Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, April 11, 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1710214995
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1710214995.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ivony Hrčekovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Emanuel Hebert,
P.O.BOX 243, Krajinská 30, Bratislava, IČO: 30 854 059, proti žalovanému: P.. H.. B.K. S., K..
X.XX.XXXX, Y. XX, O., práv. zast. Mgr. Peter Serina, advokátska kancelária, s.r.o., Poľnohospodárska
10, Bratislava, IČO: 36 858 510, o zaplatenie 2 655,52 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu
a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. 34Cb/2/2011-259 zo dňa 18.5.2016,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 34Cb/2/2011-259 zo 18.5.2016 z r u

š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1
991,64 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 995,82 EUR od 25.11.2008
do zaplatenia, zo sumy 663,88 EUR od 20.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 331,94 EUR od 14.3.2009
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 81,- EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 21.12.2010
domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2 655,32 EUR s úrokom z omeškania vo výške 8,50%
p. a. zo sumy 331,94 EUR od 23.1.2008 do zaplatenia, zo sumy 995,82 EUR od 25.11.2008 do
zaplatenia, zo sumy 663,88 EUR od 20.1.2009 do zaplatenia, zo sumy 331,94 EUR od 17.02.2009 do
zaplatenia,zosumy331,94EURod14.03.2009dozaplateniaanáhradytrovkonaniavsume162,-EUR.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 1.6.2007 Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci s
dohodnutým mesačným paušálom v sume 10 000,- Sk (331,94 EUR). Listom zo dňa 29.11.2010 bol

žalovaný vyzvaný na úhradu dlžnej sumy 2 655,52 EUR. Žalovaný na tento list však nereagoval a do
dnešného dňa dlžnú sumu neuhradil.
3. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vydal platobný rozkaz, proti ktorému však žalovaný podal v
zákonnej lehote odpor s odôvodnením, že sa so žalobcom dohodol na poskytovaní právnych služieb už
vo februári 2007, pričom na základe ústnej dohody mu vyplácal paušálnu odmenu v sume 6 000,-Sk.
Až dňa 1.6.2007 žalobca predložil žalovanému návrh písomnej zmluvy o poskytovaní právnych služieb.
Žalovaný ale nebol poučený o spôsoboch určenia odmeny žalobcom, a tak súhlasil s navrhovanou

paušálnou odmenou v sume 10 000,- Sk s tým, že časť paušálnej odmeny v sume 6 000,- Sk bola
určená ako odplata za riešenie obchodnoprávnej agendy klienta a časť odmeny v sume 4 000,- Sk
bola určená ako odplata za riešenie občianskoprávnych a rodinných vecí. Faxovou správou zo dňa
9.7.2008 žiadal žalovaný, aby bolo dodatkom k zmluve o poskytovaní právnych služieb upravenévyúčtovanie trov právneho zastúpenia, ktoré boli priznané k rukám žalobcu v úspešných sporoch a
taktiež navrhoval zobrať v úvahu svoju situáciu, kedy nemohol už pri faktickom ukončovaní podnikania
platiť paušálnu odmenu z dôchodku. Časť vecí odovzdaných žalovaným na účely plnenia predmetu

zmluvy o poskytovaní právnych služieb bola vrátená už dňa 22.8.2008. Faxovou správou zo dňa
19.9.2008 žiadal žalovaný upraviť zmluvu o poskytovaní právnych služieb, a to hlavne v časti týkajúcej
sa trov právneho zastúpenia poukázaných súdnym exekútorom. Listom zo dňa 26.2.2009 oznámil
žalobca žalovanému, že nebude zastupovať žalovaného v občianskoprávnych veciach týkajúcich sa
dedičstva žalovaného a vrátil mu súvisiace dokumenty. Žalovaný faxovou správou zo dňa 18.3.2009

vrátil žalobcovi faktúry za január a február za účelom ich prepracovania s zdôvodnením, že sa
zmenil objem poskytovaných právnych služieb a nebola upravená otázka vyúčtovania trov právneho
zastúpenia. Na základe uvedeného sumy na faktúrach podľa žalovaného neboli oprávnené. Žalobca
považoval odpor žalovaného za účelový.
4. Súd prvej inštancie uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a najmä listinnými
dôkazmi. Poukázal na výpoveď žalobcu, ktorý na pojednávaní tvrdil, že Zmluvu o poskytovaní právnej

pomoci ukončil ku dňu 1.4.2009 zo zdravotných dôvodov a kvôli správaniu žalovaného. Uviedol,
že medzi nimi neexistovala dohoda, že by paušálna mesačná náhrada vo výške 10 000,- Sk bola
delená tak ako tvrdil žalovaný. Reálne poskytoval právne služby žalovanému do 31.3.2009 s tým,
že mesiac marec mu už neúčtoval. Pravidelné mesačné správy mu nepodával, pretože tak bol so
žalovaným dohodnutý. Všetka jeho práca vyplývala so spisov, ktoré viedol a ktoré žalovanému po

skončení spolupráce odovzdal. Mali takú dohodu, že sa stretávali na osobnej konzultácií približne raz za
týždeň, pričom žalovaný mu oznámil, ktoré spisy si má priniesť, tie aj priniesol a následne konzultovali.
Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluva o poskytovaní právnej pomoci bola uzatvorená podľa
zákona č. 132/1990, a to dňa 1.6.2007, kedy už bol účinný zákon 586/2003 a zákon č. 132/1990 bol
zrušený. Žalobca podľa jeho názoru porušil § 13 advokátskeho poriadku a to tým, že bez zbytočného

odkladu mal vec s klientom finančne vysporiadať. Za konečné vysporiadanie nemožno však podľa jeho
názoru považovať jednotlivé faktúry, ktoré žalobca vystavil a zaslal žalovanému. Konečné finančné
vysporiadanie by malo obsahovať celkové vyúčtovanie aj s vyúčtovaním trov právneho zastúpenia,
ktoré boli v jednotlivých konaniach priznané alebo neboli zaúčtované. Žalovaný považoval žalobu za
predčasne podanú. Z výpovede svedkyne Ing. B. S. (manželky žalovaného) súd zistil, že pre žalovaného

vykonávala účtovníctvo. Právne služby boli podľa jej tvrdení vyplatené žalobcovi na účet a u tých, ktoré
neboli, bol vyhotovený pokladničný doklad. Podľa pokladničných dokladov bola uhradená dňa 19.5.2007
suma 331,94 EUR, 20.9.2007 suma 165,97 EUR, 18.10.2007 suma 165,97 EUR, 22.11.2007 suma
165,97 EUR, 14.12.2007 suma 165,97 EUR, 14.12.2007 suma 2x 331,94 EUR, 18.2.2008 suma 331,94
Eur, 12.1.2009 suma 331,94 EUR. Dňa 5.6.2010 vyplatil žalovaný žalobcovi sumu 200 EUR, na čo ale

nemá doklad, avšak mala vedomosť, že žalobca sumu uznal s tým, že následne vyhotoví pokladničný
doklad.
5. Z hľadiska právneho posúdenia veci súd prvej inštancie poukázal na § 13 advokátskeho poriadku, §
22 ods. 1, § 24 ods. 1 a 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskyzákonník(ďalejlen,,Obč.zák.“).Súdmalzvykonanéhodokazovaniapreukázané,žežalobca

so žalovaným uzavreli Zmluvu o poskytovaní právnych služieb s účinnosťou od 1.6.2007. V článku IV.
sa dohodli na mesačnej forme paušálnej odmeny v sume 331, 94 EUR (10 000,- Sk), a to na základe
vystavenej faktúry. Podľa tvrdení žalobcu na pojednávaní dňa 23.10.2012 paušálnu odmenu navrhol
žalovaný,pričomvýškabolaurčenábezohľadunamnožstvosporov,ktorébudezastupovaťastým,žesi
nebude účtovať žiadne iné náklady, napríklad cestovné. Žalobca ukončil Zmluvu o poskytovaní právnych

služieb ku dňu 1.4.2009, a to z dôvodu, že sa narušila nevyhnutná dôvera medzi ním a klientom v zmysle
§ 22 ods. 1 zákona o advokácii. Taktiež mal súd preukázané, že žalobca po ukončení zastupovania
vrátil žalovanému všetky doklady, ktoré mu zveril. Z predložených listinných dôkazov žalobcu zo dňa
9.2.2013 súdu vyplývalo, že vykonával pre žalovaného právne zastupovanie a zároveň žalobca predložil
žalovanému zoznam súdnych spisov a exekučných spisov zo dňa 8.4.2009, ktoré si osobne prevzal

žalovaný v kancelárii žalobcu na základe ukončenej spolupráce s poskytovaním právnych služieb. Po
skončení zastupovania bol žalobca povinný v zmysle advokátskeho poriadku s klientom urobiť finančné
vysporiadanie. Súd uviedol, že takéto finančné vysporiadanie prichádza do úvahy len vtedy, ak by
žalovaný riadne platil dohodnutú paušálnu odmenu, to znamená, že aj keď žalobca takéto finančné
vysporiadanie neurobil, to nezbavuje žalovaného povinnosti zaplatiť žalobcovi za poskytnuté právne

služby paušálnu odmenu. Taktiež podľa súdu bolo nesporné, že medzi stranami bola mesačná odmena
za poskytovanie právnych služieb dohodnutá aj bez ohľadu na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré
boli priznané v jednotlivých súdnych konaniach. Žalovaný nezaplatil faktúry vystavené žalobcom, aj keď
podľa tvrdenia žalovaného niekoľkokrát vyzval žalobcu na zníženie paušálnej odmeny z dôvodu, že vniektorých veciach ho nebude zastupovať. Žalobca na to nereagoval, napriek tomu žalovaný neodstúpil
od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Z výdavkových pokladničných dokladov, ktoré predložil
žalovaný na pojednávaní dňa 4.6.2015 mal súd preukázané, že za poskytovanie právnych služieb za

december 2007 zaplatil žalobcovi sumu 331,94 EUR, čo vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu
zo dňa 17.12.2007 a taktiež z výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 12.1.2009 vyplýva, že zaplatil
žalobcovi sumu 331,94 EUR za poskytovanie právnych služieb za december 2008. Ostatné výdavkové
pokladničné doklady, ktoré predložil žalovaný sa podľa názoru súdu netýkali obdobia, z ktorého žiadal
žalobca zaplatiť paušálnu odmenu za poskytovanie právnych služieb. Žalovaný predložil na pojednávaní

príjmový pokladničný doklad zo dňa 6.3.2009 na sumu 200,- EUR, ktorý vyhotovil z dôvodu, že žalobca
počas pojednávania uznal, že mu zaplatil sumu 200,- EUR. Zo zápisníc z pojednávania nemal však súd
preukázané, že by žalobca uviedol, že by mu žalovaný zaplatil túto sumu, a preto toto tvrdenie nemal
súd preukázané, nakoľko ani na príjmovom pokladničnom doklade nebol uvedený žalobcov podpis o
prevzatí sumy.
6. Nakoľko teda z predložených príjmových dokladov bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že žalovaný

zaplatil žalobcovi paušálnu odmenu v sume 331,94 EUR za december 2007 a za december 2008, žalobu
považoval za dôvodnú len v časti 1 991,64 EUR a vo zvyšnej časti ju zamietol.
7. V časti úrokov z omeškania súd prvej inštancie poukázal na § 3 ods. 1 a § 10a nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania zo sumy
1 991,64 EUR vo výške 8,5 % ročne tak, ako navrhol žalobca v žalobe, napriek tomu, že v súlade s

uvedeným nariadením vlády SR a § 361 ods. 1 Obch. zák. mohol žiadať o 10 % vyššie než je základná
úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 8,50 % zo sumy
663,88 EUR od 19.1.2009 do zaplatenia, aj keď mohol žiadať úrok z omeškania vo výške 10,50 % p.
a. a taktiež súd priznal úrok z omeškania vo výške 8,50% p. a. zo sumy 331,84 EUR od 13.3.2009, aj

keď úrok z omeškania za dané obdobie bol 9,50% p. a..
8.Onáhradetrovkonaniasúdprvejinštancierozhodolpodľa§142ods.2O.s.p.apoodpočítaníúspechu
žalovaného v konaní priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 81,- EUR.
9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho vyhovujúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/, f/ O.s.p. Uviedol, že v celom odôvodnení

napadnutého rozsudku nie je zmienka o tom, že namietal účelnosť poskytnutej právnej pomoci, dokladal
dôkazy o nekvalite poskytnutej právnej pomoci a urobil vzájomný návrh na započítanie. Taktiež sa v
rozsudku nenachádza, že žalobca priznal ponechanie si trov, ktoré mu v zmysle zmluvy nepatrili (od
JUDr. J., vo veci S.) a tieto súd nezohľadnil ani vo výroku o výške sumy, ktorú má žalovaný žalobcovi
zaplatiť. Ďalej žalovaný uviedol, že argumentoval a tiež preukázal, že žalobca si ponechával aj sumy od

dlžníkov žalovaného v sporoch, v ktorých ho žalobca zastupoval, a to bez akéhokoľvek právneho titulu.
Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobca okrem podania návrhu na vydanie platobného rozkazu neurobil
v konaniach nič, termíny neurgoval a žiadnym spôsobom sa nesnažil hájiť záujmy klienta. Žalovaný
teda poukazoval na nekvalitné poskytovanie právnych služieb, za čo advokát nemá nárok na odmenu.
Žalovaný uviedol, že súd neuviedol ako žalobca uniesol dôkazné bremeno a ktorými dôkazmi svoj nárok

preukázal. Žalovaný namietal, že z rozsudku vôbec nevyplýva, ako sa súd vysporiadal s námietkami
žalovaného voči účelnosti a nekvalite poskytovaných služieb právnej pomoci. Na základe uvedeného
preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na
opätovné prejednanie a rozhodnutie vo veci.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že v prípade JUDr. J. žalovaný vedome zamlčal,
že k vyplateniu sumy 584,21 EUR došlo na základe jeho súhlasu v dôsledku toho, že nemá dostatok
finančných prostriedkov na úhradu vyplatenia poskytnutých právnych služieb. Vo veci úhrady sumy
199,50 EUR dal žalobca do pozornosti právoplatný platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok sp. zn.
33Rob/180/2009 zo dňa 11.2.2010. Žalobca vyjadril názor, že na strane žalovaného ide o nezmyselné a

ničím nepodložené konštrukcie, pričom o charaktere žalovaného má svedčať aj to, že ho už nezastupuje
Mgr. V., ktorý súdnou cestou vymáha od žalovaného neuhradené platby za poskytnuté právne služby.
Na základe uvedeného žalobca zastával názor, že napadnutý rozsudok vychádza z správneho právneho
posúdenia veci.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. Uviedol, že za december 2007 mu nebola suma uvedená v rozsudku poukázaná,
čo sa týka faktúry č. 11/2007 z 8.1.2008. Uviedol, že každý výdavkový a príjmový doklad obsahuje
sumu, je opečiatkovaný a je uvedené číslo faktúry, mesiac a rok z dôvodu, aby nedošlo k duplicitnémuvystaveniu faktúry. Pokiaľ išlo o úhradu za mesiac december 2008 žalobca uviedol, že žalovaný predložil
súdu výdavkový pokladničný doklad, z ktorého však súd nevedel, čoho sa týkal. Žalobca tak k odvolaniu
predložil z účtovnej evidencie pravý príjmový doklad zo dňa 12.1.2009 na sumu 331,94 EUR a kópiu

výdavkového pokladničného dokladu predloženého žalovaným s poukazom na fotomontážou upravenú
časť a žalovaným doplnenú vo vyjadrení ako ,,účtovný predpis“. Podľa žalobcu sa týmto podvodným
spôsobom žalovaný snažil dosiahnuť zníženie úhrady za poskytnuté právne služby. Nakoľko teda faktúry
za december 2007 a december 2008 neboli uhradené, navrhol žalobca, aby mu odvolací súd tieto sumy
priznal.

12. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

13. Podľa § 470 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,C.s.p.“), ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,

zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto
zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.

Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa
predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.
14. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia pojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej
inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je
účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa § 391 ods. 1 až 3 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak
bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie

konanieanovérozhodnutie,jepovinnývodôvodnenírozhodnutiauviesťajto,akomásúdprvejinštancie
vo veci ďalej postupovať.

Podľa§220ods.2C.s.p.,vodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a

aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé - (predtým § 157 O.s.p.)

16. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa citovanými zákonnými
ustanoveniami dôsledne neriadil. Predovšetkým sa nevysporiadal so všetkými námietkami žalovaného,
najmä tvrdeniami o nekvalite poskytovaných služieb právnej pomoci a to i v súlade so zákonom o
advokácií. Taktiež sa nevysporiadal i s námietkou žalobcu o nezaplatení platby žalovaným za rok

2008. Tieto nedostatky spôsobili nejasnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, čím sporovým
stranám v podstate súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom.17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ zrušil a
vec v zmysle § 391 C.s.p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom
konaní vykoná dôsledne opakované dokazovanie a vysporiada sa tak skutkovo i právne so všetkými

námietkami sporových strán.

18. O nároku na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 396 ods.
3 C.s.p. súd prvej inštancie v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní
zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.
1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).