Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2022

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/8/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220203243
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2022:4220203243.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudkýň
JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Adriány Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Obec Čalovec,
Čalovec, Staničná 170, IČO: 00 306 401, zast. JUDr. Andreou Szabóovou, advokátkou, so sídlom
Komárno, Františkánov 16/2, proti žalovanému: A. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. č. XXX, o vypratanie
nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 29. 06. 2021 č.
k. 5Cb/90/2020-150, v spojení s jeho opravným uznesením zo dňa 21. 12. 2021 č. k. 5Cb/90/2020-189,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov
konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom, v spojení s jeho opravným uznesením, súd prvej inštancie uložil žalovanému
povinnosť vypratať pozemok v kat. úz. N., obec N., okres B., parc. registra „C“ č. XXX/XX o celkovej
výmere 82603 m2, druh pozemku orná pôda, vedená Okresným úradom v Komárne, katastrálnym
úradom na LV č. XXX pre katastrálne územie N. do 15 dní po právoplatnosti rozsudku. Konanie v časti
žalobného petitu o odstránenie z tohto pozemku všetkých vecí, zariadenia, živých zvierat a odovzdať ho
žalobcovi zastavil. Žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou domáhal vypratania v petite
označenej nehnuteľnosti dôvodiac, že ako právnická osoba, samostatný územný samosprávny a
správny celok podľa zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v platnom znení samostatne hospodári
s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami a je výlučným vlastníkom predmetného pozemku, ktorého
časť, cca 4 ha, užíva žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu. V minulosti ho užíval na základe
nájomnej zmluvy zo dňa 05. 01. 2005, pričom podmienkou nájmu bolo, že plocha t. j. pozemok sa
prenajímal žalovanému ako nájomcovi za účelom vytvorenia jazdeckej dráhy pre kone a priestoru na
jazdu na koňoch pre deti s tým, že udržiavanie poriadku na prenajatej ploche je povinnosťou nájomcu.
Listom č. sp. 502/2013, ktorý bol žalovanému doručený dňa 03. 12. 2013, ku dňu 31. 12. 2013 vypovedal
nájom z dôvodu, že žalovaný napriek viacerým výzvam užíval predmet nájmu v rozpore s nájomnou
zmluvou, na prenajatom pozemku nevytvoril jazdeckú dráhu pre kone a priestor pre jazdu na koňoch pre
deti, namiesto toho na pozemku skladoval odpad, zhromažďoval svoje nepotrebné veci a neporiadok
sa začal z prenajatého pozemku šíriť do okolia. Rozhodnutie vypovedať žalovanému nájom bolo prijaté
na základe rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Čalovec č. 165/15/2711/2013 zo dňa 27. 11. 2013.
Žalovaný nehnuteľnosti kontinuálne užíva a od 01. 01. 2016 neplatí žiadne nájomné.

3. Svoje rozhodnutie právne oprel o ust. § 126, § 663, § 677, § 682 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), § 1, § 12 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych
pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov (ďalej
len zák. č. 504/2003 Z. z.). Výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca je
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v kat. úz. N. zapísanej na LV č. XXX ako parc. reg. C č. XXX/XX -
orná pôda o výmere 82 603 m2, ktorej časť užíva žalovaný v rozsahu cca 4 ha. Strany sporu uzatvorili
dňa 05. 01. 2005 nájomnú zmluvu, ktorej predmetom nájmu bol nájom časti pozemku parc. č. XXX/XX
ohraničený cestou III. triedy č. XXXXX zo severnej strany, lesným porastom z východnej strany, poľnou
cestou zo západu a paralelne s cestou III. triedy 20 m od posedu (žel. konštrukcie) poľovníkov z južnej
strany. Podmienkou nájmu bolo, že plocha, t. j. pozemok, sa prenajíma žalovanému ako nájomcovi za
účelom vytvorenia jazdeckej dráhy pre kone a priestoru na jazdu na koňoch pre deti a tiež, že udržiavanie
poriadku na prenajatej ploche je povinnosťou nájomcu. Listom č. sp. 502/2013, ktorý bol žalovanému
doručený dňa 03. 12. 2013, žalobca vypovedal nájom z dôvodu, že žalovaný napriek viacerým výzvam
užíval predmet nájmu v rozpore s nájomnou zmluvou, na prenajatom pozemku nevytvoril jazdeckú dráhu
pre kone a priestor pre jazdu na koňoch pre deti, na pozemku iba skladoval odpad, zhromažďoval svoje
nepotrebné veci a neporiadok sa začal z prenajatého pozemku šíriť do okolia, čo považoval žalobca
za závažné porušenie nájomnej zmluvy. Žalobca vypovedal zmluvu okamžite ku dňu 31. 12. 2013
na základe rozhodnutia Obecného zastupiteľstva Čalovec č. 165/15/2711/2013 zo dňa 27. 11. 2013.
Napriek viacerým výzvam žalobcu nedošlo zo strany žalovaného k vyprataniu predmetu nájmu a ani k
jeho uvedeniu do pôvodného stavu. Následne bola žalobcom vypracovaná nájomná zmluva, podpísaná
starostom obce dňa 13. 03. 2015 a odsúhlasená jeho obecným zastupiteľstvom, ktorou bolo navrhnuté
žalovanému uzavretie novej nájomnej zmluvy č. 3/2015 za rovnakým účelom a ktorú žalovaný odmietol
podpísať z dôvodu krátkej lehoty trvania nájmu. Žalobca žalovaného listom zo dňa 13. 11. 2019, na
základe § 12 ods. 3 zák. č. 504/2003 Z. z., vyzval na vrátenie a prevzatie pozemku najneskôr do 31. 12.
2019. Žalovaný doposiaľ predmetnú nehnuteľnosť užíva na chov koní.

4. Dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, keď žalobca sa domáha ochrany svojho vlastníckeho
práva proti žalovanému, ktorý mu ju neprávom zadržuje. Prioritne skúmal, či žalovaného užívacie
právo je bez právneho dôvodu. Mal preukázané, že medzi stranami konania vznikol platný záväzkovo-
právny vzťah založený nájomnou zmluvou. Keďže predmetom nájmu bola orná pôda na predmetný
právny vzťah prednostne aplikoval ustanovenia zák. č. 504/2003 Z. z. a následne ustanovenia OZ.
Zvýraznil, že strany sporu v nájomnej zmluve zo dňa 05. 01. 2005 si dohodli podmienky
nájmu tak, že účelom nájmu bolo vytvorenie jazdeckej dráhy pre kone a priestoru na jazdu na koňoch
pre deti, nájom bol na dobu neurčitú s tým, že každá zo zmluvných strán môže vypovedať zmluvu ku
koncu kalendárneho roka s dvojmesačnou výpovednou lehotou. V prípade závažného porušenia zmluvy
bolo možné zmluvu vypovedať obojstranne okamžite, bez výpovednej lehoty. Žalobca nájom skončil
výpoveďou doručenou žalovanému dňa 03. 12. 2013 ku dňu 31. 12. 2013, a to z dôvodu závažného
porušenia nájomnej zmluvy, konkrétne nedodržania podmienok nájmu. Pri skúmaní výpovede dospel
k záveru, že zmluvné podmienky dania výpovede bez výpovednej lehoty žalobca nesplnil, nakoľko
výpovedný dôvod (závažné porušenie) nevymedzil skutkovo tak, aby nebolo možné ho zameniť s
iným skutkom, čo spôsobilo neurčitosť právneho úkonu. Konštatoval však, že výpoveď žalobcu splnila
zmluvné podmienky dania výpovede bez udania dôvodu s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorú
dohodu pri nájme nehnuteľností na dobu neurčitú umožňuje zákon č. 504/2003 Z. z. v § 6, ako i
Občiansky zákonník v § 677, z ktorého dôvodu skončil nájom uplynutím výpovednej lehoty (2 mesiace)
po doručení výpovede, t. j. dňa 28. 02. 2014. Po tomto dni žalovaný užíva predmetnú nehnuteľnosť bez
právneho dôvodu, keď k následnému uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy nedošlo. Dôvodil zároveň, že
novelou zák. č. 504/2003 Z. z. a zákonom č. 2/2019 Z. z. došlo k úprave práv a povinností k pozemkom,
ktoré sú užívané bez nájomnej zmluvy. V tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca žalovaného listom
zo dňa 13. 11. 2019 vyzval na vrátenie a prevzatie pozemku. Lehotu na vrátenie zákonodarca v prípade
pozemku, na ktorom nebola založená úroda, určil do konca príslušného kalendárneho roka. Keďže
žalovaný výzvu prevzal dňa 20. 11. 2019, koniec príslušného kalendárneho roka pripadol na deň
31. 12. 2019. Splnením i tejto zákonnej podmienky žalobcom mal za preukázané, že užívacie právo
žalovaného je bez právneho dôvodu. Ohľadne identifikácie vypratať sa majúcej nehnuteľnosti uviedol,
že síce predmetom nájmu v zaniknutej nájomnej zmluve bola iba časť z parc. č. 340/13 cca o výmere
4 hektáre, ale sám žalovaný vo výpovedi uviedol, že pri odovzdaní v prírode mu nevymerali predmet
nájmu, že žalovaný užíva časť sporom dotknutej nehnuteľnosti a v prípade právoplatnosti rozsudku
musí vypratať tú časť nehnuteľností, ktorú skutočne užíva, pričom ostatnej časti, ktorú neužíva, sa
uložená povinnosť netýka. Poznamenal tiež, že predmetom vypratania je časť z parc. č. 340/13 užívaná

žalovaným, čo je v prírode ťažko identifikovateľné, preto povinnosť uložil na celú parcelu. Dôkazný návrh
žalovaného na výsluch jeho brata B. S., k preukázaniu okolností a skutočností, prečo došiel predmetný
prípad až do tohto štádia, zamietol dôvodiac, že právne skutočnosti na spravodlivé posúdenie sporu
vyplývali z listinných dôkazov a samotná výpoveď svedka by neovplyvnila rozhodnutie vo veci.

5. Zastavujúci výrok rozsudku odôvodnil aplikáciou ust. § 145 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pretože žalobca kvalifikovaným spôsobom zobral v tejto časti
žalobu späť.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a žalobcovi priznal plnú náhradu
trov konania, i napriek jeho čiastočnému úspechu v konaní. Vychádzal z toho, že späťvzatá časť žaloby
sa týkala iba toho, v čom malo spočívať vypratanie (odstránenie z tohto pozemku všetky svoje veci,
zariadenia, živé zvieratá a odovzdať ho žalobcovi), nešlo o samostatný nárok, ale iba o spresnenie
povinností žalovaného pri vyprataní predmetu sporu.

7. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a výroku o nároku na náhradu trov konania podal odvolanie
žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d), e), g), h) CSP, domáhajúc sa jeho zmeny a
zamietnutia žaloby. Namietal, že súd prvej inštancie neskúmal ako k spornému stavu došlo, nezaoberal
sa protiprávnym počínaním žalobcu a zneužívaním právomoci verejného činiteľa. Uviedol, že žalobcu
žiadal o kúpu predmetného pozemku a žalobca jeho žiadosť odmietol, pričom kúpu inej parcely o
rozlohe 167 ha schválil cudziemu nájomcovi, čím poukazoval na svoju diskrimináciu. Tvrdil, že žalobca
podvodným spôsobom mu stále neumožnil nadobudnúť právny vzťah k pozemku a nájomná zmluva č.
3/2015 bola len ďalší podvod, a preto ju nepodpísal. Zvýraznil, že kúpa predmetného pozemku by bola
pre neho najlepším riešením. Žalobcom ponúkanú nájomnú zmluvu označil za likvidačnú a nútiť stranu,
aby takúto zmluvu podpísala za trestné. Vytkol, že nebol preskúmaný ani jeho dôkaz, a to žiadosť jeho
brata zo dňa 09. 12. 2015, majiteľa koní na parc. č. XXX/XX, ktorej súd nevyhovel z dôvodu, že na
pozemku existuje platný nájomný vzťah, čo bola lož. Záverom konštatoval, že protizákonné počínanie
žalobcu viedlo k jeho neoprávnenému vzťahu k parc. č. XXX/XX.

8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny v napadnutých častiach potvrdiť. Zdôraznil, že predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti
a neoprávnené zadržiavanie veci (pozemku) žalovaným. Uviedol, že z odvolania je zrejmé, že žalovaný
potvrdzuje zo svojej strany neoprávnené zadržiavanie nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu a
podstata jeho odvolania spočíva v námietke, že prvoinštančný súd neskúmal, ako došlo k stavu
neoprávneného užívania nehnuteľnosti, z ktorého viní žalobcu. Dôrazne poprel, že by sa mal dopustiť
akéhokoľvek trestného činu, priestupku alebo správneho deliktu a v tomto smere ide len o subjektívny
názor žalovaného. Práve naopak, snažil sa situáciu so žalovaným riešiť trpezlivo a zmiernym spôsobom.
Tento odvolací dôvod označil za právne bezvýznamný a ďalšie odvolacie dôvody žalovaného považoval
za nenaplnené. Akcentoval, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný nehnuteľnosť užíva bez právneho
titulu, čo vyplýva i zo samotného odvolania.

9. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) po zistení, že odvolanie
podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§
359 CSP) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 219 ods. 3 CSP
a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. V tomto konaní sa žalobca žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému, vypratať nehnuteľnosť
v kat. úz. N., vedenú na LV č. XXX ako parc. reg. C č. XXX/XX - orná pôda o výmere 82 603 m2
a odstránenia z tohto pozemku všetkých vecí, zariadení, živých zvierat žalovaného a pozemok mu
odovzdať. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť vypratať predmetný
pozemok a konanie v časti, týkajúcej sa odstránenia z pozemku všetkých vecí, zariadení, živých zvierat
žalovaného a odovzdať ho žalobcovi, zastavil. Predmetom odvolacieho konania je vyhovujúci výrok

rozsudku a naň nadväzujúci výrok o nároku na náhradu trov konania, keď zastavujúci výrok rozsudku
pre absenciu odvolania strán sporu nadobudol právoplatnosť.

12. S ohľadom na žalovaným tvrdené odvolacie dôvody, odvolací súd úvodom uvádza, že žalovaným
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe
súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že
mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Príkladom takejto vady môže byť nesprávne
realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, porušenie viazanosti
súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím
príslušného orgánu. Žalovaný namietal i vadu podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Vyhodnotenie potenciálnej
relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonania je úlohou a doménou súdu.
Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie
relevantné skutkové zistenia, a ktorého vykonanie je prípustné, pretože takýmto postupom sťažuje
dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať v neunesení jej dôkazného bremena
a neodôvodnene sa vzďaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu. Odvolací dôvod
v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
je potrebné vnímať v spojitosti s ust. § 366 písm. d), z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť
v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny.
K žalovaným tvrdenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza,
že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti
majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych
predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis,
ale nesprávneho vyložil.

13. V súdenej veci odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným namietané odvolacie dôvody nie sú dané.
Vo vzťahu k vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie prisúdeného nároku, vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti,
ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, čím dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil. Jeho rozhodnutie je náležite skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, keď súd prvej inštancie uviedol rozhodujúci
skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci,
výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z
ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery zrozumiteľne vysvetlil a z odôvodnenia jeho
rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných
právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Keďže odvolací súd sa
stotožňuje s odôvodnením preskúmavaného rozsudku, využijúc postup podľa § 387 ods. 2 CSP sa
obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, na ktoré odkazuje, pretože ani v odvolacom
konaní nevyšli najavo skutočnosti a dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.
Odvolací súd zvýrazňuje, že súd vo všeobecnosti nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných
stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či
pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je potrebné len to, aby bolo reagované na podstatné a
relevantné argumenty (obdobne napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS
209/04, II.ÚS 14 200/09).

14. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržiava.

15. Ustanovenie § 126 ods. 1 OZ upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Súdnu ochranu
vlastníckeho práva možno realizovať aj prostredníctvom žaloby na vydanie veci (actio reivindicatio),
resp. na vypratanie nehnuteľnosti, ktorá je žalobou na plnenie a chráni obsah vlastníckeho práva, t.
j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou.

Žaloba na vydanie veci, resp. na vypratanie nehnuteľnosti predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.
j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Základnou
podmienkou úspechu takejto žaloby je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu (aktívna legitimácia).
Avšak ani preukázaním vlastníckeho práva nemusí byť nárok na ochranu opodstatnený, ak žalovaný má
právo na užívanie veci alebo zasahovanie do vlastníckeho práva na základe platnej zmluvy, vecného
bremena alebo iných skutočností. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba,
avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod.

16. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho preskúmavaných častiach
odvolací súd len akcentuje, že posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy,
bezosporu žalovanému nesvedčí žiaden právny titul, ktorý by ho oprávňoval k užívaniu sporom
dotknutej nehnuteľnosti. Jeho nájomný pomer založený Nájomnou zmluvou zo dňa 05. 01. 2005
totiž skončil výpoveďou zo strany žalobcu, ako to správne ustálil prvoinštančný súd, nový nájomný
pomer mu nevznikol a v konaní nebol preukázaný ani iný právne aprobovaný dôvod zakladajúci právo
žalovaného užívať žalobcovi vlastnícky patriacu nehnuteľnosť. Samotný žalovaný vo svojom odvolaní
túto skutočnosť potvrdil. Niet tak pochýb, že žalovaný predmetnú nehnuteľnosť užíva bez právneho
dôvodu, čím sú naplnené predpoklady pre aplikáciu § 126 ods. 1 OZ a uloženie povinnosti žalovanému
ním užívanú časť parc. č. XXX/XX vypratať. Tento záver nie je spôsobilé spochybniť ani tvrdenie
žalovaného, týkajúce sa údajnej trestnej činnosti žalobcu v súvislosti so snahou žalovaného odkúpiť
pozemok, keďže môže byť posudzované len orgánmi činnými v trestnom konaní a pre súčasné civilné
konanie je právne irelevantné.

17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania potvrdil ako vecne správny.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 396 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
% vzhľadom na jeho plnú úspešnosť v odvolacom konaní. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 31, 2022. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.