Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211218819
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1211218819.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov

senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Karola Riháka, vo veci starostlivosti o plnoletého dieťaťa: P.
Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 4, W., t. č. Ut. X. G. XX, H., P., zastúpená advokátom JUDr. Borisom
Bohunským, so sídlom Kozia 20, Bratislava, dieťa rodičov matky: P.. P. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
9, W. pod W., t. č. X. 7, M., H., doručovacia adresa: O. 9, W., a otca: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
4, W., t.č. Ut. X. G. XX, H., P., zastúpený advokátom JUDr. Borisom Bohunským, so sídlom Kozia 20,
Bratislava, o určenie výživného, na odvolanie matky proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava II, č.k.
49P/288/2011-1070 zo dňa 19.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil matke povinnosť prispievať na výživu plnoletej P. Y., nar.XX.XX.XXXX (ďalej
„plnoletá“), výživným za obdobie od 18.03.2011 do 15.01.2012 vo výške 130,- eur mesačne, za obdobie
od 15.02.2012 do 31.08.2013 výživným vo výške 130,- eur mesačne, a za obdobie od 01.09.2013
do 06.01.2015 výživným vo výške 150,- eur mesačne. Zročné výživné za obdobie od 18.03.2011 do
15.01.2012 a od 15.02.2012 do 06.01.2015 vo výške 4.671,47 eur povolil matke splácať v splátkach po

200,- eur mesačne, pod stratou výhody splátok k rukám plnoletej od decembra 2018. Vo zvyšnej časti
súd prvej inštancie návrh zamietol. Zároveň súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti obidvoch rodičov
uhradiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy konania štátu vo výške po 260,39 Eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 62, § 75 ods. 1, 2, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1, 3 Zák.
o rodine a § 232 ods. 3, 4 CSP. Súd prvej inštancie mal preukázané, že návrh otca je opodstatnený.

Súd prvej inštancie mal preukázané, že rodičia vtedy maloletej, nežili v spoločnej domácnosti od roku
2010. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C/54/2011-338 zo dňa 30.01.2014, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Co/303/2014-363 zo dňa 11.12.2014, bolo manželstvo
rodičov vtedy maloletej, rozvedené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.01.2015. Vtedy maloletá
bola zverená do osobnej starostlivosti otca, s právom oboch rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok, styk matky s vtedy maloletou Michelle upravený nebol a matke bolo určené výživné 150,- eur
mesačne. Súd prvej inštancie vychádzajúc z preukázanej skutočnosti, že rodičia spolu od roku 2010

nežili; zistil, že v tomto čase sa matka odsťahovala a do februára 2011 zabezpečovala starostlivosť o
vtedy maloletú P.. Za obdobie od 15.01.2012 do 15.02.2012 realizovali striedavú osobnú starostlivosť,
pričom otec zotrvával na svojich tvrdeniach, že vtedy maloletá P. bola v jeho domácnosti od februára
2011 nepretržite. Rodičia predkladali súdu prvej inštancie dôkazy na svoje tvrdenia, kto sa v uvedenomobdobí staral o maloletú, pričom matka odsúhlasila pretrvávajúci stav, poukazovala len na prechodné
obdobia, kedy sa maloletá mala nachádzať u nej. Napriek tomu, že matka uvádzala, že sa o obe
deti starala ona, v priebehu konania sa vyjadrovala inak, tvrdila, že pokiaľ deti boli u otca, tento ich

zmanipuloval. Na základe vykonaného dokazovania ustálil teda súd prvej inštancie, že starostlivosť o
vtedy maloletú zabezpečoval otec. Z uvedených dôvodov posudzoval výšku vyživovacej povinnosti,
keď prihliadal na vek, potreby a výdavky P. v priebehu rokov 2011 - 2015 a podľa uvedeného určil výšku
vyživovacej povinnosti, ktorú odstupňoval za jednotlivé obdobia. Súd prvej inštancie určil zročné výživné
a podmienky jeho splatnosti. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti zohľadnil jeden mesiac realizácie

striedavej starostlivosti (15.01.2012-15.02.2012). O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka plnoletej. Žiadala zrušiť rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti výživného, s pokynom prvoinštančnému súdu na určenie vyživovacej povinnosti
otca k plnoletej P. a podľa úvahy, s prípadnou možnosťou úhrady zročného výživného v splátkach.
Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutočnosti, ktoré z dokazovania vyplynuli, a na ktoré ona

dlhodobo poukazovala. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.11.2015, č.k.
20CoP/42/2015-811, ktoré zrušilo predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie. Chyby vytýkané týmto
rozhodnutím sa opakujú v napadnutom rozhodnutí a súd prvej inštancie ich neodstránil, dokazovanie
nerozšíril, odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné, nepresvedčivé a nepreskúmateľné. Spoľahlivo
preukázala, že v rozhodnom období bývala s plnoletou, čo potvrdili aj výpovede svedkov S. D. a S.

D., ktorých obsahom sa súd prvej inštancie nezaoberal. Súd prvej inštancie ignoroval skutočnosť,
že ona má majetkové spory s otcom a musí za neho znášať rôzne záväzky voči bankám z úverov,
ktoré si on počas manželstva zobral, keďže táto okolnosť má významný vplyv na jej možnosti a
schopnosti. Jej možnosti, schopnosti a majetkové pomery sú výrazne obmedzené, vzhľadom na
objektívnu neschopnosť sa zamestnať, čo viackrát do spisu založila, poukázala na svoje zdravotné

obmedzenie - ochorenie chrbta, ktoré jej bráni sa zamestnať. V konaní hodnoverne preukázala, že
sa nevzdala bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania. Poukázala na svoje výdavky. Súd
prvej inštancie nevypočul svedkov, ktorých v konaní navrhla vypočuť. Nedostatočne boli preskúmané
majetkové pomery otca; súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že otec sa snaží plnoletou
manipulovať. Keďže po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva súd už nerozhoduje o zverení

dieťaťa niektorému z rodičov, poukázala na to, že povahové vlastnosti otca vylučujú osobnú starostlivosť
o vtedy maloletú P., čo vyvracia tvrdenia, že sa o dcéru otec staral. Dostatočne vykreslila povahové
vlastnosti otca. Navyše poukázala aj na odborné posudky a závery znalcov.

4. Plnoletá a otec navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako správny, vychádzajúci zo spoľahlivo

zisteného skutkového stavu, keď vo veci bolo vykonané široké dokazovanie. Poukázala na dĺžku
konania, 8 rokov, vec bola správne posúdená i po právnej stránke. Celé obdobie, s výnimkou jedného
mesiaca od 15.01.2012 do 15.02.2012, bola v starostlivosti u otca. V roku 2012 sa stýkala s matkou iba
občas, ale staral sa o ňu otec. Plnoletá v priebehu konania dovŕšila plnoletosť (XX.XX.XXXX) a podaním
zo dňa 02.12.2016 sa pripojila k návrhu na určenie výživného matke.

5. V ďalších vyjadreniach matka zotrvala na svojich tvrdeniach a žiadala vyhovieť svojmu odvolaniu.

6. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej CMP), kedy nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v napadnutej

časti, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 a § 219 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219
ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti je správne a
odvolanie matky nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vyvodil z neho správny právny záver a
svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil, pričom v odvolaní neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré
by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.9. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvej inštancie, s ktorými sa stotožňuje. Na
doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie vo
veci vykonal potrebné a rozsiahle dokazovanie, pričom povinnosťou súdu nie je vykonať všetky dôkazy,

ktoré účastníci navrhnú, ale len tie, ktoré sú potrebné pre objasnenie skutočného stavu, čím sa aj súd
prvej inštancie spravoval.

10. Odvolací súd neprihliadol na podanie matky z 13.01.2020, pretože obsahovalo rovnaké skutočnosti,
ktoré matka vo svojich vyjadreniach uvádzala a rozhodnutia, na ktoré poukazovala, boli predmetom

odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie. Skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie súdu prvej
inštancie, boli preukázané jednak tým, že otec zabezpečoval starostlivosť o vtedy maloletú. Návrh
na určenie výživného smeroval voči matke. Pod starostlivosťou o dieťa treba vidieť sústavné
zabezpečovanie starostlivosti za uvedené obdobie, čo matka nepreukázala. Možnosti, schopnosti a
majetkové pomery matky, súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného zohľadnil. Treba zdôrazniť,
že platiť výživné je prvoradá povinnosť každého rodiča, ktorú si musí plniť aj na úkor svojich potrieb.

Matke bolo povolené splácať výživné v 200,- eur mesačných splátkach, napriek tomu, že ide o výživné,
ktoré má spotrebný charakter a aj napriek tomu, že § 232 ods. 3 CSP stanovuje lehotu na plnenie 3 dni
a poskytnutie splátok na výživné je skôr výnimočným riešením. Námietky matky v tejto časti vyhodnotil
odvolací súd ako nedôvodné. Matka nepresvedčila, že sústavne starostlivosť zabezpečovala, prípadné
krátkodobé či občasné kontakty neznamenajú sústavnú starostlivosť o dieťa. Odvolací súd zároveň

poukazuje aj na vyjadrenie plnoletej, ktorá dňa 19.06.2016 dovŕšila plnoletosť a pripojila sa k návrhu
na určenie výživného voči matke a súd prvej inštancie správne rozhodol o poukázaní výživného za
predmetné obdobie k rukám plnoletej, ktorá dovŕšením plnoletosti sa stala účastníčkou konania.

11. Aj ďalšie námietky matky, ktorá opakovala tvrdenia pred súdom prvej inštancie, vyhodnotil odvolací

súd ako nedôvodné, s ktorými sa súd prvej inštancie v priebehu konania podrobne zaoberal.

12. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 CSP.

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).