Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 4, 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2Pc/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8521200908
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Danka Majdáková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8521200908.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou Mgr. Dankou Majdákovou v rodinnoprávnej veci navrhovateľky:

S. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX N. Y., zastúpená: JUDr. Marián Geleneky,
advokát,AdvokátskakanceláriasosídlomGarbiarska20,06401StaráĽubovňa,protiosobe,ktorápodľa
návrhu má platiť výživné: K. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. XXX, v konaní o zvýšenie výživného,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd m e n í rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2P/72/2018 zo dňa 13.8.2018 v
I. výroku tak, že výživné zo strany osoby, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné, K. E., nar.
XX.X.XXXX pre navrhovateľku, S. E., nar. XX.XX.XXXX sa z v y š u j e zo sumy 40 eur mesačne na

sumu 100 eur mesačne, ktoré výživné je p o v i n n ý uhrádzať vždy do 15-tého dňa
toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 1.7.2021.

II. Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2021 do 30.9.2021 v sume 180,- eur sa osobe, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné, K. E., p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur,
spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.6.2021 domáhala zvýšenia výživného od svojho
otca na sumu 150 eur mesačne, počnúc dňom 1.7.2021. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bolo
výživné určené v sume 50 eur mesačne rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť 7.4.2017, od tejto
doby ubehli 4 roky, navrhovateľka v školskom roku 2021/2022 bude navštevovať štvrtý maturitný ročník,
pričom v štúdiu dosahuje veľmi dobré výsledky. Od posledného určenia výživného došlo u navrhovateľky

k podstatným zmenám, ako aj zvýšeniu potrieb.

2. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach, osobu, ktorá podľa návrhu
je povinná platiť výživné vyzval, aby sa k návrhu, ktorý jej súčasne doručil, vyjadrila. Oboch účastníkov
konania vyzval k preukázaniu svojich osobných, majetkových a zárobkových pomerov.

3. Osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné - otec navrhovateľky v písomnom vyjadrení k

návrhu doručenom súdu dňa16.7.2021uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí keďže po odrátaní
nákladov od dôchodku, ktorý má je v mínuse a je odkázaný na pomoc svojej matky a súrodencov. Vo
vyjadrení ďalej opísal svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery.4. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu trvala uviedla, že je študentkou štvrtého ročníka
gymnázia, plánuje študovať na vysokej škole. Doteraz stanovené výživne je nepostačujúce, mama
nezvláda znášať všetky náklady, ktoré má. Mesačné náklady vyčíslila sumou 200 eur a ročné sumou

131 eur. Ďalej uviedla, že jej matka je naďalej invalidnou dôchodkyňou, poberá dôchodok v sume cca
340 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spolu s matkou bývajú v dvojizbovom byte, za ktorý platia
energie cca 200 eur mesačne, ďalej platia internet a televíziu cca 20 eur mesačne, odvod do fondu
opráv cca 50 eur mesačne a raz ročne platia vývoz TDO. Matka jej spláca sumu 30 eur mesačne za
notebook, platí jej stravu v školskej jed8lni cca 20 eur a raz ročne platí sumu 70 eur na stužkovú. Za

mesiace júl až september jej otec uhradil výživné formou exekúcie.

5. Osoba, ktorá podľa návrhu je povinná platiť výživné ( ďalej len otec navrhovateľky) na pojednávaní
nesúhlasil so zvýšením výživného, s odôvodnením, že mu to jeho finančná situácia neumožňuje. Od
poslednej úpravy výživného sa stal plným invalidným dôchodcom, poberá dôchodok v sume 342,70 eur,
pričom suma 160 eur podlieha exekúcií. Má vážne zdravotné problémy, je onkologickým pacientom.

Býva spolu so svojou matkou o ktorú sa stará. Mesačné náklady na bývanie predstavujú - poplatok
na elektrinu cca 20 eur, za plyn cca 60 eur, na týchto nákladoch sa podieľa aj jeho matka. Okrem toho
spláca pôžičku a na lieky minie cca 30 eur mesačne. Zdôraznil, že nemá žiadne úspory, nevlastní žiaden
majetok. V závere uviedol, že pokiaľ by voči nemu nebola vedená exekúcia dcére by dal aj 150 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom listinných
dôkazovtvoriacichobsahspisuakoajsobsahom pripojenéhospisu tunajšiehosúdusp.zn.2P/72/2018
na základe čoho ustálil nasledovný skutkový stav

7. Podľa zistení súdu posledná úprava výživného pre navrhovateľku bola realizovaná rozsudkom

tunajšieho súdu č.k. 2P/72/2018-43 zo dňa 13.8.2018 tunajší súd prvým výrokom schválil rodičovskú
dohodu, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4P/38/2017 zo dňa 11.10.2017
v III. výroku tak, že výživné zo strany otca K. E. pre v tom čase mal. S. E. zvýšil zo sumy 35 eur mesačne
na sumu 40 eur mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2018.

8. V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľka navštevovala 1. ročník Gymnázia Terézie
Vansovej v Starej Ľubovni. Náklady na jej starostlivosť predstavovali sumu 185,15 eur.

9. V súčasnosti navrhovateľka navštevuje maturitný 4. ročník Gymnázia Terézie Vansovej v Starej
Ľubovni. Býva spolu s matkou náklady na bývanie predstavujú sumu cca 200 eur mesačne, ďalšie

náklady tvoria ročné poplatky do fondu opráv a vývoz TDO. Mesačné náklady navrhovateľky
predstavujú sumu cca 200 eur ( obedy 20 eur, poplatok za internet 20 eur, splátka notebooku 30 eur,
ošatenie 50 eur, strava 50 eur, hygiena 30 eur), ročné náklady predstavujú sumu cca 131 eur (náklady
na stužkovú a študijný materiál). Navrhovateľka je zdravá.

10. Otec navrhovateľky - osoba, ktorá podľa návrhu má platiť výživné, v čase poslednej úpravy
výživného mal priznaný čiastočný invalidný dôchodok v sume 127,30 eur, iný príjem nemal. Býval v
rodinnom dome jeho 83 ročnej matky o ktorú sa staral, finančne mu vypomáhali súrodenci.

11. V súčasnosti má otec navrhovateľky priznaný plný invalidný dôchodok v sume 342,70 eur, naďalej

býva v rodinnom dome svojej matky o ktorú sa stará. Náklady na bývanie vyčíslil sumou 80 eur
(elektrina 20 eur, plyn 60 eur) na týchto nákladoch sa podieľa aj jeho matka. Spláca pôžičku, má vážne
zdravotné problémy, je onkologickým pacientom, mesačne na lieky minie cca 30 eur. Nemá žiadne
úspory, nevlastní žiaden majetok.

12. V čase poslednej úpravy výživného matka navrhovateľky mala priznaný plný invalidný dôchodok v
sume 316 eur mesačne, poberala prídavok na dieťa. Spolu s dcérou bývala v dvojizbovom byte, náklady
na bývanie znášali jej príbuzný.

13. V súčasnosti matka navrhovateľky je naďalej invalidnou dôchodkyňou, poberá dôchodok v sume

342,60 eur mesačne, býva v rovnakom byte, náklady na bývanie predstavujú cca 200 eur mesačne.14. Otec navrhovateľky súdom stanovené výživné pravidelne neplatil, v súčasnosti je navrhovateľke
uhrádzané cez exekúciu. Účastníci konania na pojednávaní zhodne uviedli, že výživné za obdobie júl
až september 2021 je uhradené v plnej výške.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

15. Podľa § 62 ods. 1 (ďalej len ZoR), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa§ 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 ZoR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného

minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

18. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

22.Podľa§2ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlenC.m.p.)nakonaniepodľatohtozákona
sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 217 ods. 1 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) pre rozsudok je
rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

24. Podľa § 230 C.s.p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať rozhodovať znova.

Právne posúdenie vecí:

25. Predmetom konania je návrhy navrhovateľky na zvýšenie výživného zo sumy 40 eur na sumu
150 eur mesačne.

26. Naposledy bolo o výživnom pre navrhovateľa právoplatne rozhodnuté v auguste 2018, teda pred
viac ako 3 rokmi.

27. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto
schopnosťzávisíodtoho,kedysadieťastávaspôsobilýmuhrádzaťsvojeodôvodnenépotrebyzodmeny

za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám
spoločnosti.

28. Je nesporné, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Výživné má vždy
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri určení výšky výživného sú rozhodujúce reálne zárobkové

možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen subjektívnymi
vlastnosťami.29. Výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je
poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke
duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to

vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej
budúce povolanie a pod.. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie
schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči ich dieťaťu, je zistenie ich
skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich
telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym

lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov
v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní
o zmene výšky už určeného výživného má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadiska, t.j. zo
skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorý je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob
prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa, a zároveň vychádza aj z reálnych možností
a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j.

medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada
priamej úmernosti, ktorá je plne v slade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovní
na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné,
ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce
zdravotný handikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne

závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových
schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a podobne.

30. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení hmotnoprávnom podmienkou toho, aby súd mohol
o veci opakovane rozhodnúť (znížiť resp. zvýšiť výživné pre dieťa) je zmena pomerov. V zmysle

judikatúry je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného.
Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom
prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.

31. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného,

resp. oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť
takou zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti,
zhoršeniemajetkovýchpomerov.Nastraneoprávnenéhosútakýmiokolnosťaminapríkladnadobudnutie
čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb u školopovinných detí zväčša prechod
na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov. Až v prípade, ak má súd preukázané,

že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. V ustanovení
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť
aj zmenu výšky životných nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných
ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama
osebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne

ako objektívny dôvod na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi.

32. Navrhovateľka odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného uplynutím času, nástupom do maturitného
ročníka tým, že plánuje študovať na vysokej škole, ako aj zvýšením nákladov na jej živobytie (výživu,
ošatenie štúdium, voľno časové aktivity a pod.).

33. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že od poslednej úpravy výživného t.j. od augusta 2018 došlo
k takej zmene pomerov tak na strane navrhovateľky ako aj na strane povinného, t.j. osoby, ktorá podľa
návrhu je povinná platiť výživné - otca navrhovateľky, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného.

34. Od poslednej úpravy výživného uplynulo značné časové obdobie (viac ako 3 rokov). Navrhovateľka
vyrástla, stala sa z nej dospela žena, nastúpila do maturitného ročníka, s čím sú nepochybne spojené
vyššie náklady či už na stravu, ošatenie, hygienu, voľno časové aktivity, školu a podobne, ako v čase
poslednej úpravy výživného. Súd za reálne a primerane jej veku a zdravotnému stavu považuje náklady
v sume cca 220 eur.

35. K zmene pomerov došlo aj na strane otca navrhovateľky, ktorému už bol priznaný plný invalidný
dôchodok v sume 342,70 eur, v čase poslednej úpravy výživného mal priznaný len čiastočný v sume
127,30 eur mesačne, iný príjem nemal, z uvedeného vyplýva, že jeho príjem sa zvýšil o cca 215eur. Naďalej býva so svojou matkou, ktorá sa na nákladoch na bývanie podieľa, súd akceptuje, že
v súvislosti so zdravotným stavom má navrhovateľ výdaje na zdravotnú starostlivosť (lieky a pod.)
avšak ostatné výdavky či iné náklady nie je samo o sebe možné z hľadiska plnenia vyživovacej

povinnosti zohľadňovať, nakoľko výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami rodičov,
v danom prípade otca navrhovateľky a taktiež nie je možné pri určení výšky výživného zohľadňovať
bežné náklady na domácnosť (ktoré sú na strane oboch rodičov aj matky navrhovateľky). Keďže
plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou zákonnou povinnosťou rodičov, rodič je povinný plne
rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti

nebolo ohrozené.

36. V neposlednom rade musí súd poukázať na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine, v ktorom
je zakotvená tzv. valorizačná klauzula, v zmysle ktorej je potrebné zohľadniť aj zmenu výšky životných
nákladov napríklad z cien spotrebného koša, miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov.
Vývoj životných nákladov je pritom objektívna okolnosť, ktorá by aj sama osebe mohla odôvodniť

zmenu výšky výživného. Valorizačná klauzula sa môže uplatniť buď samostatne ako objektívny dôvod
na zmenu rozhodnutia alebo spolu s inými dôvodmi. Objektívne životné náklady, resp. ich zvýšenie
vzhľadom na ekonomickú situáciu, a teda valorizačná zložka, je premietnutá ako u osôb povinných, tak
aj oprávnených - deťoch. Od poslednej úpravy výživného na strane navrhovateľky došlo k zvýšeniu
nákladov s prihliadnutím na vzrast objektívnych potrieb vzhľadom na jej vek, vývoj, rast, zdravotný

stav a s tým spojené náklady na stavovanie, ošatenie, hygienu, zdravotnú starostlivosť. Práve vzrast
objektívnych potrieb navrhovateľky umožňuje zvýšiť výživné. Je potrebné podotknúť, že na strane
navrhovateľky došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá do značnej miery zvyšuje jej finančné náklady,
nástup do maturitného ročníka strednej školy.

37. Súd poznamenáva, že zo zisteného skutkového stavu o pomeroch účastníkov konania a ich
dôsledným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného, t.j. auguste 2018, vyplýva
taká zmena pomerov, ktorá odôvodňovala zvýšenie výživného z doterajšej sumy 40 eur mesačne
na sumu 100 eur mesačne. Suma 100 eur mesačne podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným
potrebám navrhovateľky (pri objektívnych nákladoch na živobytie do 220 eur mesačne), ako aj

schopnostiam a možnostiam osoby, ktorá podľa návrhu má platiť výživné, t.j. otca navrhovateľky (príjem
342,70 eur bez ďalšej vyživovacej povinnosti). Suma určeného výživného 100 eur predstavuje cca 29
% príjmu otca navrhovateľky, pričom otec navrhovateľky nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že je povinnosťou otca navrhovateľky, aby hľadal všetky možnosti, svoje
rezervy, tak aby svojmu dieťaťu poskytol stanovený rozsah vyživovacej povinnosti (100 eur mesačne).

38. Vzhľadom na uvedené súd zmenil pôvodné rozhodnutie výživné pre navrhovateľku zo strany jej
otca zvýšil na sumu 100 eur mesačne. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti pre navrhovateľa súd
určil odo dňa 1.7.2021, t.j. dňom od ktorého žiadala navrhovateľka zvýšiť výživné, keďže ide o výživné
pre plnoleté dieťa.

39. Súd zároveň zaviazal otca navrhovateľa zaplatiť navrhovateľke dlžné výživné za obdobie od
1.7.2021 do 30.9.2021 vo výške 180 eur, ktoré povolil otcovi v zmysle § 232 ods. 4 C.s.p.
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty
výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky.

40. Súd pri výpočte dlžného výživného vychádzal zo zvýšeného mesačného výživného v období od
1.7.2021 v sume 100 eur, čo predstavuje sumu 300 eur (3 mesiace x 100 eur). Podľa zhodných
tvrdení oboch účastníkov konania otec navrhovateľky za uvedené obdobie uhradil navrhovateľke formou
exekúcie výživné v súdom stanovenej výške po 40 eur , čo predstavuje spolu sumu 120 eur. Potom

dlžné výživné predstavuje sumu 180 eur ( nárok na výživné 300 eur - uhradené výživné 120 eur).

41. Keďže sumu zvýšenia výživného v rozsahu 100 eur podľa názoru súdu zodpovedá odôvodneným
potrebámnavrhovateľky,aleajschopnostiamamožnostiamjejotcanadtútosumu,keďženavrhovateľka
žiadal vyššie výživné súd tretím výrokom tohto rozsudku návrh zamietol ako nedôvodný.

42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 C.s.p.).
Odvolanie môže podať účastník , v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia

len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1,2 C.m.p.)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 63
C.m.p.)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Exekúciu možno vykonať zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, predajom
hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na
zadržanie vodičského preukazu.