízy s nameraným tlakom krvi 125/80 mm/Hg... 120/80 mm/Hg... 128/68 mm/Hg... 140/90

mm/Hg. V súlade s diabetologickým nálezom zo dňa 19. decembra 2018 zahrnuli medzi preukázané
zdravotné ťažkosti žalobcu aj diabetes mellitus 2. typu, označený za uspokojivo kompenzovaný na diéte
a antidiabetikách bez preukázaných orgánových komplikácií s tým, že pre zistené hypoglykémie bol
odborným lekárom z liečby skusmo vysadený MELYD.
49. Vychádzajúc z takto preukázaného aktuálneho zdravotného stavu žalobcu v čase jeho posudzovania

PL SP pobočky a ústredia SP postupom podľa § 71 ods. 4 ZoSP dospel správny súd k záveru, že
posudkoví lekári označili zdravotné ťažkosti žalobcu, ktoré spôsobujú jeho dlhodobo zlý zdravotný stav v
súladesposudkovýmikritériami,keďzobralidoúvahyichprejavyadôsledkynafunkčnosťtohto-ktorého
orgánového systému a správne konštatovali, že u žalobcu je rozhodujúcim zdravotným postihnutím
ischemická choroba srdca s nestabilnou anginou pectoris s ECHOKG vyšetrením preukázaným

funkčným postihnutím na úrovni NYHA II., ktoré zodpovedá správnemu zaradeniu v rámci Prílohy č. 4
k ZoSP v zmysle kapitoly IX., odd. A, pol. 8 písm. b) s maximálne možným 50% poklesom pracovnej
schopnosti. Iné posudkové zhodnotenie tohto zdravotného postihnutia tak, ako to žalobca v podanej
správnej žalobe požadoval, a síce s možným 70% - 90 % poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pri jeho zaradení pod kapitolu IX. odd. A pol. 8 písm. c) cit. Prílohy do úvahy neprichádzalo,

pretože zo žiadneho zo žalobcom predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré boli predmetom
posudzovania, nevyplýval objektívny záver, že žalobca je pri tomto ochorení neschopný záťaže, čo
je podmienkou pre jeho zaradenie pod písm. c) uvedenej Prílohy. Neschopnosť záťaže pritom nebolo
možné vyvodiť len z tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe (nedokáže prejsť 4-5 km/h), pretože nešlo o
objektívne preukázané skutočnosti. Pokiaľ aj bol žalobcovi po jeho hospitalizácii na neurochirurgickom

oddelení zo dňa 24. júla 2018 doporučený kľudový režim, išlo o doporučenie súvisiace s jeho
hospitalizáciou pre akútnu bolesť hlavy, teda nešlo o doporučenie týkajúce sa ochorenia obehovej
sústavy,pretoztohtodoporučenianebolomožnévyvodiť,žežalobcajeneschopnýzáťažepreochorenie
obehovej sústavy. Nedôvodné bolo aj tvrdenie žalobcu, že určené rozhodujúce zdravotné postihnutie
bolo výsledkom rozporov so zdravotnou dokumentáciou v zmysle v nej prijatých diagnostických záverov,

pretože toto tvrdenie nemá oporu v obsahu predloženej zdravotnej dokumentácie a v posudkoch PL SP
(podrobnosti sú uvedené v vyššie 17 26Sa/16/2020

v texte tohto rozsudku). To znamená, že táto žalobná námietka nemohla obstáť, pretože bola v rozpore
so zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou.

50. Dôvodná nebola ani žalobná námietka, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím malo byť ochorenie
obehovej sústavy v zmysle kapitoly IX., odd. A, pol. 10 písm. c) Prílohy k ZoSP napriek tomu,
že u žalobcu bola podľa odborných lekárskych nálezov hypertenzia hodnotená ako hypertenzia III.
stupňa s veľmi vysokým pripočítateľným rizikom, pretože uvedené, tak ako to správne posudkovílekári vo svojich posudkoch uviedli, bolo konštatované na základe merania krvného tlaku žalobcu
pri vyšetrení so zohľadnením ďalších rizikových faktorov. Podľa prílohy č. 4 k ZoSP kapitoly IX.,
odd. A, pol. 10 písm. c) sa však z posudkového hľadiska hypertenzia hodnotí ako hypertenzia III.

stupňa v prípade, ak sú u poistenca preukázané ťažké orgánové zmeny (zlyhanie ľavej komory srdca,
mozgové krvácanie, hypertenzná encefalopatia alebo retinopatia II. stupňa), čo však u žalobcu nebolo
na základe posudzovaných odborných lekárskych nálezov preukázané. Aj z verejne dostupných zdrojov
(Prehľad aktuálnych európskych (ESC/ESH 2003) a amerických (JNC 7 (2)) odporúčaní pre liečbu
hypertenzie, autor MUDr. Jozef Bulas, CSc., I. interná klinika FN a LF UK) mal správny súd za odobrené

tvrdenia PL SP ohľadom diagnostikovaného stupňa hypertenzie podľa hodnoty nameraného tlaku krvi
pri vyšetrení so zohľadnením ďalších rizikových faktorov, s tým, že aktuálne európske odporúčania
(ESH/ESC 2003) klasifikujú artériový krvný tlak podľa nameraného tlaku krvi v štyroch stupňoch (vysoký
tlak krvi III. stupňa - ›180/›110 mm/Hg). Dôraz sa pritom kladie na zisťovanie prítomnosti ostatných
rizikových faktorov a pridružené klinické stavy, čiže už klinicky zistené kardiovaskulárne ochorenie,
pričom jedným z nich je aj ischemická choroba srdca, ako tomu je aj v prípade žalobcu. Choroba

vysokého tlaku krvi však podľa prílohy č. 4 k ZoSP nepodmieňovala u žalobcu vyšší pokles pracovnej
schopnosti, než označené rozhodujúce zdravotné postihnutie, pretože ju nebolo možné zaradiť pod
kapitolu IX. oddiel A, položka 10, písm. c) Prílohy č. 4 k ZoSP tak, ako to žalobca žiadal, pretože z
hľadiska orgánových zmien zodpovedala len hypertenzii II. stupňa, teda položke b) citovanej Prílohy s
možným 15% - 25 % poklesom pracovnej schopnosti. Z uvedeného vyplýva, že z hľadiska možného

percentuálneho vyjadrenia poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bolo závažnejšie
ochorenie ischemická choroba srdca s nestabilnou anginou pectoris s poklesom výkonnosti pri stredne
ťažkom zaťažení, a nie hypertenzia III., u ktorej neboli zistené ťažké orgánové zmeny v zmysle zlyhania
ľavej komory srdca, mozgového krvácania, hypertenznej encefalopatie, či retinopatie II. stupňa. Ani
žalobcom poukazované neurologickým nálezom zistené drobné vyklenutie cievy v C5 úseku ACI 1

sin. nebolo dôvodom na zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu, pretože ani toto
objektívne zistenie nezodpovedalo vyššie uvedenej posudkovej klasifikácii hypertenzie III. v zmysle
písm. c) uvedenej položky. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bola teda správne označená
ischemickáchorobasrdca,funkčneNYHAII.,ktorásapodieľalanazníženípracovnejschopnostižalobcu
vo väčšom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu, že u neho nebolo správne určené jeho

rozhodujúce zdravotné postihnutie, keď zaň nebola označená hypertenzia III. stupňa v zmysle kapitoly
IX., odd. A, pol. 10 písm. c) prílohy č. 4 k ZoSP nebola dôvodná, pretože nemala oporu v zistenom
skutkovom stave veci a platnej právnej úprave.
51. Nemohlo obstáť ani tvrdenie žalobcu, že za jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie mal byť
označený stav po srdcových operáciách s neschopnosťou záťaže a súčasne hypertenzia III. stupňa,

pretože v zmysle platnej právnej úpravy sa po komplexnom posúdení zdravotného stavu poistenca za
jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie určí len jedno ochorenie a to také, ktoré sa v najväčšom rozsahu
podieľa na znížení jeho schopnosti 18 26Sa/16/2020

vykonávať zárobkovú činnosť, a teda táto námietka bola nedôvodná, pretože nemala oporu v platnej

právnej úprave.
52. Nedôvodná bola aj námietka žalobcu, že neboli zohľadnené všetky jeho zdravotné ťažkosti,
pretože nemala oporu v zistenom skutkovom stave veci a posudkoch PL SP. Objektívne preukázaný
diabetes mellitus II. stupňa bol posudkovo zohľadnený rovnako ako artériová hypertenzia III. v 10
% navýšení zníženej pracovnej schopnosti žalobcu popri jeho rozhodujúcom zdravotnom postihnutí.

Žalobca sa mýli, keď tvrdí, že diabetes mellitus, ktorý bol u neho objektívnym lekárskym nálezom
zistený, zodpovedá miere poklesu jeho pracovnej schopnosti v rozsahu 50% - 75 %, pretože takáto
miera poklesu pracovnej schopnosti poistenca zodpovedá v zmysle kapitoly IV. Položka 1, písm. c)
prílohy č. 4 k ZoSP ťažko kompenzovateľnej cukrovke s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie
a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická

noha). U žalobcu jednak neboli zistené žiadne diabetické komplikácie v zmysle citovanej položky, ani
opakované stavy kolísania hodnôt glykémie a tiež uňho podľa odborných lekárskych nálezov nešlo
o ťažko kompenzovateľnú cukrovku. Naopak, z odborných lekárskych nálezov vyplýva, že diabetes
mellitus je u žalobcu pri diéte a užívaní perorálnych antidiabetík uspokojivo kompenzovaný. Pokiaľ
žalobca poukazoval na zmenu liečby, išlo o zmenu, ktorá bola podľa vyjadrenia posudkového lekára

dôsledkom nadhodnotenej liečby, a preto bol liek MELYD z liečby skusmo vyradený, teda nebol
preukázaný stav nedostatočne reagujúci na aplikovanú liečbu, ktorý by spôsoboval kolísanie hodnôt
glykémie. Žiadne ďalšie zdravotné ťažkosti, pokiaľ by u nich nebol preukázaný taký stupeň závažnosti,
ktorý by odôvodňoval vyššiu mieru percentuálneho poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovúčinnosť, než jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, by už neodôvodňovali navýšenie percentuálnej
mieryjehozníženejpracovnejschopnosti,pretožepridruženézdravotnéťažkostipoistencamožnopodľa
§ 71 ods. 8 ZoSP v celosti zohľadniť len 10 % navýšením miery jeho zníženej pracovnej schopnosti

popri rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, čo u žalobcu bolo realizované. Nebolo možné prihliadať
na žalobcom tvrdené znovuobjavenie sa ťažkostí s hemoroidmi, pretože tieto neboli preukázané
objektívnymi lekárskymi nálezmi, pričom v zmysle § 71 ods. 2 ZoSP sa pri posudzovaní zdravotného
stavu poistencov vychádza z jeho zdravotnej dokumentácie.
53. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť

preskúmavaných rozhodnutí z hľadiska určeného rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ani priznanej
percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobcu. Podľa odbornými lekárskymi nálezmi
preukázaného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí žalobcu bolo v súlade s diagnostickými závermi
z odborných vyšetrení správne určené jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie ako ischemická choroba
srdca s nestabilnou anginou pectoris, funkčne NYHA II, ktoré bolo správne zaradené v rámci prílohy č.
4 k ZoSP pod kapitolu IX., odd. A, pol. 8 písm. b) Prílohy č. 4 k ZoSP (stavy po srdcových operáciách

- revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcie aneurizmy, stavy po koronárnej angioplastike).
Pri tomto správne určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí bol pokles jeho pracovnej schopnosti
určený na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia - 50-imi %-ami, teda v súlade so zákonnými
možnosťami a maximálnym možným 10 %-ým navýšením priznanej percentuálnej miery jeho zníženej
pracovnej schopnosti boli zohľadnené jeho pridružené zdravotné ťažkosti.

54. Samotná skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s výsledkom posúdenia jeho zdravotného stavu, resp.,
že považuje svoje zdravotné ťažkosti za závažnejšie alebo sa domnieva, že jeho rozhodujúce zdravotné
postihnutie je iné, než to, ktoré bolo posudkovým 19 26Sa/16/2020

lekáromoznačené,niejespôsobiléprivodiťzáveronezákonnostipreskúmavanéhorozhodnutia,pretože

je len vyjadrením vlastného názoru žalobcu na svoj zdravotný stav, ktorý nie je pre jeho posúdenie
pre účely jeho invalidizácie rozhodujúci. Podstatný je pritom stav zdravotných ťažkostí poistenca po
uplatnení dostupných liečebných postupov za obdobie v zmysle § 71 ods. 2 ZoSP, a nie samotné
liečebné postupy, či potreba ich opakovania. Podľa platnej právnej úpravy sa zdravotný stav poistenca
posudzuje na základe jeho zdravotnej dokumentácie a v súlade s posudkovými a zákonnými kritériami.

Správny súd pritom konštatuje, že posudkoví lekári pobočky aj ústredia Sociálnej poisťovne uvedeným
spôsobom postupovali a dospeli k posudkovým záverom, ktoré majú oporu v zistenom skutkovom stave
veci a platnej právnej úprave.
55. Na základe vyššie uvedených úvah dospel správy súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým
potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi od vzniku jeho invalidity priznaný invalidný

dôchodok, bolo vydané v súlade zo zisteným skutkovým stavom veci a platnou právnou úpravou,
pretože okrem vzniku invalidity žalobca splnil aj ďalšie zákonné podmienky pre priznanie invalidného
dôchodku tým, že pred vznikom invalidity získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia, nebol mu
priznaný predčasný starobný dôchodok, ani nesplnil podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok.
Určené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu, jeho posudkovo zohľadnené pridružené zdravotné

ťažkosti i určená percentuálna miera jeho zníženej pracovnej schopnosti boli podložené jeho zdravotnou
dokumentáciou a v súlade s jej obsahom i platnou právnou úpravou logicky, zrozumiteľne a presvedčivo
odôvodnené. Správny súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery posudkových lekárov,
ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím
spochybnili, a preto ich považoval za relevantný a správny podklad pre rozhodnutie o žiadosti žalobcu o

priznanie invalidného dôchodku. V nadväznosti na predchádzajúci zrušujúci rozsudok správneho súdu v
nich bola v súlade s posudkovými kritériami a obsahom zdravotnej dokumentácie žalobcu v dostatočnom
rozsahu doplnená argumentácia týkajúca sa žalobcom spochybňovaného určeného rozhodujúceho
zdravotného postihnutia, jeho zaradenia v rámci Prílohy č. 4 k ZoSP i priznanej percentuálnej miery
jeho zníženej pracovnej schopnosti. Správny súd nezistil žiadne pochybenia ani z hľadiska určenej

sumy priznanej dôchodkovej dávky, ktorá bola správne matematicky určená na základe prvotnými
evidenčnými podkladmi preukázaného obdobia dôchodkového poistenia žalobcu a zárobkov, ktoré
dosiahol v rozhodujúcom období. Voči výške invalidného dôchodku žalobca nevzniesol žiadne námietky
a ani správny súd nezistil žiadne vecné nedostatky pri určení jeho sumy. V podrobnostiach poukazuje
správny súd na výpočet sumy invalidného dôchodku, ktorý bol obsiahnutý v prvostupňovom rozhodnutí,

pretože bol vecne správny.
56. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobcu zamietol v súlade s § 190 SSP, keď na
základe žalobcom tvrdených dôvodov (uplatnených žalobných námietok), ale ani po preskúmaní veciv celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP nezistil žiadny dôvod žalobcom tvrdenej nezákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia.
57. O náhrade trov konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého

správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní pred
správnym súdom úspešný nebol, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná
sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí

podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom
súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom.V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť
je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho,
kto podanie urobil.