Decision was made at the court Okresný súd Stará Ľubovňa
Judgement was issued by Mgr. Vladimír Gurka
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203079
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517203079.4
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: Q. Z., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A.
XXX, t.č. R. 2, XXXX KE O., D., pr. zast.: Mgr. Mária Baranová, LL.M., advokátka, Továrenská 43, Stará
Ľubovňa proti žalovaným: 1/ E. D., rod. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX, toho času X J. F., NJ
07656, V., pr. zast.: JUDr. Slavomír Firment, advokát, 17. novembra 14, Stará Ľubovňa a 2/ Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 v konaní o určenie neplatnosti zmluvy
o úvere a neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva takto
r o z h o d o l :
I. Súd o d m i e t a žalobu žalobkyne doručenú súdu dňa 2.2.2017.
II. Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej v 1. rade trovy konaní vedených na Okresnom súde
Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4C/199/2015 a 8C/28/2017 vrátane trov neodkladného opatrenia v konaní
vedenom na Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. 4C/199/2015 v rozsahu 100 %, o ktorej výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovanému v 2. rade súd nárok na náhradu trov konania vedeného na Okresnom súde Stará
Ľubovňa pod sp. zn. 8C/28/2017 voči žalobkyni n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Na tunajšom súdu sa pod sp. zn. 4C/199/2015 viedlo o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy
o zriadení záložného práve k nehnuteľnostiam. Ako žalobkyňa v tomto konaní vystupovala E. D. a ako
žalovaní Q. Z. a spol. Prima banka Slovensko, a.s. Žalobkyňa sa domáhala neplatnosti zmluvy o úvere
a o záložnom práve, ktoré uzavrel jej nebohý exmanžel so žalovaným v 2. rade aj v mene žalobkyne na
základe plnomocenstva, ktoré žalobkyňa nepodpísala. Predmetom zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam boli nehnuteľnosti, pri ktorých sú žalobkyňa a jej exmanžel vedení ako bezpodieloví
spoluvlastníci. Žalovaná v 1. rade Q. Z. vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2017 sa okrem
vyjadrenia k tomuto konaniu vyjadrila aj k uzavretiu darovacej zmluvy, na základe ktorej sú žalobkyňa
a jej exmanžel vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľností, pričom namietala jej platnosť.
Ďalším podaním doručeným súdu dňa 2.2.2017 žiadala vyslovil neplatnosť darovacej zmluvy evidovanej
pod V875/2002. Súd uznesením 4C/199/2015 zo dňa 22.5.2017 vylúčil vzájomnú žalobu žalovanej v 1.
rade na vyslovenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy na samostatné konanie. Toto konanie bolo
zapísané pod sp. zn. 8C/28/2017.
2. V novom konaní súd uznesením č.k. 8C/28/2017-15 zo dňa 13.10.2017 vyzval žalobkyňu, aby v
lehote 10 dní doplnila a spresnila, resp. opravila žalobu (ide o vzájomnú žalobu v pôvodnom konaní,
ktorá je v novom konaní žalobou, preto ju súd bude ďalej označovať ako žaloba - pozn. súdu), a to aby
presne označila strany sporu tak, aby bol určitý okruh žalovaných (súd vylúčil vzájomnú žalobu Q. Z. na
samostatné konanie, teda koná aj vo vylúčenom konaní so stranami, ako boli v pôvodnom konaní, avšak
vo vzájomnej žalobe menovaná neoznačila jednoznačne strany, pričom vzhľadom na predmet sporu a
jej vzájomnú žalobu nie je zrejmé, či navrhuje konať so všetkými stranami (akurát v opačnom procesnompostavení), ako v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/199/2015) a aby oznámila súdu, z akého právneho
predpisuvyplývaprávožalobcudomáhaťsanasúdeurčeniaprávnejskutočnostivzmysle§137písm.d)
Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), t.j určenia neplatnosti darovacej zmluvy, resp. aby upravila
žalobu tak, aby predmetom konania bola žaloba podľa § 137 písm. a) alebo c) CSP. Žalobkyňa bola
zároveň v zmysle § 129 CSP poučená, že v prípade, ak v lehote určenej súdom žalobu neopraví, súd jej
podanie odmietne. Uvedené uznesenie prevzal právny zástupca žalobkyne dňa 25.10.2017. Následne
bolasúdupredloženásubstitučnáplnámocodprávnehozástupcužalobkynepreJUDr.MartuKonkoľovú
a zároveň žiadosť JUDr. Konkoľovej o predĺženie lehoty na doplnenie a spresnenie žaloby o 15 dní,
pretože je potrebné zabezpečiť viaceré dôkazy a tieto sa doposiaľ nepodarilo zabezpečiť vzhľadom
na to, že žalobkyňa sa nachádza v D.. Súd oznámením doručeným JUDr. Konkoľovej dňa 20.11.2017
predĺžil lehotu na doplnenie a spresnenie žaloby do 30.11.2017. Do vydania tohto uznesenia nebolo zo
strany žalobkyne a jej právnych zástupcov predložené žiadne spresnenie žaloby, pričom je potrebné
uviesť, že vady, ktoré vyžadoval súd odstrániť, mohla žalobkyňa odstrániť, keďže súd ju nevyzýval na
predloženie dôkazov, ale na odstránenie právnych vád žaloby.
3. Podľa § 129 ods. 3 CSP ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie
odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
4. Žalobkyňa v určenej lehote, ani do dňa vydania tohto rozhodnutia svoju žalobu v zmysle uvedeného
uznesenia neopravila a nedoplnila napriek tomu, že bola poučená o následkoch nedoplnenia podania.
Jednak v danom prípade vo vzájomnej žalobe neoznačila presne strany sporu, teda nie je zrejmé, s kým
má súd konať (označenie strán sporu v záhlaví tohto uznesenia vychádza iba z okruhu strán sporu v
pôvodnom konaní, v ktorom bola podaná vzájomná žaloba) a jednak v danom prípade sa žalobkyňa
domáha neplatnosti právneho úkonu - darovacej zmluvy, t.j. určenia právnej skutočnosti. Uvedený druh
žalôb je „nóvum“ v novej úprave civilného procesného práva zavedenou CSP od 1.7.2016. V zmysle
dôvodovej správe k § 137 CSP ide o úplne novú koncepciu, kde sa v písm. c) a d) rozlišuje klasická
určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d). „Záujmom zákonodarcu
bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a
iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi
osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a
pod.“ Z uvedeného je teda zrejmé, že cieľom predkladateľa CSP bolo obmedziť podávanie žalôb o
určenie právnej skutočnosti, ktoré prax súdov síce akceptovala ako žaloby u určenie, či tu právo je alebo
nie je, ale je zrejmé, že určenie právnej skutočnosti zväčša nerieši vec samotnú, ale je len predbežnou
otázkou na vyriešenie právneho vzťahu, ktorého sa je možné domáhať priamo určovacou žalobou alebo
žalobou o plnenie. Žalobu o určenie právnej skutočnosti teda chcel predkladateľ zákona pripustiť len
v prípadoch, keď je v osobitnom zákone výslovne upravené, že určitá osoba alebo okruh osôb sa
určitého práva môže domáhať žalobou na súde. Vzhľadom na túto skutočnosť pre účely podania žaloby
o určenie neplatnosti právneho úkonu podľa názoru súdu nestačí len všeobecná formulácia, že napr.
absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa môže domáhať každý. Uvedenému zodpovedajú aj názory v
najnovšej odbornej literatúre k CSP (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,
J.,Tomašovič,M.akol.,Civilnýsporovýporiadok.Komentár.Praha:C.H.Beck,2016,505s.)zostavenej
prevažne členmi rekodifikačnej komisie pripravujúcej CSP, v ktorej je vyslovený aj názor, že ak možnosť
podať takúto žalobu nevyplýva z osobitného predpisu, ide o vadu, ktoré je potrebné odstrániť v zmysle
§ 129 CSP. Jej neodstránenie má za následok procesnoprávne rozhodnutie vo veci (t.j. odmietnutie
žaloby), nie rozhodnutie vo veci samej.
5. Súd sa stotožňuje s vyššie uvedeným názorom ohľadne procesných následkov nespresnenia
žaloby o určenie právnej skutočnosti. Súd pritom vychádzal z toho, že podmienka žaloby o určení
právnej skutočnosti (t.j. že takéto právo musí vyplývať z osobitného predpisu) je upravená procesným
predpisom, teda táto skutočnosť tvorí podmienku žaloby § 137 písm. d) CSP. Ak táto nie je splnená ani
po výzve podľa § 129 CSP, je to dôvod na odmietnutie podania. Takéto procesné rozhodnutie je pritom
aj v prospech žalobcu, ktorý si môže skôr podať novú žalobu, ktorú upraví, ako je to potrebné, pričom
odpadá riešenie otázky, či v danej veci nejde o res iudicata, teda prekážku rozhodnutej veci. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti súd žalobu v zmysle cit. § 129 ods. 3 CSP odmietol.
6. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania (najmä vo vzťahu medzi Q. Z. a E. D.) je súd viazaný
rozhodnutím Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/27/2017-157 zo dňa 19.12.2017, ktoré bolo vydané
v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/199/2015 na základe odvolania E. D. proti výroku o trovách konania vrozsudku sp. zn. 4C/199/2015 zo dňa 14.6.2017. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania
v konaní 4C/199/2015 vychádzal z toho, že sú v danom prípade dané okolnosti hodné osobitného
zreteľa, preto žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania. Krajský súd v Prešove
v uvedenom rozhodnutí zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku trovách konania
medzi žalobkyňou (t.j. E. D.) a žalovanou v 2. rade (t.j. spol. Prima banka Slovensko, a.s.) tak, že
priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému v 2. rade, vrátane
trov predbežného opatrenia, ďalším výrokom zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o trovách konania
medzi žalobkyňou (t.j. E. D.) a žalovanou v 1. rade (t.j. Q. Z.) a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu
1. inštancie na ďalšie konanie. Tretím výrokom priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % proti žalovanému v 2. rade. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu
pritom vyplýva, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania (vo vzťahu medzi E. D. a Q.
Z.) považoval odvolací súd v tomto štádiu konania za predčasné vzhľadom na skutočnosť, že súd
prvej inštancie uznesením č. k. 4C/199/2015-120 zo dňa 22.05.2017 vylúčil konanie ohľadom návrhu
žalovanej v 1. rade na vyslovenie absolútnej neplatnosti darovacej zmluvy na samostatné konanie, teda
vo vylúčenom konaní môžu byť strany konania úspešné rozdielne, čo bude mať dopad aj na trovy celého
prvoinštančného konania. O trovách (konania 4C/199/2015) bude musieť rozhodnúť súd prvej inštancie
až v rozhodnutí o celom predmete konania. Aj keď v danom prípade ide o dva rôzne predmety konania,
v ktorých by mal vystupovať iný okruh strán sporu a ktorých trovy by mali byť riešené samostatne,
vzhľadom na viazanosť názorom odvolacieho súdu súd prvej inštancie rozhodol v tomto konaní aj o
trovách konania 4C/199/2015 vo vzťahu medzi Q. Z. a E. D.. Vo vzťahu k spol. Prima banka Slovensko
a.s. súd rozhodoval iba o nároku trov konania v tomto konaní, keďže trovy z konania 4C/199/2015 vo
vzťahu k tejto spoločnosti už boli vyriešené v predošlom konaní.
7. O trovách konania vo vzťahu medzi Q. Z. a E. D. súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 C.s.p. a analogicky podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 základných princípov CSP
V konaní vedenom pod sp. zn. 4C/199/2015 bola E. D. v celom rozsahu úspešná, pričom vzhľadom
na názor vyslovený odvolacím súdom vo vyššie uvedenom rozhodnutí neboli v danom prípade splnené
podmienky na rozhodovanie o trovách konania podľa § 257 CSP. Za tohto stavu potom má E. D. nárok
na náhradu trov konania 4C/199/2015 v celom rozsahu, a to vrátane trov neodkladného opatrenia (v
čase jeho vydania išlo o predbežné opatrenie). V konaní vedenou pod sp. zn. 8C/28/2017 bola vzájomná
žaloba odmietnutá, pretože žalobkyňa v tomto konaní nedoplnením vzájomnej žaloby procesne zavinila
skončenie konania odmietnutím žaloby, teda mala by nahradiť trovy protistrany. Súd v tejto časti pritom
aplikoval právnu úpravu do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej veci, keďže náhrada trov pri
odmietnutí návrhu v CSP nie je riešená, ale ide o procesné skončenie veci, podobne ako u zastavenia
konania, kde jedna zo strán procesne zaviní tento spôsob rozhodnutia. Vzhľadom na tieto skutočnosti
súd zaviazal žalobkyňu nahradiť trovy oboch konaní v plnom rozsahu.
8.OtrováchkonaniavovzťahumedziQ.Z.aspol.PrimabankaSlovensko,a.s. súdrozhodolanalogicky
podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s čl. 4 základných princípov CSP tak, že žalovanému v 2. rade nárok
na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa svojím nedoplnením podania procesne zavinila
skončenie konania odmietnutím vzájomnej žaloby, teda mala by nahradiť trovy protistrany. Keďže však
zo spisu 8C/28/2017 nevyplýva, že by žalovanému v 2. rade v tomto konaní vznikli nejaké trovy a
žalovaný v 2. rade si žiadne trovy ani neuplatnil, súd mu nárok na náhradu trov tohto konania voči
žalobkyni nepriznal. Súd pritom aplikoval právnu úpravu do obsahu a účelu najbližšie posudzovanej
veci, keďže náhrada trov pri odmietnutí návrhu v C.s.p. nie je riešená, ale ide o procesné skončenie
veci, podobne ako u zastavenia konania, kde jedna zo strán procesne zaviní tento spôsob rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.