Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, March 30, 2022

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/155/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5021200419
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Brniaková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2022:5021200419.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Brniakovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Jančárovej a Mgr. Silvie Tisovej (sudkyne spravodajkyne),v
právnejvecižalobcu:U.N.,nar.XX.XX.XXXX,trvalepobytomQ.Y.N.X/X,XXXXXU.,protižalovanému:
Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, IČO: 30 80 7484, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 77430-2/2019-BA zo dňa 09.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného Číslo: 77430-2/2019-BA zo dňa 09.12.2019 a rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočky Žilina Číslo: 700-1611735219-GC04/19 z 03.10.2019 z r u š u j e .

II. Žalobca m á voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina (ďalej tiež „prvostupňový orgán“ alebo „pobočka“) rozhodnutím č.
700-1611735219-GC04/19zodňa03.10.2019(ďalejtiež„prvostupňovérozhodnutie“)podľa§178ods.1
písm. a) deviaty bod a § 240 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom
poistení“) predpísala žalobcovi za jednotlivé mesiace obdobia od apríla 2009 do decembra 2009 penále
vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevky na
starobné dôchodkové sporenie, na invalidné poistenie, na poistenie v nezamestnanosti, do rezervného

fondu solidarity (ďalej spolu tiež „poistné“) vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo
dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v štátnej
pokladnici, spolu v sume 358,81 Eur. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia bola Príloha
- tabuľka s uvedením: Výšky poistného zaplatenom po dni splatnosti, jednotlivých dátumov splatnosti
ako aj s dátumov zaplatenia poistného, počtu dní omeškania, vypočítaným a predpísaným penále za
jednotlivé obdobia ako aj spolu.
Pobočka odôvodnila rozhodnutie tým, že už dňa 03.05.2019 rozhodnutím č. 700-1610767819-GC04/19

predpísala žalobcovi penále v sume 463,15 Eur. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu dňa 10.05.2019
odvolanie a vzniesol nepriamo námietku premlčania práva, na základe čoho žalovaný rozhodnutie
zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prejednanie. Ďalej pobočka uviedla, že registračný
list dobrovoľne poistenej osoby, fyzickej osoby - prihlášku prijala dňa 09.01.2009 s dátumom vzniku
nemocenského, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti dňa 09.01.2009. Právo
predpísať penále sa viaže na 10 ročnú premlčaciu lehotu plynúcu odo dňa splatnosti poistného, na
ktoré sa viaže predmetné rozhodnutie, a to podľa § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 zákona o

sociálnom poistení. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania pobočka rozhodla, že penále, ktoré
sa viaže na poistné za obdobie január až marec 2009, je premlčané a toto spolu v sume 104,34 Eur nie
je účastník konania (žalobca) povinný zaplatiť. Keďže pôvodné prvostupňové rozhodnutie bolo vydané
dňa 03.05.2009, t. j. pred uplynutím 10-ročnej zákonnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnostipoistného za mesiac apríl 2009, právo prepísať penále viažuce sa k poistnému za mesiac apríl 2009 a
nasledujúcich nie je premlčané.
Ďalej pobočka poukázala na ustanovenie § 128 ods. 1 písm. d), ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d), ods.

10 písm. c) a ods. 11 písm. c) zákona o sociálnom poistení, § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 43/2004 Z.
z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
31.12.2012 (ďalej zákon o starobnom dôchodkovom sporení). Pobočka tiež uviedla, že fyzická osoba
povinná platiť poistné je toto povinná odvádzať, a to na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za
kalendárny mesiac pozadu do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za

ktorý sa poistné platí (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení a §
26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona o starobnom dôchodkovom sporení). Penále bolo žalobcovi
vyrubené, nakoľko povinné poistné neodviedol včas,.

2. V odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 9.10.2019 žalobca namietal, že podľa § 148
ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa na vymáhanie penále vzťahuje osobitný predpis, ktorý sa riadi

zákonom č. 160/2015 Z. z. (CSP), pretože zákon o sociálnom poistení na predpísanie penále nedefinuje
lehotu na premlčanie predpísať penále, ale iba na premlčanie poistného, ktoré už dávno žalobca zaplatil.
Nie je možné od žalobcu vyžadovať penále, aj keď pohľadávku uhradil oneskorene, nakoľko právo
Sociálnej poisťovne vymáhať aj penále bolo len v lehote tri roky a tá už uplynula. Ďalej žalobca poukázal
na to, že urobil chybu, keď sa dal dobrovoľne poistiť, pričom Sociálna poisťovňa sa dopustila mega

podvodu a nechala ho žiť vo veľkej biede, pretože mu nepriznala invaliditu z mladosti.

3. Žalovaný ako odvolací správny orgán rozhodnutím č. 77430-2/2019-BA zo dňa 09.12.2019 (ďalej
tiež „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že text „december 2009“ nahradil textom „1. december 2009 až 4. december 2009“ a

vo zvyšku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Zmenu rozhodnutia odôvodnil tým, že len spresnil obdobie, za ktoré bolo účastníkovi konania
napadnutým prvostupňovým rozhodnutím predpísané penále; inak tento formálny nedostatok nemá
vplyv na správnosť výpočtu predpísaného penále. Ďalej v odôvodnení žalovaný poukázal na to, že
poistenie vzniká a zaniká najskôr odo dňa podania prihlášky a odhlášky, v danej veci 9.1.2019, resp.

4.12.2019. Opísal aj skutkové okolnosti. Účastník konania - žalobca ako dobrovoľne poistená fyzická
osoba bol povinný platiť poistné v lehote splatnosti v správnej sume a spôsobom ustanoveným zákonom.
Keďže sa tak nestalo, penále je právnym následkom nesplnenia tejto odvodovej povinnosti.
RozhodujúcedátumypreposúdeniepremlčaniaprávaSociálnejpoisťovnepredpísaťpenálepodľa§147
ods. 1 zákona je dátum splatnosti poistného a dátum vydania rozhodnutia, ktorým si Sociálna poisťovňa

uplatnila svoju pohľadávku prvýkrát. Rozhodujúcimi skutočnosťami pre uznanie námietky premlčania
práva Sociálnej poisťovne predpísať penále je vznesenie námietky premlčania, splnenie povinnosti
podľa § 228 ods. 3 zákona v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010 a uplynutie desaťročnej
premlčacej lehoty odo dňa splatnosti poistného do dňa, kedy si Sociálna poisťovňa uplatnila svoju
pohľadávku a penále voči účastníkovi konania prvýkrát. V danej veci to bolo teda 03. mája 2019 t. j. pred

uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa splatnosti poistného za mesiac apríl 2009,
ktoré teda nie je premlčané a nie je premlčané ani poistné za nasledujúce mesiace. Čo sa týka námietky
premlčaniaprávaSociálnejpoisťovnevymáhaťpenále,ktorébolopredmetomdanéhoadministratívneho
konania, túto námietku nemohol žalovaný uznať, nakoľko šesťročná premlčacia lehota podľa § 147 ods.
3 zákona o sociálnom poistení účinného od 01.01.2004 sa vzťahuje ku dňu nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.
Podľa§241ods.1zákonaosociálnompoistenívzneníod01.01.2004do29.02.2012napokutyapenále
platia ustanovenia § 142 ods. 6, § 143 ods. 3 a § 145 až § 147 o poistnom primerane. Dlžné poistné
sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne priamo zo zákona dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
jeho splatnosti, ale penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej poisťovne až dňom jeho predpísania formou

rozhodnutia,vtomtoprípade03.10.2019.Pokiaľpobočkavydalaúčastníkovipotvrdeniedňa16.02.2019,
že od 09.01.2009 do 04.12.2009 nemá evidované nedoplatky, vzťahovalo sa to len k poistnému, a nie
k penále.

4. Proti napadnutému rozhodnutie žalovaného podal žalobca včas správnu žalobu. Tvrdil, že Sociálna

poisťovňa sa na ňom dopustila obzvlášť závažných zločinov, pretože mu nepriznala invaliditu z mladosti,
aby mohol slušne a dôstojne žiť. O dôchodok požiadal 01.01.2011 a Sociálna poisťovňa mu ho mala
uznať tri roky spätne; tieto dôchodky sa vyplácajú od 16. roku života po dovŕšení 18. roku, pričom
Sociálnapoisťovňahonechalažiťvbiede,momentálnesosumou141Eur.Posudkovékomisiežalobcovinič nepriznajú a robia všetko, aby nemohol podať žalobu na súd. Poukázal na svoje sociálne pomery a
zdravotný stav, keď trpí organickým mozgovým poškodením. Opätovne vzniesol námietku premlčania
konkrétne vo vzťahu k právu na predpísane penále s tým, že v prípade priznania dôchodku z mladosti

by žiadne oneskorenie zaplatenia poistného nevzniklo. Podľa jeho názoru zákon o sociálnom poistení
nedefinuje premlčaciu dobu na pokuty a penále, ale len na pohľadávku, preto sa uvedená situácia riadi
ust. § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a to osobitným predpisom čo je v danom prípade tri
roky podľa zákona č. 160/2015 Z. z. - CSP. Žalovaný vo svojom odôvodnení nemá pravdu, nakoľko
sa to vzťahuje iba na pohľadávky, ktoré on už zaplatil, o čom mu bolo vydané potvrdenie. V tejto

súvislosti citoval § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V prípade zamietnutia žaloby sa žalobca
mieni domáhať svojich práv neskôr odškodnením.
Žalobca doplnil žalobu podaním zo dňa 19.03.2020 s tým, že povinné odvody do Sociálnej poisťovne
hradil o čosi neskoršie, a preto sa vymáhalo v dvoch exekučných konaniach, v ktorých už zaplatil trovy.
Naproti tomu zdravotná poisťovňa, ktorá tiež povinné odvody vymáhala exekučne, mu žiadne penále
nepredpísala.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 11.09.2020 nad rámec odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto súdneho prieskumu je rozhodnutie Sociálnej poisťovne vo veci
predpísania penále žalobcovi, a nie preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Sociálnej poisťovne
vo veci priznania invalidného dôchodku žalobcovi. Sociálna poisťovňa je povinná na základe § 240 ods.

1 zákona o sociálnom poistení penále predpísať v prípade neodvedenia poistného v súlade so zákonom
o sociálnom poistení. Zákon neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v ktorej je povinná penále predpísať; v
tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej NS SR) sp. zn. 2Sžk
5/2016 z 27.03.2019. S námietkou premlčania sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí patrične zaoberal
s poukazom na § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení o primeranom použití § 147 o poistnom aj

na penále.
Podľa žalovaného neobstojí námietka žalobcu, že zákon o sociálnom poistení nepozná inštitút
premlčania práva Sociálnej poisťovne predpísať penále. Penále sa stáva pohľadávkou Sociálnej
poisťovne dňom jeho predpísania formou rozhodnutia, v ktorej súvislosti poukázal žalovaný na rozsudok
NS SR sp. zn. 1Sžso/20/2013 z 10.12.2013. Vo veci predpísania penále pobočka rozhodla, a teda

si uplatnila právo prvýkrát 03.05.2019; k tomuto dátumu mohla Sociálna poisťovňa posudzovať, či
došlo k premlčaniu jej práva. Za obdobie apríl 2009 až december 2009 nebolo možné námietku
uznať, pretože v čase vydania prvého prvostupňového rozhodnutia ešte desaťročná premlčacia lehota
neuplynula. Ak žalobca považuje nárok Sociálnej poisťovne na penále za premlčaný aj za obdobie apríl
až december 2009, s týmto žalovaný nesúhlasí, pretože dôvodnosť vznesenej námietky premlčania

treba posudzovať ku dňu vzniku pohľadávky t. j. k 03.05.2019. Pre plynutie premlčacej lehoty nemôže
mať význam ani dátum vydania druhostupňového rozhodnutia resp. dátum nadobudnutia právoplatnosti,
pretože odvolacím rozhodnutím žalovaný len preskúmava zákonnosť prvostupňového rozhodnutia
resp. dôvodnosť vznesenej námietky premlčania podľa právneho stavu platného v deň vydania
prvostupňového rozhodnutia. Týmto rozhodnutím si Sociálna poisťovňa ústredie neuplatnila svoj nárok,

pretože predpísať penále podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod zákona o sociálnom poistení je
oprávnená len pobočka. Uvedený právny názor vyslovil aj NS SR v rozsudku sp. zn. 9Sžso/45/2016 z
30.05.2018.

6. Na vyjadrenie žalovaného žalobca replikou nereagoval.

7. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že správny orgán prvého stupňa vydal dňa 03.05.2019
rozhodnutie č. 700-1610767819-GC04/19, ktorým predpísal žalobcovi penále v sume 463,15 Eur za
obdobie január až december 2009. Na základe odvolania žalobcu zo dňa 10.05.2019 bolo uvedené
rozhodnutiezrušenérozhodnutímžalovanéhoč.54616-3/2019-BAzodňa23.07.2019avecbolavrátená

pobočke na nové prejednanie a rozhodnutie. Ďalej administratívne konanie pokračovalo vydaním
prvostupňového rozhodnutia, odvolaním žalobcu a vydaním napadnutého rozhodnutia ako je uvedené
v odsekoch 1. až 3. odôvodnenia tohto rozsudku.
Ďalejadministratívnyspisobsahujepriebehpoisteníužalobcuod21.06.1995do04.06.2019,registračný
list fyzickej osoby (FO) z 09.01.2009 - prihláška a z 04.12.2009 - odhláška, rozhodnutia pobočky o

vyrubení poistného žalobcovi č. 700-1611242209-GC04/09 zo dňa 08.10.2009 v sume 906,40 Eur
za január až september 2009 a č. 700-1610428210-GC04/10 z 23.03.2010 v sume 220,50 Eur za
október až december 2009. Predpísané poistné žalobca zaplatil, o čom vydala pobočka potvrdenie dňa16.02.2012. Pobočka vymáha pohľadávku vo výške 358,81, proti čomu žalobca podal odvolanie, ktoré
bolo žalovaným zamietnuté dňa 06.03.2020.

8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“),, správnou žalobou sa žalobca môže
domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu
orgánu verejnej správy.

Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci
podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.
Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.
Podľa § 199 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie

a) Sociálnej poisťovne,
b) Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky,
c) Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny,
d) Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny,
e) zdravotných poisťovní,

f) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
g) Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného
určeného podľa osobitného predpisu,
h) príslušného útvaru sociálneho zabezpečenia,
i) obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov v oblasti sociálnych služieb.

Podľa § 203 ods. 1 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť
až do rozhodnutia správneho súdu.

Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov
verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení účinného k 18.12.2019 (t. j. ku dňu právoplatnosti rozhodnutia žalovaného, ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“), na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný

predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo
veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.

Podľa § 172 ods. 2 zákona o sociálnom poistení , v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo veciach starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach a povinnostiach

účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa.

Podľa § 172 ods. 3 zákona o sociálnom poistení , konanie vo veciach podľa odseku 1 je

a) konanie v dávkových veciach sociálneho poistenia (ďalej len "dávkové konanie"),
b) iné konanie (ďalej len "nedávkové konanie").

Podľa § 172 ods. 4 zákona o sociálnom poistení , predmetom dávkového konania je rozhodovanie o dávkach.

Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení , predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na
starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm

poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa
do nebezpečnostnej triedy.

Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení , rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak

tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané
náležitosti.

Podľa § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení , právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 147 ods. 2 zákona o sociálnom poistení , právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť

ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b).

Podľa § 147 ods. 3 zákona o sociálnom poistení , právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.

Podľa § 148 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody
podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách a na penále podľa §
240 (ďalej len "pohľadávka") sa vymáhajú:
a) Sociálnou poisťovňou podľa tohto zákona,

b) podľa osobitného predpisu,81) ak nejde o nevymáhateľnú pohľadávku podľa § 150 ods. 1 písm. a),
b), d) a e) a § 151 ods. 1 až 3,
1. bezodkladne po zastavení konania vo veciach vymáhania pohľadávok, alebo
2. ak ide o pohľadávku podľa § 179 ods. 1 písm. f).81) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 148 ods. 2 zákona o sociálnom poistení , právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich
rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Podľa § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzickým osobám a právnickým osobám povinným
odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky
na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej
sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania
odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná
suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti, zaplatená

exekútorovi alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť
dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie.
Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 5 eur.

Podľa § 240 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak ide o
nevymáhateľnú pohľadávku podľa osobitného predpisu.

Podľa § 241 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods.

6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

Podľa § 241 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, na povolenie splátok dlžných súm pokút a penále platí
§ 146 rovnako.

9. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, prejednal vec bez nariadenia pojednávania za splnenia
procesných podmienok stanovených v ust. § 107 ods. 2 SSP, pri skonštatovaní absencie existencie
dôvodu nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP a za splnenia podmienok podľa
§ 137 ods. 4 SSP a na termíne 30.03.2022 verejne vyhlásil rozsudok.

10. V prvom rade správny súd konštatuje, že podľa obsahu a povahy podania posúdil správny súd
podanie žalobcu zo dňa 16.02.2020 v spojení s jeho doplnením zo dňa 19.03.2020 ako správnu žalobu
vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. SSP a zároveň ako správnu žalobu v sociálnych veciach.
V predmetnej veci ide totiž o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov o
postihu žalobcu za nesplnenie povinnosti platiť poistné riadne a včas podľa zákona o sociálnom poistení,

a preto predpísanie penále je sankciou za nesplnenie si zákonnej povinnosti. Aplikujúc ust. § 30 SSP,
podľa ktorého ak sa správna žaloba súčasne týka konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až d), rozhodne o nej
správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije
úpravu pre žalobcu výhodnejšiu, dospel správny súd k záveru o uprednostnení úpravy podľa § 194 a
nasl.SSP,pretožeprejednaniepredmetnejvecijeprežalobcuvýhodnejšievrežimesprávnehotrestania.

VtejtosúvislostipoukazujesprávnysúdnazáveryrozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.zn.9Sžsk/63/2020
zo dňa 28.04.2021, z ktorého cituje: Ak pri jednej žalobe je na rozhodnutie príslušný senát a pri druhej
sudca, bude vo veci rozhodovať senát, pretože senátne rozhodovanie je pre účastníkov výhodnejšie.
Pre daný prípad to znamená, že pokiaľ žaloba mala jednak charakter žaloby v sociálnych veciach z
dôvodu označenia žalovaného, ale aj charakter žaloby vo veciach správneho trestania vzhľadom na

predmet súdneho prieskumu, je potrebné postupovať podľa procesných ust. § 194 a nasl. SSP , teda konať o žalobe vo veciach správneho trestania.

11. Správny súd po prejednaní veci a preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle § 194 a nasl. v
spojení s § 177 a nasl. SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná

a rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa je potrebné zrušiť.

12. Rozhodnutia, ktoré sú predmetom prieskumu, boli vydané v tzv. nedávkovom konaní. Na nedávkové
konanie podľa § 172 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom poistení nebolo možné aplikovať všeobecný predpis o správnom konaní - Správny
poriadok. Konanie o predpísanie poistného môže začať aj z úradnej moci, z vlastného podnetu pobočky
Sociálnej poisťovne s tým, že konanie je začaté dňom vykonania prvého úkonu voči účastníkovi. Pokiaľ

Sociálna poisťovňa disponuje dostatočnými podkladmi z vlastnej činnosti či z registrov, ktoré sú jej
prístupné, môže byť takýmto prvým úkonom aj samotné (prvostupňové) rozhodnutie. V tejto veci v
zásade boli podmienky pre takýto (štandardný) postup prvostupňového orgánu naplnené.

13. Žalobca tak v administratívnom konaní ako aj správnom súdnom konaní opakovane vznášal

námietku premlčania voči tomu, aby mu Sociálna poisťovňa predpísala penále. Podľa jeho (inak
nesprávneho) názoru zákon o sociálnom poistení nedefinuje premlčaciu lehotu na pokuty a penále, ale
len na pohľadávku, preto sa premlčanie penále s poukazom na ust. § 148 ods. 1 zákona o sociálnom
poisteníriadiosobitnýmpredpisom-zákonomč.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok,atedatrojročná
premlčacia lehota už dávno uplynula. Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o žalobu fyzickej
osoby, navyše pri správnom trestaní i v sociálnych veciach, keď správny súd nie je viazaný rozsahom

ani žalobnými dôvodmi, aj keby to žalobca nebol býval namietal, bol správny súd povinný preskúmať
otázku uplynutia prekluzívnej, resp. premlčacej lehoty ex offo (§ 195 SSP).

14. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že zákonodarca ustanovuje fyzickým
a právnickým osobám povinnosť platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si

tejto povinnosti súčasne v ustanovení § 240 ods. 1 ustanovuje oprávnenie Sociálnej poisťovne predpísať
penále ako sankciu za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas. V ustanovení
§ 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zákonodarca stanovil, že právo predpísať poistné sa premlčí
za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. V tejto súvislosti správny súd
poukazuje na aktuálne ustálenú rozhodovaciu prax týkajúcu sa výkladu pojmu premlčanie v predpisoch

verejného práva:

15. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso 28/2016 z 25. januára 2018: „Zákonodarca
nedefinuje čo je premlčanie, ani neupravuje komplexne tento právny inštitút v žiadnom odvetví
súkromného či verejného práva. Čiastkovú právnu úpravu premlčania nachádzame v jednotlivých

právnych predpisoch predovšetkým súkromnoprávneho charakteru. Jedná sa predovšetkým o dĺžku
premlčacej doby, úpravu pravidiel jej plynutia a právne následky premlčania, spravidla vo vzťahu
ku vymedzenému predmetu premlčania. V súkromnom práve v Občianskom zákonníku (čiastočne v
Obchodnom zákonníku a Zákonníku práce) nachádzame aj niektoré všeobecné pravidlá uplatniteľné
pre využitie inštitútu premlčania vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý má súkromnoprávny charakter.

Právna teória premlčanie (praescriptio) ako komplexný právny inštitút, ktorý sa uplatňuje vo viacerých
právnych odvetviach súkromného i verejného práva spája s uplynutím času ako právne významnej
skutočnosti. Premlčanie potom vníma ako jeden z právnych následkov márneho uplynutia lehoty, bez
toho aby oprávnený subjekt uplatnil, respektíve vykonal svoje právo, oprávnenie. Podstata premlčania
spočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú lehotu (premlčaciu lehotu) nevykonáva

alebo v priebehu premlčacej lehoty neuplatní, nemôže byť po jej uplynutí priznané, vykonané.
V súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej právnej teórie nemá za následok zánik
práva (preklúziu), ale len jeho oslabenie. Vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý ma verejnoprávny
charakter, však toto pravidlo bude zväčša prelomené (článok 2 Ústavy Slovenskej republiky). Aj z toho
možno vyvodiť, že inštitút premlčania sa vo verejnoprávnej sfére uplatňuje modifikovane.

Premlčanie prebieha v dvoch fázach. Prvou je márne uplynutie premlčacej lehoty a druhou uplatnenie
námietky premlčania.
Márne uplynutie premlčacej lehoty je objektívna právna skutočnosť a má za následok premlčanie práva.
V danej veci ustanovenie § 240 v spojení s ustanovením § 241 ods. 1 a ustanovením § 147 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva právo, oprávnenie sociálnej poisťovne

predpísať penále dlžníkovi v premlčacej lehote desiatich rokov. Premlčacia lehota je stanovená presnou
dobou začiatku plynutia a jej koncom. Z toho dôvodu súdna prax vyvodila, že nie je možné posudzovať
premlčanie bez toho, aby bol presne stanovený začiatok premlčacej lehoty vo vzťahu k predmetu
premlčania.
Zákon č. 461/2003 Z. z. používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle

sa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré
pojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na
námietkuúčastníkakonania.Pokiaľtakétoustanoveniepredpisverejnéhoprávaneobsahuje,jevýrazom
"premlčanie" fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.Povinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu normu na vec sa
vzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať
konformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s ústavou a medzinárodnými dokumentmi. Z

uvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej úpravy vo vzťahu predpísania penále za
nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas pri aplikácii čl. 6 Dohovoru, pokiaľ aj
zákonodarca používa gramatické vyjadrenie "premlčanie", obsahom zákonná úprava plynutia lehoty
spĺňa znaky "preklúzie", z ktorých dôvodov, lehota stanovená na predpísanie penále v zákone o
sociálnom poistení je prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote

stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie
o predpísaní penále.
Uplatnením, respektíve vykonaním práva v danej veci je potrebné podľa odvolacieho súdu rozumieť
rozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie správneho rozhodnutia má za
následok len to, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je mím viazaný účastník
správneho konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Právoplatnosť

je vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia. Až
nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným ohľadom predmetu, ktorého
sa rozhodnutie týka (objektívne medze) a osôb, ku ktorým sa rozhodnutie vzťahuje (subjektívne medze).
Právnyporiadokvsúvislostisplynutímpremlčacej(prekluzívnej)lehotyumožňujezastaveniejejplynutia,
hovoríme o spočívaní premlčacej lehoty (praescriptio dormit). Ide spravidla o situácie, keď v dôsledku

právne relevantnej prekážky sa plynutie premlčacej lehoty zastavuje a premlčacia lehota neplynie. Po
odpadnutí prekážky plynie premlčacia lehota ďalej alebo dochádza k jej pretrhnutiu a začína plynúť
odznova. Spočívanie premlčacej lehoty zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas lehoty, v ktorej
sa účastník právneho vzťahu domáha svojho práva, oprávnenia v konaní u príslušného orgánu.
Odvolací súd i vo vzťahu vyššie uvedeného posudzoval, či v prejednávanej veci došlo začatím konania

o predpísaní penále k spočívaniu premlčacej lehoty. Zákon o sociálnom poistení odpoveď na uvedenú
otázku nedáva. Rovnako ani správny poriadok, ktorého aplikácia je v tomto prípade vylúčená podľa
zákona o sociálnom poistení, výslovne neuvádza, že počas správneho konania premlčacia lehota
spočíva.
Odvolací súd upriamuje pozornosť tiež na to, že keďže zákonná úprava noriem verejného práva, zákon

o sociálnom poistení, neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, nie je možné konštatovať, že
v prejednávanej veci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas správneho konania, ktorá sa viaže
k právu sociálnej poisťovne predpísať penále. Táto skutočnosť, ako i skutočnosť, že právna úprava
noriem verejného práva neobsahuje ustanovenie o tom, že správny orgán prihliada k premlčaniu len na
námietku účastníka konania, dotvrdzuje záver, že výraz "premlčanie" fakticky znamená preklúziu práva,

ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.
Z uvedených hľadísk vychádzal odvolací súd aj v danom prípade pri posudzovaní plynutia zákonnej
lehoty ustanovenej v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k predpísaniu penále, keď
v predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správneho orgánu o postihu
žalobkyne za nesplnenie povinnosti platiť poistné riadne a včas podľa zákona o sociálnom poistení,

a preto pri aplikácii čl. 6 ods. 1 prvá časť Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
predpísanie penále je sankciou za nesplnenie si zákonnej povinnosti.
Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že v prejednávanej veci bolo
vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom o predpísaní penále. To bolo žalobkyňou
napadnuté riadne a včas odvolaním. Podanie odvolania malo za následok odklad právoplatnosti

rozhodnutia (suspenzívny účinok). Druhostupňový správny orgán - žalovaná rozhodla o podanom
odvolaní tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenila. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť jeho doručením žalobkyni (14. septembra 2015). Podľa odvolacieho súdu až do okamihu
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovanej mohlo dôjsť k uplatneniu práva predpísať penále a
to tak, že sociálna poisťovňa predpíše penále v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby

v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.

16. Obdobný právny názor zaujal Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 9Sžsk 33/2020 z 30. júna
2021: V judikatúre najvyššieho súdu existujú rozdielne názory na účinky uplynutia premlčacej doby v
súvislosti s právom na predpísanie poistného, resp. penále v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa názoru kasačného súdu nemožno
vo verejnom práve považovať automaticky premlčanie práva za preklúziu, pretože aj vo verejnom
práve existujú oba inštitúty - preklúzia aj premlčanie s rovnakými právnymi následkami, ako tomu je v
občianskom práve. Problém s rozlišovaním medzi preklúziou a premlčaním vo verejnom práve nastávavtedy, keď zákonodarca vyslovene používa pojem premlčanie aj v takých prípadoch, kedy je zrejmé,
že nejde o typický prípad premlčania, ako je to napr. aj v zákone o sociálnom poistení. V ustanovení
§ 114 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je uvedené, že nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa

premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili. Ide teda o nárok žiadateľa,
ktorému plynie premlčacia doba (obdobne aj nároky vyplývajúce z ustanovenia § 145 ods. 3 a § 208
zákona o sociálnom poistení). Ak pripustíme, že typickým následkom premlčania je oslabenie práva
v dôsledku vznesenej námietky premlčania, takýto následok nie je na danú situáciu aplikovateľný. V
danom prípade po uplynutí premlčacej doby (tri roky) správny orgán automaticky rozhodne o nevyplatení

dávky, pričom vznesenie námietky premlčania ani rozhodovanie o nej sa neuskutočňuje, keďže vznášať
námietku aj rozhodovať o nej by musel ten istý subjekt - správny orgán. Žiadateľ a správny orgán v
rámci správneho konania nie sú v rovnocennom postavení, na rozdiel od súkromnoprávneho vzťahu. Z
uvedeného je zrejmé, že pokiaľ sa v zákone o sociálnom poistení používa pojem premlčanie, nemožno
tento pojem automaticky považovať za obsahovo identický s pojmom premlčanie tak, ako ho chápe
Občiansky zákonník.

Zákonodarca používa pojem premlčanie aj v iných predpisoch verejného práva (napr. § 85 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní a poplatkov, § 60 zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon)...Z uvedenej
úpravy je zrejmé, že tam kde mal zákonodarca za cieľ, aby správny orgán prihliadal na premlčanie iba
na námietku vznesenú účastníkom, takúto skutočnosť vyslovene v zákone upravil. Rovnako sa takáto
právna úprava nachádza aj v Občianskom zákonníku (§ 100 ods. 1). Zákon o sociálnom poistení však úpravu, ktorá by správnemu orgánu
dávala možnosť prihliadať na námietku premlčania iba pokiaľ to dlžník namietne, neobsahuje. Je preto
možné dovodiť, že v prípade práva na predpísanie poistného, resp. penále, Sociálna poisťovňa musí
prihliadnuť na premlčanie aj bez toho, aby účastník administratívneho konania námietku premlčania
vzniesol. Táto skutočnosť má za následok, že po uplynutí premlčacej doby na predpísanie poistného

resp. penále nemôže takéto právo vykonať (predpísať poistné, resp. penále) a to aj vtedy, ak účastník
správneho konania námietku premlčania nevzniesol. Je potrebné zdôrazniť, že sa premlčuje iba právo
na predpísanie poistného, nie poistné samotné ako peňažná pohľadávka poisťovne. Platiteľ teda
môže poistné dobrovoľne zaplatiť kedykoľvek dodatočne, a to aj keď už došlo k premlčaniu práva na
predpísanie poistného. Dobrovoľným zaplatením poistného po premlčaní práva na jeho predpísanie

nemôže dôjsť k neoprávnenému obohateniu na strane poisťovne (štátu).

17. Zároveň Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí vyslovil, že opačný názor vyjadrený v dvoch
rozhodnutiach sp. zn. 7Sžso/9/2010 z 9.6.2011 a sp. zn. 9Sžso/45/2016 z 30.05.2018, na ktorý
poukazoval aj žalovaný, možno považovať za ojedinelý odklon v rozhodovacej činnosti. Najvyšší

súd SR nepovažoval za potrebné predkladať uvedenú otázku Veľkému senátu Najvyššieho súdu SR
vzhľadom na to, že opačný názor vyjadrený v skoršom rozsudku vec prejednávajúceho senátu a v
rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/9/2010
zo dňa 09.06.2011 bol následne prekonaný neskoršími rozhodnutiami.

18. V prejednávanej veci pri posudzovaní plynutia zákonnej lehoty ustanovenej v § 147 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení vo vzťahu k predpísaniu penále vychádzal správny súd z vyššie uvedených hľadísk,
vzhľadom na totožnosť skutkových zistení konštatujúc plnú aplikovateľnosť záverov vyššie citovaných
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR.
Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že v prejednávanej veci bolo

vydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom o predpísaní penále. To bolo žalobcom
napadnuté riadne a včas odvolaním. Podanie odvolania malo za následok odklad právoplatnosti
rozhodnutia (suspenzívny účinok). Druhostupňový správny orgán - žalovaný rozhodol o podanom
odvolaní tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil a vo zvyšku prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť jeho doručením žalobcovi dňa

18.12.2019, teda v čase, keď lehota stanovená ust. § 147 ods. 1 v spojení s § 241 ods. 1 zákona
o sociálnom poistení vo vzťahu k penále za obdobie od apríla 2009 do novembra 2009 už uplynula
(8.12.2019). Splatnosť poistného - teda 8. deň nasledujúceho mesiaca - je totiž momentom, odkedy
začínaplynúťdesaťročnálehotanavyrubeniepenálezato,žepoistnézadanéobdobienebolozaplatené
riadne a včas. Ak žalovaný rozhodoval o odvolaní žalobcu (teda o vyrubení penále) dňa 9.12.2019

(právoplatne 18.12.2019), bol oprávnený vyrubiť penále už len za obdobie 1.12. - 4.12.2009, za ktoré
obdobie bolo poistné splatné 08.01.2010. Podľa názoru správneho súdu k prerušeniu plynutia uvedenej
lehoty nedochádza predpísaním penále zo strany pobočky, a teda nepostačuje, ak v tejto lehote bolo
vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.19. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí s poukazom na citovanú ustálenú rozhodovaciu prax musí
teda konštatovať, že námietka žalobcu týkajúca sa uplynutia doby, v rámci ktorej bolo možné žalobcovi

predpísať penále za nesplnenie povinnosti uhradiť poistné riadne a včas, je dôvodná, čo je primárnym
a hlavným dôvodom, na základe ktorého správny súd prikročil k zrušeniu napadnutých rozhodnutí
podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP pre nesprávne právne posúdenie lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť
zodpovednosť žalobcu za protiprávne konanie. Ďalšími námietkami žalobcu o nepriznaní invalidného
dôchodku nebolo preto potrebné sa vecne zaoberať; správny súd ich len v krátkosti hodnotí ako

nesúvisiace s vecou.

20. Nakoľko prekluzívna lehota na predpísanie penále už uplynula, nebol dôvod na vrátenie veci
správnym orgánom na ďalšie konanie.

21. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo

čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti
úspech.

Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

22. Žalobe bolo vyhovené, nakoľko správny súd zrušil rozhodnutia žalovaného i prvostupňového
správneho orgánu. Účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu je žalobca, preto mu podľa §
167 ods. 1 SSP patrí náhrada trov konania v celom rozsahu. Žalovanému ako neúspešnému účastníkovi

náhrada trov konania podľa § 168 SSP a contrario nepatrí.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v

lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.