Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2022

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/277/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7620205352
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2022:7620205352.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletú E. X. nar. XX.X.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves dieťa rodičov: B. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v S. č. XXX
a V. X. nar. X.X.XXXX bývajúceho v K. č. XXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti
rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22.1.2021 č.k. 4P/268/2020 - 51 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od otca pre mal. E., o zamietnutí návrhu
v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Mení rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom od otca pre mal. E. tak, že dlžné výživné v sume 250 Eur
za obdobie od 1.9.2020 do 22.1.2021 je otec povinný zaplatiť matke do 30 dní od doručenia rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. E. naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 4.4.2017 č.k. 16P/285/2016-80 zo 100 Eur mesačne
na 150 Eur mesačne od 1.9.2020 do budúcna, ktoré ho zaviazal prispievať matke maloletej vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamietol. Dlžné výživné pre mal. E. v sume 250 Eur
za obdobie od 1.9.2020 do 22.1.2021 povolil otcovi splácať s bežným výživným po 11 Eur mesačne pod

následkom straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich od právoplatnosti rozsudku. O
trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd
zmenil a zvýšil výživné od otca pre mal. E. na 190 Eur mesačne od 1.9.2020 do budúcna a zaviazal
otca zaplatiť jej jednorazový príspevok 300 Eur, ktorý jej vznikol v súvislosti s kúpou vecí potrebných pri
nástupne maloletej na strednú školu. Namietala, že súd prvej inštancie dostatočne nezohľadnil výraznú

zmenu v odôvodnených potrebách maloletej E., keď jej zvýšil výživné len o 50 Eur mesačne. Poukázala
na to, že maloletá nastúpila na strednú školu, zmenili sa jej záujmy a začala nosiť zubný strojček.
Súdu prvej inštancie vytýka aj to, že otca nezaviazal zaplatiť jej jednorazový príspevok na varhany,
notebook a kufor, ktorý bolo potrebné kúpiť maloletej pri nástupe na strednú školu. Poukázala na to,
že žije s maloletou sama a nie je jednoduché zabezpečiť všetky jej potreby. Otec o tom vie a napriek
tomu si dobrovoľne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť a nekúpil maloletej žiaden darček na Vianoce,
či narodeniny okrem jedného prípadu na Vianoce, ktorý súvisel len s tým, že ho o to v decembri žiadala,

aby mohol v januári povedať na pojednávaní, že maloletej niečo kúpil. Poukázala na to, že u otca došlo
k výraznej zmene jeho pomerov, pretože sa zamestnal s príjmom medzi 600 - 700 Eur mesačne, kým v
čase predchádzajúcej úpravy výživného poberal len dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 Eur mesačne.
Poznamenala, že u otca došlo aj k zmene v bývaní, pretože žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, odktorej nevyžaduje, aby mu prispievala na bývanie a domácnosť. Toto tvrdenie otca považuje za účelové
v snahe navýšiť si výdavky, aby nemusel prispievať na výživu maloletej vo vyššom rozsahu.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na tom, že u maloletej došlo k výrazným
zmenám opodstatňujúcim zvýšenie výživného. Aj u rodičov došlo k zmene pomerov, konkrétne otcovi
sa zvýšil príjem, aj kvalita jeho bývania tým, že sa presťahoval z 1 izbového bytu do 3 izbového bytu.
Podotkol, že na výdavkoch na bývanie by sa mala podieľať aj priateľka otca, ktorá žije s otcom a svojou
dcérou v spoločnom byte. U matky došlo k zmene pomerov tým, že náklady na domácnosť a údržbu

domu znáša sama, nakoľko jej matka v septembri 2020 zomrela. Z pohovoru, ktorý viedol s maloletou
E. zistil, že otec jej neprispieval nad rámec výživného, akurát v decembri 2020 dostala od otca darček
na Vianoce, ktorému sa výrazne potešila.

4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Poukázal na to, že matka upúšťa zo svojich požiadaviek na výživné, čo považuje za účelové. Zobral

na vedomie, že u maloletej nastali zmeny v jej potrebách. Na vyživovacej povinnosti sa ale podľa jeho
názoru podieľajú obaja rodičia a ak by každý z nich prispieval sumou 150 Eur mesačne, mala by maloletá
k dispozícii 300 Eur mesačne, aj keď matka prezentovala jej výdavky len na 198,70 Eur mesačne. Ak
by sa mali obaja podieľať na výžive maloletej po 190 Eur mesačne, ako navrhovala matka v podanom
odvolaní, mala by maloletá k dispozícii 380 Eur mesačne, čo by presahovalo jej výdavky o 181,30 Eur

mesačne. Namietal, že matka ani raz neuviedla, kam by išli peniaze pre maloletú a nikdy nezdokladovala
jej výdavky. Pokiaľ ide o zubný strojček, ktorý bolo potrebné kúpiť maloletej, vytkol matke, že ho o tejto
potrebe maloletej neupovedomila, ani sa ho nesnažila požiadať o preplatenie polovice. Tento výdavok
ani nevedela zdokladovať. Poukázal na to, že maloletá v dôsledku pandémie študovala na strednej škole
prezenčne len mesiac a 9 dní. Matka preto dlhšiu dobu nemala výdavky na internát, stravu, ISIC kartu.

Napriek tomu, že matka nemala výdavky na maloletú, nežiadal o zníženie výživného, pričom sumu, ktorú
mohla matka takto ušetriť 600 Eur, mohla použiť na jednorazové výdavky, ktorá na maloletú mala, a
ktoré od neho žiada preplatiť. Pokiaľ ide o jednorazový príspevok, ktorý od neho žiada, namietal, že
matka kúpila veci pre maloletú bez jeho vedomia. Považuje za neprípustné, aby človek bez dohody
nakupoval a potom to vymáhal súdnou cestou. Poznamenal, že keď odchádzal zo spoločnej domácnosti,

nechal tam 2 notebooky. Poukázal na to, že v januári 2021 zarobil 647,64 Eur a vo februári 2021 sumu
619,11 Eur a v tejto súvislosti predložil svoje výplatné pásky. Rozpísal svoje pravidelné výdavky spolu
vo výške 618,17 Eur aj s výživným, pričom okrem nich má aj neočakávané výdavky. Nie je pravdou, že
dokázal zo sumy 61,60 Eur prispievať na výživu maloletej 100 Eur mesačne, pretože v čase, keď mu
bolo rozsudkom určené takéto výživné sa práve zamestnal. Pokiaľ ide o jeho priateľku, uviedol, že sa aj

s dcérou zdržiavajú u svojej matky v Prakovciach a čiastočne aj u neho. Nepovažuje za správne, aby od
nich žiadal prispievať na jeho domácnosť, pretože priateľkina dcéra je polosirota a priateľka ostala na
ňu úplne sama. Nevie predpokladať, dokedy bude trvať ich vzťah. Poznamenal, že aj matka má priateľa,
ktorý sa často nachádza u nich doma a tiež by jej mohol prispievať na domácnosť. Má za to, že matka
sa návrhom na zvýšenie výživného na 190 Eur mesačne snaží prilepšiť svoju finančnú situáciu, pretože

skutočné výdavky na maloletú sú len v sume 198,70 Eur mesačne.

5. Matka maloletej v odvolacej replike zotrvala na svojom odvolacom návrhu. Ak je pravdou, že priateľka
otca u neho len zriedka prespí, mal by zvážiť situáciu a presťahovať sa do menšieho bytu, čím by sa mu
znížili výdavky na bývanie. Poukázala na to, že otec je vlastníkom 2 osobných motorových vozidiel, ktoré

potrebuje financovať. Zarazilo ju, akú ľútosť vyjadril nad dcérou svojej družky, pretože po odchode otca z
ich domácnosti ostala na výchovu maloletej E. tiež sama a otec nad tým nikdy neprejavil rovnakú ľútosť.
Podotkla, že v domácnosti žije len sama, preto nevidí žiaden dôvod, aby jej s financiami súvisiacimi s
bývaním vypomáhal jej partner. Uviedla, že otec jej nad rámec výživného od Vianoc ničím neprispel a
nič jej nekúpil.

6. Otec v odvolacej duplike zotrval na svojom vyjadrení. Vytkol matke, že zámerne neuvádza skutočné
dôvody, ktoré ho viedli k odchodu zo spoločnej domácnosti. Vyjadril ľútosť nad tým, že od Vianoc sa
obmedzili jeho kontakty s maloletou. Uviedol, že by rád vedel o maloletej viac. Podľa slov matky má
mať iba finančné povinnosti a žiadne práva. Preto podal návrh na zverenie maloletej dcéry do striedavej

osobnej starostlivosti.

7. Ďalšie vyjadrenia neboli podané.8. Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa prejednávajú a rozhodujú podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).

9. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení

s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy,
pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci
konania a správne rozhodol o zvýšení výživného od otca pre maloletú E. zo 100 Eur mesačne na
150 Eur mesačne od 1.9.2020 do budúcna. Úvahy súdu prvej inštancie týkajúce sa posúdenia zmien

pomerov, ktoré nastali u účastníkov konania od predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom nie
sú svojvoľné, ale vychádzajú z ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu. To, že rozhodnutie
súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami rodičov, nečinia
rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným. Súd prvej inštancie vzhľadom na predmet
konania,ktorýmjezmenarozhodnutiaovýživnomsprávneporovnávalpomeryvčasepredchádzajúceho

rozhodnutia o výživnom v roku 2017 s pomermi existujúcimi v čase jeho aktuálneho rozhodovania o
návrhu matky na zvýšenie výživného v súlade s § 78 ods. 1 Zákona o rodine a nepochybil, ak ustálil, že
došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom.
Súd prvej inštancie sa vysporiadal s námietkami matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jej obranu
v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvej inštancie a matka ani v odvolaní neuviedla

žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o výživnom. Odvolací súd považuje
sumu 150 Eur mesačne, na ktorú bolo zvýšené výživné, za adekvátnu zmene pomerov mal. E. a
miernemu zvýšeniu príjmu otca. Ako je to zrejmé z vykonaného dokazovania, zmena pomerov u mal.
E. spočívala v tom, že nastúpila na strednú školu, a že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynuli
už 3 roky, ktoré sú súdnou praxou akceptované ako obdobie, kedy dochádza k zmene odôvodnených

potrieb dieťaťa. Platí, že odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej
dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku
zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby
dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky

je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať.
V danej veci nebolo preukázané, že by sa potreby maloletej v súvislosti s vyššie prezentovanými
zmenami zvýšili od predchádzajúcej úpravy výživného, keď bola na druhom stupni základnej školy,
nadštandardne, o viac ako 50 Eur mesačne. Navyše, odôvodnené potreby mal. dieťaťa nie sú jediným
limitujúcim kritériom rozhodným pre zvýšenie výživného. Tým sú aj pomery povinného otca, ktoré sa

od predchádzajúcej úpravy výživného nezmenili natoľko, aby opodstatňovali takmer 100% zvýšenie
výživného o 90 Eur mesačne, ako požaduje matka. Odvolací súd chápe matku, že to nemá ľahké s
uspokojovaním potrieb maloletej pri jej nízkom príjme, ale ak sú možnosti a schopnosti povinného rodiča
objektívne slabé a umožňujú mu dosahovať príjem len niečo mierne nad úrovňou minimálnej mzdy,
vyživovacia povinnosť môže potom pokrývať len základné potreby maloletého dieťaťa. Aj keď otec v

čase predchádzajúcej úpravy výživného oficiálne poberal len dávku v hmotnej núdzi vo výške 61,60
Eur mesačne, z odôvodnenia pripojeného rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie pri zvyšovaní
výživného vychádzal z potencionality jeho príjmov, t.j. z predpokladu, že bolo v jeho schopnostiach a
možnostiach dosahovať minimálnu mzdu, ktorá sa stala podkladom zvýšenia výživného na 100 Eur
mesačne. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že by nebolo primerané zvyšovať výživné až na 190

Eur mesačne, keď otec v súčasnosti zarába 620 - 680 Eur mesačne zohľadňujúc vývoj životných
nákladov (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine) a skutočnosť, že minimálna mzda pre rok 2022 je stanovená na
646 Eur mesačne. Ani skutočnosť, že s otcom býva jeho priateľka s dcérou, nezlepšila pomery otca
natoľko, aby od neho bolo spravodlivé požadovať výživné v sume 190 Eur mesačne, keď sa jeho príjempohybuje len mierne nad úrovňou minimálnej mzdy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to,
že v čase predchádzajúcej úpravy výživného otec býval u priateľky a tá on neho tiež nepožadovala
príspevky na bývanie, a aj preto mu mohla byť z jeho potencionálneho príjmu, ktorý tvorila len minimálna

mzda, zvýšené výživné až na 100 Eur mesačne. Výdavky otca na nájomné bývanie v sume 210
Eur mesačne za situácie, keď po odchode zo spoločnej domácnosti s matkou maloletej nedisponoval
vlastnou nehnuteľnosťou a keď sa odsťahoval od priateľky, je možné považovať za akceptovateľné
a nie za účelovo nadhodnotené, ako sa domnievala matka. Súd prvej inštancie postupoval rovnako
správne, ak osobitne nezaviazal otca uhradiť príspevok 300 Eur na jednorazové výdavky maloletej,

pretože tieto už boli zohľadnené vo zvýšenom výživnom. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa totiž patria
nielen pravidelné výdavky na stravu, oblečenie, telefón, drogériu a kozmetiku, lieky, výdavky na bývanie
a na potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, ale aj
všetky ostatné mimoriadne jednorazové výdavky, ktoré sú pre vývoj mal. dieťaťa pripravujúceho sa na
budúce povolanie prospešné. Tieto sú neoddeliteľnou súčasťou bežného výživného, preto o nich súdy
nerozhodujú samostatne.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výrokoch o zvýšení výživného, o zamietnutí
návrhu v prevyšujúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správne podľa § 387
ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho
dôvodov a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

13. Záverom odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k názoru otca, že pokiaľ má určené výživné
na 150 Eur mesačne, matka má tiež povinnosť prispievať na výživu maloletej 150 Eur mesačne.
Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého z nich a
má niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou, alebo tiež čiastočne starostlivosťou

o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr.
bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku
na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť
prevažne poskytovaním vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej
starostlivosti a pod., osobnou starostlivosťou a starostlivosťou o domácnosť. Rodič, ktorý sa o dieťa

osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Keďže matka si po celý čas
dobrovoľne plní svoju vyživovaciu povinnosť nielen materiálne, ale aj formou osobnej starostlivosti,
starostlivosti o domácnosť, v ktorej maloletá vyrastá a formou poskytovania vecných plnení, nie je
možné vyjadrovať výživné mechanickou rovnosťou takým spôsobom, ako prezentoval otec maloletej.
Nebol správny ani názor otca, že keď matka maloletej ušetrila kvôli pandémii na výdavkoch za školu

a obedy, mohla tieto prostriedky použiť na jednorazové výdavky maloletej, pretože každé dieťa sa
potrebuje stravovať bez ohľadu na režim aktuálnej výučby. To, že matka maloletej počas pandémie
neplatila za internát a stravné v škole neznamená, že maloletej nevznikali na dištančnej výučbe doma
výdavky na bývanie a stravu. Keďže matkou prezentované výdavky v súvislosti so zabezpečením
všetkých odôvodnených potrieb maloletej nevybočujú z rámca bežných potrieb iných detí na rovnakom

stupni školského vzdelávania, o ich výške nemal pochybnosti ani odvolací súd a nebolo ich potrebné
preukazovať, ako sa domnieval otec. Ak v budúcnosti vznikne u maloletej znovu potreba jednorazových
vyšších investícií, odvolací súd apeluje na matku, aby o nej informovala otca a dohodla sa s ním na
spôsobe ich financovania so zreteľom na to, že práve neinformovanosť a absenciu predchádzajúcej
dohody otec považoval za jediný problém, prečo na také potreby maloletej neprispieval.

14. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
15. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16.Zcitovanéhoustanovenianepochybnevyplýva,žezákonnoulehotounaplneniesútridni,ktoréplynú
od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne
splátky peňažného plnenia, a to sám nezávisle na návrhu účastníkov konania, pričom takúto výnimku zo
splatnosti musí odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho,
komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd

je povinný prihliadať na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude
mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v
splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať
povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkýmvýživného pre maloleté dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou
pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži.

17. Pokiaľ ide o dlžné výživné od otca pre mal. E., súd prvej inštancie ho správne vypočítal ako
rozdiel medzi zvýšeným výživným a výživným, ktoré si otec plnil podľa predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom. Čo sa týka spôsobu zaplatenia dlhu na výživnom, odvolací súd dospel k záveru, že v
preskúmanej veci neboli splnené podmienky na aplikáciu výnimky zo splatnosti dlhu na výživnom a
priznanie výhody splátok, ale len na predĺženie lehoty splatnosti dlhu z 3 dní na 30 dní. Otec sa na

možnosťzvýšeniavýživnéhomoholamalpripraviťužminimálneoddoručenianávrhumatkynazvýšenie
výživného v novembri 2020 a ak by si každý mesiac odkladal necelých 14 Eur, za 18 mesiacov (do apríla
2022, kedy rozhoduje odvolací súd), by si bez výrazného obmedzenia svojich potrieb našetril na celý
dlh na výživnom. Matka mal. E. pritom počas celého obdobia nebola zvýhodnená splátkami a musela
uspokojovať neustále sa zvyšujúce potreby maloletej v momente ako vznikali, prípadne si vedenie
domácnosti prispôsobovať tak, aby na ich úhradu mala. Až odvolacím súdom upravená splatnosť

dlžného výživného spĺňa účel výživného, pretože výživné má slúžiť na úhradu potrieb dieťaťa práve
vtedy, keď ich najviac potrebuje. Odvolací súd poukazuje na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je
zákonnou povinnosťou otca, ktorá nevzniká až rozhodnutím súdu, ale trvá počas celej doby existencie
rodinnoprávneho vzťahu rodič - dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah, ak nie je plnená vôbec alebo
v dostatočnom rozsahu, a to do doby kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť je

potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca
opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Odvolací súd
preto zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o splatnosti dlžného výživného tak, že otcovi povolil
uhradiť dlh do 30 dní od doručenia rozsudku s tým, že povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý
dopad na maloletú a jej matku a citeľnejšie skompenzuje práve vyššie jednorazové objektívne výdavky,

ktoré matka mala v súvislosti s nástupom maloletej na strednú školu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).