Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/285/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620203043
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7620203043.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej a Mgr. Miloša Greguša v právnej veci starostlivosti súdu o
mal. E. P. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Košice dieťaťa rodičov: J. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na A. ul. č. XX/X v Q. O. a F. N. nar. XX.X.XXXX
bývajúceho na A. ul. XX/X v Q. O., zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, MBA advokátom so sídlom
Advokátskej kancelárie na Hviezdoslavovej ul. č. 2 v Poprade o návrhu otca na zníženie výživného o
odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22.10.2020 č.k. 4P/14/2020-95 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol návrh otca na zníženie výživného naposledy

určeného rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15.8.2019 sp. zn. 12P/245/2018 s
odôvodnením, že u otca nezistil takú zmenu pomerov trvalého charakteru, ktorá by odôvodňovala
vyhovieť návrhu. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich
náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f/ CSP t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu
vec na nové konanie a rozhodnutie. Konštatoval, že rozsudok obsahuje opakované nezrovnalosti medzi
skutočnosťami tvrdenými rodičmi mal. E. a závermi, ktoré si z nich súd vyvodil vo svojom rozhodnutí.
Uviedol, že ako živnostník sa v dôsledku objektívnych príčin nespočívajúcich v jeho osobe (pandémia
koronavírusu, prepúšťanie, výrazné zhoršenie situácie na trhu práce, nedostatok pracovných ponúk
a objednávok) dostal do stavu finančnej tiesne, jeho príjmy podstatným spôsobom poklesli, avšak
nevyhnutné výdavky na život mu ostali, čím prestal byť po finančnej stránke schopný tieto nevyhnutné

výdavky pokryť svojimi príjmami. Táto objektívna zmena pomerov ho prinútila konsolidovať všetky svoje
výdavkyvrátanevýživnéhopremal.E..Namietalspôsobvedeniavýsluchuotcaamatkymal.E.zostrany
súdu, ktorý bol diametrálne odlišný a javí znaky predpojatosti. Poukázal na to, že súd v odôvodnení
rozsudku konštatuje, že odmietol ponuky práce (po 8/2020) z obavy pred šírením vírusu, on však
odmietol len jedinú ponuku z dôvodu svojho zdravotného stavu. Pokiaľ uvádzal, že jeho príjem bol
cca 2.000 eur, tento dosahoval pred vypuknutím pandémie a už v čase spísania návrhu na zníženie
výživného aj listinnými dôkazmi preukázal, že jeho aktuálny mesačný príjem je 683,10 eur. Ak matka

tvrdila, že jej pomáhajú aj rodičia, ak môžu konštatoval, že rodičia pomáhajú každému svojmu dieťaťu
a vyplýva to už len z ich samotnej podstaty. Poukázal ďalej na svoju platobnú neschopnosť a nutnosť
naďalej sa zadlžovať. Pokiaľ súd považoval za neprimerané výdavky na telefón a oblečenie uviedol,
že ako živnostník je nútený si zákazky sám vyhľadávať a obvolávať potenciálnych klientov, prípadnesi vytvoriť platenú reklamu na internete. Aj vzhľadom na to, že jednotlivé zákazky, ktoré prijíma sa
zvyknú značným spôsobom odlišovať, vzniká mu potreba nákupu špecifického pracovného náčinia či
pracovného ústrojenstva pri každej zákazke zvlášť. Sumu 100 eur mesačne uviedol orientačne ako

priemer súčtu celkových výdavkov na ošatenie a pracovné náradie v rámci jedného kalendárneho roka,
vychádzajúci na jeden kalendárny mesiac. Namietal, že súd vo vzťahu k matke nemal námietky k tomu,
že ako slobodná matka s dieťaťom na rodičovskej dovolenke platí za paušál a telefón 35 eur mesačne.
S poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine uviedol, že matka popísala výdavky na mal. E. mesačne
v sume 30 eur strava, 40 eur plienky, 40 eur ošatenie, 30 eur hygienické potreby, spolu cca 140 eur a

mal za to, že okrem objektívnej zmeny pomerov na jeho strane návrh na zníženie výživného odôvodňuje
aj výška pravidelných mesačných nákladov na mal. E.. Pokiaľ tieto náklady sú mesačne cca 140 eur
a on má uhrádzať výživné 150 eur, táto výška výživného je značne neprimeraná. Namietal tiež záver
súdu, že pandémia koronavírusu má dočasný charakter a v dohľadnej dobe možno očakávať zlepšenie
situácie, keďže nie je možné ani predvídať prognózu vývoja pandémia. Výrazným spôsobom došlo tiež
k opomenutiu závažných zdravotných problémov na jeho strane, ktoré jeho uplatnenie na trhu práce

komplikovali aj v čase pred vypuknutím pandémie. V závere odvolania namietal, že súd prvej inštancie si
riadne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 181 ods. 2 CSP a na vadné poučenie o opravnom prostriedku,
nakoľko z neho nie je zrejmá možnosť brániť sa proti rozsudku odvolaním podaným elektronickou
formou.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že v konaní o návrhu otca na zníženie
výživného pre mal. Dieťa je potrebné prihliadať predovšetkým na záujem mal. E. a jej odôvodnené
potreby. Na strane otca mal. Dieťaťa nedošlo k zmene pomerov, ktoré by boli trvalého charakteru. Je v
možnostiach a schopnostiach otca, aby prispieval na výživu mal. E. i naďalej vo výške 150 eur mesačne.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

4. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že sa nestotožňuje s postojom a
vyhodnotením jeho zárobkovej a majetkovej situácie. Považuje za logický postoj kolízneho opatrovníka,
nakoľko jeho úlohou je v prvom rade dbať na ochranu práv a záujmov maloletých, čo podľa jeho
mienky bráni v objektivite vyhodnocovania skutkových okolností a nepriamo núti kolízneho opatrovníka

inklinovať k ochrane maloletého, a to neraz aj nad rámec objektívneho stavu.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Odvolací súd poukazuje na to, že zmenou pomerov v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine sa rozumie
výrazná zmena tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré
boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen
prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce
rozhodnutie o výživnom. V konaní o znížení výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých

vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania
súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa
použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného - ide o ust. § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, ust. §
75 ods. 1 Zákona o rodine. Je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné

aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané,
pokiaľ rodič plánuje zmenu zamestnania, zmenu bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať
na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil.
Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založenéna výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z
dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napríklad výrazné zhoršenie zdravotného
stavu rodiča neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z

dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa.
V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo
posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne
o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností, vzhľadom
na svoj príjem a to by bolo nepochybne v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a spravodlivosťou.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne
zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1
CSP vyhodnotil dôkazy, pričom sa vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa

predmetu konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dospel k záveru, že v priebehu konania na súde prvej inštancie boli
zistené a preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o výživnom, v dôsledku čoho ani
odvolacísúd nemalpochybnostiosprávnostirozhodnutiasúduprvejinštancieazdôrazňuje,žedopráva
na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov, a teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať
neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. V tomto prejednávanom prípade súd prvej inštancie
vykonaným dokazovaním dostatočne zistil skutočný stav, ktorý následne správne právne posúdil, jeho
skutkové a právne závery zjavne nie sú svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle
konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Úvahy súdu prvej

inštancie týkajúce sa posúdenia zmien pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania nie sú svojvoľné,
ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. Ďalej je potrebné uviesť, že o svojvôli
pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho
názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam.
To,žerozhodnutiesúduaúvahy,ktorýmisariadilprijehovydaní niesúvsúladespredstavamiúčastníka

konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

10. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca a zároveň na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať

svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené.
Pokiaľ rodič plánuje zmeny v oblasti zamestnania, bývania, investícií, či počtu vyživovacích povinností,
musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom
neohrozil. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné
a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu

povinnosť. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť,
znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý
sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu. Rodičom, ktorí už majú
existujúcu vyživovaciu povinnosť, nemožno brániť v ich vyššie uvedených aktivitách, avšak každý rodič
si musí uvedomovať svoju rodičovskú zodpovednosť a primerane tomu prispôsobiť i svoj osobný život,

a teda vynaložiť zvýšené úsilie na zabezpečenie adekvátneho príjmu na zabezpečenie odôvodnených
potrieb všetkých vyživovaných osôb. Z preskúmavaného spisu nevyplynul žiaden ospravedlniteľný
dôvod, pre ktorý by odvolací súd mal akceptovať odvolacie námietky otca a znížiť výživné pre mal.
E. a dodáva, že doterajšie výživné je vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení
napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady primerané zárobkovým schopnostiam a možnostiam

otca. Konajúci súd preto vyhodnotil správne a v súlade so Zákonom o rodine, že nebola preukázaná
kvalifikovaná zmena pomerov na strane otca odôvodňujúca zníženie výživného. Zmeny, ktoré nastali
na strane otca nie sú trvalé a podstatným spôsobom neovplyvnili jeho schopnosti a možnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť doposiaľ určeným výživným najmä s prihliadnutím na to, že od predchádzajúcej
úpravy výživného uplynulo obdobie jedného roka a odôvodnené potreby mal. E. sa neustále zvyšujú

v dôsledku jej rastu, preto zníženie výživného pre mal. dieťa by v tomto prípade znamenalo posunúť
zodpovednosť otca za zdravie a život mal. dieťaťa na matku, ktorá sa osobne o neho stará a dobrovoľne
si plní voči nej vyživovaciu povinnosť. Konajúci súd sa dôsledne vysporiadal s námietkami otca
uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvej inštancie a otecani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd poznamenáva, že otec nepreukázal výrazné zhoršenie zdravotného
stavu, v dôsledku ktorého by nebol schopný uhrádzať doposiaľ určené výživné, nakoľko predložil len

potvrdenie z 8.6.2020 o tom, že je pacientom v dispenzárnej starostlivosti Diabetologickej ambulancie
VNsP Levoča s dg. diabetes mellitus I. stupňa s mnohopočetnými mikrovaskulárnymi komplikáciami
v liečbe intenzifikovaným inzulínovým režimom. Súd prvej inštancie správne, zákonne a v súlade s
rozhodovacou praxou vyhodnotil zmeny pomerov, ktoré nastali na strane otca od predchádzajúceho
rozhodnutia súdu o výživnom, predovšetkým vo vzťahu k jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým

pomerom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Na tieto skutočnosti
prihliada aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku
alebo majetkového prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne
mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred

princípom fakticity. Odvolací súd konštatuje, že nikto nemá zákonnú povinnosť pracovať, ale každý rodič
maloletého dieťaťa resp. dieťaťa, ktoré nie je schopné živiť sa samo má zákonnú vyživovaciu povinnosť,
preto túto skutočnosť musí mať vždy na zreteli pri akomkoľvek rozhodnutí, ktoré by mohlo ovplyvniť
jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Poukazuje aj na to, že rodič, ktorý nemá maloleté
dieťa v osobnej starostlivosti, má možnosť zvyšovať svoj príjem napríklad vycestovaním za prácou,

prácou nadčas, prípadne doplniť svoj zdroj príjmu čiastočnou prácou na dohodu, na rozdiel od rodiča,
ktorý zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, v dôsledku čoho jeho výkon práce je časovo
a miestne obmedzený. Naposledy bolo o výživnom pre mal. E. právoplatne rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Spišská Nová Ves z 15.8.2019 sp. zn. 12P/245/2018, ktorým bola schválená dohoda
rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k mal. E. a otec bol zaviazaný prispievať

na výživu maloletej výživným vo výške 150 eur mesačne. Z obsahu pripojeného spisu Okresného
súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 12P/245/2018 predovšetkým zo správy kolízneho opatrovníka ÚPSVaR
Poprad z 12.8.2018 odvolaciemu súdu vyplynulo, že v čase schválenia rodičovskej dohody bol otec
mal. E. nezamestnaný, pracoval do júna 2019 v spol. J. s.r.o. Turzovka a v čase sociálneho zisťovania v
rodine mal. E. poberal dávku v nezamestnanosti napriek čomu súhlasil s výživným pre mal. E. vo výške

150 eur mesačne. Je možné preto konštatovať, že od poslednej úpravy nenastala taká zmena pomerov
otca,ktorábyodôvodňovalazníženievýživnéhourčenéhonazákladesúdomschválenejdohodyrodičov.
Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP a podľa
§ 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

11. Pokiaľ otec namietal, že súd prvej inštancie si riadne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 181 ods.
2 CSP odvolací súd konštatuje, že v zmysle cit. ustanovenia má súd na pojednávaní svoje predbežné
právne posúdenie veci avšak je potrebné uviesť, že predbežné právne posúdenie veci nemusí sudca
osobitne odôvodňovať a v rámci konečného rozhodnutia vo veci nie je ním ani viazaný. Uvedený postup

súdu má predovšetkým umožniť objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoriť
priestor na prehodnotenie vecnej a efektívnej právnej argumentácie účastníkov konania. Otec namietal
tiež vadné poučenie o opravnom prostriedku, nakoľko z neho nie je zrejmá možnosť brániť sa proti
rozsudku odvolaním podaným elektronickou formou. Odvolací súd konštatuje, že otec bol v tejto právnej
veci zastúpený advokátom, ktorý svoje podania doručoval súdu elektronickou formou a na ktoré súd

vždy prihliadal. Preto uvedené námietky otca nie sú spôsobilé byť odvolacím dôvodom a nespôsobujú
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická

osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).