Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 26, 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/309/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215204541
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8215204541.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobkyne: V.
M., N.. XX.XX.XXXX, A. W. XX, XXX XX X., právne zastúpenej advokátom: JUDr. Matúš Hríb, so sídlom
Na hradbách 5, 085 01 Bardejov, IČO: 42 246 237, proti žalovaným: X/ Q. S., N.. XX.XX.XXXX, A. K.
XXX/XX, XXX XX A. P. X/ Q. E., N.. XX.XX.XXXX, A. H. XX, XXX XX X., právne zastúpeného advokátom:
JUDr. Stanislav Lampart, so sídlom Nám. sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, o čiastočnú neplatnosť

kúpnej zmluvy z 10.10.2013, v opätovnom konaní po rozhodnutí Krajského súdu v Prešove č. k. 5 Co
122/2019-179 z 27.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne priznáva voči žalobkyni 100 % nárok na
náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) 03.07.2015 sa žalobkyňa

domáhala voči žalovanému v 1/ rade (ďalej len „žalovaný v 1. rade“) a žalovanému v 2/ rade (ďalej
len „žalovaný v 2. rade“, spolu ďalej len „žalovaní“) vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej
10.10.2013 medzi žalovanými a to v jej časti, ktorou žalovaný v 1. rade (ďalej tiež aj len „povinný“
alebo „predávajúci“) predal žalovanému v 2. rade (ďalej tiež aj len „nadobúdateľ“ alebo „kupujúci“) svoj
spoluvlastnícky podiel:
A. pod B4 vo veľkosti 2/6 na:

- parcele Z. Č.. XXX - Y. W. Y. M. XXXX V.X,
- parcele EKN č. 266 - orná pôda o výmere 2496 mX,
- parcele EKN č. 282 - orná pôda o výmere 3508 mX,
- parcele EKN č. 285/2 - orná pôda o výmere 6658 mX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., vedených Okresným úradom A., katastrálnym odborom na
LV č. XXX;
B. pod B4 vo veľkosti 2/6 na:

- parcele EKN č. XXX - Y. W. Y. M. XXXX V.X,
- parcele EKN č. 677 - orná pôda o výmere 3577 mX,
- parcele EKN č. 700 - orná pôda o výmere 4598 mX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., vedených Okresným úradom A., katastrálnym odborom na
LV č. XXX;
C. pod B11 vo veľkosti 3/192 na:

- parcele EKN č. XXX - Y. W. Y. M. XXXX V.X,
- parcele EKN č. 424 - orná pôda o výmere 4177 mX,
- parcele EKN č. 468 - orná pôda o výmere 4213 mX,- parcele EKN č. 492 - orná pôda o výmere 10820 mX,
- parcele EKN č. 555 - orná pôda o výmere 2719 mX,
- parcele EKN č. 579 - orná pôda o výmere 5755 mX,

- parcele EKN č. 638 - orná pôda o výmere 9021 mX,
- parcele EKN č. 685 - orná pôda o výmere 3038 mX,
- parcele EKN č. 721 - orná pôda o výmere 8358 mX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., vedených Okresným úradom A., katastrálnym odborom na
LV č. XXX;

D. pod B4 vo veľkosti 2/6 na:
- parcele EKN č. XXX - Y. W. Y. M. XXXX V.X,
- parcele EKN č. 437 - orná pôda o výmere 6984 mX,
- parcele EKN č. 485 - orná pôda o výmere 2752 mX,
- parcele EKN č. 541 - orná pôda o výmere 2091 mX,
nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., vedených Okresným úradom Bardejov, katastrálnym

odborom na LV č. XXX.

2. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že na nehnuteľnostiach vyšpecifikovaných v bode 1. (ďalej
len „sporné nehnuteľnosti“) je tiež vedená ako podielová spoluvlastníčka, pričom žalovaný v 1. rade
predal svoj spoluvlastnícky podiel na týchto sporných nehnuteľnostiach žalovanému v 2. rade a to bez

uplatneniajejzákonnéhopredkupnéhoprávaakopodielovejspoluvlastníčkynatýchtonehnuteľnostiach,
pretože žalovaný v 1. rade pred predajom svojho spoluvlastníckeho podielu jej tento neponúkol na
odkúpenie a neponúkol ho na odkúpenie ani ostatným podielovým spoluvlastníkom na sporných
nehnuteľnostiach, pričom žalovaný v 2. rade ako kupujúci, nebol vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
blízkou osobou. Vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX uzavretej medzi

žalovanými bol povolený Správou katastra Bardejov pod sp. zn. M..

3. Žalovaný v 1. rade vo svojom vyjadrení k žalobe, doručenom okresnému súdu 16.11.2015
navrhol riešiť spor mediáciou, pričom tiež uviedol, že žalobkyňu nepozná, ani ju na sporných
nehnuteľnostiach nikdy nevidel pracovať a keďže zo zdravotných dôvodov chcel svoje podiely na

sporných nehnuteľnostiach odpredať, zverejnil ponuku na ich predaj v roku 2012 na internete, avšak
keďže o ich kúpu nikto neprejavil záujem ponúkol ich na predaj žalovanému v 2. rade ako cit.: „... ako
najbližšej rodine a susedovi.“

4. Žalovaný v 2. rade vo svojom, vyjadrení doručenom okresnému súdu 19.11.2015 žiadal vo veci

nariadiť pojednávanie, na ktorom sa k veci vyjadrí.

5. Žalobkyňa vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniam žalovaných, doručenom okresnému súdu
19.02.2016 uviedla, že nesúhlasí s mediáciou, že tvrdenia žalovaného v 1. rade, že ju nepozná sú
nepravdivé a pravdivé je iba to, že ju na sporných nehnuteľnostiach nevidel pracovať a to iba z toho

dôvodu, že po ženbe sa žalovaný v 1. rade odsťahoval do iného mesta a na sporných nehnuteľnostiach
nehospodáril. Žalobkyňa tiež uviedla, že žalovaný v 1. rade ponúkal sporné nehnuteľnosti na predaj
aj inému susedovi a to V. E., avšak ten mal kúpu odmietnuť, práve z dôvodu existencie podielového
spoluvlastníctva k týmto sporným nehnuteľnostiam s tým, že až keď bude toto cit. „... vysporiadané so
spoluvlastníkmi, vtedy pristúpi k prípadnej kúpe.“ Žalobkyňa tiež uviedla, že aktuálnym spoluvlastníkom

sporných nehnuteľností už nie je žalovaný v 2. rade, ale jeho brat Q. E., ktorému mal žalovaný v 2. rade
ihneď po nadobudnutí spoluvlastníckeho práva k podielom na sporných nehnuteľnostiach tieto darovať,
pričom tiež nie je pravdou, že v čase kúpopredaja bol žalovaný v 2. rade rodinou a teda blízkou osobou
žalovaného v 1. rade. Žalobkyňa v tomto svojom vyjadrení nenavrhla na vykonanie žiadne ďalšie dôkazy,
ani žiadne ďalšie dôkazy nepredložila.

6. Na pojednávaní 17.10.2017 žalovaný v 2. rade predložil písomné vyjadrenie k sporu v ktorom
uviedol, že spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach nadobudol od žalovaného v 1. rade
dobromyseľne, za ktoré zaplatil dohodnutú kúpnu cenu, pričom nemal vedomosť, o tom, že žalovaný
v 1. rade si nesplnil svoju zákonnú povinnosť voči ostatným podielovým spoluvlastníkom na týchto

sporných nehnuteľnostiach, ktorú skutočnosť, si ani nemal ako overiť, pričom v tejto súvislosti poukázal
na zmluvné dojednanie v čl. IV. kúpnej zmluvy, kde žalovaný v 1. rade prehlásil, že na predávaných
nehnuteľnostiach neviaznu žiadne právne povinnosti. Okrem toho žalovaný v 2. rade podotkol, že
žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože aj v prípade jejúspechu v spore sa na jej právnom postavení nič nezmení a tiež poukázal na nevykonateľnosť a
neurčitosť žalobného petitu.
Žalobkyňa na pojednávaní 17.10.2017 predložila zmluvy o nájme poľnohospodárskych pozemkov,

konkrétne sporných pozemkov, uzavreté medzi žalobkyňou ako prenajímateľkou a obchodnou
spoločnosťou K., B.. T.. Y.., ako aj medzi žalovaným v 1. rade a obchodnou spoločnosťou K., B.. T.. Y..,
obe z 01.02.2009.

7. V zmysle dodatku č. 5 sp. zn. 1SprR. 5/2019 z 22.02.2019 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bardejov

na rok 2019 došlo s účinnosťou od 27.02.2019 k zmene v osobe zákonného sudcu konajúceho a
rozhodujúceho v tejto veci.

8. Na pojednávaní 17.04.2019 žalobkyňa zotrvala na svojich skorších vyjadreniach uvedených v žalobe
a na svojich písomných stanoviskách, pričom nad ich rámec uviedla, že mala záujem o kúpu podielov
na sporných parcelách na ktorých bola spoluvlastníčkou, ale o zamýšľanom predaji spoluvlastníckych

podielov žalovaným v 1. rade na týchto parcelách nemala vedomosť, preto ho so žiadosťou o kúpu
neoslovila a dozvedela sa o tomto predaji až na obecnej schôdzi zvolanej cit. „... ohľadom pozemkov
na obecnom úrade cca pred 3 - 4 rokmi...“ (presný dátum si nepamätala), súčasne uviedla, že žalovaný
v 2. rade si sporné parcely ohradil a ona nemá k svojim podielom prístup. Na doplnenie dokazovania
navrhla, ak to súd zváži za potrebné, vyžiadať dokumentáciu k stavebnému konaniu ohľadom výstavby

oplotenia sporných parciel.
Žalovaný v 1. rade taktiež zotrval na svojich skorších vyjadreniach, pričom uviedol, že síce má vedomosť
o tom, že sporné parcely sú v podielovom spoluvlastníctve, avšak niektorých spoluvlastníkov nepozná
a niektorí sa nachádzajú na jemu neznámom mieste, takže si nevie predstaviť, ako by ich všetkých
oslovil s ponukou na predaj svojho podielu s tým, že je názoru, že so svojím majetkom si môže robiť čo

chce. Taktiež uviedol, že cena za ktorú žalovaný v 2. rade od neho spoluvlastnícke podiely na sporných
parcelách kúpil sa mu javí nízka. Žalovaný v 2. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu v spore s tým,
že už v čase podania žaloby nebol spoluvlastníkom sporných parciel, tiež uviedol, že je pravdou, že aj
sporné parcely si v čase keď bol vlastníkom oplotil, je tam zvernica, pričom na stavbu plota mal stavebné
povolenie, od žalobkyne si však súhlas nepýtal, pretože plot neprechádzal jej spoluvlastníckymi podielmi

aniejepravdou,žebybolzamedzenýprístupkoplotenýmpozemkom,pretožebránabolanapožiadanie
(buď telefonické, alebo na požiadanie tam prítomnej osoby) vždy sprístupnená k prechodu.

9. Okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 5 C 309/2015-121 zo 16.05.2019 nasledujúcimi výrokmi
cit.

„I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalobkyni 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených
trov konania.“

10. Okresný súd svoje rozhodnutie v prvom rade odôvodnil konštatovaním, že cit. „Vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, že dňa 10.10.2013 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi žalovaným
v 1. rade ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim (nadobúdateľom), predmetom ktorej
bol jednako prevod výlučného vlastníckeho práva k rodinnému domu a k parcelám v kat. území Frička,
evidovaných katastrálnym odbor na LV č. XX P. R. Č.. XX a jednako prevod spoluvlastníckeho práva k
podielom na parcelách v kat. území Frička vedených katastrálnym odborom na LV č. XXX, R. Č.. XXX,

R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R.
Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č..
XXX P. R. Č.. XXX, vrátane podielov na sporných parcelách v kat. území H. vyšpecifikovaných v bode
1. tohto rozhodnutia, vedených katastrálnym odborom na LV č. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX P. R. Č..
XXX, ktorých (rozumej sporných parciel, pozn.) podielovou spoluvlastníčkou v čase uzavretia kúpnej

zmluvy bola aj žalobkyňa. Uvedené predal žalovaný v 1. rade ako predávajúci žalovanému v 2. rade ako
kupujúcemu za jednotnú súhrnu kúpnu cenu, ktorú v zmysle čl. III kúpnej zmluvy žalovaný v 2. rade ako
kupujúci vyplatil žalovanému v 1. rade ako predávajúcemu pri podpise tejto kúpnej zmluvy.
Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že pred uzavretím kúpnej zmluvy
z 10.10.2013 žalovaný v 1. rade neponúkol žalobkyni, ktorá bola v tom čase spolu s ním (a inými

spoluvlastníkmi) podielovou spoluvlastníčkou na sporných parcelách vedných katastrálnym odborom na
LV č. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX P. R. Č.. XXX, v rámci jej zákonného predkupného práva, prednostne
na predaj svoje scudzované spoluvlastnícke podiely na týchto sporných nehnuteľnostiach, v dôsledku
čoho tak došlo k porušeniu predkupného práva žalobkyne podľa § 140 OZ ohľadom spoluvlastníckychpodielov na týchto sporných parcelách, pričom bolo tiež preukázané, že medzi žalovaným v 1. rade
ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim sa nejednalo o vzťah blízkych osôb v zmysle
§ 116 OZ.“

Po ustálení okresným súdom v skoršom rozsudku, že uzavretím kúpnej zmluvy 10.10.2013 a to časťou
tejto kúpnej zmluvy, ktorá sa týkala predávaných sporných parciel v spoluvlastníctve žalobkyne, bolo
predkupné právo žalobkyne porušené, okresný súd v skoršom rozsudku uviedol cit. „V prípade, že
oprávnený spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa rozhodne na ochranu svojho
statusu využiť špeciálne oprávnenia z porušenia predkupného práva, bude sa domáhať reparácie tohto

protiprávneho stavu a to jeho navrátením do pôvodného stavu, t.j. do právneho stavu, aký tu bol
pred jeho porušením, k čomu slúži inštitút dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa
§ 40a OZ, v zmysle ktorého v prípade, ak povinný spoluvlastník nerešpektoval zákonné predkupné
právo a svoj podiel previedol na inú než blízku osobu bez toho, aby ho predtým ponúkol ostatným
spoluvlastníkom, právny úkon, na základe ktorého došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu, zákon
považuje za neplatný, v prípade, ak sa oprávnení spoluvlastníci jeho neplatnosti dovolajú.“

Keďže žalobkyňa na ochranu svojho porušeného zákonného predkupného práva uplatnila špeciálnu
úpravu nároku v zmysle § 40a OZ a to podaním určovacej žaloby podľa § 137 písm. c) CSP o určenie
neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou jej predkupné právo bolo porušené, okresný súd
ďalej skúmal na strane žalobkyne, danosť naliehavého právneho záujmu na ňou požadovanom určení,
ktorý (rozumej naliehavý právny záujem) je základnou procesnou podmienkou každej určovacej žaloby

a ktorý nie je možné predpokladať automaticky, ale musí byť spoľahlivo preukázaný, v ktorej spojitosti
okresný súd poukázal na rozhodnutie cit. „Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 7Cdo/46-47/2013) žaloba
o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie predkupného práva v zmysle § 40a OZ môže obstáť
z pohľadu naliehavého právneho záujmu a nebol by teda správny záver súdu, ak by a priori možnosť
podania takejto žaloby, v prípade už predchádzajúceho porušenia predkupného práva, vylúčil, avšak i

pri podaní takejto žaloby musí byť existencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom
určení spoľahlivo preukázaná.“
Následne okresný súd po preskúmaní a rozanalyzovaní dôvodov pre danosť naliehavého právneho
záujmu na strane žalobkyne na ňou požadovanom určení čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy z
10.10.2013 (viď bod 36. skoršieho rozsudku), v skoršom rozsudku uzavrel cit. „Za týchto okolností

žalobkyňa nevysvetlila, aký relevantný právny dôvod ju viedol k vyvolaniu predmetného súdneho
sporu, v dôsledku čoho nepreukázala svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, t.j.
žalobkyňa neuviedla žiadne špecifické dôvody prečo, z akých dôvodov by bola ochotná zotrvať v
spoluvlastníckom vzťahu k sporným nehnuteľnostiam práve so žalovaným v 1. rade a prečo už nie
s aktuálnym spoluvlastníkom, takže predmetná určovacia žaloba, aj keby jej bolo vyhovené, žiadnu

spornosť vzťahu medzi účastníkmi neodstraňuje a situáciu žalobkyne nerieši.“
Napokon svoj zamietavý výrok okresný súd vo svojom skoršom rozsudku odôvodnil takto cit. „Aj keď už
samotné nepreukázanie danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení postačuje bez
ďalšieho na rozhodnutie o zamietnutí žaloby ako celku, okresný súd sa v okolnostiach danej veci pre
úplnosť zaoberal aj oprávnením žalovanej domáhať sa vyslovenia neplatnosti len časti kúpnej zmluvy

z 10.10.2013, pričom dospel k záveru, že v zmysle § 41 OZ by sa žalobkyňa nemohla s úspechom
domáhať určenia relatívnej neplatnosti len časti predmetnej kúpnej zmluvy, t.j. len časti ktorou bola
žalobkyňa dotknutá, pretože ňou došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov zo žalovaného v 1. rade
na žalovaného v 2. rade vo vzťahu k tým nehnuteľnostiam, ktorých žalobkyňa bola tiež spoluvlastníčkou
a to z dôvodu, že predmetom dotknutej kúpnej zmluvy boli aj iné nehnuteľnosti, ktorých spoluvlastníčkou

žalobkyňa nebola, pričom kúpna cena za ich predaj bola určená jednotnou súhrnou sumou bez jej
vyšpecifikovania resp. bez spôsobu určenia kúpnej ceny za jednotlivé prevádzané nehnuteľnosti osve
resp. za ich podiely tak, aby bolo možné určiť, aká časť z tejto kúpnej ceny by prislúchala iba za prevod
nehnuteľností, prevodom ktorých bola žalobkyňa dotknutá. Podľa okresného súdu táto skutočnosť by
nemohla byť ponechaná ani na dohode účastníkov, pretože by mohla viesť k vyvolaniu ďalšieho súdneho

sporu, čo nie je cieľom určovacej žaloby (viď vyššie) a bolo by to v rozpore s ustanovením § 41 OZ.
Okresnýsúdmázato,žežalobkyňounapádanúčasťkúpnejzmluvyniejemožnéoddeliťodostatnéhojej
obsahu, pretože kúpna cena ako podstatná náležitosť kúpnej zmluvy je v nej uvedená ako celková suma,
bez špecifikácie jej výpočtu za prevádzané podiely na viacerých nehnuteľnostiach rôzneho druhu (orná
pôda, záhrady, zastavané plochy a nádvoria) a teda ani cena za 1 m2 pozemku nemôže byť rovnaká a

navyše predmetom kúpnej zmluvy bol aj rodinný dom. Vzhľadom na uvedené okresný súd uzatvára, že
v danom prípade by aj pri danosti naliehavého právneho záujmu (ktorého danosť nebola preukázaná,
pozn.) nemohol určiť čiastočnú neplatnosť napádanej kúpnej zmluvy, pretože túto jej napádanú časť nieje možné oddeliť od zvyšku kúpnej zmluvy, preto by okresný súd aj z tohto dôvodu žalobu podľa § 41
OZ zamietol.“

11. O odvolaní žalobkyne proti rozsudku okresného súdu č. k. 5 C 309/2015-121 zo 16.05.2019 rozhodol
Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 5 Co 122/2019-179 z 27.10.2020 a to
tak, že krajský súd označený rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie a to na základe tohto odôvodnenia cit. „Žalovaný v 2/ rade vo svojom odvolaní polemizuje s
názorom súdu prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobkyne k podaniu

určovacej žaloby. K tomu odvolací súd uvádza, že súhlasí s odôvodnením súdu prvej inštancie vo
vzťahu k tejto otázke. Je pravda, že v danom prípade sa žalobkyňa rozhodla na ochranu jej porušeného
zákonného predkupného práva uprednostniť špeciálnu úpravu nároku v zmysle ust. § 40a Občianskeho
zákonníka a to podaním určovacej žaloby podľa ustanovenia § 137 písm. c/ CSP, a o neplatnosť
právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ktorou by malo byť jej predkupné právo porušené.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.

zn. 7Cdo/46/2013, ktorým ustáli, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu pre porušenie
predkupného práva (§ 40a Občianskeho zákonníka), môže obstáť z pohľadu naliehavého právneho
záujmu podľa ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 137 CSP) i vtedy, ak
už došlo k porušeniu predkupného práva. Neplatí teda záver, že ak došlo k porušeniu predkupného
práva, oprávnená osoba už automaticky nemá naliehavý právny záujem na podaní žaloby o neplatnosť

právneho úkonu v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka, takýto záver totiž nevyplýva zo žiadnej
právnej úpravy. I pre daný prípad teda platí, že skutočnosť, že už došlo k porušeniu predkupného práva
žalobkyne sama o sebe nemá za následok nedostatok jej naliehavého právneho záujmu na určenie
neplatnosti zmluvy. Odvolacia námietka žalovaného v 2/ rade, že nie je daný naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti zmluvy v tejto časti preto nie je dôvodná.

Dôvodná je však odvolacia námietka žalobkyne ohľadom tvrdenia súdu prvej inštancie o nedeliteľnosti
plnenia z dôvodu súhrne určenej kúpnej ceny v kúpnych zmluvách, keď žalobkyňa sa nedomáhala
určenia neplatnosti týchto zmlúv en bloc, ale domáhala sa tak, ako to vyplýva zo žalobného návrhu
uplatnenia neplatnosti kúpnej zmluvy len vo vzťahu k parcelám, ktoré boli predmetom prevodu a sú
uvedené na LV č. 380, 490, 493 a 496, nachádzajúc sa v kat. území Frička a súd vedené na Okresnom

úrade Bardejov, katastrálny odbor. Ide o parcely tak, ako sú popísané v žalobe aj ako ich popísal
odvolací súd vyššie pod bodmi A., B., C. a D. v odseku 13. odôvodnenia. Z petitu žaloby jednoznačne
vyplýva, že sa ním žalobkyňa nedomáhala určenia neplatnosti tých častí kúpnych zmlúv, v ktorých
bola dojednaná kúpna cena. Preto nemôže súd prvej inštancie ultrapetitum vyslovovať túto neplatnosť.
Určenie neplatnosti zmlúv ako celku, by prichádzalo do úvahy iba pri vyslovení absolútnej neplatnosti

týchto úkonov ako celku, čím sa však súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nezaoberal. Súd prvej
inštancie uplatnený nárok posúdil výlučne v zmysle ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka. Ak by v
prejednávanej veci prichádzala do úvahy neplatnosť zmlúv ako celku, došlo by len k tomu, že každý by
musel vrátiť to, čo z neplatného právneho úkonu získal, teda predávajúci kúpnu cenu v celku a kupujúci
všetky nehnuteľnosti, ktoré na základe neplatných kúpnych zmlúv nadobudol.

Odvolacísúdsazaoberalajodvolacounámietkoužalovanéhov2/rade,žepetitžalobyjenevykonateľný.
Pokiaľ by však mal žalovaný v 2/ rade pravdu, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu
na úpravu žalobného petitu tak, aby bol vykonateľný. Pokiaľ je žaloba nevykonateľná, je potrebné ju
odmietnuť a nie rozsudkom žalobu zamietnuť, ako sa mylne domnieva žalovaný v 2/ rade tak, ako to
uviedol vo svojom vyjadrení. Zároveň k tomu odvolací súd poznamenáva, že žalobkyňa v žalobe presne

špecifikovala v akej výške previedol žalovaný v 1/ rade svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 2/
rade, a ku ktorým parcelám v kat. území H. vedený Okresným úradom A., kat. odbor na LV č. XXX, XXX,
XXX P. XXX aj keď v petite žaloby tieto skutočne nešpecifikovala.
Vzhľadom na skutočnosť, ako odvolací súd uviedol vyššie, že v danom prípade je daný naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmlúv a odvolací súd má za to, že ide o deliteľné plnenie, rozsudok súdu

prvej inštancie s použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil, a vec vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie v zmysle ust. § 391 ods. 1 CSP.
Úlohou súdu prvej inštancie bude po zrušení a vrátení veci vyzvať žalobkyňu uznesením na odstránenie
vád žaloby na podrobnú špecifikáciu nehnuteľnosti a podiel k týmto nehnuteľnostiam, ku ktorým sa
žalobkyňa domáha určenia neplatnosti kúpnych zmlúv s poučením o možnosti takéto podanie odmietnuť

v prípade, že bude mať súd prvej inštancie za to, že petit žaloby je nevykonateľný. Pokiaľ bude mať súd
prvej inštancie za to, že vzhľadom na obsah žaloby a špecifikáciu nehnuteľnosti v žalobe je možné vo
veci rozhodnúť, znova vec prejedná a vyporiada sa so všetkými odvolacími námietkami žalobkyne, ale aj
žalovaného, ktorý v odvolaní tvrdí, že žaloba trpí aj ďalšími nedostatkami a to, že účastníkmi konania niesú všetci podieloví spoluvlastníci uvedení na LV č. XXX, XXX, XXX P. XXX K..Ú.. H.. Súd prvej inštancie
znova vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne v zmysle ust.§ 220 ods.2 CSP odôvodní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o trovách tohto odvolacieho konania v zmysle ust.§

396 ods. 3 CSP.“

12.Napojednávaní26.05.2021právnyzástupcažalobkynevintenciáchpokynudanéhokrajskýmsúdom
najsamprv spresnil žalobný petit a to tak, že žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z
10.10.2013 v časti, v ktorej žalovaný v 1. rade previedol na žalovaného v 2. rade svoje spoluvlastnícke

podiely na sporných parcelách tak ako sú identifikované (vymenované) v bode 1., písmenách A., B.,
C. a D. tohto rozhodnutia, ktorú zmenu žalobného petitu po doplnení týchto rozhodujúcich skutočností
tvrdených v žalobe (§ 140 ods. 2 CSP), okresný súd na pojednávaní vyhláseným uznesením pripustil
(§ 142 ods. 1 CSP).
Následne právny zástupca žalobkyne na pojednávaní poukázal na rozhodnutie v obdobnej veci, ktoré
je už právoplatne skončené a ktoré je založené na identických skutkových a právnych okolnostiach

a ktoré bolo na okresnom súde vedené na sp. zn. 2C/232/2015 s tým, že viac nemal k veci čo
dodať. V rámci práva záverečnej reči právny zástupca žalobkyne uviedol, že má za to, pridržiavajúc sa
svojich písomných vyjadrení, že rozhodnutie odvolacieho súdu je správne, pričom jednako vzhľadom na
vykonané dôkazy, ako aj vzhľadom na právoplatne skončené konanie 2C/232/2015, ktoré je obdobné
s danou vecou s tým, že v zmluve nemusí byť každé slovo identické, má za to, že žaloba je dôvodná,

preto jej navrhuje vyhovieť a žalobkyni priznať nárok na náhradu trov konania.
Žalovaný v 1. rade na pojednávaní, ako aj v rámci práva záverečnej reči uviedol, že nemá vedomosť,
z akého dôvodu je pred súdom v súdnom spore, keďže má za to, že nakladal iba so svojim majetkom,
ktorý mohol predať, keďže bol jeho, nikomu nič nezobral, nakladal len so svojim.
Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že nemá k veci čo dodať.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade sa na pojednávaní pridržal svojich skorších vyjadrení, považuje
skoršie rozhodnutie okresného súdu za spravodlivé, vychádzajúce z vtedajšej súdnej praxe, konanie sp.
zn. 2C/232/2015 sa týkalo iných účastníkov konania a inej právnej situácie. V rámci práva záverečnej
reči podotkol, že konanie tunajšieho súdu 2C/232/2015, sa týka obdobnej veci, nie však totožnej s
danou vecou a okrem toho je založené na názore iba jedného senátu Krajského súdu v Prešove,

takže to nie je judikát. Žalovaní v 1. a 2. rade koncipovali kúpnu zmluvu po vzájomnej dohode, pri jej
spísaní boli dobromyseľní a táto kúpna zmluva bola pripravovaná advokátom Q.. D., takže žalovaní
nemali pochybnosť ohľadne jej správnosti. Navyše poukazuje, že v čl. IV. kúpnej zmluvy bola uvedená
klauzula, podľa ktorej žalovaný v 1. rade (predávajúci) ručí za bezsporovosť kúpnej zmluvy. Namietal
pasívnu legitimáciu žalovaného v 2. rade, keďže v čase podania žaloby 03.07.2015 už nebol vlastníkom

nehnuteľnosti označených v žalobnom petite, v ktorej súvislosti poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6Cdo/221/2010 z 20.12.2011. Poukázal, že z 24 listov vlastníctva, na ktorých boli evidované kúpnou
zmluvou prevádzané nehnuteľnosti, sú napadnuté žalobou len 4 listy vlastníctva. Pri uzatváraní kúpnej
zmluvy žalovaný v 2. rade neurobil žiadnu chybu, nemal záujem kohokoľvek poškodiť v jeho právach
a preto ako dobromyseľný kupujúci požíva materiálno-právnu ochranu. Kúpna zmluva je platná, bola

uzavretáslobodne,vážne,určitoazrozumiteľne,mázato,žežalobkyňanemážiadnyvzťahkžalovaným
a tento spor vyvolala tretia osoba mimo tohto konania. Preto žalobu považuje za šikanóznu a v rozpore
s dobrými mravmi. Žalobný petit tak, ako bol formulovaný na pojednávaní, je nevykonateľný, pretože
by mal znieť v tom zmysle, kto má byť vlastníkom. Ak by súd žalobe vyhovel, súčasný vlastník, ktorý
postupoval dobromyseľne, by bol zbavený svojho vlastníckeho práva bez toho, aby sa mohol k veci

akokoľvek vyjadriť aj z uvedeného dôvodu považuje žalobu za nedôvodnú a navrhuje, aby ju súd
zamietol a žalovanému v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania.

13. Okresný súd vykonal dokazovanie vyjadreniami sporových strán a nimi predloženými listinnými
dôkazmi a zistil tento skutkový stav.

14. Kúpnou zmluvou z 10.10.2013 žalovaný v 1. rade predajom previedol na žalovaného v 2. rade
jednako individuálne vlastnícke právo k rodinnému domu a v kúpnej zmluve špecifikovaným parcelám,
vedeným Správou katastra Bardejov, katastrálnym odborom (ďalej tiež aj len „katastrálny odbor“) na LV
č. XX P. R. Č.. XX a jednako previedol aj spoluvlastnícke právo k svojim podielom na parcelách vedených

katastrálnym odborom na LV č. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R.
Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č..
XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX P. R. Č.. XXX, ako aj svojich podielov na sporných
parcelách vyšpecifikovaných v bode 1. tohto rozhodnutia a vedených katastrálnym odborom na LV č.XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX P. R. Č.. XXX a to za jednotnú súhrnu kúpnu cenu za všetky predávané
nehnuteľnosti (v súdu predloženej kúpnej zmluve bola anonymizovaná, pozn.), ktorú v zmysle čl. III
kúpnej zmluvy žalovaný v 2. rade ako kupujúci vyplatil žalovanému v 1. rade ako predávajúcemu pri

podpise tejto kúpnej zmluvy.

15. Zo žalobkyňou k žalobe predložených LV č. XXX, R. Č.. XXX, R. Č.. XXX P. R. Č.. XXX vedených
Okresným úradom A., katastrálnym odborom vyplýva, že spoluvlastníkom podielov na sporných
parcelách vedený už bol Q. E., N.. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, A. a to na parcelách vedených

na LV č. XXX W. A.; na parcelách vedených na LV č. XXX pod B8; na parcelách vedených na LV č.
XXX pod B20 a na parcelách vedených na LV č. XXX pod B8, pričom vo všetkých prípadoch nadobudol
spoluvlastnícke právo k označeným sporným parcelám titulom darovacej zmluvy M. XXXX/XXXX. Z
označených LV tiež vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou na parcelách vedených na
LV č. 380 pod B4; na parcelách vedených na LV č. XXX pod B4; na parcelách vedených na LV č. XXX
pod B11 a na parcelách vedených na LV č. XXX pod B4, pričom vo všetkých prípadoch nadobudla

spoluvlastnícke právo k označeným sporným parcelám titulom dedenia sp. zn. D XXX/XX.

16. Z písomných podaní a z výpovede žalobkyne vyplynulo, že mala záujem o kúpu spoluvlastníckych
podielov žalovaného v 1. rade na sporných parcelách, na ktorých je aj ona sama podielovou
spoluvlastníčkou a bola ňou aj v čase uzavretia napádanej kúpnej zmluvy, avšak o zamýšľanom predaji

týchto podielov žalovaným v 1. rade nemala vedomosť a pred uzavretím napádanej kúpnej zmluvy
nebola žalovaným v 1. rade ani oslovená s ponukou na ich kúpu, pričom o uzavretí napádanej kúpnej
zmluvy sa dozvedela v presne neurčenom čase na schôdzi obyvateľov obce H. ohľadom riešenia
pozemkov.Tiežuviedla,žežalovanýv2.rademáspornépozemkyvrátanejejspoluvlastníckychpodielov
oplotené, takže sa k svojmu vlastníctvu nevie dostať.

17. Z výpovede žalovaného v 1. rade vyplynulo, že pred predajom svojich spoluvlastníckych podielov
na sporných parcelách, tak ako sú vyšpecifikované v bode 1. tohto rozhodnutia žalovanému v 2. rade,
neoslovil s ponukou na ich predaj najsamprv podielových spoluvlastníkov, teda ani žalobkyňu.

18. Z vyjadrení a z výpovede žalovaného v 2. rade vyplynulo, že on už nie je spoluvlastníkom sporných
parciel a nebol ním ani v čase podania žaloby žalobkyňou, pričom pri ich kúpe od žalovaného v 1.
rade nemal vedomosť, že žalovaný v 1. rade si nesplnil svoju zákonnú povinnosť vo vzťahu k ostatným
spoluvlastníkom na týchto sporných parcelách a tieto podiely im prioritne neponúkol na predaj, tieto
podiely žalovaný v 2. rade kupoval dobromyseľne a za predmet kúpy riadne zaplatil dohodnutú kúpnu

cenu, pričom potvrdil, že sporné parcely oplotil kvôli zvernici, s tým, že prechod cez oplotenie bol skrz
bránu prístupný a to na telefonické požiadanie žalovaného v 2. rade alebo tam prítomnej zodpovednej
osoby.

19. Podľa § 80 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) v jeho znení účinnom

ku dňu podania žaloby (03.07.2015) „Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo
najmä
a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o
určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho);
b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva;

c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.“

20. Podľa prvej vety § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) „Ak ide o dôvod
neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1,
považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho

úkonu nedovolá.“

21. Podľa § 41 OZ „Ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.“

22. Podľa § 140 OZ „Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže
ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva,
majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.“23. Podľa § 116 OZ „Blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v
pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú

utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.“

24. Podľa § 603 ods. 3 OZ „Ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa
domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované.“

25. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) „Ak bolo
rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.“

26. Podľa § 393 ods. 3 CSP „Ak sa súd odkloní od ustálenej rozhodovacej praxe, odôvodnenie
rozhodnutia obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.“

27. V okolnostiach veci okresný súd v prvom rade, v tomto opätovnom konaní po rozhodnutí
krajského súdu konštatuje, že v tomto štádiu konania už nie je spornou otázka porušenia predkupného
práva žalobkyne, k porušeniu ktorého došlo uzavretím kúpnej zmluvy medzi žalovanými dňa
10.10.2013, predmetom prevodu ktorej boli aj spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach

vyšpecifikovaných v bode 1. tohto rozhodnutia, t.j. na nehnuteľnostiach, ktorých podielovou
spoluvlastníčkou v čase uzavretia tejto kúpnej zmluvy bola aj žalobkyňa, a ktorú otázku porušenia
predkupného práva už okresný súd ustálil vo svojom skoršom rozhodnutí, pričom táto nebola napadnutá
odvolaním ani výhradou krajského sudu.

28. Po rozhodnutí krajského súdu, v interakcii na žalobný petit žalobkyne, ktorým sa domáha iba
čiastočného určenia neplatnosti kúpnej zmluvy z 10.10.2013 a to v tej jej časti, ktorá sa týka prevodu
spoluvlastníckych podielov na sporných nehnuteľnostiach medzi žalovanými, by tak už vlastne nemal
byť sporným ani jeden z dôvodov, kvôli ktorým okresný súd svojim skorším rozhodnutím žalobu
žalobkyne zamietol a ktorými dôvodmi boli nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na žalobkyňou

požadovanom určení a nedeliteľnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy z 10.10.2013 z hľadiska jedného
z jej podstatných náležitostí a to je kúpna cena, pretože krajský súd v tomto smere konštatoval, že má
za to, že v danom prípade žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení a tiež má za
to cit. „... že ide o deliteľné plnenie ...“ a teda okresný súd po vrátení mu veci, by mal, súc viazaný týmto
názorom krajského súdu (cit. § 391 ods. 2 CSP) vo veci opätovne rozhodnúť v jeho intenciách.

29. Na tomto mieste okresný súd podotýka, že ešte pred jeho skorším rozsudkom č. k. 5 C 309/2015-121
zo 16.05.2019, už aj sám krajský súd v inom, s danou vecou, obdobnom prípade a to v rozsudku č. k.
17 Co 54/2018 zo 16.10.2018 rozhodol tak, že v prípade odplatného prevodu viacerých nehnuteľností
jednou kúpnou zmluvou pri jednotne súhrnou sumou určenej kúpenej cene, pri dovolávaní sa čiastočnej

neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, s poukazom na cit. § 41 OZ nie je možné žalobe vyhovieť. V označenom
rozhodnutí krajského súdu je tiež uvedené cit. „...prvoinštančný súd dospel k záveru, že žalobkyňa po
úprave žaloby a po pripustení zmeny žaloby sa domáhala iba čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy a to
v rozsahu parcely č. XXX/X. Kúpnou zmluvou, však prevádzala na žalovaného nielen parcelu č. XXX/
X, kde mala svoj spoluvlastnícky podiel, ale aj spoluvlastnícky podiel k parcelám č. XXX/X a č.XXX/

X, kde jej podiel predstavoval po 1/3 k pomeru k celku s tým, že kúpna cena k predmetu prevodu
predstavovala 1.350 eur, ktorá v zmluve nebola nijako bližšie špecifikovaná. Bolo zistené, že uvedená
cena predstavovala cenu 7,50 eur za m2 po poskytnutí určitej zľavy žalovanému, ktorú cenu si určila
žalobkyňa,avšakkúpnacenavovzťahukjednotlivýmpozemkom,ktorébolipredmetomprevodu,nebola
v zmluve špecifikovaná, nebola špecifikovaná kúpna cena k parcele č. XXX/X, ktorú žalobkyňa podľa

tvrdenia nemienila žalovanému predať. Preto ani po vykonaní dokazovania, nie je možné zistiť, na akej
kúpnej cene vo vzťahu k jednotlivým pozemkom sa strany sporu dohodli. Preto s poukazom na ust. 41
Občianskeho zákonníka, žaloba o určenie iba čiastočnej neplatnosti napadnutej kúpnej zmluvy nemôže
byť opodstatnená a preto ju prvoinštančný súd zamietol. (...)
Odvolací súd v rámci kompetencii vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a násl. CSP, bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Z obsahu rozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že strany sporu uzatvorili kúpnopredajnú zmluvu,
predmetom ktorej bol prevod troch parciel, spoločne za kúpnu cenu 1.350 eur. Ku kúpnej zmluvenásledne bol vyhotovovaný dodatok ku kúpnej zmluve, kde metom dodatku bolo opäť konštatované, že
sa prevádzajú tri parcely za spoločnú kúpnu cenu 350 eur. (...)
Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je

neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho dosahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného.
(...) Pri úvahe o tom, či ide o časť právneho úkonu, ktorú nemožno oddeliť od ostatného obsahu úkonu,
nie je rozhodujúce, či sa právny úkon týka pozemku, ktorý je možné oddeliť od ostatných prevádzaných
pozemkov, ale je dôležité, či je možné posúdiť časť právneho úkonu, týkajúceho sa sporného pozemku

č. XXX/X za právny úkon obsahovo oddeliteľný. Takéto posúdenie musí mať individuálny charakter.
Vyžaduje si individuálne hodnotenie daných okolností a tieto okolnosti môžu mať za dôsledok, že sa to
prejaví, ako neoddeliteľnosť od ostatnej časti právneho úkonu, hoci inak by táto časť úkonu nebránila
jej oddeliteľnosti od ostatných častí úkonov.
Ust. § 41 O.z. nerozlišuje absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu, vzťahuje sa aj na jednu aj
na druhu neplatnosť právneho úkonu, ale je potrebné na túto skutočnosť prihliadať. Prvoinštančný súd

správne posudzoval túto okolnosť, ako predbežnú. Iba ak by prvoinšlančný súd dospel k záveru, že táto
časť právneho úkonu je oddeliteľná vo vzťahu k parcele č. XXX/X, potom by malo význam posudzovanie
unesenia dôkazného bremena na preukázanie dôvodov absolútnej neplatnosti právneho úkonu.
Z obsahu kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, súd zistil, že vôľa účastníkov konania bola
predať nehnuteľnosti, ako jeden celok žalovanému, za dohodnutú cenu tak, ako je uvedená v zmluve

sporu za všetky predávané parcely s tým, že cena za každú jednu samostatnú parcelu, hoci aj tú, ktorá
nie je žalobkyňou napádaná, ako absolútne neplatný právny úkon, nie je jednotlivo špecifikovaná. Ani
na základe gramatického výkladu tohto právneho úkonu, nebolo možné jednotnú cenu za celý predmet
kúpy, individuálne rozdeliť na každú samostatnú parcely, podľa výšky spoluvlastníckeho podielu, ktorý
žalobkyňa predávala. V sume nie je zarátaná zľava za časť pozemkov, ktoré boli zastavané inžinierskymi

sieťami. Preto správne postupoval prvoinštančný súd, keď dospel k záveru, že časť zmluvy ktorá je
napadnutá žalobou o určenie absolútnej neplatnosti úkonu, nie je možné oddeliť od zvyšnej časti
kúpnopredajnej zmluvy, žalobu zamietol.“

30. Z citovaného rozhodnutia krajského súdu (ďalej aj len „judikát krajského súdu“), sa okresnému

súdu javí, že z hľadiska nastolenej spornosti otázky deliteľnosti kúpnej zmluvy, t.j. právneho úkonu
o odplatnom prevode práva, pri prevode viacerých nehnuteľností, ktoré boli prevádzané za jednou
spoločnou sumou určenú kúpnu cenu, ktorej skladba nebola v kúpnej zmluve bližšie špecifikovaná,
je obdobná s daným prípadnom. V dôsledku, keďže v danej veci krajský súd, okrem záveru, že má
za to, že plnenie je deliteľným, pre okresný súd zrozumiteľne neobjasnil odklon od tejto svojej skoršej

rozhodovacej činnosti (cit. § 393 ods. 3 CSP), ktorou sa okresný súd aj pri svojom skoršom rozhodovaní
spravoval, okresný súd na tomto skôr krajským súdom vyslovenom názore zotrval. Tak, ako bol krajský
súd v citovanom rozhodnutí č. k. 17 Co 54/2018 zo 16.10.2018 (judikát krajského súdu) uviedol,
ustanovenie § 41 OZ cit. „... nerozlišuje absolútnu a relatívnu neplatnosť právneho úkonu...“ a teda
je aplikovateľným tak pre prípady dovolávania sa relatívnej neplatnosti, ako aj pre prípady absolútnej

neplatnosti právneho úkonu. V danom prípade sa žalobkyňa podľa cit. § 40a OZ v spojení s cit. § 140
OZ dovolávala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 10.10.2013 (aj keď krajský súd zrejme len chybou
v písaní pojednáva o cit. „kúpnych zmluvách“, pozn.), t.j. dovolávala sa určenia relatívnej neplatnosti
odplatného právneho úkonu, ktorého určujúcimi podstatnými náležitosťami, t.j. takými náležitosťami, bez
ktorých by tento právny úkon nemohol byť považovaný za kúpnu zmluvu, sú dohoda o predmete a cene.

Vdanomprípadeokresnýsúdnerozporuje,žezhľadiskajednéhoztýchtokúpnuzmluvudeterminujúcich
podstatných zákonných znakov a to z hľadiska jej predmetu, t.j. predmetu prevodu, je kúpna zmluva z
10.10.2013 nepochybne deliteľnou, avšak tomu tak už nie je pokiaľ ide o jej druhý determinujúci znak a
to je určenie kúpnej ceny, ktorá je v danom prípade za všetky touto zmluvou predávané nehnuteľnosti
určená súhrnou jednou sumou, bez bližšej špecifikácie, resp. návodu, akým spôsobom bola cena

„vyskladaná“, tobôž ak bola určená nie len pre nehnuteľnosti rôzneho druhu (rodinný dom a pozemky),
ale aj pri nehnuteľnostiach identického druhu ale rôznej bonity. Tak ako krajský súd uviedol, pri dovolaní
sa relatívnej neplatnosti akejkoľvek zmluvy sa medzi jej zmluvnými stranami nastoľuje stav pred jej
uzavretím, v ktorom dôsledku sú zmluvné strany povinné vrátiť si navzájom to, čo si na jej základe plnili.
V danom prípade ak by bola konštatovaná, resp. určená neplatnosť časti kúpnej zmluvy z 10.10.2013

týkajúca sa iba prevodu sporných nehnuteľností, resp. podieloch na nich, tak pri uvedenom spôsobe
určenia kúpnej ceny v tejto kúpnej zmluve by nebolo možným určiť, akú časť z tejto kúpnej ceny by
predávajúci mal vrátiť kupujúcemu za podiely na sporných nehnuteľnostiach, ktoré by zasa kupujúci bol
povinnývrátiťpredávajúcemu.Vtejspojitostivsúvislostiskonštatovanímkrajskéhosúduvdanejveci,žecit.„Zpetitužalobyjednoznačnevyplýva,žesanímžalobkyňanedomáhalaurčenianeplatnostitýchčastí
kúpnych zmlúv, v ktorých bola dojednaná kúpna cena. Preto nemôže súd prvej inštancie ultrapetitum
vyslovovať túto neplatnosť.“, okresný súd uvádza, že tak ako už bol poznamenal, v danom prípade

bola uzavretá len jedna kúpna zmluva 10.10.2013 a v tejto jednej kúpnej zmluve, nie vo viacerých,
bola dojednaná aj kúpna cena, bez dojednania ktorej (rozumej kúpnej ceny) by kúpna zmluva nebola
kúpnou zmluvou, t.j. nebola by zmluvou o odplatnom prevode vlastníckeho práva, preto, ako už bolo
tiež uvedené, determinujúcimi zákonnými znakmi každej kúpnej zmluvy sú, nie len dohoda o predmete
predaja, ale aj dohoda o kúpnej cene, takže pri skúmaní deliteľnosti alebo nedeliteľnosti kúpnej zmluvy

bymalabyťzákoniteskúmanáaadhocposudzovanájejdeliteľnosťvobidvochtýchtojejdeterminujúcich
podstatných parametroch, t.j. tak v predmete ako aj v cene, tobôž ak po určení jej čiastočnej neplatnosti
zvyšná jej platná časť si naďalej „žije“ svojím životom a upravuje vzťahy medzi jej zmluvnými stranami.
Ak by okresný súd vyslovil čiastočnú neplatnosť kúpnej zmluvy iba ohľadom jej predmetu, t.j. ohľadom
časti predmetu prevodu, ako to bolo citovaným naznačené, tak by medzi zmluvnými stranami zvyšnej,
platnej časti tejto kúpnej zmluvy vytvoril nerovnováhu a zasiahol by neprijateľne do ich zmluvnej voľnosti,

čím by vytvoril živnú pôdu pre ich spor, pretože by nastala situácia, že predávajúci by dostal zaplatené
viac než ako vydal (predal) kupujúcemu, pretože v dôsledku takto konštatovanej čiastočnej neplatnosti
kúpnej zmluvy iba titulom deliteľnosti jej predmetu a nie aj ceny by v podstate bol nútený vydať iba
kupujúci časť kúpených nehnuteľností, ale adekvátne tomu, by predávajúci nemusel vydať to čo dostal
za predaj tejto časti predmetu prevodu.

31. V reakcii na vyjadrenie právneho zástupcu žalobkyne v odvolaní, podľa ktorého cit. „Salvátorská
klauzula je ustanovenie, ktoré je spravidla obsiahnuté v záverečných ustanoveniach zmluvy. Táto
klauzula by mala slúžiť k tomu, aby v prípade, že určité ustanovenie zmluvy je neplatné, táto čiastočná
neplatnosť nemá vplyv na platnosť ostatných ustanovení zmluvy, aby táto zmluva zostala naďalej platná.

(...) Salvátorská klauzula by preto mala presne stanoviť, ktoré ustanovenia zmluvy sú oddeliteľné. Súd
prvej inštancie vydal rozsudok v tom zmysle, že síce právo porušené bolo, zmluva je z časti neplatná,
ale kvôli zlému určeniu ceny je platná celá. Konajúcemu súdu absolútne nič nebránilo v tom, aby určil tie
časti predmetných zmlúv, ktoré sú naďalej platné a na druhú stranu, aby určil, ktoré časti sú postihnuté
neplatnosťou z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva.“, okresný súd poznamenáva jednako,

že sa nezakladá na pravde, aby svojim skorším rozsudkom konštatoval (deklaroval) platnosť kúpnej
zmluvy z 10.10.2013 a jednako podotýka, že zmieňovaná klauzula, ako správne právny zástupca
žalobkyne podotkol je v záverečných ustanoveniach zmluvy, t.j. je obsahom dojednania zmluvy, ktorej
znenie na základe svojej zmluvnej voľnosti koncipujú zmluvné strany, ktoré takto prejavia svoju vôľu
byť viazaní tými časťami zmluvy, ktoré nebudú postihnuté neplatnosťou. Inými slovami, jedná sa o

právo zmluvných strán, ktorého osvojovanie neprináleží súdu, aby prostredníctvom neho zasahoval do
zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Ak by súd takýmto spôsobom autoritatívne a z pozície moci zasiahol
do znenia takto slobodne vyjednaného znenia kúpnej zmluvy a vyslovil by neplatnosť jej dojednania iba
pokiaľ ide o predmet kúpo-predaja, t.j. čiastočnú neplatnosť len jej jedného podstatného znaku, nastolil
by už uvedený nerovnovážny stav medzi jej zmluvnými stranami a to taký, že za zvyšný predmet predaja

by bolo zaplatené viac, než na čom sa zmluvné strany slobodne dohodli, čím by bol navyše nepochybne
poškodený kupujúci, ktorý o nesplnení si povinností predávajúcim zodpovedajúcej predkupnému právu
ani nemohol mať vedomosť. Na tomto mieste, pre úplnosť veci okresný súd uvádza, že uvedené
by nebolo možné obísť ani nariadením znaleckého dokazovania na určenie ceny jednotlivých častí
predmetu predaja (jednotlivých nehnuteľností), pretože kúpna cena bola určená na základe slobodnej

zmluvnej vôle zmluvných strán (t.j. aj keby bola znaleckým posudkom určená kúpna cena napr. na 50,-
Eur za 1 m2 pôdy, zmluvným stranám nič nebráni, aby sa dohodli na cene napr. 10,- Eur za 1 m2 pôdy,
pretože je to výraz ich zmluvnej voľnosti).

32. Okresný súd taktiež uvádza, že je nepravdivým ani tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne, že

okresný súd svojim skorším rozsudkom dal návod ako obchádzať predkupné právo spoluvlastníkov
bez postihu, prípadne, že pre žalobkyňu, ktorej predkupné právo bolo porušené okresný súd vytvoril
stav „vzduchoprázdna“, pretože okresný súd, už aj vo svojom skoršom rozsudku zreteľne uviedol, že
dovolávanie sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia predkupného práva, je iba
jedným, nie jediným (!), spôsobom ako sa na predkupnom práve dotknutý spoluvlastník (v danom

prípade žalobkyňa) môže dovolať svojich práv a to je okrem už zmieneného domáhania sa určenia
relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorý spôsob si kvalifikovane právne zastúpená žalobkyňa sama
zvolila, majúc vedomosť jednako o obsahu žalobou napádanej kúpnej zmluvy z 10.10.2013 a jednako o
skoršej judikatúre (viď judikát krajského súdu), ale ďalším spôsobom ochrany porušeného predkupnéhoprávajedomáhaťodnadobúdateľa(kupujúceho)buďponúknutiavecinakúpuzaidentickýchpodmienok
ako bol realizovaný napádaný kúpopredaj alebo toho, aby oprávnenému zostalo predkupné právo
zachované aj voči nadobúdateľovi, tj. voči novému vlastníkovi predmetu predaja (cit. § 603 ods. 3

OZ). Okresný súd tiež uviedol, že na predkupnom práve poškodený spoluvlastník (v danom prípade
žalobkyňa), sa s ohľadom na okolnosti veci sám musí rozhodnúť, ktorý z uvedených spôsobov bude
na ochranu jeho záujmu vhodnejším a ktorý teda uplatní, pričom by mal znášať následky tejto svojej
voľby. Inými slovami povedané, okresný súd nenechal žalobkyňu vo „vzduchoprázdne“ bez zákonnej
opory, ale jej dal návod, ako sa svojho práva na odkúpenie nehnuteľností, ktorých je spoluvlastníčkou

môže domáhať od ich nadobúdateľa, ktoré v rámci jej stále trvajúceho vecného predkupného
práva aj voči nadobúdateľovi, môže odkúpiť. Okresný súd v uvedenej súvislosti vo svojom skoršom
rozsudku uviedol cit. „Skôr ako okresný súd pristúpil k vyhodnoteniu danosti jedného z principiálnych
predpokladov úspešnosti určovacej žaloby a to k vyhodnoteniu danosti naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení, je nutné pre kompletnosť veci a pre účely ďalšej argumentácie súdu podotknúť, že
podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené (t.j. oprávnený) má v takomto prípade

na ochranu svojich záujmov k dispozícií právo voľby, aký jemu právom priznaný prostriedok nápravy
použite, a to či použije tzv. všeobecné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva upravené v
§ 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) - t.j. možnosť domáhať sa voči nadobúdateľovi
spoluvlastníckeho podielu (novému podielovému spoluvlastníkovi), aby mu vec ponúkol na kúpu za
rovnakých podmienok, za akých bol realizovaný kúpopredaj, pri ktorom bolo jeho zákonné predkupné

právo porušené, alebo či využije tzv. špeciálnu úpravu nároku vyplývajúcu z ustanovenia § 40a v spojení
s§140OZatomožnosťdomáhaťsaurčenianeplatnostiprávnehoúkonupriktorombolojehopredkupné
právo porušené.
V tejto súvislosti okresný súd dáva do pozornosti, že aj napriek tomu, že v zákonnej úprave nie je
výslovne stanovené, že predkupné právo podľa § 140 OZ má vecnú povahu a pôsobí voči tretím

osobám, súdna prax so súhlasom širokej odbornej verejnosti má za to, že zákonné predkupné právo
k prevádzanému spoluvlastníckemu podielu podľa § 140 OZ má vecnoprávne účinky (ius in rem), čo
znamená, že pôsobí i voči právnemu nástupcovi predávajúceho, ktorý predkupné právo oprávneného
spoluvlastníka nerešpektoval, t.j. pôsobí voči novému spoluvlastníkovi (kupujúcemu, nadobúdateľovi). Z
uvedeného tak vyplýva, že podľa právnej teórie sa v prípade predkupného práva podľa § 140 OZ jedná

o tzv. vecné predkupné právo, pričom v zmysle už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp.
zn. 3 Cdo 262/2009, sp. zn. 4Cdo 334/2009, sp. zn. 5 Cdo 211/2009 a pod.), treba z hľadiska obsahu
účinkov aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 OZ, s uplatnením analógie legis v zmysle § 853 ods.
1 OZ, aplikovať všeobecnú úpravu o predkupnom práve podľa § 602 - § 606 OZ. Podporne okresný súd
poukazuje, že zhodne aj česká právna teória aj prax je jednotná v názore, že následky ustanovenia §

603 ods. 3 OZ sa uplatnia aj v prípade porušenia vecného predkupného práva (porovnaj napr. Fiala, J.:
Předkupní právo, Bulletin advokace č. 10, 1992, str. 28; tiež Eliáš, K. a kol.: Občanský zákonník Velký
akademický komentář, 2. svazek, Linde Praha, 2008, str. 1764-1766; Surgová, M.: Předkupní právo,
Linde Praha, 2008, str. 102 a 107).
Občiansky zákonník v § 603 ods. 3 deklaruje pri porušení predkupného práva oprávneného, primárne

(všeobecné)pravidlovzmyslektoréhojeoprávnenémudanámožnosťdomáhaťsaodnadobúdateľabuď
ponúknutia mu veci na kúpu alebo toho, aby oprávnenému zostalo predkupné právo zachované aj voči
nadobúdateľovi. Vzhľadom na uvedené, ak oprávnený spoluvlastník, ktorého predkupné právo podľa §
140 OZ bolo porušené, v zmysle § 603 ods. 3 OZ vyzve nadobúdateľa, aby mu bola vec ponúknutá na
kúpu,vzniknenadobúdateľovipovinnosťponúknuťmuveckukúpezaidentickýchpodmienok(t.j.ajzatú

istú kúpnu cenu, za ktorú nadobúdateľ vec (podiel) od povinného spoluvlastníka nadobudol), za ktorých
mu bola vec pôvodne ponúknutá povinným spoluvlast1níkom, ktorý predkupné právo oprávneného
spoluvlastníka porušil (§ 605 a § 606 OZ). Pričom ak nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa
oprávnený spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav vôle v tomto smere bol nahradený súdnym
rozhodnutím vydaným podľa § 229 CSP, prípadne za situácie, že oprávnený spoluvlastník z akýchkoľvek

dôvodov nebude žiadať bezprostredné nadobudnutie podielu na veci, je realizáciou druhej alternatívy
§ 603 ods. 3 OZ, ktorou oprávnenému zostáva zachované predkupné právo aj voči nadobúdateľovi
(novému spoluvlastníkovi) v prípade, že tento by sa rozhodol v budúcnosti vec predať. Prostriedkom
na zabezpečenie tohto oprávnenia je samotný text zákona (viď § 603 ods. 3 OZ), preto zo strany
oprávneného nie je potrebné voči nadobúdateľovi iniciovať súdne konanie.

Okresný súd však v zmysle účinnej judikatúry najvyšších súdnych autorít (napr. Najvyšší súd SR sp.
zn. 2 Cdo 28/2009) poznamenáva, že uvedených všeobecných nárokov vyplývajúcich z porušenia
predkupného práva upravených v § 603 ods. 3 OZ v spojení s § 229 CSP sa môže oprávnený podielový
spoluvlastník domáhať iba vtedy, keď nevyužil špeciálnu úpravu nárokov z porušenia jeho predkupnéhopráva, t.j. iba vtedy ak relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy, na ktorej základe nadobúdateľ vec (podiel)
získal buď neuplatnil vôbec (nedovolal sa jej), alebo ju síce uplatnil, ale vadne, resp. neúčinne. Totižto
uvedené nároky (všeobecný a špeciálny) sa vzájomne vylučujú a oprávnený sa nemôže domáhať

všetkých alebo dvoch z týchto nárokov súčasne, čo znamená, že oprávnený spoluvlastník, tak ako už
bolo uvedené, sa musí rozhodnúť, ktorý z nich uplatní, pretože z povahy týchto nárokov je vylúčené,
aby oprávnený zároveň uplatňoval resp. sa dovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu (§ 40a
OZ) a súčasne niektorého z nárokov vyplývajúcich z § 603 ods. 3 OZ (napr. žiadať o nahradenie
prejavu jeho vôle nadobúdateľa, alebo si ponechať predkupné právo voči nemu). Inými slovami

povedané, bolo by bez právneho významu a nelogické, aby sa oprávnený spoluvlastník domáhal voči
nadobúdateľovi ponúknutia mu veci na predaj t.j. realizácie predkupného práva alebo aby sa voči
nemu domáhal nahradenia prejavu jeho vôle s predajom súdnym rozhodnutím, ak by sa už pred tým
voči nemu úspešne dovolal relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy na základe ktorej nadobúdateľ vec
(podiel) nadobudol od povinného spoluvlastníka, pretože úspešným dovolaním sa relatívnej neplatnosti
právneho úkonu sa končí jeho relatívna neplatnosť a nastáva neplatnosť, ktorú svojimi účinkami možno

prirovnať a absolútnej neplatnosti, t.j. navodzuje sa pôvodný stav pre uzavretím právneho úkonu. Takže
v prípade účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho
podielu sa oprávnený spoluvlastník už nemôže úspešne domáhať, aby mu nadobúdateľ vec ponúkol
na kúpu, pretože v dôsledku navrátenia veci do pôvodného stavu ju tento nadobúdateľ platne a účinne
nenadobudol, preto by už nebolo možné od neho požadovať nároky podľa § 603 ods. 3 OZ.“

33. V súvislosti s námietkou žalovaného v 2. rade, podľa ktorej je v danom prípade žalobný petit
nevykonateľným, pretože v danom prípade nemala žalobkyňa žalovať o určenie neplatnosti právneho
úkonu (kúpnej zmluvy), t.j. nemala žalovať o určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), ale mala
žalovať o určenie kto je vlastníkom sporných nehnuteľností, t.j. mala žalovať o určenie či tu právo je

alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c) CSP), okresný súd podotýka, že
v tomto smere je nevyhnutným mať na zreteli, že žaloba bola žalobkyňou podaná ešte za účinnosti
Občianskehosúdnehoporiadku,ktoréhocit.§80vpísm.c)nerozlišovalmedziurčenímprávnehovzťahu
alebo určením práva, či tu je alebo nie je, pričom v obidvoch prípadoch, t.j. pri obidvoch určeniach podľa
cit. § 80 písm. c) OSP bolo potrebné skúmať naliehavý právny záujem, ktorý napokon okresný súd aj

v svojom skoršom rozsudku skúmal, iba nesprávne uviedol cit. § 137 písm. c) CSP, ktoré pochybenie
okresný súd v tomto rozhodnutí sám napravil a toto ustanovenie nahradil citáciou v čase žaloby účinného
cit. § 80 písm. c) OSP.
Avšak okresný súd sa v tejto spojitosti stotožňuje s uvedenou námietkou žalovaného v 2. rade, že
ak by sa aj charakter žaloby posudzoval podľa § 137 CSP, tak by sa malo jednať o žalobu na

určenie kto je vlastníkom sporných nehnuteľností, t.j. jednalo by sa o žalobu podľa § 137 písm. c)
CSP, ktoré ustanovenie okresný súd aj uviedol vo svojom skoršom rozsudku v tejto veci, t.j. malo
by sa jednať o žalobu, pri ktorej v zmysle § 137 písm. c) CSP bolo potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, ktorý, ako už bolo uvedené okresný súd skúmal aj vo svojom
skoršom rozhodnutí s negatívnym výsledkom, dôvodiac, že rozhodnutím o neplatnosti dotknutej kúpnej

zmluvy, t.j. rozhodnutím o žalobe podľa § 137 písm. d) CSP, by sa v právnom statuse sporových strán
nič nezmenilo, pretože súdny výrok o neplatnosti kúpnej zmluvy je nevykonateľným, t.j. katastrálnym
úradomnezapísateľným,pretožekatastrálnyúradnezapisujeprávneskutočnosti,alezapisujeexistujúce
vlastnícke práva. Avšak podľa krajského súdu v danom prípade na strane žalobkyne naliehavý právny
záujem daný je. Avšak v tomto prípade, ako už bolo uvedené bolo v rozhodnom čase podania žaloby

účinné ustanovenie cit. § 80 písm. c) OSP, podľa ktorého bolo nevyhnutné preukazovať naliehavý právny
záujem na strane žalobkyne tak pri žalobe o určenie či tu právo je alebo nie je (t.j. žaloba o určenie
vlastníckeho práva), ako aj pri žalobe o určenie právnej skutočnosti (t.j. žaloba o určenie neplatnosti
právneho úkonu), pričom v danom prípade sa žalobkyňa domáhala iba určenia neplatnosti kúpnej
zmluvy, t.j. domáhala sa určenia právnej skutočnosti, čoho dôsledkom podľa okresného súdu je, že výrok

súdneho rozhodnutia o neplatnosti kúpnej zmluvy by bol skutočne nevykonateľným, pretože takýto výrok
by katastrálny úrad do katastra nehnuteľností nezapísal, takže v danom prípade pri takto žalobkyňou
formulovanom výroku rozhodnutia na určenie právnej skutočnosti, by sa jednalo len o spor pre spor bez
praktického dopadu na status sporových strán pre jeho praktickú nerealizovateľnosť (nevykonateľnosť)
katastrálnym úradom, pretože až zápis vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam späť na

predávajúceho (žalovaný v 1. rade) v dôsledku porušenia predkupného práva žalobkyne, by bol
relevantným dôsledkom neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosť, by kvôli vykonateľnosti rozsudku
musela byť riešená iba ako otázka predbežná. Preto má okresný súd za to, že dôvodom na zamietnutie
žaloby, je aj nevykonateľnosť žalobného petitu žalobkyne, ktorý znie iba na určenie právnej skutočnosti.34. Okrem toho pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade, že v danom spore mu nesvedčí pasívna
vecná legitimácia v spore, pretože už v čase podania žaloby nebol vlastníkom sporných nehnuteľností

a tiež, že aktívne vecne legitimovaní by mali byť všetci spoluvlastníci sporných nehnuteľností a nie len
žalobkyňa, okresný súd uvádza, že v spore o určenie neplatnosti právneho úkonu sú pasívne vecne
legitimované všetky zmluvné strany tejto žalobou napádanej zmluvy, bez ohľadu na to kto je v čase
podania žaloby aktuálnym vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, čo je logickým, pretože len účastníci,
resp. zmluvné strany zmluvy poznajú okolnosti a podmienky jej uzavretia a teda len oni sa môžu voči

žalobným námietkam účinne brániť, zatiaľ čo pri žalobe o určenie vlastníckeho práva ja pasívne vecne
legitimovaný aktuálny vlastník veci, čo nebol daný prípad, pretože v tomto prípade, ako už bolo uvedené,
sa žalobkyňa nedomáhala určenia vlastníckeho práva, ale určenia čiastočnej neplatnosti kúpnej zmluvy
(napr. KS v Nitre sp. zn. 6 Co 25/2015). V prípade, žeby sa v tomto spore o určenie neplatnosti právneho
úkonu,žalovanýv2.rade,akoúčastníktohtoprávnehoúkonunebolúspešným,takaktuálnyvlastníkveci
by sa svojich nárokov mohol domáhať voči nemu. Pokiaľ ide o otázku aktívnej vecnej legitimácie v spore

o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu, v zmysle cit. § 40a OZ je aktívne vecne legitimovaným
len ten subjekt, ktorý sa tejto neplatnosti dovolá. Inými slovami pri relatívne neplatnom právnom úkone
je tento právny úkon platným až do doby, pokiaľ sa niektorá (nemusia byť všetci) z oprávnených osôb
jeho neplatnosti účinne nedovolá.

35. Podľa § 255 ods. 1 CSP „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

36.Podľa§262ods.1CSP„Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.“

37. Podľa § 262 ods. 2 CSP „O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.“

38. Podľa § 396 ods. 1 CSP „Ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.“

39. Podľa § 396 ods. 3 CSP „Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.“

40. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto okresný súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov
prvostupňového i odvolacieho konania a to podľa § 255 CSP, keďže žalovaní v 1. a 2. rade mali globálne
vpredmetnomkonaníplnýúspechvoveci,pretožeuzneseniekrajskéhosúduniejerozhodnutím,ktorým

by sa konanie končilo, okresný súd v spore plne úspešným žalovaným v 1. a 2. rade priznal spoločne
a nerozdielne voči v konaní neúspešnej žalobkyni 100 % nárok na náhradu účelne vynaložených trov
celého doterajšieho konania. O samotnej výške trov konania okresný súd rozhodne po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.). Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov.
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde
(§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku
nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť,
dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach
so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o
samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na
niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí,

ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo
ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť
ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o
príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.). V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva
voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnostiv znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.