Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, April 7, 2022

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 11P/12/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4322200288
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Bagala Vrábelová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2022:4322200288.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, vo veci starostlivosti o maloleté deti

R.: U., nar.: XX.XX.XXXX, Z., nar.: XX.XX.XXXX, X., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní
zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Leviciach ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov:
H. R., nar.: XX.XX.XXXX, bytom R. XX, B. a L. R., nar.: XX.XX. trvale bytom R., V. XX, toho času v ÚVV
a ÚVTOS Nitra, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

I. Maloletá U., nar.: XX.XX.XXXX, maloletá Z., nar.: XX.XX.XXXX a maloletá X., nar.: XX.XX.XXXX sa
z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke.

II. Obaja rodičia sú o p r á v n e n í maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu každého z maloletých detí sumou zodpovedajúcou 30%
sumy aktuálneho životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám matky, počnúc dňom 24.01.2022.

IV. Zaostalé výživné za obdobie od 24.01.2022 do 31.03.2022 pre maloletú U. vo výške 66,46 Eur, pre

maloletú Z. vo výške 66,46 Eur a pre maloletú X. vo výške 66,46 Eur je otec p o v i n n ý zaplatiť k
rukám matky v mesačných splátkach po 10,- Eur na každé z maloletých detí popri bežnom výživnom pod
hrozbou straty výhody splátok, počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti
tohto rozsudku.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 24.01.2022 domáhala úpravy rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom. Navrhla, aby súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matke, otca zaviazal

prispievať na výživu maloletých detí tzv. minimálnym výživným počnúc dňom podania návrhu na súd.
Uviedla, že spolužitie s otcom maloletých detí prerušili približne v júni 2018, otec sa na výžive maloletých
detí podieľal pravidelne, či už vecnou alebo finančnou formou. S maloletými deťmi sa stýkal. Na výžive
maloletých detí sa prestal podieľať až po tom, čo bol koncom roka 2020 vzatý do väzby. Matka poukázala
na to, že je momentálne bez príjmu, nemajetná.

2. Otec bol k podanému návrhu vypočutý v ústave na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody

dožiadaným súdom. So zverením maloletých detí do starostlivosti matky ako aj s navrhovanou sumou
výživného súhlasil. Uviedol, že pred nástupom do výkonu trestu bol živnostníkom, má stredoškolské
vzdelanie s maturitou. Nakoľko vo väzbe nie je pracovne zaradený je aktuálne bez príjmu. Okremmaloletých detí vo veci, ktorých súd koná nemá iné vyživovacie povinnosti. Má pohľadávky v zdravotnej
a sociálnej poisťovni ako aj pôžičky, ktoré momentálne nespláca.

3. Kolízny opatrovník šetrením pomerov nezistil žiadne nedostatky v starostlivosti matky o maloleté deti.
Otec je s maloletými deťmi v telefonickom kontakte. V čase pred jeho vzatím do väzby sa na výžive
maloletých detí riadne podieľal.

4. Súd rozhodol v neprítomnosti otca maloletých detí, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie

vykázané riadne a včas, svoju neúčasť neospravedlnil, nežiadal súd o odročenie pojednávania. K
prejednávanej veci bol vypočutý dožiadaným súdom.

5. Maloleté deti pochádzajú z mimomanželského zväzku ich rodičov. Rodičia detí prerušili spolužitie v
júni 2018. Od prerušenia spolužitia rodičov zabezpečuje starostlivosť o deti výlučne matka. Otec na
výživu maloletých detí prispieval pravidelne vecnými i peňažnými plneniami podľa aktuálnych potrieb

maloletých detí. Pred jeho vzatím do väzby sa s maloletými deťmi pravidelne stýkal.

6. Matka žije spolu s maloletými deťmi a partnerom v rodinnom dome v nájme. Sú jej vyplácané prídavky
na štyri maloleté deti. V januári jej bol poslednýkrát vyplatený rodičovský príspevok v sume 327,-eur. Je
nemajetná. Má vyživovaciu povinnosť k mal. C. R., nar.: XX.XX.XXXX. Jej partner pracuje na základe

ústnej dohody brigádnicky, jeho príjem činí mesačne v priemere 1.000,-eur. Za nájom vrátane internetu
uhrádzajú 470,-eur. Má dlh voči zdravotnej poisťovni vo výške 550-eur, ktorý nespláca.

7. Otec maloletých detí sa od 13.12.2020 nachádza v Ústave na výkon väzby Nitra, nie je pracovne
zaradený.RozsudkomOkresnéhosúduLevicezodňa27.09.2021podsp.zn.4T/111/2021bolodsúdený

za pokračovací obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, na spoločný trest odňatia slobody vo výmere 8
rokov a šesť mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Zároveň mu bol uložený trest prepadnutia veci, uložený ochranný dohľad v trvaní dva roky a
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Ku dňu 27.08.2019 ukončil živnostenskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania. Vychádzajúc z
lustrácie Sociálnej poisťovne, otec od času ukončenia podnikateľskej činnosti nebol poberateľom dávok
dôchodkového, nemocenského, úrazového poistenia, či poistenia v nezamestnanosti. Za obdobie od
januára do júna 2019 vrátane činil jeho vymeriavací základ 477,-eur mesačne, úhrn poistného 158,11,-
eura mesačne. Je nemajetný. Nemá iné vyživovacie povinnosti. Má dlh na zdravotnom, sociálnom

poistení ako aj pôžičky, ktoré z dôvodu výkonu väzby neuhrádza.
8. Podľa § 36 ods. 1 zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúťoúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinností.Aksanedohodnúsúdmôžeajbeznávrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

9. Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

10. Podľa § 24 odsek 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

11. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.12.Podľa §25odsek 1Zákona orodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

13. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že návrh matky na úpravu rodičovských práv a povinností
bol podaný dôvodne, keď rodičia spolu nežijú. Z uvedeného dôvodu sa súd zaoberal zverením detí do
starostlivosti jedného z rodičov, prípadne do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, otázkou výživného

a úpravy styku rodičia, ktorému dieťa nebude zverené do starostlivosti. V domácnosti matky maloletých
detí bolo vykonané šetrenie pomerov, z ktorého vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky
na zabezpečovanie starostlivosti o maloletých. Otec návrh matky, ktorým sa domáhala zverenia detí do
svojej starostlivosti žiadnym spôsobom nenamietal ani nerozporoval. Vzhľadom na skutočnosť, že otec
je toho času vo výkone väzby, nemá vytvorené podmienky na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté

deti. Berúc do úvahy súhlasné stanovisko rodičov, kolízneho opatrovníka zveril súd maloleté deti do
osobnej starostlivosti matke.

16. Nakoľko ani jednému z rodičov maloletého nebolo rozhodnutím súdu zasiahnuté do výkonu ich
rodičovských práv a povinností, v tom zmysle, že by boli ich rodičovské práva a povinnosti obmedzené,

ich výkon pozastavený alebo by boli rodičovských práv a povinností pozbavení, súd rozhodol tak, že
obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

17. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

20. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na

to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky

povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.24. Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

25. Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

26. Zákon o rodine prostredníctvom vyššie citovaných ustanovení vyjadruje všeobecné hľadiská, na

ktoré súd prihliada pri určení vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby
dieťaťa, ktoré sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej
vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné má slúžiť nielen na
uspokojovanie hmotných potrieb, ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj
dieťaťa (vzdelávanie, kultúru, športové potreby, rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa
sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pre

určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové
pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo
majetkového prospechu. Súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará

a rovnako berie do úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

27. Maloletá U., Z. a X. navštevujú Základnú školu v Želiezovciach, v škole sa nestravujú, školský klub
nenavštevujú. Maloletá U. a Z. navštevujú tretí ročník, mal. X. ročník prvý. Na mal. U. a Z. platí matka
príspevok ZRPŠ 15,-eur, na mal. Nelu 10,-eur, platba za triedny fond činí 10,-eur pre každé z maloletých

detí. Okrem toho matka uhrádza platby za učebnice či pracovné zošity. Maloletá C. je v celodennej
starostlivosti matky, v septembri by mala nastúpiť do materskej školy. Maloleté deti sú zdravé, bez
osobitných záujmov, s ktorými by boli spojené zvýšené výdavky.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletých detí,

zárobkových a majetkových pomeroch rodičov, súd určil výživné zo strany otca na každé z maloletých
detí vo výške tzv. minimálneho výživného, ktoré je povinný uhrádzať každý rodič bez ohľadu na jeho
osobné, zárobkové, či majetkové pomery. Výška predmetného výživného je toho času 29,87,-eura ktorú
súd otca zaviazal uhrádzať k rukám matky vždy k 20 dňu v mesiaci vopred. Takto určené výživné spolu s
minimálnym výživným zo strany matky, ktorá svoju vyživovaciu povinnosť v prevažnej miere plní svojou

osobnou starostlivosťou o deti a prídavkami na deti sú spôsobilé aspoň sčasti pokryť odôvodnené
potreby maloletých, pričom je tiež primerané ich majetkovým a zárobkovým pomerom rodičov. Na
strane matky súd prihliadol k skutočnosti, že je aktuálne z dôvodu celodennej starostlivosti o maloletú
C. objektívne vylúčená z pracovného procesu. Na strane otca súd vychádzal z jeho potencionálnych
príjmov, ktoré by mohol dosahovať za predpokladu, že by nevykonával trest odňatia slobody, ktorý si

privodil svojím úmyselným konaním. Vzhľadom na uvedené sa súd pri určovaní potencionálneho príjmu
otca opieral o jeho príjem dosahovaný zo živnostenského podnikania. Vychádzajúc z uvedeného príjmu
otca, prihliadnuc pritom na počet jeho vyživovacích povinností súd uložil otcovi detí prispievať na ich
výživu výživným v minimálnom rozsahu.

29. Výživné súd určil od 24.01.2022, teda odo dňa začatia konania na súde v súlade s § 77 odsek 1
Zákona o rodine, nakoľko neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre určenie výživného
aj pred týmto dátumom.

30. Odo dňa 24.01.2022, teda odo dňa začatia konania do rozhodnutia súdu vznikla otcovi na výživnom

pre každé z maloletých detí zaostalosť vo výške 66,46,-eura (mal zaplatiť január 2022 : 29,87,-eura: 31
dní = 0,96,-eura- x 7 dní + 2 mesiace - február a marec 2022 x 29,87,-eura); ktorú súd otca zaviazal
zaplatiť v mesačných splátkach po 10,-eur popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok,
počnúc výživným splatným v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku. Pri určení lehoty na
zaplatenie zaostalého výživného vzal súd do úvahy celkovú výšku zaostalého výživného a zárobkové a

majetkové pomery otca maloletých. V záujme neuvedenia otca do nepriaznivej finančnej situácie tým,
že by ho zaviazal sumu zaostalého výživného uhradiť jednorazovo mu umožnil uhradiť zameškané
výživné v splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, pričom mal za to, žedoba, v rámci ktorej dôjde k postupnému splateniu nedoplatkov, nie je neprimerane dlhá, priečiaca sa
spotrebnému charakteru výživného.

31. Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

32.Podľa §25odsek 1Zákona orodinerodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

33. Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s
maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v
rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

34. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

35. Podľa § 28 odsek 1 písmena a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práva povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.

36. S poukazom na skutočnosť, že rodičia nežiadali, aby súd styk otca s maloletými upravil, súd
rešpektujúc vôľu rodičov o styku otca s maloletými nerozhodoval.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, nakoľko v konaní nezistil dôvod, pre ktorý

by bolo možné náhradu trov konania uložiť niektorému z jeho účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať
označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa civilného mimosporového poriadku (iná ako peňažná povinnosť
týkajúca sa maloletého), resp. podľa osobitného zákona (exekučný poriadok).

Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho
procesného práva výslovne vzdali.

Rozsudok v časti o výživnom je predbežne vykonateľný.