Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 28, 2022

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/2/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010104
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2022

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2022:3617010104.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému J. G., nar. XX.XX.XXXX v J.,
trvale bytom Z., A. F. XXX/X, pre prečin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k §
222 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov, o odvolaní prokurátora
Okresnej prokuratúry Partizánske proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 18.10.2021, sp.

zn. 2T/41/2017, na verejnom zasadnutí konanom dňa 28.04.2022 v Trenčíne, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Partizánske zo dňa 18.10.2021, sp. zn. 2T/41/2017 bol
obžalovaný J. G., nar. XX.XX.XXXX, podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej
prokuratúry Partizánske sp. zn. Pv 415/15/3305-64 zo dňa 15.05.2017 pre skutok právne kvalifikovaný

ako prečin úverového podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 222 ods. 1 Trestného zákona
č. 300/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov na tom skutkovom základe, že

obžalovaný J. G. po vzájomnej dohode s obžalovaným W. G. dňa 08.01.2014 v čase o 15.20 h v
Partizánskom požiadal prostredníctvom internetu o finančnú pôžičku od spoločnosti Minihotovosť, a.s.,
na základe čoho bola elektronicky uzavretá zmluva o úvere č. 437721, ktorej predmetom bola finančná

pôžička vo výške 350,-€, ktorú sa zaviazal vrátiť do 7 dní odo dňa poskytnutia úveru spolu s úrokom vo
výške 25,-€, čiže celkovo sa zaviazal vrátiť sumu 375,-€, pričom do žiadosti o pôžičku uviedol osobné
údaje tretej osoby K. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., G. XXX a to bez jeho súhlasu a vedomia, peniaze
z pôžičky žiadal zaslať na bankový účet obžalovaného W. G. vedený v Tatrabanke č.ú. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorý ho na tento účel obžalovanému J. G. poskytol, pričom po prijatí sumy 350,-€, tieto peniaze
po vzájomnej dohode dňa 09.01.2014 v čase o 10.45 h vybrali z bankomatu Tatrabanky na Hrnčírikovej

č. 1/B, Z. a peniaze si rozdelili tak, že obžalovaný J. G. dal obžalovanému W. G. sumu 100,-€ a tieto
minuli pre vlastnú potrebu, no pôžičku doposiaľ nesplatili, čím poškodenej spoločnosti Minihotovosť, a.s.
so sídlom Bratislava spôsobili škodu vo výške 375,-€,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú MINIHOTOVOST, SE, Politických vězňů 1272/21, Praha 110
00 Česká republika IČ: 043 55 211, s jej nárokom na náhradu škody voči obžalovanému odkázal na
civilný proces.
Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol v zákonnej lehote napadnutý odvolaním
prokurátora Okresnej prokuratúry Partizánske v neprospech obžalovaného. V písomnom odôvodnení
odvolania prokurátor uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd pri rozhodovaní nesprávne vyhodnotil

skutkový stav veci a závery vykonaného dokazovania, kedy dôsledne nepostupoval v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku a vykonané dôkazy účelovo vyhodnotil jednostranne iba vprospech obžalovaného keď dospel súd k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný J.
G.. V prejednávanom prípade je potrebné konštatovať, že súd neodôvodnene prihliadol iba na tvrdenia
obžalovaného J. G., pričom vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bolo preukázané,

že obžalovaný spáchal skutok obžalobou mu kladený za vinu. Obžalovaný je podľa prokurátora zo
spáchania predmetnej trestnej činnosti usvedčovaný výpoveďou v súčasnosti svedka, avšak skôr
spoluobvineného W. G., ktorý vo svojej výpovedi, jednak v prípravnom konaní a jednak v konaní pred
súdom detailne popísal, ako došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, pričom uviedol, že obvinený J.
G. mu uvedenú pôžičku vybavoval na dvakrát, nakoľko na prvýkrát na jeho meno mu pôžička nebola

schválená. Následne bola uzatvorená pôžička na meno K. I., ktorá bola schválená. Skutočnosť, že bola
pôžička schválená, obvinený J. G. oznamoval W. G. telefonicky, na telefónne číslo jeho brata A. G., ktorý
telefonický kontakt medzi jeho bratom a obžalovaným J. G. potvrdil. Obžalovaný J. G. svoje výpovede od
počiatku trestného stíhania až po hlavné pojednávanie takpovediac modeloval podľa aktuálnej potreby,
nakoľko vo svojej prvotnej výpovedi ešte ako svedok uvádzal, že W. G. nepozná. Následne ako obvinený
v prípravnom konaní uvádzal, že W. G. pozná jeho a celé je to vykonštruované zo strany W. G.. A

nakoniec v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní už uvádza, že uvádzal, že W. G. pozná z mesta
a osobne pozná aj jeho otca, pričom W. G. ho mal do inkriminovanej veci zatiahnuť na nátlak A. I. a U. S..
Tiež vo svojich výpovediach v prípravnom konaní nič neuvádzal o telefonátoch W. G. na tel. číslo jeho
brata A. G., pričom na hlavnom pojednávaní už tvrdil, že on A. G. nikdy netelefonoval a stretol sa s ním
osobne a dal mu telefónne číslo. Pokiaľ ide o ďalšie vykonané dôkazy svedok K. I. poprel, že by niekedy

dal svoje doklady, resp. poskytol svoje osobné údaje W. G., pričom o svojom vzťahu k obžalovanému J.
G. sa nevyjadril. Svedkovia J. P. a Z. Z., ktorí mali potvrdiť výpoveď obžalovaného o tom, že W. G. bol
donútený „natiahnuť" do tejto trestnej veci obžalovaného J. G., vo svojich výpovediach k veci nevedeli
nič uviesť, pričom dokonca svedok P. uviedol, že W. G. ho na nič nenahováral. Je teda evidentné,
že obžalovaný J. G., je okrem priameho dôkazu, a to výpovede spolupáchateľa W. G., usvedčovaný

aj ďalšími vykonanými dôkazmi, ktoré výpoveď spolupáchateľa potvrdzujú, resp. vyvracajú obhajobné
tvrdenia obžalovaného J. G., čiže takto vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti vinu obžalovaného J.
G. preukazujú bez dôvodných pochybností. Konštatovania súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku
o pochybnostiach vo verzii W. G. a o posilnení dôveryhodnosti výpovede obžalovaného J. G. ohľadom
skutočnosti, že celá vec je v podstate pomstou A. I. a U. S. voči jeho osobe, nakoľko chceli, aby zostal vo

výkone trestu čo najdlhšie, sú iba ničím nepodloženými konštrukciami súdu, ktoré nemajú jednak oporu
vo vykonanom dokazovaní a jednak postrádajú aj oporu v časových súvislostiach, nakoľko skutok vo
veci Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/150/2015, kde bol obžalovaný J. G. uznaný vinným a kde proti
nemu mali svedčiť U. S. a A. I., sa stal dňa 25. 08. 2015, pričom skutok, ktorý je obžalovanému kladený
za vinu v tejto trestnej veci sa stal dňa 08. 01. 2014, teda viac ako jeden a pol roka predtým, ako mali

mať uvedené osoby záujem na tom, aby obžalovaný J. G. bol čo najdlhšie vo výkone trestu, pričom k
právoplatnému odsúdeniu v danej trestnej veci došlo až dňa 16.02.2016, kedy už v tejto trestnej veci
dlho prebiehalo dokazovanie a boli vykonávané úkony prípravného konania. S prihliadnutím na vyššie
uvedené, ako aj na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dopustil
okrem viacerých trestných činov krádeže, aj trestného činu úverového podvodu, možno prisvedčiť

záveru, že spolupáchateľom predmetného skutku bol práve obžalovaný. K oslobodeniu obžalovaného
spod obžaloby podľa písm. c) dôjde vtedy, ak dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní sa
síce preukáže, že skutok uvedený v obžalobnom návrhu sa stal a vykazuje znaky trestného činu, avšak
vykonané dokazovanie neumožňuje nepochybný záver, že to bol práve obžalovaný, kto inkriminovaný
skutok spáchal. Dôkazy môžu vylúčiť, že páchateľom je obžalovaný napríklad preto, lebo v čase činu bol

prítomný na inom mieste, než je miesto činu, alebo môžu preukázať, že páchateľom je zrejme iná osoba.
V prejednávanom prípade nebol zo strany obhajoby produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval, že
páchateľom skutku nie je obžalovaný J. G.. Naopak obžalobou boli predložené a vykonané dôkazy, ktoré
svedčia o tom, že dominantným spolupáchateľom skutku je obžalovaný J. G.. S argumentáciou, resp.
vyhodnotením vykonaného dokazovania súdom sa nemožno stotožniť, nakoľko súd sa pri rozhodovaní

jednostranne a bezdôvodne priklonil k verzii obžalovaného a za základ svojho rozhodnutia nevzal celý
komplex vykonaných dôkazov, ktoré vo svojom súhrne preukazujú spáchanie skutku obžalovaným G..
S poukazom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods.
1 písm. c) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu v Partizánskom, sp. zn.
2T/41/2017 a aby v zmysle § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v

potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na verejnom zasadnutí krajského súdu o odvolaní, konanom za splnenia zákonných podmienok
v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava písomných
dôvodov odvolania s tou zmenou, že navrhuje, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321ods.1 písm. b), písm. d) Tr.por. a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr.por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné. Odvolací súd dospel k záveru, že na základe vykonaného dokazovania
prvostupňový súd vyvodil správne skutkové, ale i právne závery, pričom sa zaoberal dôkazmi, tak
jednotlivo ako aj v súhrne, svoje rozhodnutie riadne vysvetlil v jeho odôvodnení, ktoré je v intenciách
ustanovenia § 168 Tr. por. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, je napadnutý rozsudok výsledkom konania,

pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom odvolací súd
v tomto smere nezistil žiadne chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie stavu veci, ako je
konštatovaný v rozsudku okresného súdu. Skutočnosť, že sa prokurátor ako odvolateľ nestotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe
viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom

prvého stupňa. Súd prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol jednotlivé vykonané dôkazy, ktoré
riadne vyhodnotil a jeho správne právne závery majú dostatočný skutkový základ v riadne vykonanom
dokazovaní. Odvolací súd uvádza, že s takýmto hodnotením dôkazov a napokon i konečným záverom
súdu prvého stupňa sa stotožnil. Je zrejmé, že v prejednávanom prípade je obžaloba vo vzťahu k J. G.
ako spolupáchateľovi skutku v zásade postavená na výpovedi spoluobvineného W. G., ktorý uvádzal

svoju verziu skutku, pričom obžalovaný J. G. naopak svoju účasť na skutku popieral. Je pravdou, že
obrana obžalovaného, že by mal W. G. vypovedať pod nátlakom iných osôb, resp. pod vplyvom iných
osôb v snahe pomstiť sa obžalovanému nebola preukázaná, no nepochybne vzťah týchto osôb (I.
a S.) bol kamarátsky vo vzťahu k W. G. a nie obžalovanému. Správne však okresný súd poukázal
na celkovú rozporuplnosť, nezrovnalosti a nelogickosti vo výpovedi W. G. tak, ako je to podrobnejšie

uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré neboli odstránené ani ďalšími dôkazmi, na základe
čoho potom vyhodnotil výpoveď v súčasnosti už odsúdeného W. G. za nedôveryhodnú. Nie je teda na
mieste tvrdenie prokurátora uvádzané v odolaní, že by súd prvého stupňa nekriticky prihliadol iba na
obranu obžalovaného J. G.. Aj krajský súd poukazuje na skutočnosť, že sa javí ako výrazne nelogické,
ak W. G. bol ten, kto vlastne chcel úver a obžalovaný mu mal v tom len pomáhať, v konečnom dôsledku

mal W. G. bankomatovú kartu k svojmu účtu aj PIN kód odovzdať obžalovanému, aby za neho vybral
peniaze a uspokojiť sa s menej než tretinou poskytnutého úveru, pričom stačilo, aby si vybral peniaze
sám a prípadne následne poskytol obžalovanému menšiu časť za "pomoc." Naviac pred súdom W. G.
uvádzal, že už ani nevie, ani aký mal účet a v ktorej banke a kde malo dôjsť k odovzdaniu peňazí.
Vzhľadom na uvedené a pri hodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo i v súhrne a uvážení

okolností prípadu i krajský súd je názoru, že na podklade vykonaného dokazovania nie je možné urobiť
nepochybný záver o vine obžalovaného. Pre uznanie viny musí mať bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania a bola podaná obžaloba sa skutočne
stal, že ho spáchal obžalovaný (spolupáchateľ) a súčasne musí skutok vykazovať znaky trestného činu.
Súd môže oprieť výrok o vine i o nepriame dôkazy, avšak len za predpokladu, že tvoria vo svojom

súhrne logickú, ničím nenarušenú uzavretú sústavu dôkazov vzájomne sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich, z ktorých možno vyvodiť len jediný záver a súčasne vylúčiť iný. V danom prípade ani
podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver na základe vykonaných dôkazov urobiť nemožno, aj keď
sa možno dôvodne domnievať, že W. G. skutok nespáchal sám. Preto okresný súd správne v zmysle
zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ tohto podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku

oslobodil, nakoľko nebolo bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že na skutku pre ktorý bola podaná
obžaloba sa podieľal práve obžalovaný J. G..
Napokon pokiaľ ide o výrok, ktorým bola podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodená MINIHOTOVOST, SE,
Politických vězňů 1272/21, Praha 110 00, Česká republika IČ: 043 55 211, s jej nárokom na náhradu
škody voči obžalovanému odkázaná na civilný proces, tento je rovnako vzhľadom na oslobodzujúce

rozhodnutie v súlade so zákonom.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie prokurátora nepovažoval za dôvodné a preto ho
podľa§319Tr.por.zamietol,pričomspodrobnejšímodôvodnenímkrajskýsúdodkazujenaodôvodnenie
napadnutého rozsudku, ktorý považuje za správny a zákonný.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.